Od začiatku existencie Božieho riadenia sa Boh vždy naplno venoval vykonávaniu svojho diela. Napriek tomu, že svoju osobu pred človekom zatajoval, vždy stál po jeho boku, konal na ňom svoje dielo, vyjadroval svoju povahu, viedol celé ľudstvo prostredníctvom svojej podstaty a konal svoje dielo na každom jednom človeku prostredníctvom svojej moci, múdrosti a autority, čím vytvoril Vek zákona, Vek milosti a súčasný Vek kráľovstva. Aj keď Boh svoju osobu pred človekom skrýva, svoju povahu, bytie, vlastníctvo a svoje úmysly voči ľudstvu človeku bezvýhradne zjavil, aby ich mohol vidieť a zažiť. Inak povedané, aj keď ľudia Boha nemôžu vidieť, ani sa Ho nemôžu dotknúť, Božia povaha a podstata, s ktorými sa ľudstvo stretáva, sú úplným vyjadrením samotného Boha. Nie je to pravda? Bez ohľadu na to, aký spôsob alebo prístup si Boh vyberie pre svoje dielo, vždy sa k ľuďom správa podľa svojej pravej identity, koná dielo, ktoré je Jeho povinnosťou, a hovorí slová, ktoré vypovedať musí. Je jedno, z akej pozície Boh prehovára – môže stáť v treťom nebi alebo v tele, alebo dokonca ako obyčajný človek –, vždy prehovára k človeku celým svojím srdcom a celou svojou mysľou, bez akéhokoľvek klamania alebo zatajovania. Keď vykonáva svoje dielo, bezvýhradne vyjadruje svoje slovo a svoju povahu aj to, čo má a čím je. Riadi ľudstvo prostredníctvom svojho života, bytia a vlastníctva. Takto žil človek počas Veku zákona – v ére kolísky ľudstva – pod vedením „neviditeľného a nedotknuteľného“ Boha.

Boh sa po prvý raz stal telom po Veku zákona – vtelenie trvalo tridsaťtri a pol roka. Je pre človeka tridsaťtri a pol roka dlhý čas? (Nie je.) Keďže dĺžka ľudského života je zvyčajne oveľa dlhšia ako približne tridsať rokov, pre človeka to nie je veľmi dlhý čas. Pre vteleného Boha však bolo týchto tridsaťtri a pol roka skutočne dlhým časovým obdobím. Stal sa človekom – obyčajným človekom, ktorý prevzal Božie dielo a poverenie. To znamenalo, že musel prijať prácu, ktorú obyčajný človek nezvládne, a zároveň znášať utrpenie, ktoré obyčajní ľudia neznesú. Množstvo utrpenia, ktoré Pán Ježiš znášal počas Veku milosti, od začiatku svojho diela, až kým nebol pribitý na kríž, síce súčasní ľudia nemohli vidieť na vlastné oči, no neviete si o tom aspoň urobiť predstavu prostredníctvom biblických príbehov? Bez ohľadu na to, koľko detailov je v týchto zaznamenaných skutočnostiach, celkovo bolo Božie dielo v tomto období plné ťažkostí a utrpenia. Pre skazeného človeka nie je tridsaťtri a pol roka dlhý čas; trochu utrpenia je maličkosť. No pre svätého, nepoškvrneného Boha, ktorý musel niesť všetky ľudské hriechy, jesť, spať a žiť s hriešnikmi, bola táto bolesť neuveriteľne veľká. On je Stvoriteľom, Zvrchovaným nad všetkými vecami a Zvrchovaným nad všetkým, no keď prišiel na svet, musel znášať útlak a krutosť skazených ľudí. Aby dokončil svoje dielo a zachránil ľudstvo pred morom biedy, musel byť odsúdený človekom a niesť hriechy celého ľudstva. Rozsah utrpenia, ktorým si prešiel, obyčajní ľudia nedokážu ani len pochopiť. Nedokážu ho ani oceniť. Čo toto utrpenie znázorňuje? Znázorňuje Božiu oddanosť ľudstvu. Značí poníženie, ktoré si vytrpel, a cenu, ktorú zaplatil za spásu ľudí, aby vykúpil ich hriechy a zavŕšil túto etapu svojho diela. Znamená to tiež, že Boh vykúpi človeka z kríža. Je to cena zaplatená krvou, životom a cena, ktorú by si nemohla dovoliť žiadna stvorená bytosť. Práve preto, že má Božiu podstatu a vlastní to, čo Boh má a čím je, mohol zniesť takéto utrpenie a vykonať takéto dielo. Je to niečo, čo by namiesto Neho nemohla vykonať žiadna stvorená bytosť. Toto je Božie dielo počas Veku milosti a zjavenie Jeho povahy. Prezrádza to niečo o tom, čo Boh má a čím je? Stojí to za to, aby to ľudstvo spoznalo? Ľudia v tomto veku síce nevideli Božiu osobu, no prijali Božiu obetu za hriech a Boh ich vykúpil z kríža. Ľudia možno poznajú dielo, ktoré Boh vykonal počas Veku milosti, ale pozná niekto povahu a úmysly, ktoré vyjadril Boh v tomto období? Človek pozná len detaily o Božom diele počas rôznych vekov a prostredníctvom rozličných kanálov alebo pozná príbehy súvisiace s Bohom, ktoré sa udiali v tom istom čase, keď Boh vykonával svoje dielo. Tieto detaily a príbehy sú v najlepšom prípade len akési informácie alebo legendy o Bohu a nemajú žiadny súvis s Božou povahou a podstatou. Takže bez ohľadu na to, koľko príbehov o Bohu ľudia poznajú, neznamená to, že do hĺbky chápu Božiu povahu alebo podstatu a že sú s nimi oboznámení. Tak, ako vo Veku zákona, aj vo Veku milosti síce ľudia zažili bezprostredné a dôverné stretnutie s vteleným Bohom, Božiu povahu a podstatu však prakticky vôbec nepoznali.

Vo Veku kráľovstva sa Boh znova stal telom, a to rovnakým spôsobom ako prvýkrát. Počas tohto obdobia svojho diela Boh stále bezmedzne vyjadruje svoje slovo, vykonáva dielo, ktoré musí vykonať, a vyjadruje to, čo má a čím je. Zároveň i naďalej znáša a toleruje ľudskú vzdorovitosť a nevedomosť. Neodhaľuje azda Boh svoju povahu a nevyjadruje svoje úmysly neustále aj počas tohto obdobia konania diela? Preto od stvorenia človeka až doteraz sú Božia povaha, Jeho bytie a vlastníctvo a Jeho úmysly každému človeku vždy otvorené. Boh nikdy zámerne neskrýval svoju podstatu, povahu ani úmysly. Ľudstvo sa však nestará o to, čo Boh robí, aké sú Jeho úmysly – preto má človek také úbohé chápanie Boha. Inak povedané, Boh síce skrýva svoju osobu, ale zároveň v každom okamihu stojí pri ľudstve a neustále otvorene vykresľuje svoje úmysly, povahu a podstatu. V istom zmysle je Božia osoba otvorená aj ľuďom, no tí pre svoju ľudskú slepotu a vzdorovitosť nikdy neuvidia Božie zjavenie. Ak je to teda takto, nemalo by byť pochopenie Božej povahy a samotného Boha pre každého jednoduché? Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, však? Možno poviete, že je to jednoduché, ale aj keď sa niektorí ľudia snažia Boha poznať, nemôžu Ho spoznať naozaj ani Ho nemôžu jasne pochopiť – ich chápanie je vždy hmlisté a nejasné. Správne však nie je ani to, keď poviete, že to nie je jednoduché. Keďže bol každý človek tak dlho predmetom Božieho diela, mal by na základe svojich skúseností nadviazať ozajstný kontakt s Bohom. Aspoň do istej miery by mal cítiť Boha vo svojom srdci alebo zažiť s Ním duchovné prepojenie a aspoň trochu by mal vnímať Božiu povahu alebo nadobudnúť určité pochopenie Boha. Odvtedy, čo človek začal nasledovať Boha, až doteraz toho ľudstvo dostalo príliš veľa, ale z najrôznejších dôvodov – pre nízku kvalitu, nevedomosť, vzdorovitosť a rôzne úmysly človeka – toho aj príliš veľa stratilo. Vari Boh už nedal ľudstvu dosť? Aj keď Boh svoju osobu pred ľudstvom skrýva, poskytuje ľuďom to, čo má a čím je, ako aj svoj život. Ľudské poznanie Boha by nemalo byť iba také, aké je teraz. Preto si myslím, že je potrebné sa i naďalej s vami rozprávať na tému Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Cieľom je, aby tisíce rokov starostlivosti a pozornosti, ktoré Boh venoval človeku, nevyšli nazmar a aby ľudstvo skutočne pochopilo a ocenilo Božie úmysly voči človeku. Je to preto, aby ľudia mohli prejsť na novú etapu vo svojom poznávaní Boha. To tiež Bohu prinavráti Jeho pravé miesto v srdciach ľudí, čiže Mu preukážu spravodlivosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I