Boh stvorí Evu

Gn 2, 18-20 A Boh Jahve riekol: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý bude pre neho vhodný.“ A Boh Jahve vytvoril zo zeme všetky poľné zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich nazve, a ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo. A Adam pomenoval všetok dobytok a nebeské vtáctvo a všetky poľné zvieratá, ale pre Adama sa nenašla vhodná pomoc.

Gn 2, 22-23 A z rebra, ktoré Boh Jahve vzal z človeka, stvoril ženu a priviedol ju k mužovi. A Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža.“

V tejto časti Písma sa nachádza jedna kľúčová veta – „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“. Kto teda pomenoval všetky živé stvorenia? Bol to Adam, nie Boh. Táto veta hovorí ľudstvu jednu vec: Boh dal človeku pri jeho stvorení inteligenciu. To znamená, že ľudská inteligencia pochádza od Boha. To je isté. Ale prečo? Keď Boh stvoril Adama, chodil Adam do školy? Vedel čítať? Keď Boh stvoril rôzne živé stvorenia, spoznal Adam všetky tieto stvorenia? Povedal mu Boh, ako sa volajú? Samozrejme, Boh ho nenaučil ani to, ako pre ne vymyslieť mená. Taká je pravda! Ako teda Adam vedel, ako má pre tieto živé stvorenia vymyslieť mená a ako konkrétne ich má pomenovať? To súvisí s otázkou, čo Boh Adamovi pri stvorení pridal. Fakty dokazujú, že keď Boh stvoril človeka, pridal mu svoju inteligenciu. Toto je zásadná informácia, preto počúvajte pozorne. Je tu aj ďalšia zásadná skutočnosť, ktorú by ste mali pochopiť: po tom, čo Adam tieto živé stvorenia pomenoval, sa tieto mená začlenili do Božieho slovníka. Prečo to spomínam? Pretože to súvisí aj s Božou povahou a je to niečo, čo musím vysvetliť podrobnejšie.

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a dal mu aj časť svojej inteligencie, svojich schopností a toho, čo má a čím je. Po tom, čo dal Boh človeku všetko toto, bol človek schopný robiť niektoré veci samostatne a myslieť sám za seba. Ak je to, čo človek vymyslí a urobí, v Božích očiach dobré, Boh to prijíma a nezasahuje do toho. Ak je konanie človeka správne, Boh to nechá tak. Čo teda značí veta „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“? Značí, že Boh nepovažoval za vhodné premenovať žiadne zo živých stvorení. Nech by Adam pomenoval nejaké stvorenie akokoľvek, Boh by povedal: „Nech je tak,“ čím by potvrdil meno stvorenia. Vyjadril Boh na túto záležitosť nejaký názor? Nie, určite nie. Ako to teda chápete? Boh obdaril človeka inteligenciou a človek svoju inteligenciu od Boha používal na to, aby konal rôzne veci. Ak je to, čo človek koná, v Božích očiach pozitívne, potom to Boh potvrdzuje, uznáva a prijíma bez akéhokoľvek odsúdenia či kritiky. To je niečo, čo nemôže urobiť žiadny človek, zlý duch ani satan. Vidíte v tom zjavenie Božej povahy? Dovolil by človek, skazený človek alebo satan niekomu inému, aby niečo urobil v jeho mene, priamo pod jeho nosom? Prirodzene, že nie! Zápasili by o túto pozíciu s tým druhým človekom alebo inou silou, ktorá sa od nich líši? Prirodzene, že áno! Keby bola s Adamom v tom čase skazená osoba alebo satan, určite by Adamovo konanie zavrhli. Aby potvrdili, že dokážu samostatne myslieť a majú vlastné jedinečné názory, popreli by úplne všetko, čo Adam robil: „Chceš toto stvorenie pomenovať takto? Nuž, ja ho nebudem volať takto, ja ho budem volať inak. Ty mu chceš dať meno Tom, ale ja ho budem volať Harry. Musím predsa ukázať, aký som múdry.“ Aká je toto povaha? Nie je to nanajvýš arogantné? A čo Boh? Má aj On takúto povahu? Mal Boh nejaké nezvyčajné námietky voči tomu, čo robil Adam? Odpoveď znie: jednoznačne nie! V povahe zjavenej Bohom nie je ani najmenší náznak škriepenia sa, arogancie alebo samospravodlivosti. Aspoň toto je zatiaľ jasné. Môže sa to javiť ako nepodstatná záležitosť, ale ak nechápeš Božiu podstatu, ak sa tvoje srdce nesnaží porozumieť tomu, ako Boh koná a aký je Jeho postoj, nespoznáš Božiu povahu ani neuvidíš jej výraz a zjavenie. Nie je to tak? Súhlasíte s tým, čo som vám práve vysvetlil? Boh v reakcii na Adamovo konanie grandiózne nevyhlásil: „Urobil si dobrú a správnu vec a Ja s ňou súhlasím!“ Vo svojom srdci však Adamovo konanie schválil, ocenil a pochválil. Bola to prvá vec od stvorenia, ktorú človek urobil pre Boha na Jeho pokyn. Bolo to niečo, čo človek urobil namiesto Boha a v Jeho mene. V Božích očiach to vychádzalo z inteligencie, ktorou človeka obdaril. Boh to vnímal ako niečo dobré a pozitívne. To, čo vtedy Adam urobil, bolo prvým prejavom Božej inteligencie v človeku. Z Božieho pohľadu to bol pekný prejav. To, čo vám chcem na tomto mieste povedať, je, že cieľom Boha pri odovzdávaní niečoho z toho, čo má a čím je, a zo svojej inteligencie, bolo, aby sa ľudstvo mohlo stať živým stvorením, ktoré je Jeho prejavom. Boh túžil presne po tom, aby takéto živé stvorenie konalo v Jeho mene.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I