Boh má v úmysle zničiť svet prostredníctvom potopy a prikazuje Noemovi postaviť archu

Gn 6, 9-14 Toto sú Noemove pokolenia: Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach a kráčal s Bohom. Splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jefeta. Aj zem bola pred Bohom skazená a plná násilia. Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené. A Boh riekol Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou. Urob archu z cyprusového dreva; v arche urob miestnosti a vymaž ju zvnútra i zvonka smolou.“

Gn 6, 18-22 „Ale s tebou uzavriem svoju zmluvu a vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov s tebou. A z každého živého stvorenia do archy privedieš po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive s tebou; budú mužského i ženského pohlavia. Z vtáctva podľa svojho druhu a z dobytka podľa svojho druhu, zo všetkých plazov podľa svojho druhu, po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive. A z každého jedla si vezmi so sebou, a zhromaždi ho k sebe, a bude to za pokrm pre teba i pre nich.“ Takto urobil Noe, všetko tak, ako mu prikázal Boh.

Máte už teraz po prečítaní týchto dvoch úryvkov všeobecnú predstavu o tom, kto bol Noe? Akým typom človeka bol Noe? Pôvodný text znie: „Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach.“ Aký človek bol podľa chápania dnešných ľudí v tých časoch „spravodlivý“? Spravodlivý človek by mal byť dokonalým človekom. Viete, či bol tento dokonalý človek dokonalým v očiach človeka alebo v Božích očiach? Niet pochýb o tom, že bol dokonalý v Božích očiach, ale nie v očiach človeka. To je isté! Je to preto, že človek je slepý a nevidí, a iba Boh sa pozerá na celú zem a na každého jedného človeka, a iba Boh vedel, že Noe je dokonalým človekom. Preto sa Boží plán zničiť svet prostredníctvom potopy začal vtedy, keď povolal Noema.

To, že bol Noe povolaný, je prostá skutočnosť, ale to hlavné, o čom hovoríme – Božia povaha, Jeho úmysly a Jeho podstata v tomto zázname –, také jednoduché nie je. Aby sme pochopili týchto niekoľko Božích aspektov, musíme najprv pochopiť, aký typ človeka chce Boh povolať, a na základe toho pochopiť Jeho povahu, úmysly a podstatu. To je kľúčové. Aký je teda v Božích očiach tento človek, ktorého povoláva? Musí to byť človek, ktorý dokáže načúvať Jeho slovám a nasledovať Jeho pokyny. Zároveň to musí byť aj človek so zmyslom pre zodpovednosť, niekto, kto bude Božie slovo uskutočňovať tak, že ho bude považovať za zodpovednosť a povinnosť, ktorú je povinný plniť. Musí byť tento človek tiež niekým, kto pozná Boha? Nie. V tej dobe Noe nepočul veľa o Božom učení ani nezažil žiadne Božie dielo. Preto mal o Bohu veľmi málo poznatkov. Aj keď je tu zaznamenané, že Noe kráčal s Bohom, videl niekedy Božiu osobu? Odpoveď znie: určite nie! V tej dobe totiž medzi ľudí prichádzali len Boží poslovia. Tí síce mohli zastupovať Boha tým, že niečo hovorili a konali, ale oni iba sprostredkovávali Božiu vôľu a Jeho úmysly. Božia osoba sa človeku nezjavila tvárou v tvár. V tejto časti Písma v podstate vidíme len to, čo mal Noe urobiť a aké pokyny mu Boh dal. Aká teda bola podstata vyjadrená Bohom? Všetko Božie konanie je precízne naplánované. Keď vidí nejakú záležitosť alebo situáciu, v Jeho očiach existuje norma, podľa ktorej ju hodnotí, a táto norma určuje, či spustí plán, ako s ňou naložiť, alebo aký prístup zvolí pri jej riešení. Nie je ľahostajný ani Mu nechýbajú city voči ničomu. V skutočnosti je to celkom naopak. Tento verš hovorí o tom, čo Boh povedal Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou.“ Keď to Boh povedal, myslel tým, že zničí iba ľudí? Nie! Boh povedal, že zničí všetky živé telá. Prečo chcel Boh ničiť? V tom sa opäť zjavuje Božia povaha; v Božích očiach existuje hranica Jeho trpezlivosti voči ľudskej skazenosti, nečistote, násiliu a vzdorovitosti všetkého tela. Aká je táto Jeho hranica? Je to tak, ako povedal Boh: „Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené.“ Čo znamená veta „lebo každé telo na zemi bolo skazené“? Znamená to, že keď začalo byť správanie všetkých živých bytostí vrátane tých, ktoré nasledovali Boha, vzývali Božie meno, tých, ktoré kedysi prinášali Bohu zápalné obety, slovne uznávali Boha a dokonca Ho chválili, už naskrz skazené a Boh to zbadal, musel ich zničiť. Taká bola Božia hranica. Do akej miery mal teda Boh trpezlivosť s človekom a skazenosťou všetkého tela? Do takej miery, že všetci ľudia, či už Boží nasledovníci alebo neverci, nekráčali po správnej ceste. Do takej miery, že človek nebol len morálne skazený a plný zla, ale dokonca nejestvoval nik, kto by veril v Božiu existenciu. A už vôbec nik neveril, že svet riadi Boh a že Boh môže ľuďom priniesť svetlo a správnu cestu. Do takej miery, že človek pohŕdal Božou existenciou a nedovolil Bohu existovať. Keď sa ľudská skazenosť dostala do tohto bodu, Boh to už nemohol ďalej tolerovať. Čo by ju nahradilo? Príchod Božieho hnevu a trestu. Nebolo to čiastočné zjavenie Božej povahy? Neexistujú v súčasnom veku ľudia, ktorí by boli v Božích očiach spravodliví? Neexistujú ľudia, ktorí by boli v Božích očiach dokonalí? Je tento vek vekom, v ktorom je správanie všetkých tiel na zemi v Božích očiach skazené? Neskúšajú azda v súčasnosti všetci ľudia z tela – s výnimkou tých, ktorých chce Boh urobiť úplnými, a tých, ktorí Ho môžu nasledovať a prijať Jeho spásu – hranicu Božej trpezlivosti? Nie je všetko, čo sa deje vo vašom okolí – čo vidíte na vlastné oči a počujete na vlastné uši a čo osobne zažívate každý deň na tomto svete – plné násilia? Nemal by sa v Božích očiach takýto svet, takýto vek skončiť? Aj keď je pozadie súčasného veku celkom odlišné od pozadia Noemových čias, pocity a hnev, ktoré Boh prechováva voči skazenosti človeka, sa vôbec nemenia. Boh je vďaka svojmu dielu schopný trpezlivosti, ale vzhľadom na okolnosti a podmienky mal byť tento svet v Božích očiach už dávno zničený. Okolnosti sú oveľa horšie ako v čase, keď svet zničila potopa. V čom je však rozdiel? Táto vec zároveň najviac zarmucuje Božie srdce a možno je to niečo, čo si nikto z vás nedokáže uvedomiť.

Keď Boh zničil svet potopou, mohol povolať Noema, aby postavil archu a vykonal časť z prípravného diela. Boh mohol povolať jedného človeka, Noema, aby pre Neho toto všetko urobil. V súčasnom veku však Boh nemá koho povolať. Prečo je to tak? Všetci, čo tu sedíte, pravdepodobne veľmi dobre chápete a poznáte dôvod. Treba vám ho objasniť? Ak to vyslovíme nahlas, mohli by ste stratiť tvár a všetkých by to mohlo rozladiť. Niektorí ľudia možno povedia: „Hoci nie sme spravodliví ľudia a v Božích očiach nie sme dokonalí, ak by nám Boh nakázal niečo urobiť, boli by sme schopní to urobiť. Keď predtým povedal, že sa blíži hrozná katastrofa, začali sme chystať jedlo a veci, ktoré by sa pri katastrofe zišli. Nebolo to všetko v súlade s Božími požiadavkami? Nespolupracovali sme naozaj na Božom diele? Nemožno tieto veci, ktoré sme urobili, porovnať s tým, čo urobil Noe? Nepreukázali sme svojím konaním skutočnú podriadenosť? Neriadili sme sa Božími pokynmi? Nerobili sme to, čo Boh povedal, pretože veríme Božím slovám? Prečo je potom Boh stále smutný? Prečo Boh hovorí, že nemá nikoho, koho by mohol povolať?“ Je nejaký rozdiel medzi vaším konaním a konaním Noema? V čom spočíva tento rozdiel? (Pripraviť dnes jedlo na katastrofu bol náš vlastný úmysel.) (Naše činy sa nemôžu rovnať „spravodlivosti“, zatiaľ čo Noe bol v Božích očiach spravodlivým človekom.) To, čo ste povedali, nie je príliš vzdialené od pravdy. Noemovo konanie sa podstatne líšilo od toho, čo robia ľudia teraz. Keď Noe konal podľa Božích pokynov, nevedel, aké sú Božie úmysly. Nevedel, čo chce Boh dosiahnuť. Len mu dal príkaz a nakázal mu, aby niečo urobil, a Noe to bez zbytočných rečí vykonal. Nesnažil sa tajne zistiť Božie túžby, neodporoval Bohu ani nebol neúprimný. Jednoducho šiel a poslúchol príkaz s čistým a prostým srdcom. Nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, urobil to, pričom podriadenosť Božiemu slovu a počúvanie Božieho slova posilňovali jeho vieru v to, čo robil. Takto priamo a jednoducho naložil s tým, čo mu Boh zveril. Jeho podstatou, podstatou jeho konania, bola podriadenosť, nie spochybňovanie, nie odporovanie či myslenie na svoje osobné záujmy alebo na svoje zisky a straty. A okrem toho, keď Boh povedal, že zničí svet prostredníctvom potopy, Noe sa Ho nepýtal, kedy sa tak stane, ani čo sa stane s vecami, a už vôbec sa Ho nepýtal, ako sa chystá zničiť svet. Jednoducho urobil to, čo mu Boh prikázal. Nech už Boh chcel, aby to urobil akokoľvek a z čohokoľvek, vykonal presne to, čo Boh žiadal, a tiež začal konať okamžite. Konal podľa Božích pokynov tak, aby Bohu vyhovel. Robil to preto, aby sám sebe pomohol vyhnúť sa katastrofe? Nie. Pýtal sa Boha, koľko ešte potrvá, kým bude svet zničený? Nepýtal. Pýtal sa Boha alebo vedel, ako dlho bude trvať stavba archy? Nevedel ani to. Jednoducho sa podriadil, počúvol a konal podľa pokynov. Dnešní ľudia takí nie sú: len čo k nim prostredníctvom Božieho slova prenikne nejaká informácia, len čo začujú obyčajný šuchot lístia vo vetre, okamžite začnú konať, nech sa deje čokoľvek a bez ohľadu na cenu, aby pripravili, čo budú jesť, piť a používať v prípade katastrofy. Dokonca si naplánujú aj únikové cesty, keď udrie. Ešte zaujímavejšie je, že v tomto kľúčovom okamihu sú ľudské mozgy veľmi dobré v „plnení úloh“. Aj v prípade, že Boh neposkytol žiadne pokyny, dokáže človek všetko veľmi náležite naplánovať. Na opis takýchto plánov možno použiť slovo „dokonalé“. Čo sa týka toho, čo Boh hovorí, aké sú Jeho úmysly alebo čo chce, to nikoho nezaujíma a nikto sa to nesnaží chápať. Nie je práve toto najväčší rozdiel medzi dnešnými ľuďmi a Noemom?

Vidíte v tomto zázname príbehu o Noemovi časť Božej povahy? Božia trpezlivosť voči ľudskej skazenosti, nečistote a násiliu má svoju hranicu. Keď ju Boh dosiahne, stratí trpezlivosť a namiesto toho spustí svoje nové riadenie a nový plán, začne robiť to, čo musí, zjaví svoje skutky a druhú stránku svojej povahy. Toto Jeho konanie nemá ukázať, že Ho človek nikdy nesmie uraziť alebo že má úplnú autoritu a je plný hnevu, a nemá ukázať ani to, že môže zničiť ľudstvo. Ide o to, že Jeho povaha a svätá podstata už nemôžu umožniť či strpieť, aby takéto ľudstvo žilo pred Ním, aby žilo pod Jeho vládou. To znamená, že keď Mu celé ľudstvo bude odporovať, keď sa na celej zemi nenájde nik, koho by mohol zachrániť, už nebude mať s takýmto ľudstvom trpezlivosť a bez akýchkoľvek pochybností uskutoční svoj plán – takéto ľudstvo zničí. Toto Božie konanie vyplýva z Jeho povahy. Je to nevyhnutný dôsledok, taký, ktorý musí znášať každá stvorená bytosť pod Božou vládou. Neukazuje to, že v tomto súčasnom veku Boh nemôže čakať, kým dokončí svoj plán a spasí ľudí, ktorých chce spasiť? Na čom Bohu za týchto okolností najviac záleží? Nie na tom, ako sa k Nemu správajú alebo ako Mu odolávajú tí, čo Ho vôbec nenasledujú, alebo tí, čo Mu odporujú. Nestará sa ani o to, ako Ho ľudstvo očierňuje. Záleží mu len na tom, či tých, ktorí Ho nasledujú, predmety Jeho spásy v Jeho pláne riadenia, urobil úplnými, či sa stali hodnými Jeho uspokojenia. Čo sa týka iných ľudí než tých, čo Ho nasledujú, len príležitostne sa uchýli k trestu, aby vyjadril svoj hnev. Napríklad v podobe cunami, zemetrasení a výbuchov sopiek. Zároveň dôkladne chráni a stará sa o tých, čo Ho nasledujú, a ktorých má onedlho spasiť. Božia povaha je takáto: na jednej strane dokáže byť mimoriadne trpezlivý a tolerantný voči ľuďom, ktorých chce urobiť úplnými, a dokáže na nich čakať tak dlho, ako je to len možné; na druhej strane vášnivo nenávidí a neznáša ľudí satanského typu, ktorí Ho nenasledujú a odporujú Mu. Aj keď sa nestará o to, či Ho tieto satanské typy nasledujú alebo uctievajú, stále ich nenávidí a zároveň im vo svojom srdci preukazuje trpezlivosť. A kým určuje zakončenie týchto satanských typov, čaká aj na príchod krokov svojho plánu riadenia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I