Božie požehnanie pre Noema po potope

Gn 9, 1-6 A Boh požehnal Noema i jeho synov a riekol im: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem! A strach z vás a hrôza z vás spočinie na všetkej zveri zeme a na všetkom nebeskom vtáctve, na všetkom, čo sa hýbe na zemi, a na všetkých morských rybách; do vašich rúk sú vydané. Všetko, čo sa hýbe a žije, bude pre vás pokrmom tak, ako som vám dal aj zelenú bylinu. Ale mäso, v ktorom je život a krv, nebudete jesť. A určite budem požadovať vašu krv z vašich životov, z ruky každého zvieraťa ju budem požadovať a z ruky človeka, z ruky brata každého človeka budem požadovať život človeka. Kto preleje krv človeka, nech je aj jeho krv preliata človekom, lebo na Boží obraz stvoril človeka.“

Keď Noe prijal Božie pokyny, postavil archu a prežil dni, keď Boh zoslal na svet potopu, aby ho zničil, celá jeho osemčlenná rodina prežila. Okrem Noemovej osemčlennej rodiny bolo zničené celé ľudstvo a všetko živé na zemi. Noema Boh požehnal a povedal mu i jeho synom niekoľko vecí. Týkali sa toho, čo mu Boh udeľoval, a tiež Božieho požehnania, ktorého sa mu dostalo. Také sú požehnania a prísľub, ktoré Boh dáva tomu, kto Ho dokáže počúvať a prijímať Jeho pokyny. Je to aj spôsob, akým Boh odmeňuje ľudí. To znamená, že bez ohľadu na to, či bol Noe v Božích očiach dokonalý alebo spravodlivý človek, a bez ohľadu na to, koľko toho o Bohu vedel, Noe a jeho traja synovia skrátka všetci počúvali Božie slová, spolupracovali na Božom diele a robili to, čo mali robiť v súlade s Božími pokynmi. Výsledkom bolo, že po zničení sveta prostredníctvom potopy zachovali pre Boha ľudí a rôzne druhy živých tvorov, čím významne prispeli k ďalšiemu kroku Božieho plánu riadenia. Za všetko, čo urobil, ho Boh požehnal. Noemovo konanie možno pre dnešných ľudí ani nestojí za zmienku. Niektorí si možno dokonca myslia: „Noe nič neurobil, Boh sa rozhodol, že ho ušetrí, takže určite to tak bolo. Neprežil zásluhou vlastných činov. Takýto priebeh chcel Boh, pretože človek je pasívny.“ Božie myšlienky však boli iné. Bohu je jedno, či je človek dôležitý, alebo nedôležitý, pokiaľ Ho počúva, podriaďuje sa Jeho pokynom a tomu, čo mu zverí, a spolupracuje na Jeho diele, vôli a pláne, aby sa mohli bez problémov splniť, potom je takéto správanie hodné Jeho spomienky a prijatia Jeho požehnania. Boh si takýchto ľudí cení a veľmi si váži ich konanie, lásku a náklonnosť voči Nemu. Taký je Boží postoj. Prečo teda Boh požehnal Noema? Lebo takto Boh pristupuje k takémuto konaniu a podriadenosti človeka.

V súvislosti s Božím požehnaním Noema niektorí ľudia povedia: „Ak človek počúva Boha a uspokojuje Ho, Boh by ho mal požehnať. Nie je to samozrejmé?“ Môžeme to tvrdiť? Niektorí ľudia hovoria: „Nie.“ Prečo to nemôžeme povedať? Niektorí tvrdia: „Človek nie je hoden tešiť sa z Božieho požehnania.“ To nie je úplne správne. Keď totiž človek prijíma to, čo mu Boh zveruje, Boh má svoju normu, podľa ktorej posudzuje, či je jeho konanie dobré, alebo zlé, či sa podriaďuje, či uspokojuje Božie úmysly a či sú jeho činy adekvátne. Boha zaujíma predovšetkým srdce človeka, nie jeho konanie na povrchu. Nie je to tak, že Boh by mal niekoho požehnať, pokiaľ niečo robí, bez ohľadu na to, ako to robí. Ide o mylné pochopenie Boha zo strany ľudí. Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci podriadenosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha. Koľko toho Noe v tom čase vedel o Bohu? Bolo toho toľko, ako učenia, ktoré poznáte vy teraz? Čo sa týka aspektov pravdy, ako sú koncepcia a poznanie Boha, dostalo sa mu toľko polievania a starostlivosti ako tebe? Nie, nedostalo! Je tu však jedna nevyvrátiteľná skutočnosť: vo vedomí, mysliach a dokonca aj v hĺbke sŕdc dnešných ľudí sú ich predstavy a postoje voči Bohu hmlisté a nejednoznačné. Možno dokonca povedať, že časť ľudí zaujíma k Božej existencii negatívny postoj. V Noemovom srdci a vedomí však bola Božia existencia absolútna a vôbec o nej nepochyboval. Preto bola jeho podriadenosť voči Bohu autentická a mohla obstáť v skúške. Jeho srdce bolo čisté a otvorené voči Bohu. Nepotreboval príliš veľa poznatkov o učeniach, aby sa presvedčil, že má poslúchať každé Božie slovo, ani nepotreboval veľa faktov dokazujúcich Božiu existenciu, aby bol schopný prijať to, čo mu Boh zveril, a aby dokázal vykonať všetko, čo mu Boh prikázal. To je hlavný rozdiel medzi Noemom a dnešnými ľuďmi. Je to aj skutočná definícia toho, aký presne je v Božích očiach dokonalý človek. Boh chce práve ľudí, ako je Noe. Je to typ človeka, ktorého Boh chváli. A zároveň je to presne ten typ človeka, ktorého Boh požehnáva. Osvietilo vás to? Ľudia sa na iných pozerajú zvonku, no Boh hľadí na ľudské srdcia a ich podstatu. Boh nikomu nedovolí, aby mal voči Nemu vlažný vzťah alebo aby o Ňom pochyboval. Nedovolí ani to, aby Ho ľudia podozrievali alebo akokoľvek skúšali. Aj keď teda dnešní ľudia čelia Božiemu slovu – mohli by ste dokonca povedať, že čelia Bohu –, niečo hlboko v ich srdciach, ich skazená podstata a nepriateľský postoj voči Nemu im bránia v nadobudnutí pravej viery v Boha a v tom, aby sa Mu podriadili. Preto je pre nich veľmi ťažké získať rovnaké požehnanie, aké Boh udelil Noemovi.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I