Hneď po stvorení ľudstva sa Boh začal zaoberať človekom, rozprával sa s ním a začal mu vyjadrovať svoju povahu. Inými slovami, od chvíle, keď sa Boh prvýkrát spojil s ľudstvom, začal bez prerušenia zverejňovať človeku svoju podstatu a to, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, či to vtedajší alebo dnešní ľudia dokážu vidieť alebo pochopiť, Boh hovorí k človeku a pôsobí medzi ľuďmi, zjavuje svoju povahu a vyjadruje svoju podstatu – to je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. Znamená to tiež, že Božia povaha, Božia podstata a to, čo Boh má a čím je, sa neustále vydáva a zjavuje, keď Boh koná a zaoberá sa človekom. Nikdy pred človekom nič netajil ani neskrýval, namiesto toho zverejňuje a vydáva vlastnú povahu a nič nezatajuje. Boh teda dúfa, že Ho človek môže spoznať a pochopiť Jeho povahu a podstatu. Nechce, aby človek zaobchádzal s Jeho povahou a podstatou ako s večnými tajomstvami, ani nechce, aby ľudstvo považovalo Boha za nevyriešiteľnú hádanku. Iba keď ľudstvo spozná Boha, môže človek spoznať ďalšie smerovanie a prijať Božie vedenie, a iba takéto ľudstvo môže skutočne žiť pod Božou nadvládou a žiť vo svetle, uprostred Božieho požehnania.

Slová a povaha, ktoré Boh vydáva a zjavuje, predstavujú Jeho úmysly a tiež Jeho podstatu. Keď sa Boh zaoberá človekom, bez ohľadu na to, čo hovorí alebo koná, alebo akú povahu zjavuje, a bez ohľadu na to, čo človek vidí z Božej podstaty a z toho, čo Boh má a čím je, všetko to predstavuje Božie úmysly pre človeka. Nezáleží na tom, koľko je človek schopný si uvedomiť, pochopiť alebo porozumieť, všetko predstavuje Božie úmysly – Božie úmysly pre človeka. O tom niet pochýb! Božie úmysly pre ľudstvo predstavujú to, čo Boh od ľudí požaduje, čo od nich vyžaduje, aby robili, ako od nich vyžaduje, aby žili, a ako od nich žiada, aby boli schopní uspokojovať Božie úmysly. Sú tieto veci neoddeliteľné od Božej podstaty? Inými slovami, Boh vydáva svoju povahu a všetko, čo má a čím je, spolu s tým, keď kladie požiadavky na človeka. Nie je v tom žiadna lož, predstieranie, utajovanie ani prikrášľovanie. Prečo však človek nie je schopný poznania a prečo nikdy nedokázal jasne vnímať Božiu povahu? Prečo si človek nikdy neuvedomil Božie úmysly? To, čo Boh zjavil a vydal, je to, čo samotný Boh má a čím je; je to každý útržok a aspekt Jeho pravej povahy – tak prečo to človek nedokáže vidieť? Prečo človek nie je schopný dôkladného poznania? Má to dôležitý dôvod. Aký je teda tento dôvod? Od čias stvorenia človek nikdy nezaobchádzal s Bohom ako s Bohom. V najskorších dobách, bez ohľadu na to, čo Boh vykonal so zreteľom na človeka – človeka, ktorý bol práve stvorený –, človek zaobchádzal s Bohom len ako so spoločníkom, ako s niekým, na koho sa dá spoľahnúť, a človek nemal žiadne poznanie ani pochopenie Boha. To znamená, že človek nevedel, že to, čo vydávala táto Bytosť – Bytosť, na ktorú sa spoliehal a ktorú videl ako svojho spoločníka –, bola podstata Boha ani že táto Bytosť bola tou, ktorá vládne všetkým veciam. Jednoducho povedané, vtedajší ľudia Boha vôbec nespoznali. Nevedeli, že On stvoril nebo, zem a všetko, ani nevedeli, odkiaľ prichádzal a kým bol. Boh vtedy, samozrejme, nepožadoval od človeka, aby Ho poznal alebo pochopil, alebo aby pochopil všetko, čo vykonal, či poznal Jeho úmysly, pretože to boli tie najstaršie časy hneď po stvorení ľudstva. Keď Boh spustil prípravy na dielo Veku zákona, vykonal na človeku isté veci a tiež začal klásť na človeka určité požiadavky, hovoriť mu, ako prinášať obety a uctievať Boha. Až potom človek získal niekoľko jednoduchých predstáv o Bohu a až vtedy spoznal rozdiel medzi človekom a Bohom, a to, že Boh je ten, ktorý stvoril ľudstvo. Keď človek vedel, že Boh je Boh a človek je človek, medzi ním a Bohom sa vytvoril určitý odstup, no Boh napriek tomu nežiadal, aby mal človek o Ňom veľké poznatky alebo hlboké porozumenie. Preto Boh kladie na človeka rôzne požiadavky na základe etáp a okolností svojho diela. Čo v tom vidíte? Aký aspekt Božej povahy vnímate? Je Boh skutočný? Sú Božie požiadavky na človeka primerané? V najstarších časoch po Božom stvorení ľudstva, keď Boh ešte nevykonal dielo podmanenia a zdokonalenia človeka a nepovedal mu veľa slov, žiadal od človeka málo. Bez ohľadu na to, čo človek urobil a ako sa správal – aj keď urobil niektoré veci, ktoré Boha urazili –, Boh mu všetko odpustil a prehliadol. Boh totiž vedel, čo dal človeku a čo je v ňom, a teda poznal úroveň požiadaviek, ktoré by mal na človeka klásť. Hoci úroveň Jeho požiadaviek bola v tom čase veľmi nízka, neznamená to, že Jeho povaha nebola veľká alebo že Jeho múdrosť a všemohúcnosť boli len prázdnymi slovami. Pre človeka existuje len jeden spôsob, ako spoznať Božiu povahu a samotného Boha: nasledovaním krokov Božieho riadenia a spásy ľudstva a prijatím slov, ktoré Boh hovorí ľudstvu. Len čo človek spozná, čo Boh má a čím je, a spozná Božiu povahu, bude naďalej žiadať Boha, aby mu ukázal svoju skutočnú osobu? Nie, človek by nežiadal a ani by sa neodvážil žiadať, pretože keď pochopí Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, človek už uvidí samotného pravého Boha a Jeho skutočnú osobu. To je neodvratný výsledok.

Ako Božie dielo a plán nepretržite napredovali a potom, čo Boh s človekom uzavrel zmluvu dúhy na znamenie, že už nikdy nezničí svet povodňami, mal Boh čoraz naliehavejšiu túžbu získať tých, ktorí by s Ním mohli tvoriť jednu myseľ. Takisto mal stále naliehavejšie želanie získať tých, ktorí boli schopní nasledovať Jeho vôľu na zemi, a navyše získať skupinu ľudí schopných oslobodiť sa od síl temnoty a nebyť v područí satana, skupinu, ktorá by bola schopná podávať o Ňom svedectvo na zemi. Získanie takejto skupiny ľudí bolo dlho Božím želaním a čakal na to od čias stvorenia. Takže bez ohľadu na to, že Boh použil povodne na zničenie sveta, alebo bez ohľadu na Jeho zmluvu s človekom, Božie úmysly, rozpoloženie, plán a nádeje zostali všetky nemenné. Čo chcel vykonať, po čom túžil už dávno pred stvorením, bolo získať takých ľudí, ktorých chcel získať – získať skupinu ľudí schopných pochopiť a spoznať Jeho povahu a pochopiť Jeho úmysly, skupinu, ktorá by Ho dokázala uctievať. Takáto skupina ľudí by bola skutočne schopná o Ňom svedčiť a dá sa povedať, že by sa stali Jeho dôverníkmi.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II