Satan ešte raz pokúša Jóba (celé Jóbove telo pokryjú bolestivé vredy) (Vybrané pasáže)

a) Slová vyslovené Bohom

Jób 2, 3 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si Ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.“

Jób 2, 6 A Jahve riekol satanovi: „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“

b) Slová vyslovené satanom

Jób 2, 4-5 A satan odpovedal Jahvemu: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a bude ťa preklínať do tváre.“

Uprostred extrémneho utrpenia si Jób skutočne uvedomuje Božiu starostlivosť o ľudstvo

Po otázkach Boha Jahveho satanovi bol satan potajme šťastný. Bolo to preto, lebo satan vedel, že bude môcť opäť zaútočiť na človeka, ktorý bol v Božích očiach dokonalý – pre satana to bola vzácna príležitosť. Satan chcel využiť túto príležitosť na úplné podkopanie Jóbovho presvedčenia, aby stratil vieru v Boha a už sa Ho viac nebál ani nevelebil Jahveho meno. Satan by tak získal šancu: bez ohľadu na miesto alebo čas by bol schopný urobiť z Jóba hračku, závislú od jeho príkazov. Satan bez stopy zakryl svoje podlé úmysly, no nedokázal udržať pod kontrolou svoju zlomyseľnú prirodzenosť. Táto pravda je naznačená v odpovedi na slová Boha Jahveho, ako je zaznamenané v Písme: „A satan odpovedal Jahvemu: ‚Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a bude ťa preklínať do tváre.‘“ (Jób 2, 4-5) Z tohto rozhovoru medzi Bohom a satanom je nemožné nezískať podstatné vedomosti a predstavu o satanovej zlomyseľnosti. Po vypočutí týchto satanových bludov budú všetci, ktorí milujú pravdu a nenávidia zlo, nepochybne cítiť ešte väčšiu nenávisť voči satanovej nečestnosti a nehanebnosti, budú sa cítiť zdesení a znechutení satanovými bludmi a zároveň budú ponúkať Jóbovi hlboké modlitby a úprimné želania, modliac sa, aby tento muž spravodlivosti mohol dosiahnuť dokonalosť, želajúc si, aby tento muž, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, navždy prekonal satanove pokúšania a žil vo svetle, uprostred Božieho vedenia a požehnania. Podobne si takíto ľudia budú želať, aby Jóbove spravodlivé skutky mohli navždy podnietiť a povzbudiť všetkých, ktorí sa usilujú o cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Hoci v tomto vyhlásení možno vidieť satanov zlomyseľný úmysel, Boh poľahky súhlasil so satanovou „žiadosťou“, ale dal mu aj jednu podmienku: „Je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“ (Jób 2, 6) Pretože tentoraz satan žiadal, aby mohol vystrieť ruku, aby ublížil Jóbovmu mäsu a kostiam, Boh povedal: „ale ušetri mu život.“ Význam týchto slov spočíva v tom, že Boh vydal Jóbovo telo satanovi, ale ponechal si Jóbov život. Satan nemohol vziať Jóbovi život, no okrem toho mohol proti nemu použiť akékoľvek prostriedky alebo metódu.

Po získaní Božieho povolenia sa satan ponáhľal k Jóbovi a natiahol svoju ruku, aby zasiahol jeho kožu, čo mu po celom tele vyvolalo bolestivé vredy a Jób na svojej koži ucítil bolesť. Jób velebil zázračnosť a svätosť Boha Jahveho, vďaka čomu bol satan ešte ohavnejší vo svojej trúfalosti. Pretože cítil radosť z ubližovania človeku, vystrel ruku a zaškrabol do Jóbovho tela, čo vyvolalo hnisanie jeho bolestivých vredov. Jób na svojom tele okamžite pocítil takú bolesť a muky, akým nebolo páru, a nemohol si pomôcť, len sa rukami masíroval od hlavy až po päty, akoby to malo zmierniť úder zasadený jeho duchu skrze túto bolesť tela. Uvedomoval si, že Boh stojí pri ňom a pozoruje ho, a snažil sa zo všetkých síl, aby sa zocelil. Znovu si kľakol na zem a povedal: „Pozeráš sa do srdca človeka, pozoruješ jeho biedu; prečo si robíš starosti o jeho slabosť? Nech je pochválené meno Boha Jahveho.“ Satan videl Jóbovu neznesiteľnú bolesť, ale nevidel ho vzdať sa mena Boha Jahveho. Tak chvatom vystrel ruku, aby zasiahol Jóbove kosti, a zúfalo ho chcel roztrhať na kusy. Jób v okamihu pocítil nevídané muky; bolo to, akoby sa jeho mäso odtrhlo od kostí a akoby sa jeho kosti rozbili na márne kúsky. Tieto trýznivé muky ho priviedli k myšlienke, že by bolo lepšie zomrieť… Jeho schopnosť znášať takú bolesť dosiahla svoje hranice… Chcel kričať, chcel si trhať kožu na tele v snahe zmierniť bolesť – no napriek tomu zadržal výkriky a netrhal si kožu na tele, pretože nechcel, aby satan uvidel jeho slabosť. Jób si teda ešte raz kľakol, ale tentoraz nepocítil prítomnosť Boha Jahveho. Vedel, že Boh Jahve bol často pred ním, za ním a po jeho bokoch. Počas jeho bolesti sa však Boh ani raz nepozeral; zakryl si tvár a skryl sa, pretože zmyslom Jeho stvorenia človeka nebolo priniesť človeku utrpenie. Vtedy Jób plakal a robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zniesol takú telesnú agóniu, a predsa sa nedokázal ubrániť tomu, aby Bohu vzdával vďaky: „Človek padá pri prvom údere, je slabý a bezmocný, je mladý a nevedomý – prečo by si mal byť voči nemu taký starostlivý a nežný? Udieraš ma, no zraňuje Ťa to. Čo je na človeku také cenné, že si to zaslúži Tvoju starostlivosť a obavy?“ Jóbove modlitby sa dostali k Božím ušiam, ale Boh mlčal, len sa díval bez toho, aby vydal nejaký zvuk… Keď satan márne vyskúšal každý mysliteľný trik, potichu odišiel, ale to nebol koniec Božích skúšok Jóba. Pretože Božia moc, ktorá bola zjavená v Jóbovi, nebola verejne známa, Jóbov príbeh sa neskončil ústupom satana. Ako vstupovali ďalšie postavy, mali sa odohrať ešte veľkolepejšie scény.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II