Hoci je Boh pred človekom skrytý, Jeho skutky medzi všetkými vecami sú dostatočné na to, aby Ho človek poznal

Jób nevidel Božiu tvár ani nepočul Božie slová a už vôbec osobne nezažil Božie dielo, a predsa všetci dosvedčili jeho strach pred Bohom a svedectvo počas jeho skúšok. U Boha to vyvolalo lásku, nadšenie a chválu a u ľudí zase závisť a obdiv, ba dokonca o tom spievali chválospevy. Na jeho živote nebolo nič veľkolepé ani výnimočné: tak ako každý obyčajný človek, žil všedný život, chodil do práce pri východe slnka a vracal sa domov na odpočinok pri súmraku. Rozdiel je v tom, že počas niekoľkých nevýznamných desaťročí svojho života nadobudol poznanie Božej cesty a uvedomil si a pochopil veľkú Božiu moc a zvrchovanosť ako nikto predtým. Nebol chytrejší než ktorýkoľvek obyčajný človek, neviedol obzvlášť húževnatý život, a navyše nemal žiadne neviditeľné špeciálne schopnosti. Mal však osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá, ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci – väčšina obyčajných ľudí takéto vlastnosti nemá. Rozlišoval medzi láskou a nenávisťou, mal zmysel pre spravodlivosť, bol neústupný a vytrvalý a pri uvažovaní venoval dôkladnú pozornosť detailom. Počas svojho všedného života na zemi teda videl všetky mimoriadne veci, ktoré Boh vykonal, videl Božiu veľkosť, svätosť a spravodlivosť, videl Božiu starostlivosť, láskavosť a ochranu pre človeka a videl česť a autoritu najvyššieho Boha. Prvým dôvodom, prečo bol Jób schopný získať tieto veci, ktoré boli nad rámec každého obyčajného človeka, bolo jeho čisté srdce, ktoré patrilo Bohu a bolo vedené Stvoriteľom. Druhým dôvodom bolo jeho úsilie: jeho úsilie byť bezchybný a dokonalý a byť niekým, kto plní vôľu nebies, koho miluje Boh a kto sa vyhýba zlu. Jób tieto veci vlastnil a usiloval sa o ne, pričom nedokázal vidieť Boha ani počuť Božie slová. Hoci Boha nikdy nevidel, spoznal prostriedky, ktorými Boh vládne nad všetkými vecami, a pochopil múdrosť, s akou to Boh robí. Hoci Jób nikdy nepočul Božie slová, vedel, že všetky skutky, ktorými je človek odmeňovaný, alebo všetko, čo mu je odňaté, pochádzajú od Boha. Hoci roky jeho života sa nijako nelíšili od života bežného človeka, nedovolil, aby všednosť jeho života ovplyvnila jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami alebo jeho nasledovanie cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V jeho očiach boli zákony všetkých vecí plné Božích skutkov a Božia zvrchovanosť bola viditeľná v každej časti ľudského života. Nevidel Boha, ale dokázal si uvedomiť, že Božie skutky sú všade, a počas svojho bezvýznamného času na zemi bol schopný v každom kúte svojho života vidieť a vnímať mimoriadne a zázračné Božie skutky a videl zázračné Božie usporiadania. Skrytosť a mlčanie Boha nebránili Jóbovi v uvedomení si Božích skutkov ani neovplyvnili jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Jeho život bol počas jeho každodenného života uvedomením si zvrchovanosti a usporiadaní Boha, ktorý je skrytý medzi všetkými vecami. Vo svojom každodennom živote tiež počul a pochopil hlas Božieho srdca a slová Boha, ktorý mlčí medzi všetkými vecami, a predsa vyjadruje hlas svojho srdca a svoje slová tým, že riadi zákony všetkých vecí. Vidíte teda, že ak majú ľudia rovnakú ľudskú prirodzenosť a úsilie ako Jób, potom môžu získať rovnaké uvedomenie a poznanie ako Jób a môžu nadobudnúť rovnaké pochopenie a vedomosti o Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Boh sa Jóbovi nezjavil ani s ním nehovoril, ale Jób bol schopný byť dokonalý a spravodlivý, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Inými slovami, bez toho, aby sa Boh zjavil človeku alebo k nemu prehovoril, Božie skutky medzi všetkými vecami a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami sú dostatočné na to, aby si človek uvedomil Božiu existenciu, moc a autoritu a Božia moc a autorita sú dostatočné na to, aby človek nasledoval cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Keďže obyčajný človek, akým bol Jób, bol schopný dosiahnuť strach z Boha a vyhýbať sa zlu, potom by to mal dokázať aj každý obyčajný človek, ktorý nasleduje Boha. Hoci tieto slová môžu znieť ako logická dedukcia, nie je to v rozpore so zákonitosťami vecí. Fakty však nezodpovedajú očakávaniam: zdá sa, že strach z Boha a vyhýbanie sa zlu je výhradou Jóba a len Jóba. Pri zmienke o strachu z Boha a vyhýbaní sa zlu si ľudia myslia, že by to mal robiť len Jób, akoby bola cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu označená menom Jób a nemala nič spoločné s inými ľuďmi. Dôvod je jasný: pretože len Jób mal osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, tak len Jób mohol nasledovať cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Určite ste všetci pochopili dôsledky – pretože nikto nemá ľudskú prirodzenosť, ktorá je čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá miluje nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, nikto sa nemôže báť Boha a vyhýbať sa zlu, a preto ľudia nikdy nemôžu získať Božiu radosť alebo stáť pevne uprostred skúšok. To tiež znamená, že s výnimkou Jóba sú všetci ľudia stále zviazaní a uväznení satanom; všetkých obviňuje, napáda a zneužíva. Sú to tí, ktorých sa satan pokúša prehltnúť, a všetci sú zbavení slobody, sú väzňami v zajatí satana.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II