„Ale Ja vám hovorím, že na tomto mieste je niekto väčší ako chrám. Keby ste však vedeli, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu, neodsúdili by ste nevinného. Lebo Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.“ (Mt 12, 6-8) Čo v tomto úryvku označuje slovo „chrám“? Jednoducho povedané, je to veľkolepá, vysoká budova a vo Veku zákona to bolo miesto, kde kňazi uctievali Boha. Keď Pán Ježiš povedal „na tomto mieste je niekto väčší ako chrám“, kto bol ten „niekto“? Jednoznačne je to Pán Ježiš v tele, pretože len On bol väčší ako chrám. Čo tieto slová ľuďom napovedali? Povedali im, aby vyšli z chrámu – Boh už chrám opustil a už v ňom viac nepôsobil, preto by ľudia mali hľadať Božie kroky mimo chrámu a nasledovať Jeho kroky v Jeho novom diele. Keď to Pán Ježiš povedal, v Jeho slovách sa skrýval predpoklad, že pod zákonom začali ľudia vnímať chrám ako niečo väčšie, než je samotný Boh. Znamená to, že uctievali skôr chrám než Boha, a tak ich Pán Ježiš varoval, aby neuctievali modly, ale Boha, pretože Boh je najvyšší. Povedal teda: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu.“ Je zjavné, že v očiach Pána Ježiša väčšina ľudí žijúca podľa zákona už viac neuctievala Jahveho, ale len mechanicky prinášala obete. Pán Ježiš to označil za uctievanie modiel. Títo uctievači modiel považovali chrám za niečo väčšie a vyššie ako je Boh. Vo svojich srdciach mali len chrám, nie Boha, a keby o chrám prišli, prišli by o svoje obydlie. Bez chrámu nemali kde uctievať modly a nemohli prinášať svoje obete. Ich takzvané „obydlie“ je miesto, kde falošne predstierali, že uctievajú Boha Jahveho, aby mohli zostať v chráme a venovať sa vlastným aktivitám. Ich takzvané „prinášanie obetí“ bolo len vykonávaním hanebných osobných obchodov pod zámienkou, že robia službu v chráme. To bol dôvod, prečo ľudia v tom čase považovali chrám za väčší, než je Boh. Pán Ježiš povedal ľuďom tieto slová ako varovanie, pretože chrám používali ako záštitu a obete zas na to, aby zakryli, že klamú ľudí a Boha. Keď tieto slová použijeme vo vzťahu k súčasnosti, sú stále rovnako platné a vhodné. Hoci dnešní ľudia zažili iné dielo Boha než ľudia vo Veku zákona, ich prirodzenosť-podstata je rovnaká. V kontexte dnešného diela ľudia stále robia rovnaké veci, ako boli veci opísané v slovách „chrám je väčší než Boh“. Ľudia napríklad vnímajú vykonávanie svojej povinnosti ako svoju prácu. Svedectvo o Bohu a boj s veľkým červeným drakom považujú za politické hnutia na obranu ľudských práv, za demokraciu a slobodu. Svoju povinnosť využívať svoje zručnosti premenia na kariéru, ale strach z Boha a vyhýbanie sa zlu považujú len za náboženské učenie, ktoré sa má dodržiavať a podobne. Nie je takéto správanie v podstate to isté, čo vyjadrujú slová „chrám je väčší než Boh“? Rozdiel je v tom, že pred dvetisíc rokmi si ľudia vykonávali svoje súkromné aktivity vo fyzickom chráme, no dnes ich vykonávajú v nehmotných chrámoch. Ľudia, ktorí si cenia pravidlá, považujú pravidlá za niečo väčšie, než je Boh. Ľudia, ktorí majú radi postavenie, vnímajú postavenie za niečo väčšie, než je Boh. Tí, ktorí milujú svoju kariéru, považujú kariéru za niečo väčšie, ako je Boh a tak ďalej. Všetky ich vyjadrenia Ma vedú k tomu, aby som povedal toto: „Ľudia chvália Boha ako najväčšieho svojimi slovami, ale v ich očiach je všetko väčšie než Boh.“ Je to tak preto, lebo len čo na svojej ceste nasledovania Boha natrafia na príležitosť ukázať svoje vlastné talenty, venovať sa vlastným aktivitám alebo rozvíjať vlastnú kariéru, vzdialia sa od Boha a vrhnú sa na svoju milovanú kariéru. Pokiaľ ide o to, čo im Boh zveril, a Jeho úmysly, tieto veci už dávno odhodili. Aký je rozdiel medzi stavom týchto ľudí a tých, ktorí pred dvetisíc rokmi vykonávali svoju činnosť v chráme?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III