Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní je chlieb a vysvetľuje Písmo

Lk 24, 30-32 Keď s nimi sedel pri stole, vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával im. Otvorili sa im oči a spoznali Ho, ale On im zmizol z očí. A oni si povedali: „Či nám srdce nehorelo v srdci, keď sa s nami cestou rozprával a keď nám vysvetľoval Písma?“

Učeníci dávajú Ježišovi zjesť pečenú rybu

Lk 24, 36-43 Keď to hovorili, sám Ježiš sa postavil medzi nich a povedal im: „Pokoj vám!“ Ale oni sa zľakli a vydesili a mysleli si, že videli ducha. On im povedal: „Prečo ste ustarostení a prečo v duchu pochybujete? Pozrite sa na Moje ruky a nohy, že som to Ja sám; dotknite sa Ma a uvidíte, lebo duch nemá telo a kosti, ako mám Ja.“ Keď to povedal, ukázal im svoje ruky a nohy. A keď ešte neverili od radosti a čudovali sa, spýtal sa ich: „Máte tu niečo na jedenie?“ A oni Mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. On to vzal a jedol pred nimi.

Teraz sa pozrieme na vyššie uvedené úryvky z Písma. Prvý úryvok rozpráva o tom, ako Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní jedol chlieb a vysvetľoval Písmo. Druhý zas hovorí o tom, ako Pán Ježiš jedol pečenú rybu. Ako vám tieto dva úryvky pomáhajú spoznať Božiu povahu? Viete si predstaviť obraz, ktorý získate z opisov toho, ako Pán Ježiš je chlieb a potom pečenú rybu? Viete si predstaviť, ako by ste sa asi cítili, keby Pán Ježiš stál pred vami a jedol chlieb? Alebo aký by ste mali pocit, keby s vami jedol za jedným stolom, jedol by s ľuďmi rybu a chlieb? Keby si k Pánovi pociťoval veľkú blízkosť, a to, že je k tebe veľmi dôverný, je to správny pocit. Je to presne ten výsledok, ktorý chcel Pán Ježiš dosiahnuť, keď po svojom zmŕtvychvstaní jedol chlieb a rybu pred zhromaždenými ľuďmi. Ako by sa ľudia cítili, keby sa s nimi Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní len rozprával, keby necítili Jeho telo a kosti a namiesto toho by Ho vnímali ako nedosiahnuteľného Ducha? Neboli by sklamaní? Keby boli sklamaní, necítili by sa opustení? Nevnímali by akýsi odstup od Pána Ježiša Krista? Aký negatívny vplyv by mal tento odstup na vzťah ľudí s Bohom? Ľudia by sa určite obávali a neodvážili by sa k Nemu prísť blízko, a preto by si od Neho udržiavali úctivú vzdialenosť. Od tej chvíle by prerušili svoj dôverný vzťah s Pánom Ježišom Kristom a vrátili by sa k vzťahu medzi ľudstvom a Bohom v nebi, ktorý existoval vo Veku milosti. Duchovné telo, ktorého sa ľudia nemohli dotknúť a necítili ho, by zničilo ich dôvernosť s Bohom a ukončilo existenciu dôverného vzťahu, ktorý sa vytvoril, keď bol Pán Ježiš Kristus v tele, keď medzi Ním a ľuďmi nebol žiadny odstup. Jediné, čo duchovné telo v ľuďoch vyvolalo, boli pocity strachu a vyhýbania a nemý uprený pohľad. Neodvážili by sa k Nemu priblížiť alebo s Ním viesť rozhovor, ani nehovoriac o tom, že by Ho nasledovali, dôverovali Mu alebo Ho obdivovali. Boh si neželal, aby z Neho mali ľudia takýto pocit. Nechcel vidieť, ako sa Mu vyhýbajú alebo sa od Neho odťahujú. Chcel len, aby Mu porozumeli, priblížili sa k Nemu a boli Jeho rodinou. Ako by si sa cítil, keby ťa vlastná rodina, tvoje deti videli, no nepoznali by ťa, neodvážili by sa k tebe priblížiť a vždy by sa ti vyhýbali, keby nenadobudli porozumenie toho, čo všetko si pre nich urobil? Nebolelo by ťa to? Nezlomilo by ti to srdce? Presne to Boh cíti, keď sa Mu ľudia vyhýbajú. Po zmŕtvychvstaní sa teda Pán Ježiš stále zjavoval ľuďom vo forme tela a kostí a stále s nimi jedol a pil. Boh vníma ľudí ako rodinu a chce, aby aj Jeho ľudstvo považovalo za niekoho, kto im je najdrahší. Len takto si môže skutočne ľudí získať a len takto Ho ľudia môžu naozaj milovať a uctievať. Rozumiete už, aký som mal zámer, keď som z Písma vybral tieto dva úryvky, v ktorých Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní je chlieb a vysvetľuje Písmo, a v ktorých Mu učeníci dávajú jesť pečenú rybu?

Možno povedať, že veci, ktoré Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní povedal a urobil, boli múdro premyslené. Boli plné láskavosti a náklonnosti Boha k ľudskej prirodzenosti, a tiež Jeho opatery a úzkostlivej starostlivosti o dôverný vzťah, ktorý si s ľudstvom vytvoril v čase, keď bol v tele. Ba čo viac, boli plné Jeho nostalgie a túžby po živote v tele, keď jedol a žil so svojimi nasledovateľmi. Boh teda nechcel, aby ľudia vnímali odstup medzi Ním a človekom, a tiež nechcel, aby sa ľudstvo od Neho vzdialilo. Dokonca nechcel ani to, aby malo pocit, že Pán Ježiš po zmŕtvychvstaní už nebol viac Pánom, ktorý mal s ľuďmi taký dôverný vzťah, že už nebol s ľudstvom, lebo sa vrátil do duchovnej sféry k Otcovi, ktorého ľudia nikdy nevidia ani sa k Nemu nemôžu dostať. Nechcel, aby mali ľudia pocit, že medzi Ním a ľudstvom nastal nejaký rozdiel v postavení. Keď Boh vidí ľudí, ktorí Ho chcú nasledovať, ale udržiavajú si od Neho úctivú vzdialenosť, bolí Ho srdce, pretože to znamená, že ich srdcia sú od Neho veľmi vzdialené a bude pre Neho veľmi ťažké si ich získať. Keby sa teda ľuďom zjavil v duchovnom tele, ktoré by nevideli a nemohli by sa ho dotknúť, znova by ich to od Boha vzdialilo a mylne by sa domnievali, že Kristus sa po zmŕtvychvstaní stal povýšeneckým, že sa od nich líši a už s človekom nezdieľa stôl a neje s ním, pretože ľudia sú hriešni, nečistí a nikdy sa nemôžu priblížiť Bohu. Aby Pán Ježiš odstránil toto nesprávne chápanie ľudstva, urobil niekoľko vecí, ktoré robieval v tele, ako to je zaznamenané v Biblii: „Vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával im.“ Tiež ľuďom vysvetľoval Písmo tak, ako to robieval v minulosti. Všetky tieto veci, ktoré Pán Ježiš vykonal, vyvolali v každom človeku, ktorý Ho videl, pocit, že Pán sa nezmenil, že je to stále ten istý Pán Ježiš. Aj keď Ho ukrižovali a zomrel, vstal z mŕtvych a ľudstvo neopustil. Vrátil sa medzi ľudí a nič sa na Ňom nezmenilo. Syn človeka stojaci pred ľuďmi bol stále ten istý Pán Ježiš. Jeho vystupovanie a spôsob, ako sa s ľuďmi rozprával, im boli také známe. Stále bol plný láskavosti, milosti a znášanlivosti – stále to bol ten istý Pán Ježiš, ktorý miloval iných tak, ako miloval seba, ktorý dokázal ľudstvu odpustiť sedemdesiatkrát sedem. Tak ako vždy predtým, jedol s ľuďmi, hovoril s nimi o Písme a čo je ešte dôležitejšie, rovnako ako predtým bol z mäsa a kostí a ľudia sa Ho mohli dotknúť a vidieť Ho. Ako Syn človeka dal ľuďom pocítiť dôvernosť, vnútorný pokoj a radosť z toho, že znovu získali niečo, čo stratili. Ľudia sa veľmi ľahko začali smelo a sebaisto na Syna človeka, ktorý dokázal ľudstvu odpustiť jeho hriechy, spoliehať a obdivovať Ho. Začali sa tiež bez váhania modliť v mene Pána Ježiša, modliť sa za Jeho milosť a požehnanie, za to, aby im dal radosť a pokoj, aby sa o nich staral a chránil ich a v mene Pána Ježiša začali uzdravovať chorých a vyháňať démonov.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III