V čase, keď Pán Ježiš pôsobil v tele, si väčšina Jeho nasledovateľov nemohla úplne overiť Jeho identitu a veci, ktoré povedal. Keď prichádzal ku krížu, Jeho nasledovníci Ho pozorovali. Od chvíle, keď Ho pribili na kríž, až dovtedy, keď Ho uložili do hrobu, boli z Neho ľudia sklamaní. V tom čase už ľudia vo svojich srdciach prestávali spochybňovať veci, ktoré Pán Ježiš vykonal, keď bol v tele, a začali Ho úplne popierať. Keď však vyšiel z hrobu a ľuďom sa jednému po druhom zjavil, väčšina tých, ktorí Ho videli na vlastné oči alebo počuli o Jeho zmŕtvychvstaní, postupne prešla od popierania ku skepse. To, že Pán Ježiš je Kristus v tele skutočne prijali, až keď Pán Ježiš vyzval Tomáša, aby vložil svoju ruku do Jeho boku a keď po svojom zmŕtvychvstaní polámal chlieb a jedol ho pred davom a potom pred ním jedol pečenú rybu. Mohli by sme povedať, že to bolo, ako keby toto duchovné telo z mäsa a kostí stojace pred ľuďmi prebudilo každého jedného zo sna – Syn človeka stojaci pred nimi bol tým, ktorý existoval od nepamäti. Mal tvar, telo a kosti a už dlho predtým žil a jedol s ľudstvom… Vtedy ľudia pocítili, že Jeho existencia je taká skutočná a taká nádherná. Zároveň boli veselí a šťastní a plní emócií. Jeho opätovné zjavenie ľuďom umožnilo skutočne vidieť Jeho pokoru, cítiť Jeho blízkosť a náklonnosť k ľudstvu a to, koľko na nich myslel. V dôsledku tohto krátkeho opakovaného stretnutia mali tí, čo Pána Ježiša videli, pocit, ako keby prešla večnosť. Ich stratené, zmätené, ustráchané, úzkostlivé a necitlivé srdcia plné túžby našli útechu. Už viac nepochybovali ani neboli sklamaní, pretože cítili, že teraz majú nádej a majú sa na čo spoliehať. Syn človeka, ktorý vtedy stál pred nimi, bude ochrancom, bude po celú večnosť ich pevnou vežou, ich útočiskom.

Hoci Pán Ježiš vstal z mŕtvych, Jeho srdce a dielo ľudstvo neopustili. Svojím zjavením ľuďom povedal, že nezáleží na tom, akú má podobu, bude ich sprevádzať, kráčať s nimi a bude s nimi vždy a všade. Povedal im, že vždy a všade bude ľudstvo zabezpečovať a viesť, dovolí mu, aby Ho videlo a dotklo sa Ho, a zaistí, aby už nikdy nemalo pocit bezmocnosti. Pán Ježiš tiež chcel, aby ľudia vedeli, že na tomto svete nežijú sami. Ľudstvo je v opatere Boha, Boh je s ním. Vždy sa o Neho môže oprieť a je rodinou každého zo svojich nasledovateľov. Keď sa ľudstvo bude môcť oprieť o Boha, už viac nebude osamelé ani bezmocné a tí, čo Ho prijmú ako obetu za ich hriechy, už viac neuviaznu v hriechu. V ľudských očiach boli tieto časti diela, ktoré Pán Ježiš vykonal po svojom zmŕtvychvstaní, veľmi malé skutky, Ja to však vnímam tak, že každá jedna vec, ktorú vykonal, bola veľmi zmysluplná, cenná, dôležitá a plná významu.

Hoci Pán Ježiš zažil v čase, keď pôsobil v tele, množstvo ťažkostí a utrpenia, svoje dielo z času, keď bol v tele, vykonal úplne a dokonale, aby vykúpil ľudstvo zjavením vo svojom duchovnom tele z mäsa a kostí. Svoju službu začal tým, že sa stal telom, a dokončil ju, keď sa ľudstvu zjavil v telesnej podobe. Zvestoval Vek milosti, čím začal nový vek prostredníctvom svojej identity Krista. Takto vykonal dielo vo Veku milosti, v ktorom dodal silu svojim nasledovateľom a viedol ich. O Božom diele môžeme povedať, že to, čo Boh začne, to aj dokončí. Toto dielo má svoje kroky a plán a je plné Jeho múdrosti, všemohúcnosti, zázračných skutkov a Jeho lásky a milosrdenstva. Samozrejme, hlavnou charakteristikou celého Božieho diela je Jeho starostlivosť o ľudstvo. Je presiaknuté Jeho obavami, ktorých sa nevie nikdy zbaviť. Tieto verše z Biblie zjavili nemenné nádeje a starosť Boha o ľudstvo v každej jednej veci, ktorú Pán Ježiš urobil po svojom zmŕtvychvstaní, ako aj Jeho úzkostlivú starostlivosť a opateru ľudstva. Nič z toho sa ani do dnešného dňa nezmenilo – vidíte to? Keď to vidíte, nepribližujú sa vaše srdcia podvedome bližšie k Bohu? Ako by ste sa cítili, keby ste žili v tom veku a Pán Ježiš by sa vám po svojom zmŕtvychvstaní zjavil v hmotnej podobe, aby ste Ho videli? A keby sedel pred vami, jedol chlieb a rybu, vysvetľoval vám Písmo a hovoril s vami, čo by ste cítili? Boli by ste šťastní? Alebo by ste cítili vinu? Nezmizli by všetky predchádzajúce nedorozumenia a vyhýbanie sa Bohu, konflikty s Ním a pochybnosti o Ňom? Nebol by vzťah medzi Bohom a človekom normálnejší a správnejší?

Našli ste pri interpretácii týchto obmedzených kapitol z Biblie nejaké chyby v Božej povahe? Našli ste v nich falšovanie Božej lásky? Vidíte vo všemohúcnosti alebo múdrosti Boha nejaké klamstvo alebo zlo? Určite nie! Môžete teraz s istotou povedať, že Boh je svätý? Môžete s istotou povedať, že každá z emócií Boha je zjavením Jeho podstaty a povahy? Dúfam, že porozumenie, ktoré získate po prečítaní týchto slov, vám pomôže a bude pre vás prínosom pri vašom hľadaní zmeny povahy a strachu z Boha, a že vám to prinesie ovocie – ovocie, ktoré bude postupne rásť, aby ste sa počas tohto hľadania dostali čoraz bližšie k Bohu a úrovne, ktorú Boh vyžaduje. Už nebudete mať odpor k hľadaniu pravdy a už nebudete mať pocit, že hľadanie pravdy a zmeny povahy je nepríjemná alebo nepotrebná vec. Motivovaní výrazom pravej povahy Boha a Jeho svätou podstatou budete túžiť po svetle a spravodlivosti, rozhodnete sa usilovať o pravdu a naplnenie Božích úmyslov a stanete sa človekom, ktorého si Boh získal, stanete sa skutočným človekom.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III