Chápanie Božej autority z makro- a mikroperspektívy

Božia autorita je jedinečná. Je charakteristickým výrazom a osobitnou podstatou identity samotného Boha, ktorú nemá žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Tento druh autority má len Stvoriteľ. To znamená, že iba Stvoriteľ – jedinečný Boh – je vyjadrený týmto spôsobom a disponuje touto podstatou. Prečo by sme teda mali hovoriť o Božej autorite? Ako sa autorita samotného Boha líši od „autority“, ktorú si človek predstavuje vo svojej mysli? Čo je na nej špecifické? Prečo je obzvlášť dôležité hovoriť o nej práve tu? Každý z vás musí túto otázku dôkladne zvážiť. Pre väčšinu ľudí je „Božia autorita“ nejasnou predstavou, pochopenie ktorej si vyžaduje veľké úsilie, a akákoľvek diskusia o nej bude pravdepodobne abstraktná. Preto bude medzi poznaním Božej autority, ktorým človek môže disponovať, a podstatou Božej autority vždy existovať priepasť. Na prekonanie tejto priepasti musí každý postupne spoznávať Božiu autoritu cez ľudí, udalosti, veci a rôzne javy, ktoré sú v dosahu človeka a ktoré je schopný pochopiť vo svojom reálnom živote. Hoci sa slovné spojenie „Božia autorita“ môže zdať nepochopiteľné, Božia autorita vôbec nie je abstraktná. Boh je prítomný pri človeku v každej minúte jeho života a vedie ho každý deň. V reálnom živote teda každý človek nevyhnutne uvidí a zažije ten najhmatateľnejší aspekt Božej autority. Tento hmatateľný aspekt je dostatočným dôkazom toho, že Božia autorita skutočne existuje a človeku plne umožňuje spoznať a pochopiť skutočnosť, že Boh takouto autoritou disponuje.

Boh stvoril všetko, a keďže to stvoril, má nad všetkým nadvládu. Okrem toho, že má nad všetkými vecami nadvládu, všetko aj ovláda. Čo vlastne znamená myšlienka, že „Boh všetko ovláda“? Ako sa to dá vysvetliť a ako aplikovať na skutočný život? Ako môže pochopenie skutočnosti, že Boh všetko ovláda, viesť k pochopeniu Jeho autority? Zo samotnej frázy „Boh všetko ovláda“ by sme mali chápať, že to, čo Boh ovláda, nie je časť planét ani časť stvorenia, a už vôbec nie časť ľudstva, ale všetko: to, čo je obrovské aj mikroskopické, viditeľné aj neviditeľné, hviezdy vo vesmíre aj živé veci na zemi, ako aj mikroorganizmy, ktoré nie je možné vidieť voľným okom, a bytosti, ktoré existujú v iných formách. To je presná definícia slova „všetko“, čo Boh „ovláda“. Je to rozsah pôsobnosti Jeho autority, miera Jeho zvrchovanosti a vlády.

Predtým, než vzniklo toto ľudstvo, vesmír – všetky planéty a hviezdy na nebesiach – už existoval. Na makroúrovni tieto nebeské telesá okolo seba pravidelne obiehali pod Božou kontrolou po celý čas svojej existencie, nech už to bolo koľkokoľvek rokov. To, ktorá planéta sa v akom konkrétnom čase kam dostane, akú úlohu každá vykonáva a kedy, ktorá obieha po akej dráhe a kedy zaniká alebo je nahradená – všetky tieto veci prebiehajú bez najmenšej chybičky. Polohy planét a vzdialenosti medzi nimi sa riadia prísnymi zákonitosťami a všetko sa dá opísať presnými údajmi. Trajektórie, po ktorých sa pohybujú, rýchlosť a vzorce ich obežných dráh, časy, v ktorých sa nachádzajú v rôznych pozíciách – všetky tieto údaje sa dajú presne kvantifikovať a opísať osobitnými zákonmi. Už celé veky sa planéty riadia týmito zákonmi bez najmenších odchýlok. Žiadna sila nemôže zmeniť alebo narušiť ich obežné dráhy ani zákonitosti, ktorých sa pridŕžajú. Keďže osobitné zákony, ktoré riadia ich pohyb, a presné údaje, ktoré ich opisujú, predurčila autorita Stvoriteľa, poslúchajú tieto zákony z vlastnej vôle pod Stvoriteľovou zvrchovanosťou a kontrolou. Na makroúrovni nie je pre človeka ťažké objaviť niektoré zákonitosti, údaje a zvláštne a nevysvetliteľné zákony alebo javy. Hoci ľudstvo neuznáva existenciu Boha ani neprijíma skutočnosť, že Stvoriteľ všetko stvoril a má nad všetkým nadvládu, a navyše neuznáva ani existenciu Stvoriteľovej autority, humanitní vedci, astronómovia a fyzici napriek tomu čoraz častejšie zisťujú, že existenciu všetkých vecí vo vesmíre, princípy a zákonitosti, ktoré určujú ich pohyb, riadi a ovláda obrovská a neviditeľná tmavá energia. Táto skutočnosť núti človeka tomu čeliť a uznať, že uprostred týchto zákonitostí pohybu je Mocný Boh, ktorý všetko ovláda. Jeho moc je mimoriadna, a hoci nikto nemôže vidieť Jeho pravú tvár, v každom okamihu všetko riadi a ovláda. Žiadny človek ani sila nemôžu presiahnuť Jeho zvrchovanosť. Tvárou v tvár tejto skutočnosti musí človek uznať, že zákony, ktorými sa riadi existencia všetkých vecí, nemôžu ovládať ľudia a nikto ich nemôže zmeniť. Človek musí tiež pripustiť, že ľudia nemôžu tieto zákony úplne pochopiť a že sa nevyskytujú prirodzene, ale diktuje ich Zvrchovaný. To všetko sú prejavy Božej autority, ktoré ľudstvo môže vnímať na makroúrovni.

Na mikroúrovni sú všetky hory, rieky, jazerá, moria a pevniny, ktoré človek môže na zemi vidieť, všetky ročné obdobia, ktoré zakúša, všetky veci, ktoré obývajú zem, vrátane rastlín, zvierat, mikroorganizmov a ľudí, podriadené Božej zvrchovanosti a vláde. Pod Božou zvrchovanosťou a vládou všetky veci vznikajú alebo zanikajú v súlade s Jeho myšlienkami. Vznikajú zákony, ktoré riadia ich existenciu, a v súlade s nimi rastú a množia sa. Žiadna ľudská bytosť ani vec nie je nad týmito zákonmi. Prečo je to tak? Jediná odpoveď je táto: je to z titulu Božej autority. Alebo, inak povedané, je to vďaka Božím myšlienkam, Božím slovám a osobnému konaniu samotného Boha. To znamená, že je to Božia autorita a Božia myseľ, z ktorých vznikajú tieto zákony, ktoré sa hýbu a menia podľa Jeho myšlienok, a všetky tieto pohyby a zmeny sa dejú alebo zanikajú v rámci Jeho plánu. Napríklad epidémie. Vypuknú bez varovania. Nikto nepozná ich pôvod ani presné príčiny, prečo k nim dochádza, a vždy, keď epidémia zasiahne určité miesto, tí, ktorí sú odsúdení, sa nešťastiu nevyhnú. Ľudská veda sa domnieva, že epidémie sú spôsobené šírením zákerných alebo škodlivých mikróbov, ale ich rýchlosť, rozsah a spôsob prenosu ľudská veda nedokáže predvídať ani ovládať. Hoci sa ľudia epidémiám bránia všetkými možnými prostriedkami, nemôžu ovplyvniť, ktorí ľudia alebo zvieratá budú pri vypuknutí epidémie nevyhnutne postihnutí. Jediné, čo môžu ľudia robiť, je snažiť sa im predchádzať, odolávať im a skúmať ich. Nikto však nepozná základné príčiny, ktoré vysvetľujú začiatok alebo koniec jednotlivých epidémií a nikto ich nevie ovládať. V súvislosti s nárastom a šírením epidémie je prvým opatrením, ktoré ľudia prijímajú, vyvinúť vakcínu, ale epidémia často vymizne sama skôr, ako je vakcína pripravená. Prečo sa epidémie vytratia? Podľa niektorých sa choroboplodné zárodky dostali pod kontrolu, zatiaľ čo iní tvrdia, že vymreli v dôsledku striedania ročných období… Na otázku, či sú tieto divoké špekulácie obhájiteľné, veda nevie ponúknuť žiadne vysvetlenie ani presnú odpoveď. Ľudstvo musí počítať nielen s týmito špekuláciami, ale aj s nedostatočným chápaním a strachom ľudstva z epidémií. V konečnom dôsledku nikto nevie, prečo sa epidémie začínajú a prečo sa končia. Keďže ľudstvo verí len vo vedu, spolieha sa výlučne na ňu a neuznáva autoritu Stvoriteľa ani neprijíma Jeho zvrchovanosť, nikdy nedostane odpoveď.

Z Božej zvrchovanosti sa všetky veci rodia, žijú a zanikajú vďaka Jeho autorite a riadeniu. Niektoré veci pokojne prídu a odídu a človek nedokáže povedať, odkiaľ sa vzali ani pochopiť zákonitosti, ktorými sa riadia, a už vôbec nie pochopiť dôvody ich vzniku a zániku. Hoci človek na vlastné oči vidí všetko, čo sa deje medzi všetkými vecami, a môže to na vlastné uši počuť a zažiť na vlastnú kožu; hoci to všetko má vplyv na človeka a ten podvedome vníma pomernú nezvyčajnosť, pravidelnosť či dokonca zvláštnosť rôznych javov, stále nevie nič o tom, čo sa skrýva za nimi, čo sú Stvoriteľove úmysly a myšlienky. Za týmito javmi sa skrýva veľa príbehov, veľa skrytých právd. Keďže sa človek vzdialil od Stvoriteľa a neprijíma skutočnosť, že autorita Stvoriteľa riadi všetky veci, nikdy nespozná a nepochopí všetko, čo sa deje pod zvrchovanosťou Stvoriteľovej autority. Božia vláda a zvrchovanosť väčšinou presahuje hranice ľudskej predstavivosti, ľudského poznania, chápania a toho, čo dokáže ľudská veda. Je mimo dosahu stvoreného ľudstva. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže si sám nebol svedkom Božej zvrchovanosti, ako môžeš veriť, že všetko podlieha Jeho autorite?“ Vidieť neznamená vždy uveriť a tiež nie vždy uznať a pochopiť. Odkiaľ teda pramení viera? S istotou môžem povedať, že viera pochádza zo stupňa a hĺbky ľudského chápania, prežívania skutočnosti a základných príčin vecí. Ak veríš, že Boh existuje, ale nedokážeš uznať a už vôbec nie vnímať skutočnosť Božej vlády a zvrchovanosti nad všetkým, potom vo svojom srdci nikdy neuznáš, že Boh má tento druh autority a že Božia autorita je jedinečná. Nikdy skutočne neprijmeš Stvoriteľa za svojho Pána a svojho Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III