V rámci ľudstva rozdeľujem všetkých ľudí na tri druhy. Prvým sú neverci, čo sú ľudia bez náboženskej viery. Nazývajú sa neverci. Drvivá väčšina nevercov verí len v peniaze. Sleduje len svoje vlastné záujmy, je materialistická a verí len v materiálny svet – neverí v cyklus života a smrti ani v nič z toho, čo sa hovorí o božstvách a duchoch. Týchto ľudí zaraďujem do kategórie nevercov – to je prvý druh. Druhý druh zahŕňa rôznych ľudí viery okrem nevercov. V rámci ľudstva rozdeľujem týchto ľudí viery do niekoľkých veľkých skupín. Prvými sú židia, druhými katolíci, tretími kresťania, štvrtými moslimovia a piatymi budhisti – je ich päť druhov. To sú rôzne typy ľudí viery. Tretí druh zahŕňa tých, čo veria v Boha, a do neho patríte vy. Týmito veriacimi sú ľudia, ktorí dnes nasledujú Boha. Títo ľudia sa rozdeľujú na dva typy – na Boží vyvolený národ a na vykonávateľov služby. Tieto hlavné typy boli jasne oddelené. Takže teraz vo svojich mysliach dokážete jasne rozlíšiť jednotlivé typy ľudí a ich zaradenie, všakže? Prvý druh tvoria neverci. Povedal som, o koho ide. Počítajú sa za nevercov tí, čo veria v starého muža na nebesiach? Mnohí neverci veria len v starého muža na nebesiach. Veria, že táto entita ovláda vietor, dážď, hrom a tak ďalej a spoliehajú sa na ňu, pokiaľ ide o výsadbu plodín a zber úrody – no keď sa spomenie viera v Boha, nie sú ochotní v Neho veriť. Môžeme povedať, že majú vieru? Takíto ľudia sa zaraďujú medzi nevercov. Rozumiete tomu, pravda? Nezamieňajte si tieto kategórie. Druhým typom sú ľudia viery a tretím typom tí, ktorí v súčasnosti nasledujú Boha. Prečo som všetkých ľudí rozdelil na tieto druhy? (Pretože rôzne druhy ľudí majú rôzne konce a konečné osudy.) To je jedna stránka veci. Keď sa tieto rôzne rasy a druhy ľudí vrátia do duchovnej sféry, každý z nich pôjde inam a budú sa na nich vzťahovať rôzne zákony cyklu života a smrti. Takže preto som ľudí rozdelil na tieto hlavné druhy.

Cyklus života a smrti nevercov (Vybrané pasáže)

Začnime cyklom života a smrti nevercov. Človeka po smrti vezme preč strážca z duchovnej sféry. Čo presne z človeka vezme? Nie jeho telo, ale jeho dušu. Keď mu vezme dušu, človek prichádza na miesto, ktoré je úradom duchovnej sféry prijímajúcim duše ľudí, ktorí práve zomreli. To je prvé miesto, kam sa každý po smrti dostane a duši je toto miesto neznáme. Keď sa človek dostane na toto miesto, úradník vykoná prvé kontroly, overí si jeho meno, adresu, vek a všetko, čo zažil. Všetko, čo za života robil, sa zaznamená do knihy a overí z hľadiska presnosti. Keď je všetko skontrolované, na základe správania a skutkov človeka počas jeho života sa prijme rozhodnutie o tom, či bude potrestaný alebo bude prevtelený ako človek, čo je prvá etapa. Je táto prvá etapa desivá? Nie je príliš desivá, pretože sa stalo len toľko, že človek prišiel na neznáme tmavé miesto.

Ak sa táto osoba dopustila počas svojho života mnohých zlých vecí a spáchala mnoho zlých skutkov, v druhej fáze sa dostane na miesto trestu, kde sa ňou budú zaoberať. Bude to miesto používané výslovne na trestanie ľudí. Podrobnosti spôsobu potrestania závisia od spáchaných hriechov, ako aj od toho, koľko zlých vecí človek pred smrťou urobil – to je prvá situácia, ktorá nastane v tejto druhej etape. Pre zlé veci, ktoré urobili, a zlo, ktorého sa pred smrťou dopustili, budú niektorí ľudia po treste a prevtelení – keď sa opäť narodia do materiálneho sveta – ďalej ľuďmi, zatiaľ čo z iných sa stanú zvieratá. Tým chcem povedať, že keď sa človek vráti do duchovnej sféry, bude potrestaný za zlo, ktorého sa dopustil. Navyše, pre zlé veci, ktoré urobil, sa po svojom nasledujúcom prevtelení zrejme nevráti ako človek, ale ako zviera. Táto škála zvierat, ktorými by sa mohol stať, zahŕňa kravy, kone, prasatá a psy. Niektorí ľudia sa môžu znova narodiť ako vtáky alebo kačky či husi… Keď budú prevtelení do zvierat a znova zomrú, vrátia sa do duchovnej sféry. Tam, rovnako ako predtým, duchovná sféra na základe ich správania pred smrťou rozhodne, či budú prevtelení ako ľudia. Väčšina ľudí pácha priveľa zla a ich hriechy sú príliš ťažké, takže sa musia do zvierat prevteliť sedem až dvanásťkrát. Sedem až dvanásťkrát – nie je to strašné? (Je to strašné.) Čo vás desí? Z človeka sa stane zviera – to je desivé. A čo je pre človeka najbolestivejšie na tom, že sa stane zvieraťom? Byť bez reči, mať len jednoduché myšlienky, byť schopný robiť len veci, ktoré robia zvieratá, a jesť zvieraciu potravu, mať jednoduché myslenie a reč tela zvieraťa, nemôcť kráčať vzpriamene, nebyť schopný komunikovať s ľuďmi a skutočnosť, že nič zo správania alebo činností ľudí nemá k zvieratám žiadny vzťah. To okrem iného znamená, že byť zvieraťom z vás robí tú najnižšiu zo všetkých živých bytostí a spája sa s tým oveľa viac utrpenia než s tým, keď sme ľuďmi. To je jedna stránka toho, ako duchovná sféra trestá tých, ktorí napáchali priveľa zla a dopustili sa veľkých hriechov. Pokiaľ ide o vážnosť ich trestu, rozhoduje sa o nej v závislosti od toho, akým druhom zvieraťa sa stanú. Je napríklad lepšie byť prasaťom než psom? Žije prasa lepšie, alebo horšie ako pes? Horšie, pravda? Keď sa z ľudí stanú kravy alebo kone, budú žiť lepšie, alebo horšie, než by žili ako prasatá? (Lepšie.) Bude človeku príjemnejšie, keď sa znova narodí ako mačka? Tiež by bol zvieraťom a byť mačkou by bolo oveľa ľahšie než byť kravou alebo koňom, pretože mačky väčšinu času leňošia v driemotách. Stať sa kravou či koňom je prácnejšie. Preto ak je človek prevtelený ako krava alebo kôň, musí tvrdo pracovať – čo je podobné tvrdému trestu. Stať sa psom by bolo o niečo lepšie než stať sa kravou alebo koňom, pretože pes má bližší vzťah so svojím pánom. Niektoré psy, ktoré sú niekoľko rokov domácimi miláčikmi, dokážu porozumieť mnohému z toho, čo hovoria ich páni. Pes sa niekedy dokáže prispôsobiť nálade a požiadavkám svojho pána a pán so psom zaobchádza lepšie, pes dostane lepšie žrádlo a pitie, a keď ho niečo bolí, pán sa o neho stará viac. Nemá pes šťastný život? Byť psom je teda lepšie než byť kravou alebo koňom. Závažnosť trestu človeka takto určuje, koľkokrát bude prevtelený ako zviera a tiež do akého druhu zvieraťa sa prevtelí.

Keďže niektorí ľudia sa počas života dopustili mnohých hriechov, ich trestom je to, že sú do zvierat prevtelení na sedem až dvanásť životov. Keď boli potrestaní dostatočne veľakrát, po návrate do duchovnej sféry sa dostanú niekde inde – na miesto, na ktorom boli jednotlivé duše už potrestané a patria k typu, ktorý sa pripravuje na prevtelenie do ľudského tela. Na tomto mieste je každá duša zaradená do kategórie podľa typu na základe toho, do akej rodiny sa narodí, akú rolu bude po prevtelení zohrávať a tak ďalej. Niektorí ľudia sa po príchode na tento svet stanú napríklad spevákmi, a tak sú umiestnení medzi spevákov. Niektorí budú po príchode na tento svet podnikateľmi, takže sú umiestnení medzi podnikateľov a ak bude z niekoho, kto sa stane človekom, vedecký výskumník, bude umiestnený medzi vedeckých výskumníkov. Po zaradení do kategórie je každý vyslaný podľa rôzneho času a stanoveného dátumu, rovnako ako dnes ľudia posielajú e-mailové správy. Týmto sa dokončí jeden cyklus života a smrti. Tento proces trvá odo dňa, keď človek príde do duchovnej sféry, až do skončenia trestu alebo do prevtelenia do ľudského tela po mnohokrát opakovanom prevtelení za zviera.

Pokiaľ ide o tých, čo sú len potrestaní a nie sú prevtelení do zvierat, budú rýchlo poslaní do materiálneho sveta, aby sa prevtelili do ľudského tela? Alebo ako dlho potrvá, kým sa dostanú medzi ľudí? Ako často sa to môže stať? Má to časové obmedzenia. Všetko, čo sa deje v duchovnej sfére, podlieha časovým obmedzeniam a pravidlám, ktorým porozumiete, keď vám ich vysvetlím pomocou čísiel. V prípade tých, ktorí sú prevtelení v krátkom čase, bude prevtelenie do ľudského tela pripravené už v čase ich smrti. Najkratší čas, za ktorý sa to môže udiať, sú tri dni. U niektorých ľudí to trvá tri mesiace, u iných tri roky, u ďalších tridsať rokov a u ďalších tristo rokov a tak ďalej. Čo teda možno povedať o týchto časových pravidlách a aké sú ich špecifiká? Sú založené na tom, čo od duše potrebuje materiálny svet – svet človeka –, a na role, ktorú má táto duša v tomto svete zohrávať. Keď sú ľudia prevtelení za obyčajných ľudí, väčšina z nich sa prevtelí veľmi rýchlo, pretože svet človeka naliehavo potrebuje takýchto obyčajných ľudí. O tri dni neskôr sú teda opäť vyslaní do rodiny, ktorá je úplne iná než tá, v ktorej boli pred svojou smrťou. Niektorí však na tomto svete zohrávajú špeciálnu rolu. Špeciálna znamená, že vo svete človeka po týchto ľuďoch nie je veľký dopyt. Nie je potrebné, aby takúto rolu zohrávalo veľa ľudí, čiže to môže trvať tristo rokov. Inými slovami, táto duša príde len raz za tristo rokov alebo dokonca len raz za tritisíc rokov. Prečo je to tak? Je to preto, lebo takáto rola vo svete človeka nie je potrebná buď tristo, alebo tritisíc rokov, takže zostávajú niekde v duchovnej sfére. Vezmite si napríklad Konfucia – mal výrazný vplyv na tradičnú čínsku kultúru a jeho príchod hlboko ovplyvnil kultúru, poznatky, tradíciu a ideológiu ľudí tej doby. Takýto človek však nie je potrebný v každej ére, preto musel zostať v duchovnej sfére a čakať tam tristo alebo tritisíc rokov a až potom bol prevtelený. Pretože svet človeka niekoho takého nepotreboval, musel nečinne čakať, lebo rolí, ako je tá jeho, bolo len veľmi málo a nebolo pre neho veľa práce. Z tohto dôvodu ho museli väčšinu času nečinne držať niekde v duchovnej sfére, aby ho vyslali, keď ho svet človeka bude potrebovať. Také sú časové pravidlá duchovnej sféry, čo sa týka frekvencie, s akou je väčšina ľudí prevteľovaná. Či už sú ľudia obyčajní, alebo špeciálni, duchovná sféra má primerané pravidlá a správne praktiky, ktoré sa používajú pri ich prevteľovaní, a tieto pravidlá a praktiky zosiela Boh. Nerozhoduje o nich ani ich neovláda žiadny strážca, ani nepochádzajú z duchovnej sféry.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X