Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť skreslené aspekty človeka, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov. Izaiáš, Daniel a ostatní patrili k vysoko vzdelaným a kultivovaným ľuďom, boli to výnimoční muži pod Jahveho vedením. Aj v tele vteleného Boha bolo poznanie a nechýbal mu rozum, ale Jeho ľudská prirodzenosť bola úplne normálna. Bol to obyčajný človek a voľným okom sa na Jeho ľudskej prirodzenosti nedalo rozpoznať nič zvláštne ani odhaliť nič iné ako v ľudskej prirodzenosti ostatných. Nebol vôbec nadprirodzený ani jedinečný a nemal žiadne vyššie vzdelanie, vedomosti ani znalosť teórií. Život, o ktorom hovoril, a cesta, po ktorej viedol, neboli získané teóriami, vedomosťami, životnými skúsenosťami alebo výchovou v rodine. Boli skôr priamym pôsobením Ducha, ktorý je dielom vteleného tela. Práve preto, že človek má o Bohu veľké predstavy, a najmä preto, že tieto predstavy obsahujú príliš mnoho nejasného a nadprirodzeného, normálny Boh s ľudskou slabosťou, ktorý nemôže zjavovať znamenia a konať zázraky, v očiach človeka určite nie je Bohom. Nie sú to mylné ľudské predstavy? Keby vtelené telo Boha nebolo normálnym človekom, ako by sa potom dalo povedať, že sa stal telom? Byť telom znamená byť obyčajným, normálnym človekom. Keby bol transcendentnou bytosťou, nebol by telom. Aby vtelený Boh dokázal, že je telom, musel mať normálne telo. Takto sa jednoducho zavŕšil význam vtelenia. U prorokov a synov človeka to však takto nebolo. Boli to obdarení ľudia, ktorých používal Duch Svätý. V ľudských očiach bola ich ľudská prirodzenosť mimoriadne veľká a vykonali mnoho skutkov, ktoré presahovali normálnu ľudskú prirodzenosť. Preto ich človek považoval za Boha. Teraz to vy všetci musíte jasne pochopiť, pretože práve toto všetkých ľudí v minulosti najviac miatlo. Vtelenie je navyše to najzáhadnejšie zo všetkého a vtelený Boh je pre človeka najťažšie prijateľný. To, čo hovorím, vás privádza k naplneniu vášho určenia a k vášmu pochopeniu tajomstva vtelenia. Všetko to súvisí s Božím riadením a s víziami. Ak tomu porozumiete, bude vám to na prospech pri získavaní vedomostí o víziách, teda o Božom diele riadenia. Takto tiež pochopíte veľa o povinnosti, ktorú majú vykonávať rôzni ľudia. Aj keď vám tieto slová priamo neukazujú cestu, sú veľkou pomocou pri vašom vstupe, pretože vo vašich terajších životoch veľmi chýbajú vízie, a to bude závažnou prekážkou, ktorá vám zabráni vstúpiť. Ak to nedokážete pochopiť, nebudete mať žiadnu motiváciu, ktorá by váš vstup hnala vpred. A ako vám takéto snaženie umožní konať svoju povinnosť poriadne?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka