Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie. Ak by niekto s tebou v duchovnom spoločenstve zdieľal svoje chápanie napomínania a súdu, ale ty by si s tým nemal žiadnu skúsenosť, neodvážil by si sa poprieť jeho poznanie a už vôbec by si sa neodvážil byť si tým stopercentne istý. Je to preto, že jeho duchovné spoločenstvo je niečo, čo si nikdy nezažil, nikdy nespoznal a tvoja myseľ si to nedokáže predstaviť. Z jeho poznania si môžeš vziať len cestu, ako podstúpiť napomínanie a súd v budúcnosti. Táto cesta však môže byť len spoznaním učenia a nemôže nahradiť tvoje vlastné chápanie, a už vôbec nie tvoju skúsenosť. Možno si myslíš, že to, čo hovoria, je celkom správne, ale z vlastnej skúsenosti to v mnohých ohľadoch považuješ za neuskutočniteľné. Možno máš pocit, že niečo z toho, čo počuješ, je úplne neuskutočniteľné. Vtedy máš o tom svoje predstavy, a hoci ich prijímaš, robíš to len neochotne. Z tvojej vlastnej skúsenosti sa však poznanie, z ktorého si vyvodil predstavy, stane tvojím spôsobom praktizovania, a čím viac praktizuješ, tým lepšie chápeš pravú hodnotu a význam slov, ktoré si počul. Po získaní vlastnej skúsenosti môžeš hovoriť o poznaní, aké by si mal získať z toho, čo si zažil. Okrem toho dokážeš tiež rozlišovať medzi tými, ktorých poznanie je skutočné a praktické, a tými, ktorých poznanie je založené na učení a je bezcenné. To, či sú vedomosti, ktoré deklaruješ, v súlade s pravdou, do veľkej miery závisí od toho, či máš s nimi praktickú skúsenosť. Kde je tvoja skúsenosť pravdivá, tam bude tvoje poznanie praktické a hodnotné. Skrze svoju skúsenosť môžeš tiež získať schopnosť rozlišovať a prehľad, prehĺbiť svoje poznanie a znásobiť svoju múdrosť a zdravý rozum o tom, ako by si sa mal správať. Poznanie, ktoré vyjadrujú ľudia, ktorí nevlastnia pravdu, je učením, bez ohľadu na to, aké vznešené môže byť. Títo ľudia môžu byť veľmi inteligentní, keď ide o telesné záležitosti, ale nedokážu rozlišovať, keď ide o duchovné záležitosti. Je to preto, lebo takíto ľudia nemajú vôbec žiadne skúsenosti s duchovnými záležitosťami. Nie sú osvietení v duchovných záležitostiach a nemajú duchovné porozumenie. Nech už vyjadruješ akýkoľvek druh poznania, pokiaľ je to tvoje bytie, potom je to tvoja osobná skúsenosť, tvoje skutočné poznanie. To, o čom diskutujú ľudia, ktorí hovoria iba o učení – to sú tí, ktorí nevlastnia ani pravdu, ani skutočnosť –, možno tiež nazvať ich bytím, pretože k svojmu učeniu dospeli iba hlbokým rozjímaním, ktoré je výsledkom ich hlbokého prežívania. A predsa je to len učenie, nič viac ako predstavivosť!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo