Takmer nikto z ľudí nerozumie naliehavosti Božieho rozpoloženia, pretože kvalita ľudských bytostí je príliš podradná a ich duch je dosť otupený a nikto nemá na zreteli to, čo Boh robí, a nevenuje tomu pozornosť. Preto je Boh z človeka neustále nesvoj, akoby sa v človeku mohla každú chvíľu prejaviť jeho beštiálna povaha. Ešte jasnejšie to ukazuje, že príchod Boha na zem sprevádzajú obrovské skúšky. No aby sa skupina ľudí stala úplnou, Boh, naplnený slávou, prezradil človeku každý svoj úmysel a nič pred ním neskrýval. Pevne sa rozhodol, že túto skupinu ľudí urobí úplnou, takže nech už príde akákoľvek ťažkosť alebo skúška, On odvracia zrak a všetko ignoruje. Iba ticho uskutočňuje svoje vlastné dielo, pevne veriac, že jedného dňa, keď Boh nadobudne svoju slávu, človek Ho spozná, a že keď raz Boh urobí človeka úplným, ten plne porozumie Božiemu srdcu. Možno sa práve teraz nájdu ľudia, ktorí Boha skúšajú, nerozumejú Mu alebo sa na Neho sťažujú; Boh si nikoho z nich neberie k srdcu. Keď Boh v sláve zostúpi, ľudia pochopia, že všetko, čo Boh robí, je pre šťastie ľudstva, a všetci pochopia, že všetko, čo Boh robí, je preto, aby ľudstvo dokázalo lepšie prežiť. Boží príchod sprevádzajú skúšky, majestát a hnev. V čase, keď Boh opúšťa človeka, už Boh dávno nadobudol svoju slávu a odchádza ňou naplnený, s radosťou z návratu. Boh, ktorý pôsobí na zemi, si veci neberie k srdcu, bez ohľadu na to, ako Ho ľudia odmietajú. On len pokračuje vo svojom diele. Božie stvorenie sveta sa odohralo pred tisícmi rokov. Prišiel na zem vykonať nesmierne veľa práce a v ľudskom svete naplno zakúsil odmietanie a osočovanie. Nikto nevíta Boží príchod, je prijatý s chladom. Ľudské konanie počas týchto niekoľkých tisícročí súženia už Boha dávno hlboko zranilo. Už nevenuje pozornosť ľudskému vzdoru a namiesto toho si pripravil iný plán na premenu a očistenie človeka. Výsmech, osočovanie, prenasledovanie, súženie, utrpenie ukrižovania, odvrhnutie človekom a ďalšie veci, ktoré Boha postretli po príchode do tela: Boh okúsil dosť z týchto vecí a čo sa týka ťažkostí ľudského sveta, Boh, ktorý prišiel v tele, si ich všetky vytrpel do sýtosti. Duch Boha Otca v nebesiach sa na to už dlho nemôže dívať, radšej zakloní hlavu, zatvorí oči a čaká na návrat svojho milovaného Syna. Jediné, čo si želá, je, aby Ho ľudstvo počúvalo a podriadilo sa a dokázalo Mu prestať vzdorovať, keď pred Jeho telom pocíti tú najväčšiu hanbu. Želá si len to, aby ľudstvo dokázalo uveriť v Božiu existenciu. Už dávno prestal klásť na človeka väčšie nároky, pretože Boh zaplatil privysokú cenu, no človeka to nevyrušuje^[1]a ani v najmenšom si neberie Božie dielo k srdcu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (4)

Poznámky pod čiarou:

1. „Človeka to nevyrušuje“ znamená, že ľudia sa k Božiemu dielu stavajú ľahostajne a nepovažujú ho za dôležité.