Keď sa Boh vo Veku milosti vrátil do tretieho neba, Božie dielo vykúpenia celého ľudstva už vlastne prešlo do svojej záverečnej časti. Na zemi zostal len kríž, ktorý Ježiš niesol na chrbte, jemné plátno, do ktorého bol Ježiš zabalený, a tŕňová koruna a šarlátové rúcho, ktoré mal Ježiš na sebe (to boli predmety, ktorými sa Mu Židia posmievali). Po tom, čo dielo Ježišovho ukrižovania vyvolalo veľký rozruch, sa veci opäť ustálili. Odvtedy začali Ježišovi učeníci pokračovať v Jeho diele, pôsobili ako duchovní pastieri a polievali všade v kostoloch. Obsah ich práce bol tento: všetkých ľudí žiadali, aby činili pokánie, vyznali svoje hriechy a dali sa pokrstiť; a všetci apoštoli sa vydali šíriť príbeh, ako ho zažili, holú pravdu o Ježišovom ukrižovaní, a tak nikto nemohol urobiť nič iné, než padnúť pred Ježišom na kolená, aby vyznal svoje hriechy. Apoštoli navyše všade zvestovali slová, ktoré Ježiš povedal. Od tohto momentu začala výstavba kostolov vo Veku milosti. Ježiš počas tohto veku tiež rozprával o živote človeka a o úmysloch nebeského Otca, lenže keďže to bol iný vek, mnohé z týchto výrokov a praktík sa veľmi líšili od tých dnešných. V podstate sú však rovnaké: všetky sú dielom Božieho Ducha v tele, práve a presne tak. Takéto dielo a výroky pretrvali až do dnešných dní, a tak sa stále tieto veci šíria aj medzi dnešnými náboženskými inštitúciami a sú úplne nezmenené. Keď bolo Ježišovo dielo zavŕšené a cirkvi už vykročili na správnu cestu Ježiša Krista, Boh napriek tomu inicioval svoj plán pre ďalšiu etapu svojho diela, ktorou bola záležitosť Jeho príchodu v tele v posledných dňoch. Ako to vidí človek, Božie ukrižovanie už zavŕšilo dielo Božieho vtelenia, vykúpilo celé ľudstvo a umožnilo Mu zmocniť sa kľúča od podsvetia. Všetci si myslia, že Božie dielo je už úplne dokončené. V skutočnosti bola z Božej perspektívy dokončená len malá časť Jeho diela. Jediné, čo urobil, bolo vykúpenie ľudstva, ľudstvo si nepodmanil a už vôbec nezmenil jeho satanskú tvár. Preto Boh hovorí: „Hoci Moje vtelené telo zakúsilo bolesť smrti, nebol to celý cieľ Môjho vtelenia. Ježiš je Môj milovaný Syn a bol za Mňa pribitý na kríž, ale nedokončil Moje dielo úplne. Vykonal len jeho časť.“ Takto Boh začal druhé kolo plánov na pokračovanie diela vtelenia. Konečným Božím úmyslom bolo zdokonaliť a získať všetkých ľudí, ktorí boli zachránení z pazúrov satana, a preto sa Boh opäť pripravil na to, že sa odvážne postaví nebezpečenstvu príchodu do tela. To, čo sa myslí pod pojmom vtelenie, sa vzťahuje na Toho, ktorý neprináša slávu (keďže Božie dielo ešte nie je dokončené), ale ktorý sa zjavuje v identite milovaného Syna a je Kristom, v ktorom má Boh zaľúbenie. Preto sa hovorí, že sa odvážne postaví nebezpečenstvu. Vtelené telo má nepatrnú moc a musí byť veľmi opatrné^[1] a Jeho moc je diametrálne odlišná od autority Otca v nebi. Plní iba službu tela, dokončuje dielo Boha Otca a Jeho poverenie, nezapája sa do iného diela a dokončuje iba jednu jeho časť. Preto bol Boh hneď po svojom príchode na zem pomenovaný Kristus – to je skrytý význam tohto mena. Dôvod, prečo sa hovorí, že príchod sprevádzajú skúšky, je ten, že sa dokončuje len jedna časť diela. Navyše, dôvod, prečo Ho Boh Otec nazýva iba Kristom a milovaným Synom, ale neodovzdal Mu všetku slávu, je práve ten, že vtelené telo prichádza vykonať jednu časť diela, nemá zastupovať Otca v nebi, ale plniť službu milovaného Syna. Keď milovaný Syn dokončí celé poverenie, ktoré prijal na svoje plecia, Otec Mu potom odovzdá plnú slávu spolu s Otcovou identitou. Dalo by sa povedať, že toto je nebeský kód. Keďže Ten, ktorý prišiel v tele, a Otec v nebi sa nachádzajú v dvoch rôznych oblastiach, pozerajú na seba len v Duchu, pričom Otec nespúšťa oči z milovaného Syna, ale Syn Otca z diaľky nedokáže vidieť. Keďže schopnosti tela sú príliš nepatrné a On môže byť potenciálne kedykoľvek zabitý, dá sa povedať, že tento príchod zahŕňa to najväčšie nebezpečenstvo. Je to presne, ako keď sa Boh opäť zrieka svojho milovaného Syna a necháva Ho napospas tigrej tlame, kde je Jeho život v nebezpečenstve, a necháva Ho na mieste, kde sa satan koncentruje najviac. Aj za týchto príšerných okolností však Boh stále vydáva svojho milovaného Syna ľuďom z miesta plného špinavosti a nemravnosti, aby Ho „priviedli do dospelosti“. Je to preto, lebo to je jediný spôsob, ako urobiť Božie dielo vhodným a prirodzeným, a je to zároveň jediný spôsob, ako splniť všetky želania Boha Otca a dokončiť poslednú časť Jeho diela medzi ľuďmi. Ježiš len dokončil jednu etapu diela Boha Otca, neurobil nič viac. Pre prekážku, ktorú predstavovalo vtelené telo, a rozdiely v diele, ktoré malo byť dokončené, ani samotný Ježiš nevedel, že dôjde k druhému návratu do tela. Preto sa žiaden z vykladačov Biblie ani prorokov neodvážil jasne predpovedať, že sa Boh opäť vtelí v posledných dňoch, teda že opäť príde v tele, aby v tele uskutočnil druhú časť svojho diela. Nikto preto nezistil, že Boh sa už dávno v tele skrýva. Niet divu, veď Ježiš toto poverenie prijal až po svojom vzkriesení a zmŕtvychvstaní, preto o druhom Božom vtelení neexistuje žiadne jasné proroctvo a pre ľudí je to nemysliteľné. V žiadnej z mnohých prorockých kníh v Biblii sa o tom jasne nehovorí. Keď však Ježiš prišiel konať svoje dielo, existovalo už jasné proroctvo o tom, že panna bude samodruhá a porodí syna, čo značí, že bol počatý skrze Ducha Svätého. Boh však napriek tomu stále hovoril, že sa tak udialo s rizikom smrti, teda o čo viac by to platilo dnes? Niet divu, že Boh hovorí, že toto vtelenie je vystavené tisíckrát väčšiemu nebezpečenstvu, než aké hrozilo počas Veku milosti. Boh na mnohých miestach prorokoval, že v krajine Sinim získa skupinu premožiteľov. Keďže je to práve východ sveta, kde má získať premožiteľov, tak miestom, kam Boh vkročí vo svojom druhom vtelení, je bezpochyby krajina Sinim, presne to miesto, kde leží skrútený veľký červený drak. Tam si Boh získa potomkov veľkého červeného draka, aby bol úplne porazený a potupený. Boh týchto ľudí, tak zaťažených utrpením, prebudí, aby precitli až do plného vedomia, vyšli z hmly a odmietli veľkého červeného draka. Zobudia sa zo svojho sna, spoznajú jadro veľkého červeného draka, dokážu odovzdať celé svoje srdce Bohu, vzbúria sa útlaku temných síl, povstanú na východe sveta a stanú sa dôkazom Božieho víťazstva. Iba tak Boh získa svoju slávu. Len z tohto dôvodu Boh preniesol dielo, ktoré sa skončilo v Izraeli, do krajiny, kde leží skrútený veľký červený drak, a takmer dvetisíc rokov po svojom odchode opäť prišiel v tele, aby pokračoval v diele Veku milosti. Človeku sa môže na prvý pohľad zdať, že Boh v tele začína nové dielo. Z pohľadu Boha však pokračuje v diele Veku milosti, ale až po niekoľko tisícročnom bezvládí a len na inom mieste a so zmeneným programom svojho diela. Hoci sa zdá, že obraz, ktorý hmotné telo prijalo počas diela dneška, je úplne odlišný od toho Ježišovho, Oni obaja vychádzajú z tej istej podstaty a koreňa a pochádzajú z toho istého zdroja. Navonok sa môžu zdať veľmi odlišní, ale vnútorné pravdy Ich diela sú úplne totožné. Veď aj veky sa napokon od seba líšia ako deň a noc. Ako by teda mohlo mať Božie dielo nemennú podobu? Alebo ako by si mohli rôzne etapy Jeho diela navzájom prekážať?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (6)

Poznámky pod čiarou:

1. „Má nepatrnú moc a musí byť veľmi opatrné“ naznačuje, že je priveľa ťažkostí tela a vykonané dielo je príliš obmedzené.