Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda, dar Jahveho, učinil tak to pre svoju vieru. Keď Dávid hral na lýre na Moju chválu, Jahveho, so srdcom plným radosti, robil to pre svoju vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorý sa rozpŕchol po horách, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, stalo sa to pre jeho vieru. Keď počul Môj hlas, Jahveho, a videl Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo pre jeho vieru. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež zásluhou jeho viery. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, spočívalo to na jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, tým viac to bolo pre jeho vieru. Dôvodom ich viery bolo aj to, že takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal svoje dielo medzi ľuďmi. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a predsa ich potešili a zachránili? Ľudia dostali tak veľa vďaka svojej viere a nie vždy je to požehnanie. Možno sa im nedostane takého šťastia a radosti, aké pociťoval Dávid, alebo im Jahve nedaruje vodu, ako to urobil Mojžiš. Jahve, napríklad, požehnal Jóbovi kvôli jeho viere, Jóba však postihla aj katastrofa. Či si požehnaný alebo ťa postihne katastrofa, v obidvoch prípadoch sú to požehnané udalosti. Bez viery by si nemohol získať toto dielo podmanenia a už vôbec by si dnes nemohol mať pred očami Jahveho skutky. Nevidel by si a už vôbec by si nemohol prijímať. Tieto pohromy, tieto nešťastia a všetky súdy – keby ťa nepostihli, videl by si dnes Jahveho skutky? Dnes je to viera, ktorá ti umožňuje byť podmaneným, a je to podmanenie, ktoré ti umožňuje veriť v každý Jahveho skutok. Takéto napomínanie a súd dostávaš len kvôli viere. Prostredníctvom tohto napomínania a súdu si podmanený a zdokonalený. Bez takéhoto napomínania a súdu, aké dnes dostávaš, by bola tvoja viera márna, pretože by si nepoznal Boha. Nezáleží na tom, ako veľmi by si v Neho veril, tvoja viera by zostala prázdnymi slovami nepodloženými realitou. Až keď prijmeš toto dielo podmanenia, dielo, ktoré ťa robí úplne podriadeným, tvoja viera sa stane pravdivá a spoľahlivá a tvoje srdce sa obráti k Bohu. Aj keď kvôli slovu „viera“ podstúpiš veľký súd a kliatbu, budeš mať pravú vieru a dostaneš tú najpravdivejšiu, najskutočnejšiu a najcennejšiu vec. Je to tak preto, lebo len počas súdu uvidíš konečný osud stvorených bytostí. V tomto súde uvidíš, že Stvoriteľa treba milovať. V takomto diele podmanenia zočíš rameno Boha a v tomto podmanení úplne pochopíš ľudský život. V tomto podmanení získaš správnu cestu ľudského života a pochopíš skutočný význam „človeka“. Len v tomto podmanení uvidíš spravodlivú povahu Všemohúceho a Jeho nádhernú, slávnu tvár. V tomto diele podmanenia spoznáš pôvod človeka a pochopíš „nesmrteľnú históriu“ celého ľudstva. V tomto podmanení porozumieš predkom ľudstva a pôvodu skazenosti ľudstva. V tomto podmanení získaš radosť a potešenie, ako aj nekonečné napomínanie, disciplinovanie a slová výčitiek, ktoré Stvoriteľ adresuje ľudstvu, ktoré stvoril On. V tomto diele podmanenia dostaneš požehnania, ako aj nešťastia, ktoré človeku náležia… Nie je to všetko kvôli tvojmu kúsku viery? A nezväčšila sa tvoja viera, keď si tieto veci získal? Nezískal si toho strašne veľa? Nepočul si len Božie slovo a nevidel len Božiu múdrosť, ale na vlastnej koži si zažil každý krok Jeho diela. Možno by si povedal, že keby si nemal vieru, netrpel by si takýmto druhom napomínania alebo súdu. Mal by si však vedieť, že bez viery by si nielen nemohol od Všemohúceho získať tento druh napomínania alebo starostlivosti, ale zároveň by si navždy stratil príležitosť stretnúť Stvoriteľa. Nikdy by si nepoznal pôvod ľudstva a nepochopil význam ľudského života. Ak by aj tvoje telo zomrelo a tvoja duša odišla, stále by si nechápal všetky skutky Stvoriteľa a už vôbec by si nevedel, že Stvoriteľ vykonal na zemi po stvorení ľudstva také veľké dielo. Si ako príslušník tohto ľudstva, ktoré stvoril, ochotný takto nevedome upadnúť do temnoty a trpieť večným trestom? Ak sa oddelíš od dnešného napomínania a súdu, s čím sa stretneš? Myslíš si, že keď sa oddelíš od súčasného súdu, budeš môcť uniknúť pred týmto ťažkým životom? Nie je pravda, že keď opustíš „toto miesto“, postihnú ťa bolestivé muky alebo kruté neprávosti zo strany diablov? Mohli by ťa postihnúť neznesiteľné dni a noci? Myslíš si, že len preto, lebo dnes unikneš tomuto súdu, môžeš sa navždy vyhýbať tomuto budúcemu mučeniu? Čo ti príde do cesty? Môže to skutočne byť ten pozemský raj, v ktorý dúfaš? Myslíš si, že tomu budúcemu večnému napomínaniu môžeš uniknúť tak, že jednoducho utečieš pred realitou, ako to robíš teraz? Budeš po dnešku niekedy opäť schopný nájsť takýto druh príležitosti a požehnania? Nájdeš ich, keď ťa postihne katastrofa? Nájdeš ich, keď celé ľudstvo nastúpi na odpočinok? Tvoj terajší šťastný život a tá tvoja harmonická malá rodina – môžu byť náhradou za tvoj budúci večný konečný osud? Ak máš skutočnú vieru a ak toho vďaka nej veľa získaš, potom je to všetko, čo by si ty – stvorená bytosť – mal získať a tiež, čo by si v prvom rade mal mať. Nič nie je pre tvoju vieru a život prospešnejšie než takéto podmanenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (1)