Aké veľké sú prekážky Božieho diela? Vedel to vôbec niekedy niekto? Keď sú ľudia uväznení v hlboko zakorenených poverách, kto vie spoznať pravú Božiu tvár? Ako by mohli s týmito zaostalými kultúrnymi poznatkami, takými plytkými a absurdnými, plne pochopiť slová vyslovené Bohom? Dokonca aj keď sa k nim hovorí tvárou v tvár a sú živení z úst do úst, ako by mohli porozumieť? Niekedy akoby Božie slová padali na neúrodnú pôdu: ľudia ani v najmenšom nereagujú, krútia hlavami a ničomu nerozumejú. Ako by to mohlo nebyť znepokojujúce? Tieto „vzdialené, starobylé kultúrne dejiny a kultúrne poznatky“ vychovali takú bezcennú skupinu ľudí. Táto starobylá kultúra – vzácne dedičstvo – je len hromada haraburdia! Už dávno sa stala večnou hanbou a nestojí ani za zmienku! Naučila ľudí trikom a technikám, ako sa vzoprieť Bohu, a „organizované, jemné vedenie“ národného vzdelávania spôsobilo, že ľudia vzdorujú Bohu čoraz viac. Každá časť Božieho diela je nesmierne náročná a každý krok Jeho diela na zemi je pre Boha strastiplný. Aké ťažké je Jeho dielo na zemi! Kroky Božieho diela na zemi sú poznamenané veľkými útrapami: Boh pre ľudskú slabosť, nedostatky, detinskosť, nevedomosť a všetko ľudské tvorí dôkladné plány a všetko premyslene zvažuje. Človek je ako papierový tiger, ktorého neradno dráždiť ani provokovať. Pri najjemnejšom dotyku hryzie alebo padá a stráca smer. Zdá sa, že pri najmenšej strate koncentrácie opakuje staré chyby alebo sa odvracia od Boha či beží k svojim prasacím a psím rodičom, aby si doprial z nečistých vecí pochádzajúcich z ich tiel. Aká veľká prekážka! Prakticky na každom kroku svojho diela je Boh vystavený skúške a takmer na každom kroku mu hrozí veľké nebezpečenstvo. Jeho slová sú úprimné a čestné, bez zlého úmyslu, kto je však ochotný ich prijať? Kto je ochotný sa im úplne poddať? Bohu to láme srdce. Vo dne v noci pre človeka hrdlačí, sužuje Ho starosť o jeho život a súcití s jeho slabosťou. Na každom kroku svojho diela čelí mnohým zvratom pre každé slovo, ktoré vysloví. Vždy je medzi dvoma mlynskými kameňmi a myslí na ľudskú slabosť, vzdorovitosť, detinskosť a zraniteľnosť – nepretržite a stále dookola. Kto to kedy zažil? Komu sa môže zveriť? Kto by Ho dokázal pochopiť? Stále nenávidí ľudské hriechy a chýbajúcu chrbtovú kosť a bezcharakternosť človeka, stále sa obáva o zraniteľnosť človeka a uvažuje o ceste, ktorá sa pred človekom rozprestiera. Vždy, keď pozoruje slová a skutky človeka, naplní Ho milosrdenstvo a hnev, a vždy Ho pri tomto pohľade rozbolí srdce. Nevinní predsa už znecitliveli, prečo im Boh musí vždy všetko sťažovať? Vetchý človek nemá vôbec žiadnu vytrvalosť, prečo by sa na neho mal Boh tak vytrvalo hnevať? Slabému a bezmocnému človeku už nezostáva žiadna životná sila, prečo by ho mal Boh stále karhať za jeho vzdorovitosť? Kto sa dokáže ubrániť hrozbám Boha v nebi? Človek je predsa krehký a Boh v zúfalej núdzi potlačil svoj hnev hlboko do svojho srdca, aby mal človek čas zamyslieť sa nad sebou samým. Človek, ktorý sa ocitol vo vážnych ťažkostiach, však ani v najmenšom neoceňuje Božie úmysly, bol pošliapaný starým kráľom diablov, no vôbec si to neuvedomuje. Vždy sa stavia proti Bohu, inokedy voči Bohu nepociťuje chlad ani vrelosť. Boh vyslovil toľko slov, no kto ich kedy bral vážne? Človek nerozumie Božím slovám, ostáva ľahostajný a bez túžby a nikdy skutočne nepoznal podstatu starého diabla. Ľudia žijú v podsvetí, v pekle, ale uverili, že žijú v paláci na morskom dne. Prenasleduje ich veľký červený drak, ale myslia si, že sú „obľúbencami“ krajiny; diabol ich zosmiešňuje, ale myslia si, že sa im dostáva mimoriadneho majstrovstva tela. Aká je to banda špinavých, prízemných úbožiakov! Človek mal smolu, ale nevie o tom a v tejto temnej spoločnosti ho stretáva nešťastie za nešťastím, nikdy sa však z toho neprebudil. Kedy sa zbaví svojej samoľúbosti a otrockej povahy? Prečo je taký ľahostajný k Božiemu srdcu? V tichosti prehliada tento útlak a biedu? Netúži po dni, keď bude môcť zmeniť tmu na svetlo? Či si neželá ešte raz napraviť krivdu voči spravodlivosti a pravde? Je ochotný prizerať sa a nič nerobiť, keď sa ľudia spreneverujú pravde a prekrúcajú fakty? Je ochotný naďalej znášať toto zlé zaobchádzanie? Je ochotný byť otrokom? Je ochotný zahynúť Božou rukou spolu s otrokmi tohto padlého štátu? Kde je tvoje odhodlanie? Kde je tvoja ctižiadosť? Kde je tvoja dôstojnosť? Kde je tvoja bezúhonnosť? Kde je tvoja sloboda? Si ochotný položiť svoj život za veľkého červeného draka, kráľa diablov? Si ochotný nechať sa umučiť na smrť? Tvár hlbín je chaotická a temná a bežní ľudia, ktorí sú takto postihnutí, zatiaľ volajú do neba a sťažujú sa zemi. Kedy bude človek vedieť pozdvihnúť hlavu? Človek je vycivený a vyziabnutý, ako by mohol bojovať s týmto krutým a tyranským diablom? Prečo neodovzdá svoj život Bohu čo najskôr? Prečo stále váha? Kedy bude môcť dokončiť Božie dielo? Vystavený bezcieľnej šikane a útlaku nakoniec premrhá celý svoj život, prečo sa tak ponáhľa prísť a tak náhli odísť? Prečo si nenechá niečo cenné, čo by mohol odovzdať Bohu? Zabudol na tisícročia nenávisti?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)