Keď na oblohu vystúpi jasný mesiac, pokojná noc sa okamžite roztriešti. A hoci je mesiac v troskách, človek má dobrú náladu, pokojne sedí v mesačnom svite a obdivuje v ňom nádhernú scenériu. Nedokáže popísať svoje pocity; akoby chcel vrátiť svoje myšlienky späť do minulosti, akoby sa chcel pozerať vpred do budúcnosti, akoby si užíval prítomnosť. Na tvári sa mu zjavuje úsmev a svieža vôňa začne pretkávať príjemný vzduch; keď začne pofukovať jemný vánok, človek túto prenikavú vôňu zachytí a zdá sa, akoby bol ňou opojený a nedokázal sa prebrať. To je presne ten čas, keď osobne prichádzam medzi ľudí. Človek cíti túto bohatú vôňu intenzívnejšie, a tak v nej všetci ľudia žijú. Spolunažívam s človekom v mieri a človek so Mnou žije v harmónii, jeho pohľad na Mňa už nie je nesprávny a Ja už viac neorezávam jeho nedostatky, na tvári nemá skľúčený výraz a smrť už neohrozuje celé ľudstvo. Dnes spolu s človekom postupujem do éry napomínania, kráčame napred, bok po boku. Konám svoje dielo, čo znamená, že udieram medzi ľudí svojou berlou a tá dopadá na všetko, čo je v človeku vzdorovité. V očiach človeka má Moja berla mimoriadnu moc: dopadá na všetkých Mojich nepriateľov a len tak ľahko ich neušetrí; Moja berla vykonáva svoju neodmysliteľnú funkciu na všetkých, ktorí Mi odporujú. Všetci tí, ktorí sú v Mojich rukách, konajú svoju povinnosť podľa Mojich úmyslov a ešte nikdy nešli proti Mojim úmyslom ani nezmenili svoje jadro. V dôsledku toho budú vody burácať, hory sa zrútia, veľké rieky sa vylejú z koryta, človek sa bude vždy meniť, slnko zoslabne, mesiac potemnie, človek už viac nezažije dni života v harmónii, na zemi už nebudú žiadne časy mieru, nebesá už nikdy nezostanú pokojné a tiché a už viac nebudú nič znášať. Všetky veci budú obnovené a prinavrátia sa k svojmu pôvodnému zjavu. Všetky domácnosti na zemi budú rozbité a všetky národy roztrhané na kusy; skončia sa dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Roztrieštim všetko, čo bývalo kedysi na zemi. Nedávam ľuďom príležitosť vyjadriť svoje pocity, pretože Ja sám nemám telesné pocity a k tým ľudským som si vypestoval nesmiernu nenávisť. Práve pre pocity medzi ľuďmi som bol odvrhnutý na jednu koľaj, čím som sa v ich očiach stal „iným“; práve pre svoje pocity medzi sebou na Mňa ľudia zabudli; práve pre ľudské pocity sa človek chopí príležitosti, aby pozbieral svoje „svedomie“; práve pre ľudské pocity má vždy odpor k Môjmu napomínaniu; práve pre svoje pocity Ma človek nazýva nečestným a nespravodlivým a tvrdí, že pri zaobchádzaní s vecami nedbám na ľudské pocity. Mám aj Ja na zemi príbuzného? Kto, rovnako ako Ja, stále pracoval dňom i nocou, bez pomyslenia na jedlo či spánok, v záujme celého Môjho plánu riadenia? Ako by sa len človek mohol porovnávať s Bohom? Ako by mohol byť človek v súlade s Bohom? Ako by len mohol byť Boh, ktorý tvorí, toho istého druhu ako človek, ktorý je stvorený? Ako by som mohol stále žiť a konať spoločne s človekom na zemi? Kto dokáže pociťovať starosť o Moje srdce? Sú to modlitby človeka? Kedysi som súhlasil, že sa k človeku pripojím a budem spolu s ním kráčať – a áno, do dnešného dňa žil človek v Mojej starostlivosti a pod Mojou ochranou, nadíde však niekedy deň, keď sa bude vedieť odpojiť od Mojej starostlivosti? Aj keď sa človek nikdy nezaťažoval obavami o Moje srdce, kto už len dokáže ďalej žiť v zemi bez svetla? Človek do dnešného dňa žije jedine vďaka Mojim požehnaniam.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola