Všetky Božie slová obsahujú časť Jeho povahy. Božia povaha sa nedá úplne vyjadriť slovami, čo dostatočne poukazuje na to, aké veľké bohatstvo je v Ňom. To, čo ľudia môžu vidieť a čoho sa môžu dotknúť, je koniec koncov obmedzené, rovnako ako ľudské schopnosti. Hoci sú Božie slová jasné, ľudia im nedokážu úplne porozumieť. Zoberme si napríklad tieto slová: „Vo svetle blesku sa každé zviera zjaví vo svojej pravej podobe. Tak aj človek, osvetlený Mojím svetlom, znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal. Ó, skazený starý svet! Konečne sa zvalil do špinavej vody a klesajúc pod hladinu sa rozplynul v bahne!“ Všetky Božie slová obsahujú Jeho bytie, a hoci všetci ľudia sú si vedomí týchto slov, nikto nikdy nespoznal ich význam. V Božích očiach sú všetci tí, ktorí sa Mu vzpierajú, Jeho nepriatelia; to znamená, že tí, ktorí patria k zlým duchom, sú zvieratá. Na základe toho možno pozorovať skutočný stav cirkvi. Všetci ľudia sú osvetlení Božími slovami a v tomto svetle skúmajú sami seba bez toho, aby podliehali poučovaniu, karhaniu alebo priamemu odmietaniu zo strany iných, bez toho, aby podliehali iným ľudským postupom a aby ich iní na niečo upozorňovali. Z tejto „mikroskopickej perspektívy“ veľmi jasne vidia, ako veľmi sú chorí vo svojom vnútri. V Božích slovách je každý druh ducha roztriedený a odhalený vo svojej pôvodnej podobe. Tí, ktorí majú anjelských duchov, sú čoraz viac osvetlení a osvietení, preto tie Božie slová: „znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal“. Tieto slová vychádzajú z konečného výsledku, ktorý dosiahol Boh. Samozrejme, v súčasnosti tento výsledok ešte nemôže byť úplne uskutočnený – je to len predzvesť, pomocou ktorej možno vidieť Boží úmysel. Tieto slová stačia na preukázanie toho, že veľké množstvo ľudí sa v dôsledku Božích slov zosype a budú porazení v postupnom procese posväcovania všetkých ľudí. Vyjadrenie „rozplynul sa v bahne“ tu nie je v rozpore s tým, že Boh zničí svet ohňom, a „blesk“ sa vzťahuje na Boží hnev. Keď Boh vypustí svoj veľký hnev, celý svet zažije rôzne katastrofy, ako napríklad výbuch sopky. Z výšky na oblohe je vidieť, že na zemi sa k celému ľudstvu blížia najrôznejšie pohromy, ktoré sú každým dňom bližšie. Pri pohľade z výšky sa na zemi odohrávajú rôzne scény, ako tie, ktoré predchádzajú zemetraseniu. Tekutý oheň sa nekontrolovane šíri, láva voľne tečie, hory sa posúvajú a nad všetkým sa trbliece chladné svetlo. Celý svet sa ponoril do ohňa. Je to scéna, v ktorej Boh rozpútava svoj hnev, a je to čas Jeho súdu. Nikto z tých, ktorí sú z mäsa a kostí, nebude môcť uniknúť. Vojny medzi krajinami a konflikty medzi ľuďmi teda nebudú potrebné na zničenie celého sveta. Naopak, svet sa bude „vedome radovať“ v kolíske Božieho napomínania. Nikto nebude môcť uniknúť. Každý jednotlivec musí prejsť touto skúškou, jeden po druhom. Potom sa celý vesmír znovu rozžiari svätým leskom a celé ľudstvo opäť raz začne nový život. A Boh bude odpočívať nad vesmírom a každý deň bude požehnávať celé ľudstvo. Nebo nebude neznesiteľne pusté, ale získa späť vitalitu, ktorú nemalo od stvorenia sveta, a príchodom „šiesteho dňa“ začne Boh nový život. Boh aj ľudstvo vstúpia do odpočinku a vesmír už nebude zakalený ani špinavý, ale obnoví sa. To preto Boh povedal: „Zem už nie je mŕtvolne nehybná a tichá, nebo už nie je pusté a smutné.“ V nebeskom kráľovstve nikdy nebola nespravodlivosť, ľudské pocity ani žiadna skazená ľudská povaha, pretože tam nie je prítomné satanovo vyrušovanie. Všetci „ľudia“ sú schopní pochopiť Božie slová a život v nebi je život plný radosti. Všetci v nebi majú Božiu múdrosť a dôstojnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 18. kapitola