1

Vďaka Stvoriteľovej zvrchovanosti a predurčeniu získava osamelá duša, ktorá začala úplne bez ničoho, rodičov a rodinu, šancu stať sa členom ľudského pokolenia a šancu zažiť ľudský život a putovať ľudským svetom; získava tiež šancu zakúsiť Stvoriteľovu zvrchovanosť, spoznať zázraky Stvoriteľovho stvorenia, ba čo viac, možnosť spoznať Stvoriteľovu autoritu a poddať sa jej. Väčšina ľudí sa však skutočne nechopí tejto vzácnej a prchavej príležitosti. Ľudia vyčerpávajú celoživotnú energiu v boji s osudom, celý život sa naháňajú v snahe zabezpečiť svoju rodinu a ponáhľajú sa sem a tam kvôli prestíži a zisku.

2

Ľudia si cenia rodinnú lásku, peniaze, slávu a zisk a považujú ich za najcennejšie veci v živote. Všetci ľudia sa sťažujú na to, že majú neblahý osud, no napriek tomu odsúvajú do úzadia otázky, ktoré by ľudia mali najviac chápať a skúmať: prečo človek žije, ako by mal žiť a aká je hodnota a zmysel ľudského života. Celý svoj život, nech už trvá akokoľvek dlho, sa len ponáhľajú za slávou a ziskom, až kým ich mladosť neopustí a oni nezošedivejú a nezvráskavejú, kým si neuvedomia, že sláva a zisk nedokážu zastaviť nástup ich staroby, že peniaze nezaplnia prázdnotu ich sŕdc, a kým nepochopia, že nikto nemôže uniknúť zákonom narodenia, starnutia, choroby a smrti a že nikto sa nemôže vyhnúť usporiadaniam osudu.

3

Keď sa ľudia čoskoro lúčia so svetom, postupne si uvedomujú, že všetko na svete sa vzďaľuje, že už nemajú silu udržať si nič, čo im pôvodne patrilo; vtedy skutočne cítia, že sú ako čerstvo narodené, nariekajúce dieťa, ktorému ešte nepatrí absolútne nič. V tomto momente sú nútení začať uvažovať o tom, čo v živote urobili, akú hodnotu má byť nažive, aký je zmysel života a prečo ľudia prišli na svet. A práve v tomto bode chcú čoraz viac vedieť, či naozaj existuje ďalší život, či naozaj existuje Nebo, či naozaj existuje odplata… Až keď niekto skutočne dospeje do tohto bodu, uvedomí si, že keď človek vstúpi na tento svet, musí najprv pochopiť, odkiaľ pochádzajú ľudské bytosti, prečo ľudia žijú, kto má zvrchovanosť nad ľudským osudom a kto zabezpečuje ľudskú existenciu a má nad ňou zvrchovanosť – toto pochopenie je kapitálom, podľa ktorého človek žije, a je nevyhnutným základom pre prežitie človeka. Hoci rôzne zručnosti na prežitie, ktoré si ľudia celý život osvojujú, im umožňujú mať hojnosť materiálneho pohodlia, tieto zručnosti nikdy neprinesú skutočnú útechu a stabilitu do ich sŕdc. Naopak, spôsobujú, že ľudia neustále strácajú smer, majú problém ovládať sa a premrhávajú jednu príležitosť za druhou na naučenie zmyslu života, a vyvolávajú v ľuďoch skryté problémy týkajúce sa toho, ako správne čeliť smrti – životy ľudí sú takto zničené.

z knihy Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III