Keď sa stal prvýkrát telom, nedokončil dielo vtelenia. Dokončil iba prvý krok diela, ktorý bolo potrebné vykonať v tele. Aby teda Boh dokončil dielo vtelenia, opäť sa vrátil do tela, žijúc všetku normálnosť a realitu tela, to znamená, že Božie Slovo sa zjavilo v úplne normálnom a obyčajnom tele, čím zavŕšil dielo, ktoré v telesnej podobe nechal nedokončené. V podstate je druhé vtelené telo ako prvé, ale je ešte skutočnejšie, ešte normálnejšie ako prvé. V dôsledku toho je utrpenie, ktoré znáša druhé vtelené telo, väčšie ako utrpenie prvého, ale toto utrpenie je výsledkom Jeho služby v tele, ktorá sa nepodobá utrpeniu skazeného človeka. Tiež to pramení z normálnosti a reality Jeho tela. Pretože vykonáva svoju službu v úplne normálnom a skutočnom tele, telo musí znášať množstvo ťažkostí. Čím normálnejšie a skutočnejšie toto telo je, tým viac bude trpieť pri vykonávaní svojej služby. Božie dielo je vyjadrené vo veľmi obyčajnom tele, ktoré vôbec nie je nadprirodzené. Pretože Jeho telo je normálne a musí tiež znášať dielo záchrany človeka, trpí v ešte väčšej miere, než by trpelo nadprirodzené telo – a všetko toto utrpenie pramení z reality a normálnosti Jeho tela. Z utrpenia, ktoré dve vtelené telá podstúpili pri vykonávaní svojich služieb, možno vidieť podstatu vteleného tela. Čím normálnejšie telo je, tým väčšie ťažkosti musí znášať, keď vykonáva dielo. Čím skutočnejšie je telo, ktoré vykonáva dielo, tým horšia je mienka ľudí, a tým viac úskaliam bude pravdepodobne musieť čeliť. A predsa, čím skutočnejšie je telo a čím viac sa Jeho potreby a celkovo vedomie blíži normálnej ľudskej bytosti, tým schopnejšie je chopiť sa Božieho diela v tele. Bolo to Ježišovo telo, ktoré bolo pribité na kríž, Jeho telo, ktorého sa vzdal a ponúkol ho ako obetu za hriech. Za pomoci tela s normálnou ľudskou prirodzenosťou porazil satana a úplne zachránil človeka pred krížom. A aj vo svojom druhom vtelení vykonáva Boh dielo podmanenia a poráža satana. Iba telo, ktoré je úplne normálne a skutočné, môže vykonať dielo podmanenia vo svojej celistvosti a podať silné svedectvo. To znamená, že podmanenie človeka sa uskutočňuje prostredníctvom reality a normálnosti Boha v tele, nie prostredníctvom nadprirodzených zázrakov a zjavení. Službou tohto vteleného Boha je hovoriť, a tým podmaniť a zdokonaliť človeka. Inými slovami, dielom Ducha realizovaným v tele, povinnosťou tela, je hovoriť, a tým úplne podmaniť, odhaliť, zdokonaliť a vyhnať človeka. A tak práve v diele podmanenia bude Božie dielo v tele dokonané v plnom rozsahu. Počiatočné dielo vykúpenia bolo len začiatkom diela vtelenia. Telo, ktoré vykonáva dielo podmanenia, dokončí celé dielo vtelenia. Z hľadiska pohlavia je jeden muž a druhý žena, čím sa dopĺňa význam Božieho vtelenia a rozptyľujú sa ľudské predstavy o Bohu: Boh sa môže stať mužom aj ženou a v podstate je vtelený Boh bez pohlavia. Stvoril muža aj ženu, a pre Neho neexistuje žiadne rozdelenie pohlavia. V tomto štádiu diela Boh nekoná znamenia a zázraky, aby dielo dosiahlo svoje výsledky slovami. Dôvodom je to, že dielom tohto vteleného Boha nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov, ale podmaniť si človeka rečou, čo znamená, že prirodzenou schopnosťou tohto vteleného Božieho tela je hovoriť slová a podmaniť si človeka, nie uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Jeho dielom v normálnej ľudskej prirodzenosti nie je robiť zázraky, liečiť chorých a vyháňať démonov, ale hovoriť, a tak sa druhé vtelené telo ľuďom zdá oveľa normálnejšie ako to prvé. Ľudia vidia, že Božie vtelenie nie je klamstvo, ale tento vtelený Boh je odlišný od vteleného Ježiša. A hoci sú obaja vteleným Bohom, nie sú úplne rovnakí. Ježiš mal normálnu ľudskú prirodzenosť, obyčajnú ľudskú prirodzenosť, no sprevádzali Ho mnohé znamenia a zázraky. V tomto vtelenom Bohu ľudské oči neuvidia žiadne znamenia ani zázraky, ani uzdravenie chorých, ani vyháňanie démonov, ani chodenie po mori, ani štyridsaťdňový pôst... Nerobí to isté, čo Ježiš. Nie preto, že by sa v podstate Jeho telo líšilo od Ježišovho, ale preto, že Jeho úlohou nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Nebúra svoje vlastné dielo, nenarúša svoje vlastné dielo. Keďže si človeka podmaňuje svojimi skutočnými slovami, netreba ho podmaňovať zázrakmi, a tak je táto etapa zavŕšením diela vtelenia. Vtelený Boh, ktorého dnes vidíte, je iba telo a nie je na ňom nič nadprirodzené. Môže ochorieť ako ostatní, potrebuje jedlo a oblečenie rovnako ako ostatní. Je celkom z mäsa a kostí. Ak by tentoraz vtelený Boh činil nadprirodzené znamenia a zázraky, keby uzdravoval chorých, vyháňal démonov alebo dokázal zabíjať jedným slovom, ako by sa mohlo uskutočniť dielo podmanenia? Ako by sa mohlo dielo rozšíriť medzi pohanské národy? Uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov bolo dielom Veku milosti. Bol to prvý krok v diele vykúpenia. No teraz, keď Boh zachránil človeka z kríža, už toto dielo nevykonáva. Ak by sa v posledných dňoch zjavil „Boh“ rovnaký ako Ježiš, ktorý by uzdravoval chorých, vyháňal démonov a bol ukrižovaný za človeka, takýto „Boh“, hoci je totožný s opisom Boha v Biblii a taký, akého by človek ľahko prijal, by nebol vo svojej podstate telom, ktoré nosí Duch Boží, ale ktoré nosí zlý duch. Lebo zásadou Božieho diela je nikdy neopakovať to, čo už ukončil. A tak sa dielo druhého vtelenia Boha líši od diela prvého. V posledných dňoch Boh realizuje dielo podmanenia v obyčajnom, normálnom tele. Neuzdravuje chorých, nebude za človeka ukrižovaný, ale jednoducho hovorí slová v tele a podmaňuje si človeka v tele. Len také telo je vteleným telom Boha, len také telo môže dokončiť Božie dielo v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom