Boh sa stal telom, pretože predmetom Jeho diela nie je duch satana ani žiadna nehmotná vec, ale človek, ktorý je z tela a satan ho skazil. Boh si za predmet svojho diela zvolil telesného človeka práve preto, lebo telo človeka bolo skazené. Navyše, keďže človek je predmetom skazenosti, Boh z neho spravil jediný predmet svojho diela počas všetkých etáp svojho diela spásy. Človek je smrteľná bytosť z tela a krvi a Boh je Jediný, kto dokáže človeka zachrániť. Aby Boh mohol konať svoje dielo, musí sa stať telom, ktoré má rovnaké vlastnosti ako človek, aby Jeho dielo mohlo dosiahnuť lepšie účinky. Boh sa musí stať telom, aby vykonal svoje dielo práve preto, že človek má telo a nedokáže premôcť hriech ani sa tela zbaviť. Hoci sa podstata a totožnosť vteleného Boha výrazne líšia od podstaty a totožnosti človeka, Jeho vzhľad je totožný so vzhľadom človeka. Vyzerá ako normálny človek a vedie život normálneho človeka a tí, čo Ho vidia, nedokážu postrehnúť žiadny rozdiel v porovnaní s normálnym človekom. Tento normálny vzhľad a normálna ľudská prirodzenosť Mu postačujú na to, aby konal svoje božské dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho telo Mu umožňuje konať Jeho dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti a pomáha Mu konať Jeho dielo medzi ľuďmi. Jeho normálna ľudská prirodzenosť Mu navyše pomáha vykonávať dielo spásy medzi ľuďmi. Hoci Jeho normálna ľudská prirodzenosť spôsobila medzi ľuďmi veľa rozruchu, tento rozruch neovplyvnil normálne účinky Jeho diela. Stručne povedané, dielo Jeho normálneho tela je pre človeka tým najväčším osohom. Hoci väčšina ľudí Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť neakceptuje, Jeho dielo môže stále dosahovať výsledky. Tieto výsledky sa dosiahnu vďaka Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. O tom niet pochýb. Z Jeho diela v tele získava človek desaťnásobne alebo mnohonásobne viac vecí než z predstáv o Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré medzi ľuďmi existujú, a Jeho dielo v konečnom dôsledku všetky takéto predstavy pohltí. A účinok, ktorý dosiahlo Jeho dielo, teda poznatky, ktoré o Ňom má človek, výrazne prevyšujú predstavy človeka o Ňom. Dielo, ktoré koná v tele, sa nedá predstaviť alebo odmerať, pretože Jeho telo sa líši od ktorejkoľvek telesnej ľudskej bytosti. Vonkajšia schránka je síce totožná, podstata však nie je rovnaká. Jeho telo v človeku vyvoláva veľa predstáv o Bohu, no človeku tiež môže umožniť získať množstvo poznatkov a dokonca si môže podmaniť akéhokoľvek človeka, ktorý má podobnú vonkajšiu schránku. On totiž nie je len človekom, ale Bohom s vonkajšou schránkou človeka a nikto Ho nemôže úplne pochopiť alebo Mu porozumieť. Neviditeľného a nehmotného Boha všetci milujú a vítajú. Ak bude Boh len neviditeľným Duchom, človek v Boha ľahko uverí. Ľudia môžu dať voľný priebeh svojej predstavivosti, môžu si ako obraz Boha zvoliť akýkoľvek obraz, ktorý sa im páči, aby sa potešili a cítili šťastní. Ľudia takto môžu bez akýchkoľvek zábran urobiť čokoľvek, čo sa ich vlastnému Bohu najviac páči a čo chce, aby urobili. Ba čo viac, ľudia veria, že nikto voči Bohu nie je vernejší a oddanejší než oni a že všetci ostatní sú pohanskí psi, ktorí nie sú verní Bohu. Možno povedať, že toto hľadajú tí, ktorých viera v Boha je hmlistá a založená na učení. To, čo hľadajú, je viac-menej to isté, len s malými odchýlkami. Líšia sa len obrazy Boha v ich predstavách, no ich podstata je v skutočnosti rovnaká.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha