Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho je zrejmé, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a že s Ním nie je žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Keby sa Ježiš pri svojom príchode zjavil ako žena, inými slovami, keby sa z Ducha Svätého počalo dievčatko, a nie chlapec, táto etapa diela by sa dokončila tak či tak. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore. Keď v tom čase Ježiš konal svoje dielo, nazývali ho jediným Synom, a slovo „Syn“ sa viaže na mužské pohlavie. Prečo sa v súčasnej etape nespomína jediný Syn? Pretože požiadavky diela si vyžiadali iné pohlavie, ako mal Ježiš. Boh nerozlišuje medzi pohlaviami. Koná, ako chce a pri svojej práci sa neriadi žiadnymi obmedzeniami, je úplne slobodný. Každá etapa diela má však svoj vlastný praktický význam. Boh sa stal dvakrát telom a je zrejmé, že Jeho vtelenie počas posledných dní je už posledné. Prišiel, aby zjavil všetky svoje skutky. Ak by sa v tejto etape nestal telom, aby osobne vykonal dielo, ktorého svedkom mohol byť človek, ľudia by mali navždy utkvelé predstavy, že Boh je len muž, a nie žena. Predtým celé ľudstvo verilo, že Bohom môže byť len muž a že ženu nemožno nazvať Bohom, pretože muži mali nad ženami nadvládu v celom ľudstve. Verili, že žiadna žena nemôže prevziať autoritu, tú mohli mať jedine muži. Navyše hovorievali, že muž je hlavou ženy a že žena musí muža poslúchať a nemôže ho prevýšiť. Keď sa v minulosti hovorilo, že muž je hlavou ženy, bolo to namierené na Adama a Evu, ktorých zviedol had – nie na muža a ženu, ako ich na počiatku stvoril Jahve. Samozrejme, žena musí poslúchať a milovať svojho manžela a manžel musí živiť a postarať sa o svoju rodinu. Jahve nastolil tieto zákony a ustanovenia, ktoré musí ľudstvo vo svojom živote na zemi dodržiavať. Jahve riekol žene: „Tvoja túžba patrí tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“ Riekol tak preto, aby ľudstvo (teda muž i žena) mohlo viesť normálny život pod nadvládou Jahveho a aby ľudské životy boli usporiadané a nevypadli zo svojho správneho poriadku. Preto Jahve určil vhodné pravidlá, ako majú muž a žena konať, hoci sa to týkalo len všetkých stvorených bytostí žijúcich na zemi a nemalo to žiadny vzťah k vtelenému Božiemu telu. Ako by mohol byť Boh rovnaký ako bytosti, ktoré stvoril? Jeho slová smerovali iba k ľudstvu, ktoré stvoril. Pravidlá pre muža a ženu ustanovil preto, aby ľudstvo mohlo normálne žiť. Na počiatku, keď Jahve stvoril ľudstvo, vytvoril dva druhy ľudských bytostí – mužov a ženy. A tak je v jeho vtelených telách rozdelenie na muža a ženu. Nerozhodoval o svojom diele na základe slov, ktoré povedal Adamovi a Eve. O obidvoch vteleniach bolo rozhodnuté úplne podľa Jeho myšlienok v čase, keď prvýkrát stvoril ľudstvo. To znamená, že dokončil dielo svojich dvoch vtelení na základe muža a ženy ešte pred ich skazením. Ak by ľudstvo prijalo slová, ktoré Jahve riekol Adamovi a Eve, zvedených hadom, a prenieslo ich na dielo Božieho vtelenia, nemal by aj Ježiš milovať svoju manželku tak, ako by sa patrilo? Bol by potom Boh ešte stále Bohom? A ak je to tak, bol by ešte schopný dokončiť svoje dielo? Keby bolo nesprávne, aby Božie vtelené telo bolo ženské, nebolo by potom najväčším omylom, že Boh stvoril ženu? Ak ľudia stále veria, že by bolo nesprávne, keby sa Boh vtelil do tela ženy, nebol by potom Ježiš, ktorý sa neoženil, a preto nebol schopný milovať svoju manželku, rovnakým omylom ako súčasné vtelenie? Keďže na posúdenie pravdy o súčasnom Božom vtelení používaš slová, ktoré Jahve povedal Eve, potom musíš použiť Jahveho slová smerované Adamovi, aby si súdil Pána Ježiša, ktorý sa stal telom vo Veku milosti. Nie je to jedno a to isté? Keďže Pána Ježiša posudzuješ ako muža, ktorého had neoklamal, potom nemôžeš posúdiť pravdu o dnešnom vtelení do ženy, ktorú had zviedol. To by bolo nespravodlivé! Posudzovať Boha týmto spôsobom svedčí o nedostatku rozumu. Keď sa Jahve dvakrát stal telom, pohlavie Jeho tela súviselo so ženou a mužom, ktorých had nezviedol. Bolo to v súlade s mužom a ženou, ktorých had neoklamal, preto sa dvakrát stal telom. Nemysli si, že Ježišova mužnosť bola rovnaká ako Adamova, ktorého had oklamal. Medzi týmito dvomi nie je žiadny súvis, títo muži majú dve odlišné prirodzenosti. Určite to nemôže byť tak, že Ježišova mužskosť dokazuje, že je hlavou všetkých žien, no nie všetkých mužov? Nie je vari kráľom všetkých Židov (mužov i žien)? On sám je Bohom, nielen hlavou ženy, ale aj hlavou muža. On je Pánom a hlavou všetkých stvorených bytostí. Ako by si mohol tvrdiť, že Ježišova mužskosť je symbolom hlavy ženy? Nebolo by to rúhanie? Ježiš je neskazeným mužom. On je Boh, On je Kristus, On je Pán. Ako by mohol byť rovnakým mužom ako Adam, ktorý bol skazený? Ježiš je telo, ktoré nosí najsvätejší Boží Duch. Ako by si mohol povedať, že je Bohom, ktorý má Adamovu mužskosť? Nebolo by v tom prípade celé Božie dielo nesprávne? Vložil by Jahve do Ježiša mužnosť Adama, ktorého oklamal had? Nie je súčasné vtelenie ďalším príkladom diela vteleného Boha, ktorý sa síce od Ježiša líši pohlavím, ale má rovnakú prirodzenosť? Stále sa opovažuješ tvrdiť, že by vtelený Boh nemohol byť ženou, pretože ženu zviedol had ako prvú? Ešte vždy sa odvažuješ vyhlasovať, že keďže je žena tou najšpinavšou a zdrojom skazenosti ľudstva, Boh by sa nemohol vteliť do ženskej podoby? Odvažuješ sa trvať na tom, že „žena má vždy poslúchať muža a nikdy sa nesmie prejaviť alebo priamo zastupovať Boha“? V minulosti si to nechápal, no môžeš sa teraz naďalej rúhať Božiemu dielu, najmä vtelenému Božiemu telu? Ak ti to nie je jasné, radšej si dávaj pozor na jazyk, aby si neodhalil svoju hlúposť a nevedomosť a neukázal svoju škaredosť. Nemysli si, že všetkému rozumieš. Vravím ti, že nič, čo si kedy videl a zažil, nestačí na to, aby si pochopil čo i len tisícinu Môjho plánu riadenia. Prečo sa teda správaš tak povýšene? Tá tvoja štipka talentu a trochu poznania nepostačujú ani na to, aby ich Ježiš použil hoci len na jedinú sekundu svojho diela! Aké máš vlastne skúsenosti? Všetko, čo si videl a počul za svoj život, ako aj všetko, čo si si predstavoval, je menej ako dielo, ktoré vykonám v jedinom okamihu! Nebuď malicherný a nehľadaj chyby. Môžeš byť akokoľvek arogantný, no nie si nič viac než len stvorená bytosť, ktorá sa nevyrovná ani mravcovi! Nič v tvojich útrobách sa nevyrovná ani tomu, čo má v bruchu mravec! Nemysli si, že len preto, že si získal nejaké skúsenosti a postavenie, môžeš divoko rozhadzovať rukami a chvastať sa. Nie sú tvoje skúsenosti a postavenie výsledkom slov, ktoré som vyriekol? Veríš, že boli výmenou za tvoju vlastnú prácu a námahu? Dnes vidíš, že som sa stal telom, a len z tohto dôvodu si plný myšlienok a nekonečných predstáv. Keby nedošlo k Môjmu vteleniu, nemal by si toľko myšlienok, aj keby si bol výnimočne talentovaný. A nevznikajú tvoje predstavy práve z nich? Keby sa Ježiš nestal telom prvý raz, vedel by si vôbec o vtelení? Nie je to tým, že prvé vtelenie ti dalo poznatky, že máš tú drzosť súdiť druhé vtelenie? Prečo to podrobuješ skúmaniu namiesto toho, aby si bol podriadeným nasledovníkom? Keď vkročíš do tohto prúdu a predstúpiš pred vteleného Boha, dovolí ti, aby si Ho bral ako predmet výskumu? Môžeš skúmať históriu svojej vlastnej rodiny, ale ak by si sa pokúsil skúmať „rodinnú históriu“ Boha, dovolil by ti dnešný Boh vykonať takýto výskum? Nie si slepý? Neprivolávaš na seba opovrhnutie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia