Boh neprichádza na zem, aby zdokonalil svoju normálnu ľudskú prirodzenosť ani aby konal prácu normálnej ľudskej prirodzenosti. Prichádza len preto, aby v normálnej ľudskej prirodzenosti vykonal dielo božskej prirodzenosti. To, čo Boh hovorí o normálnej ľudskej prirodzenosti, nezodpovedá ľudským predstavám. Človek definuje „normálnu ľudskú prirodzenosť“ ako stav, keď má manželku alebo manžela a synov a dcéry, čo je dôkazom, že ide o normálneho človeka. Boh to však takto nevidí. Normálnu ľudskú prirodzenosť vidí tak, že máme normálne ľudské myšlienky, normálne ľudské životy a rodíme sa z normálnych ľudí. Jeho normálnosť však neznamená mať manželku alebo manžela a deti spôsobom, akým o normálnosti hovorí človek. Čiže pre človeka je predstava normálnej ľudskej prirodzenosti, o ktorej hovorí Boh, niečím, čo by človek považoval za absenciu ľudskej prirodzenosti, takmer bez pocitov a zdanlivo bez telesných potrieb, rovnako ako Ježiš, ktorý sa vyznačoval iba zovňajškom normálneho človeka a prijal vzhľad normálneho človeka, ale v podstate nemal úplne všetko, čo by normálny človek mal mať. Z toho je zrejmé, že vtelená Božia podstata nezahŕňa celú normálnu ľudskú prirodzenosť ako takú, ale iba časť toho, čo by ľudia mali mať, aby podporovali normálny kolobeh ľudského života a udržiavali si normálne ľudské rozumové schopnosti. Tieto veci však nemajú nič spoločné s tým, čo človek považuje za normálnu ľudskú prirodzenosť. Je to niečo, čo by mal mať vtelený Boh. Sú však takí, ktorí tvrdia, že o vtelenom Bohu možno povedať, že má normálnu ľudskú prirodzenosť iba vtedy, ak má manželku, synov a dcéry, teda rodinu. Ak ich nemá, vraj nie je normálnym človekom. Tak sa ťa spýtam takto: „Má Boh ženu? Je možné, aby mal Boh manžela? Môže mať Boh deti?“ Nie sú to bludy? Vtelený Boh však nemôže vyskočiť zo štrbiny medzi skalami ani spadnúť z neba. Môže sa len narodiť do normálnej ľudskej rodiny. Preto má rodičov a sestry. Toto sú veci, ktoré by normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha mala mať. A to bol aj prípad Ježiša. Ježiš mal otca a matku, sestry a bratov a to všetko bolo normálne. No ak by mal manželku, synov a dcéry, potom by už nemal normálnu ľudskú prirodzenosť tak, ako to Boh zamýšľal pre vteleného Boha. V takom prípade by nebol schopný pracovať v mene božskej prirodzenosti. Práve preto, že nemal manželku ani deti, a predsa sa narodil normálnym ľuďom do normálnej rodiny, mohol konať dielo božskej prirodzenosti. Aby sme to ešte viac objasnili, Boh považuje za normálneho takého človeka, ktorý sa narodil v normálnej rodine. Len taký človek je povolaný konať božské dielo. Keby však tento človek mal manželku, deti alebo manžela, nemohol by vykonávať božské dielo, pretože by mal iba takú normálnu ľudskú prirodzenosť, akú potrebujú ľudia, nie však normálnu ľudskú prirodzenosť, ktorú vyžaduje Boh. To, ako uvažuje Boh a ako tomu ľudia rozumejú, sú často veľmi rozdielne, na hony vzdialené veci. V tejto fáze Božieho diela je veľa toho, čo je v rozpore s ľudskými predstavami a výrazne sa od nich líši. Dalo by sa povedať, že táto etapa Božieho diela pozostáva výlučne z priameho pôsobenia božskej prirodzenosti, pričom ľudstvo zohráva iba pomocnú úlohu. Keďže Boh prichádza na zem, aby sám vykonal svoje dielo, a nie aby dovolil človeku poskytnúť pomocnú ruku, vtelí sa do tela (v neúplnej, normálnej osobe), aby vykonal svoje dielo. Toto vtelenie využíva na to, aby ľudstvu predstavil nový vek, aby ľudstvo oboznámil s ďalším krokom vo svojom diele a požiadal ľudí, nech praktizujú v súlade s cestou opísanou v Jeho slovách. Takto končí Božie dielo v tele. Chystá sa odísť od ľudstva, už nebýva v tele normálnej ľudskej prirodzenosti, ale skôr sa vzďaľuje od človeka, aby pokračoval v ďalšej časti svojho diela. Potom používa ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, a pokračuje vo svojom diele na zemi medzi touto skupinou ľudí, no v ich ľudskej prirodzenosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zásadný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa