Hoci bol Ježiš vo svojom vtelení úplne bez telesných pocitov, vždy utešoval svojich učeníkov, staral sa o nich, pomáhal im a podporoval ich. Bez ohľadu na to, koľko práce vykonal alebo aké veľké utrpenie znášal, nikdy nekládol na ľudí prehnané nároky, ale vždy bol trpezlivý a zhovievavý k ich hriechom, takže ho ľudia vo Veku milosti s láskou volali láskavý Spasiteľ Ježiš. Pre ľudí tej doby – pre všetkých ľudí – bolo to, čo Ježiš mal a čím bol, milosrdenstvo a láskavosť. Nikdy nelipol na previneniach ľudí. Jeho správanie voči nim nikdy nebolo založené na ich previneniach. Keďže to bola iná doba, často obdarovával ľudí hojnosťou jedla, aby sa mohli dosýta najesť. Ku všetkým svojim nasledovníkom sa správal milosrdne, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a kriesil mŕtvych. Aby v Neho ľudia uverili a videli, že všetko, čo robí, robí vážne a úprimne, zašiel až tak ďaleko, že vzkriesil hnijúcu mŕtvolu a ukázal im, že v Jeho rukách môžu ožiť aj mŕtvi. Tak všetko mlčky znášal a vykonával medzi nimi svoje dielo vykúpenia. Ešte predtým, než Ježiša pribili na kríž, vzal na seba hriechy ľudí a stal sa obetou za ich hriechy. Skôr, než bol ukrižovaný, otvoril cestu na kríž, aby vykúpil ľudstvo. Napokon Ho pribili na kríž, obetoval sa pre kríž a daroval ľuďom svoje milosrdenstvo, láskavosť a svätosť. Voči ľuďom bol vždy tolerantný, nikdy sa nemstil, odpúšťal im hriechy, nabádal ich k pokániu a učil ich trpezlivosti, zhovievavosti a láske, aby nasledovali Jeho kroky a obetovali sa pre kríž. Jeho láska k bratom a sestrám bola väčšia než Jeho láska k Márii. Princípom diela, ktoré vykonal, bolo uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, a to všetko pre Jeho vykúpenie. Bez ohľadu na to, kam šiel, ku všetkým, ktorí Ho nasledovali, sa správal milosrdne. Z chudobných robil bohatých, z chromých chodiacich, zo slepých vidiacich a z hluchých počujúcich. Ba pozval aj tých najúbohejších, tých najbiednejších a hriešnikov, aby si s Ním sadli k jednému stolu. Nikdy sa im nevyhýbal, ale vždy bol trpezlivý, ba dokonca vravieval: Keď pastier stratí jednu ovcu zo sto, zanechá deväťdesiatdeväť, aby hľadal tú jednu stratenú, a keď ju nájde, bude sa veľmi radovať. Miloval svojich nasledovníkov ako ovca miluje svoje jahňatá. Hoci boli hlúpi a nevedomí a v Jeho očiach boli hriešnikmi, a navyše to boli najúbohejší členovia spoločnosti, cenil si týchto hriešnikov – ľudí, ktorými ostatní opovrhovali – ako oko v hlave. Tak si ich obľúbil, že za nich obetoval svoj život ako baránok na oltári. Chodil medzi nimi, akoby bol ich sluhom. Nechal ich, aby Ho využili a zabili. Bezpodmienečne ich poslúchal. Pre svojich nasledovníkov bol milovaniahodným Spasiteľom Ježišom, ale voči farizejom, ktorí ľudí zvysoka poučovali, neprejavoval milosrdenstvo ani láskavosť, ale odpor a nevôľu. Medzi farizejmi nevykonal veľa, len ich občas poučoval a karhal. Nechodil medzi nich a nekonal dielo spásy ani nečinil znamenia a zázraky. Všetku svoju milosť a láskavosť venoval svojim nasledovníkom. Kvôli týmto hriešnikom vytrval až do samého konca, keď bol pribitý na kríž, a znášal každé poníženie, kým úplne nevykúpil celé ľudstvo. To bolo zhrnutie Jeho diela.

Bez Ježišovho vykúpenia by ľudia navždy žili v hriechu. Boli by potomkami hriechu, potomkami démonov. Keby to takto pokračovalo, celý svet by sa stal krajinou, kde prebýva satan, jeho sídlom. Dielo vykúpenia si však vyžadovalo prejaviť ľudstvu milosrdenstvo a láskavosť. Iba tak mohlo ľudstvo získať odpustenie a napokon dostať právo, aby ho Boh urobil úplným a naplno ho získal. Bez tejto fázy diela by šesťtisícročný plán riadenia nemohol napredovať. Keby Ježiš nebol ukrižovaný, keby len uzdravoval chorých a vyháňal démonov, ľuďom by nemohli byť úplne odpustené ich hriechy. Za tri a pol roka, ktoré Ježiš strávil vykonávaním svojho diela na zemi, dokončil iba polovicu diela vykúpenia. Keď bol potom pribitý na kríž, stal sa podobou hriešneho tela a bol vydaný tomu, ktorý je stelesnením zla, dokončil dielo ukrižovania a ovládol osud ľudí. Až keď bol vydaný do satanových rúk, vykúpil ľudí. Tridsaťtri a pol roka trpel na zemi, ľudia Ho zosmiešňovali, ohovárali a opúšťali, a to až do takej miery, že nemal kde skloniť hlavu. Nemal miesto odpočinku. Neskôr bol ukrižovaný, pričom celá Jeho bytosť – sväté a nevinné telo – bola priklincovaná na kríž. Znášal všetky druhy utrpenia, aké existujú. Mocní sa Mu posmievali a bičovali Ho a vojaci Mu dokonca pľuli do tváre. On však mlčal a vydržal až do konca. Bezpodmienečne sa podriadil až na smrť a tým vykúpil celé ľudstvo. Až potom si mohol odpočinúť. Dielo, ktoré Ježiš vykonal, predstavuje len Vek milosti. Nepredstavuje Vek zákona a nie je ani náhradou za dielo posledných dní. Toto je podstata Ježišovho diela vo Veku milosti, v druhom veku, ktorým si ľudstvo prešlo – vo Veku vykúpenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia