Dielo posledných dní spočíva v hovorení slov. Prostredníctvom slov je možné u človeka dosiahnuť veľké zmeny. Tie, ktoré sa teraz v ľuďoch udiali po prijatí slov, sú oveľa väčšie ako tie, ktoré sa udiali v ľuďoch, keď prijali znamenia a zázraky Veku milosti. Lebo vo Veku milosti boli démoni vyháňaní z človeka prikladaním rúk a modlitbou, avšak skazené povahy v človeku naďalej pretrvali. Človek sa zo svojej choroby uzdravil a jeho hriechy mu boli odpustené, ale pokiaľ ide o očistenie človeka od skazených satanských pováh, toto dielo sa ešte len malo vykonať. Človek bol iba spasený a vďaka viere mu boli odpustené jeho hriechy, avšak hriešna prirodzenosť človeka sa nevykorenila a naďalej v ňom zostala. Prostredníctvom vteleného Boha boli človeku odpustené hriechy, ale to neznamenalo, že človek už v sebe žiadny hriech nemal. Skrze obety za hriech mohli byť človeku odpustené hriechy, ale pokiaľ ide o to, ako ho prinútiť viac nehrešiť a ako by sa dala jeho hriešna prirodzenosť úplne vykoreniť a premeniť, s tým si človek nevie čo počať. Vďaka dielu Božieho ukrižovania mu boli odpustené hriechy, ale on naďalej žil vo svojej starej skazenej satanskej povahe. Keďže je to tak, človeka je potrebné úplne zachrániť z jeho skazenej satanskej povahy, aby bolo možné úplne vykoreniť jeho hriešnu prirodzenosť, aby sa už nikdy viac nerozvinula, a tak mohlo dôjsť k premene jeho povahy. To by si vyžadovalo, aby človek pochopil cestu rastu v živote, aby pochopil životnú cestu a cestu premeny svojej povahy. Okrem toho by mal konať v súlade s touto cestou, aby sa jeho povaha mohla postupne meniť a mohol tak žiť v žiare svetla, aby všetko, čo robí, bolo v súlade s Božími úmyslami, aby mohol odhodiť svoju skazenú satanskú povahu a oslobodil sa od satanovho vplyvu temnoty, čím by sa úplne vymanil z hriechu. Iba vtedy človek dosiahne úplnú spásu. V čase, keď Ježiš konal svoje dielo, bolo poznanie človeka o Ňom ešte hmlisté a nejasné. Človek vždy veril, že je synom Dávida, a vyhlasoval Ho za veľkého proroka, dobrotivého Pána, ktorý vykúpil hriechy človeka. Niektorí sa uzdravili vďaka sile svojej viery len dotykom okraja Jeho rúcha. Slepým sa vrátil zrak a dokonca ožili aj mŕtvi. Človek však nebol schopný objaviť v sebe hlboko zakorenenú skazenú satanskú povahu, ani nevedel, ako sa jej zbaviť. Dostal veľa milosti, ako aj pokoj a šťastie tela, vieru jedného člena prinášajúcu požehnanie celej rodine, uzdravenie z choroby a tak ďalej. Zvyšok tvorili dobré skutky človeka a jeho zbožný vzhľad. Ak niekto mohol žiť na základe tohto, bol považovaný za prijateľného veriaceho. Iba veriaci tohto druhu mohli po smrti vstúpiť do neba, čo znamenalo, že boli spasení. Počas svojho života však títo ľudia vôbec nepochopili životnú cestu. Dopúšťali sa hriechov a potom sa z nich vyznávali v neustálom kolobehu bez akejkoľvek možnosti zmeniť svoju povahu – taká bola situácia človeka vo Veku milosti. Dosiahol človek úplnú spásu? Nie! Preto aj po skončení tejto etapy diela, dielo súdu a napomínania naďalej pretrvalo. Táto etapa má človeka očistiť skrze slovo a tým mu poskytnúť cestu, ktorú má nasledovať. Táto etapa by nebola plodná ani zmysluplná, ak by pokračovala vyháňaním démonov, pretože by sa nepodarilo vykoreniť hriešnu prirodzenosť človeka a človek by uviazol v slepej uličke pri odpúšťaní svojich hriechov. Človeku boli odpustené hriechy prostredníctvom obety za hriech, pretože dielo ukrižovania sa už ukončilo a Boh zvíťazil nad satanom. Skazená povaha v ňom však stále zostáva, človek môže naďalej hrešiť a odporovať Bohu, a tak Boh ľudstvo nezískal. Preto Boh v tejto etape diela používa slovo, aby odhalil skazenú povahu človeka a priviedol ho na správnu cestu. Táto etapa má väčší význam ako tá predchádzajúca a je aj plodnejšia, pretože teraz je to slovo, ktoré bezprostredne podporuje život človeka a umožňuje mu úplné obnovenie jeho povahy – je to oveľa dôkladnejšia etapa diela. Preto vtelenie v posledných dňoch dovŕšilo význam Božieho vtelenia a úplne zavŕšilo Boží plán riadenia pre ľudskú spásu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)