V diele posledných dní je slovo mocnejšie ako prejavy znamení a zázrakov a autorita slova prevyšuje autoritu znamení a zázrakov. Slovo odhaľuje všetky skazené povahy pochované hlboko v srdci človeka. Neexistuje žiadny spôsob, ako ich môžeš sám rozpoznať. Keď sa pred tebou odhalia skrze slovo, prirodzene ich objavíš. Nebudeš ich môcť poprieť a budeš úplne presvedčený. Nie je toto autorita slova? To je výsledok, ktorý sa dnes dosahuje pôsobením slova. Človek preto nemôže byť úplne spasený od svojich hriechov cez uzdravenie z choroby a vyhnanie démonov, ani sa nemôže stať úplným prostredníctvom prejavov znamení a zázrakov. Moc liečiť choroby a vyháňať démonov dáva človeku len milosť, ale telo človeka stále patrí satanovi a skazená satanská povaha v ňom naďalej prebýva. Inými slovami, to, čo nebolo očistené, stále patrí hriechu a špine. Iba po očistení cez pôsobenie slova môže byť človek získaný Bohom a posvätený. Keď sa z človeka vyhnali démoni a bol vykúpený, znamenalo to len toľko, že bol vytrhnutý zo satanových rúk a vrátil sa k Bohu. Avšak ak ho Boh neočistí a nezmení, zostáva skazeným človekom. V človeku stále pretrváva špina, odpor a vzdorovitosť. Človek sa vrátil k Bohu iba skrze Jeho vykúpenie, ale nemá ani najmenšie poznanie Boha a je stále schopný vzdorovať Mu a zrádzať Ho. Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa očisteným. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, môže človek odvrhnúť svoju skazenosť a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy. Skrze súd a napomínanie slovom Boh získa človeka a skrze zušľachťovanie, súd a odhaľovanie slovom sa úplne zjavia všetky nečistoty, predstavy, pohnútky a osobné nádeje v srdci človeka. Hoci človek mohol byť vykúpený a hriechy mu mohli byť odpustené, znamená len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna zjavovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Preto platí, že hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, lebo človek má stále skazenú povahu. Keď si napríklad ľudia uvedomili, že pochádzajú z Moábu, začali sa ponosovať, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že ľudstvo sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie je presne toto ich skazená satanská povaha? Keď si sa nepodriadil napomínaniu, tvoje ruky sa zdvíhali vyššie ako všetky ostatné, dokonca vyššie ako Ježišove. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech moc veľkého červeného draka hanebne padne! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Tvoje výkriky boli hlasnejšie než výkriky všetkých ostatných. Potom však nadišiel čas napomínania a skazená povaha ľudstva sa opäť odhalila. Potom ich náreky ustali a ich odhodlanie stroskotalo. To je skazenosť človeka. Preniká hlbšie ako hriech, je to niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie, ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť. Človek takto v minulosti kričal, pretože nechápal svoju vnútornú skazenú povahu. To sú tie nečistoty, ktoré sú v človeku. Počas takého dlhého obdobia súdu a napomínania žil človek v atmosfére napätia. Nedosiahlo sa toto všetko skrze slovo? Nekričal si aj ty tak nahlas pred skúškou vykonávateľov služby? „Vstúp do kráľovstva! Každý, kto prijme toto meno, vstúpi do kráľovstva! Všetci budú mať účasť pri Bohu!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, už si viac nekričal. Na samom začiatku všetci kričali: „Ó, Bože! Kdekoľvek ma umiestniš, podriadim sa Tvojmu vedeniu.“ Po tom, čo boli prečítané Božie slová „Kto bude Mojím Pavlom?“, človek povedal: „Som ochotný!“ Vtedy uvidel slová: „A čo Jóbova viera?“ A na to povedal: „Som ochotný vziať na seba Jóbovu vieru. Bože, prosím Ťa, podrob ma skúške!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, okamžite sa zrútili a sotva sa znova postavili na nohy. Potom sa postupne ich srdce začalo zbavovať nečistôt. Nedosiahlo sa to skrze slovo? Takže to, čo ste dnes zažili, sú výsledky dosiahnuté skrze slovo, dokonca väčšie ako tie, ktoré Ježiš dosiahol konaním znamení a zázrakov. Božia sláva, ktorú vidíš, a Božia autorita, ktorú vidíš, nie sú viditeľné iba cez ukrižovanie, uzdravovanie z chorôb a vyháňanie démonov, ale ešte viac cez súd Jeho slova. To ti dokazuje, že Božia autorita a moc nespočívajú len v konaní znamení, uzdravovaní z chorôb a vyháňaní démonov, ale že súd Božieho slova dokáže lepšie zastúpiť Božiu autoritu a odhaľuje Jeho všemohúcnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)