Wenyini rodičia sa rozišli, keď mala dva roky, a ona následne žila s otcom a nevlastnou matkou. Jej nevlastná matka ju nemohla vystáť a stále sa hádala s jej otcom. Nemal veľmi na výber - musel Wenyu poslať k matke, ale jej matka sa plne sústredila na vedenie svojho podniku a nemala čas starať sa o Wenyu, takže ju často posielala k príbuzným a priateľom do pestúnskej starostlivosti. Po toľkých rokoch života v pestúnskej starostlivosti sa mladá Wenya cítila osamelá a bezmocná a túžila po teple domova. Až keď sa jej otec a nevlastná matka rozviedli, vrátila sa k otcovi a od tej chvíle mala domov, v dobrom aj zlom.

Keď Wenya vyrástla, bola veľmi opatrná a poslušná a usilovne sa učila. Ale práve keď sa poctivo pripravovala na prijímacie skúšky na vysokú školu, postihlo ju nešťastie: jej matka dostala krvácanie do mozgu, ochrnula a bola pripútaná na lôžko. Jej nevlastný otec matku opustil a dokonca prevzal kontrolu nad celým jej majetkom. Wenyinho otca potom hospitalizovali s rakovinou pečene… Wenya v žiadnom prípade nevládala prevziať bremeno domácnosti, takže jediné, čo mohla urobiť, bolo prosiť príbuzných a priateľov, ale tí ju odmietli…

Práve v čase, keď Wenya trpela a bola v bezvýchodiskovej situácii, dve sestry z Cirkvi Všemohúceho Boha podali Wenyi, jej matke a sestre svedectvo o diele Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Zo slov Všemohúceho Boha pochopili, v čom spočíva pôvod bolesti v živote ľudí, ako aj to, že len ak ľudia predstúpia pred Boha, môžu získať Jeho ochranu a žiť v šťastí. Len vďaka úteche z Božích slov sa matka a dcéry dokázali dostať zo svojej bolesti a bezmocnosti. Wenya skutočne zakúsila Božiu lásku a milosrdenstvo; konečne pocítila teplo domova a prišla do skutočného domova…