Po ôsmich rokoch vzájomného poznania a lásky sme sa s mojím budúcim manželom plánovali zasnúbiť. Náhle som však ochorela a v dôsledku choroby som prišla o schopnosť mať deti. V tej dobe som bola úplne zronená a stratila som silu žiť ďalej. Manželova rodina videla, že mu neviem dať potomka a naliehala naňho, aby sa so mnou rozišiel. On si však ich odhováranie nevšímal a rázne si zaumienil, že si ma vezme. Vďake neochvejnej oddanosti môjho muža vo mne opäť vzplanula nádej na život a bola som mu veľmi vďačná, no zároveň som cítila obrovský smútok z toho, že na svet nemôžem priviesť dieťa, a vždy som mala pocit, že mužovi čosi dlhujem. V srdci som si potajme vravela, že si musím poriadne ctiť náš ťažko nadobudnutý zväzok. Po svadbe som udržiavala dom v dokonalom poriadku, aby manžel mohol mať pokoj na duši, zatiaľ čo bol v práci. Pri dôležitých aj nepodstatných veciach som sa ho vždy snažila klásť na prvé miesto a dala som si záležať, aby som mu pred príbuznými i priateľmi robila dobré meno. Po asi dvoch rokoch manželstva môj muž nechcel, aby som žila v sebaobviňovaní z toho, že nedokážem mať deti, a tak jedno adoptoval. Po jeho adopcii sa náš domov naplnil oveľa väčšou radosťou a smiechom a ja som cítila, že je v ňom viac lásky než predtým.

V januári 2009 mi môj bratranec zvestoval evanjelium Všemohúceho Boha o kráľovstve. Slová Všemohúceho Boha mali ohromnú autoritu a moc a nesmierne ma k sebe priťahovali. Potom som si často čítavala Božie slová a v duchovnom spoločenstve hovorila s bratmi a sestrami o tom, ako ich chápeme. Postupne som pochopila, že Božie dielo posledných dní má spasiť ľudstvo, že jestvuje mnoho ľudí, ktorým ublížil satan a ktorí ešte nepredstúpili pred Boha a že je našou zodpovednosťou a povinnosťou priviesť týchto ľudí pred Boha, aby prijali Jeho spásu. Chcela som ponúknuť svoju pomoc pri práci na evanjeliu. Onedlho som z Božej milosti prijala svoju povinnosť v cirkvi. Pomyslela som si: „Bolo by skvelé, keby som svojmu mužovi svedčila o Božom evanjeliu a presvedčila ho, aby sa ku mne pripojil vo viere v Boha.“ Keď si ma však manžel vypočul, pohŕdavo odvetil: „Na tomto svete nie je vôbec žiaden Boh,“ a dodal, že on je materialista. Videl, že som bola zo svojej viery v Boha úplne nadšená, a tak si zo zvedavosti urobil online prieskum. Uvidel, že internet je plný negatívnej propagandy, ktorú si vymyslela Čínska komunistická strana (ČKS), aby očiernila cirkev a rúhala sa Bohu. Nervózne sa ma teda opýtal: „Veríš vo Všemohúceho Boha? To ťa dostane do väzenia. Veriť v Boha znamená vzdať sa svojej rodiny a práce. Nenechaj sa tým oklamať!“ Povedal tiež, že zašiel na Úrad ochrany vnútornej bezpečnosti, aby sa poinformoval, a bolo mu povedané, že ak je v rodine niekto, kto verí vo Všemohúceho Boha, deti sa nebudú môcť v budúcnosti zamestnať vo verejnej správe ani vstúpiť do armády a budú do toho zapletení všetci členovia rodiny. Povedal, že ak budem naďalej kráčať touto cestou, skôr či neskôr ma zatknú. Keď som počula manželove slová, bola som veľmi prekvapená. ČKS dokonca používala rodinných príslušníkov, aby nahlasovali veriacich v Boha; bolo to také podlé! Rýchlo som svojmu mužovi odvetila: „Never klebetám z internetu; všetko sú to výmysly ČKS. To, že verím v Boha, ešte neznamená, že sa chcem vzdať svojej rodiny a práce.“ Vôbec mi však neveril a stále stál na strane ČKS. Nemala som na výber; ďalej som musela veriť v tajnosti, za jeho chrbtom.

O rok neskôr manžel videl, že stále verím v Boha a obával sa, že ma zatknú a že do toho zapletiem našu rodinu, čo bude mať dopad na jeho povesť. Pamätám si, že raz dokonca padol na kolená a úpenlivo ma prosil, aby som prestala veriť. Keď som ho videla takto kľačať a prosíkať, celkom ma to prekvapilo. Obvykle sa správal ako nafúkaný mačo, ale teraz tu kľačal a úpenlivo ma prosil. Spomenula som si, ako veľmi sa zvyčajne staral o našu rodinu a zamyslela som sa: „Ak ho nepočúvnem, bude sa ku mne stále správať tak ako predtým? Budeme sa o tomto často hádať? Príde to až do takého bodu, že už spolu nebudeme vychádzať?“ Keď som o tom premýšľala, začala som byť trochu slabá a pomyslela si: „Do budúcna budem možno menej chodiť von. Víkendy budem tráviť doma s ním, aby sa toľko neznepokojoval.“ Potom mi však napadlo: „Ak ho počúvnem a vzdám sa viery v Boha, stratím možnosť získať spásu. To nepôjde!“ Tiež som sa zamyslela: „ČKS možno môjho manžela len dočasne zaviedla. Pravdy, ktorým teraz rozumiem, sú plytké. Ak si do budúcna nájdem naňho čas a pozhováram sa s ním, verím tomu, že prekukne klebety, ktoré strana šíri.“ Neskôr, aby ma prinútil zanechať moju vieru v Boha, však tajne vytlačil negatívnu online propagandu od ČKS a priniesol mi ju domov, aby som si ju prečítala. Odmietla som, on ma však stiahol a donútil prečítať si to. Mimovoľne som sa od neho odvrátila a na moje prekvapenie to manžela rozčúlilo. Schmatol ma za golier, zatlačil do rohu miestnosti a v zúrivej zlosti mi násilne zovrel krk v rukách. V očiach mal besniaci výraz. Zúrivo mi odsekol: „Dnes uvidíš pravdu! Musíš sa z tohto prebrať!“ Škrtil ma tak veľmi, že som mala problém dýchať a po nejakom čase konečne povolil zovretie. Keď som videla, čo môj muž spravil, bola som šokovaná. Za celú dobu, čo som ho poznala, na mňa nikdy nevztiahol ruku. Teraz bol ku mne násilnícky pre moju vieru v Boha. Cítila som sa strašne ukrivdená a po tvári mi stekali slzy. Pomyslela som si: „Čo budem do budúcna robiť? Ak budem ďalej veriť v Boha a konať svoju povinnosť, môj manžel sa ku mne isto nebude správať dobre ako kedysi. Ako dlho potom vydrží naša rodina? Keď však opustím svoju vieru v Boha, stratím možnosť byť spasená. To, že sa Boh stal telom, aby vyjadril pravdy a spasil ľudstvo, je mimoriadne vzácna príležitosť, ktorú si nemôžem dovoliť premeškať.“ Bola som veľmi rozpoltená, cítila som bolesť a nevedela, čo robiť. Predstúpila som pred Boha a modlila sa k Nemu: „Bože, moje duchovné postavenie je prinízke. Prosím Ťa, osvieť ma a veď, aby som za týchto okolností dokázala pevne stáť.“ Potom som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Od stvorenia sveta som začal predurčovať a vyberať túto skupinu ľudí – konkrétne vás, dnešných ľudí. Vašu povahu, kvalitu, vzhľad a duchovné postavenie, rodinu, do ktorej ste sa narodili, tvoje zamestnanie a tvoje manželstvo – teba celého, dokonca vrátane farby vlasov a pokožky a času narodenia – to všetko zariadili Moje ruky. Vlastnoručne som zariadil dokonca aj veci, ktoré robíš, a ľudí, s ktorými sa stretávaš každý deň, nehovoriac o tom, že priviesť ťa dnes do Mojej prítomnosti bolo vlastne Mojím dielom. Neupadaj do zmätku; mal by si postupovať pokojne.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 74. kapitola) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že osud človeka je v Božích rukách. Zamestnanie, manželstvo i rodina – o tom všetkom rozhodol Boh už dávno. To, či sa moja rodina rozpadne alebo nie, je celkom na Božej zvrchovanosti a opatreniach a ja nemám žiadnu kontrolu nad tým, či sa môj muž so mnou rozvedie alebo nie. Mala by som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam a konať dobre svoju povinnosť ako stvorená bytosť. Keď som pochopila Božie úmysly, moje srdce sa trochu upokojilo.

Potom som si prečítala Božie slová: „Musíš mať v sebe Moju odvahu a musíš mať zásady, keď čelíš príbuzným, ktorí neveria. Kvôli Mne však nesmieš podľahnúť žiadnym temným silám. Spoliehaj sa na Moju múdrosť, aby si kráčal dokonalou cestou; nedovoľ, aby sa ťa zmocnilo akékoľvek zo satanových sprisahaní. Vynalož všetko svoje úsilie na to, aby si svoje srdce položil predo Mňa, a Ja ťa uteším a prinesiem ti pokoj a šťastie.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Pri premýšľaní o Božích slovách som si uvedomila, že som pre svoju lásku takmer padla za obeť satanovej prešibanej ľsti. ČKS šíri tieto klebety na internete, aby očiernila cirkev, čím zavádza našich neveriacich príbuzných a používa ich na to, aby nám bránila a prenasledovala nás s cieľom prinútiť nás vyhýbať sa Bohu a zradiť Ho. Môj manžel ma spočiatku neprenasledoval, ale keď uvidel tie klebety na internete, zo všetkých síl sa mi snažil oponovať a prenasledovať ma, pričom používal všelijaké taktiky, aby ma prinútil vzdať sa viery v Boha, a stal sa tak nástrojom pre satana. Predsa som nemohla prestať konať svoju povinnosť pre manželove prenasledovanie; neznamenalo by to vari, že som podľahla satanovej prešibanej ľsti? Boh hovorí: „Musíš mať zásady, keď čelíš príbuzným, ktorí neveria.“ Pokiaľ šlo o každodenné záležitosti, mohla som počúvať manžela, ale vo veci mojej viery v Boha som musela mať svoj vlastný postoj a zásady. Nemohla som sa vzdať viery v Boha pre jeho prenasledovanie; musela som proti tomu bojovať s rozumom. Potom som začala svoju povinnosť vykonávať po večeroch a mužovi som tvrdila, že chodím na kurz, zatiaľ čo cez deň som chodila normálne do práce. Takto to chvíľu pokračovalo v pokoji a môj manžel sa so mnou o mojej viere v Boha nehádal. Po nejakom čase však začal byť podozrievavý. Začal ma tajne sledovať a často sa mi prehraboval v taške. Našiel knihy s Božím slovom a poznámky z mojej duchovnej pobožnosti, ktoré som mala ukryté v skrini. Nahnevane na mňa ukázal prstom a povedal: „Ty si ale tvrdohlavá, dobre teda! Všetky tieto tvoje knihy spálim; uvidíme, ako budeš potom ďalej veriť!“ Bola som vtedy celkom vystrašená, bála som sa, že ich skutočne spáli, a tak, keď nebol doma, vzala som ich v tajnosti do domu jednej sestry, aby som ich uchránila. Pre prenasledovanie môjho muža som sa doma nemohla normálne venovať duchovným pobožnostiam a čítaniu Božích slov. Nemala som teda na výber a musela som si prenajať byť. Každý deň som pred príchodom domov čítala Božie slová v tomto prenajatom priestore.

Keďže môj muž zašiel na Úrad ochrany vnútornej bezpečnosti, aby sa informoval vo veci viery v Boha, v máji 2012 ho niekto z úradu začal sledovať. Zvyčajne ho kontaktovali cez WeChat pod zámienkou, že len kontrolujú, či je v poriadku, lebo majú obavy, a opýtali sa ho, kde pracujem. V dôsledku toho ma ČKS viac než dva mesiace neprestajne sledovala a nakoniec ma na jednom zhromaždení zatkli. Po prepustení som sa bála, že ak by ma sledovali, spôsobilo by to problémy bratom a sestrám, a tak som na čas so zhromaždeniami prestala. Zvyčajne som si len v tajnosti čítala Božie slová, kým nebol manžel doma. Jedného dňa môj muž zistil, že stále verím v Boha a vážnym tónom sa ma spýtal: „Môžeš prestať veriť? Ak budeš naďalej veriť a znova ťa zatknú, vieš, čo to spraví s mojou povesťou? Zvážila si vôbec moje pocity a budúcnosť nášho dieťaťa? Azda si my traja nežijeme dobre? Ak si nešťastná, môžeme začať cestovať. Mohol by som ti kúpiť aj menšie auto. Ak existuje niečo, čo chceš, splním ti to. Prečo trváš na nasledovaní tejto cesty?“ Vtedy som trochu pocítila pokušenie a slabosť. Pomyslela som si, že byť šťastná spolu so svojou rodinou znie celkom pekne, a chcela som súhlasiť s manželovým návrhom. Keď som však pomyslela na to, že by som neverila v Boha, premohol ma veľký smútok. Rýchlo som sa pomodlila k Bohu: „Bože, chcem v Teba veriť a konať svoju povinnosť, ale nechcem, aby sa mi rozpadla rodina. Prosím, daj mi vieru a odhodlanie znášať utrpenie, aby som vedela prekonať toto pokušenie od satana.“ Potom som pomyslela na Božie slová: „Ak na ceste k láske k Bohu dokážeš stáť na strane Boha, keď zápasí so satanom, a nepripojíš sa k satanovi, potom nadobudneš lásku k Bohu a budeš pevne stáť za svojím svedectvom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Božie slová mi dodali vieru a silu. Tvárou v tvár týmto okolnostiam som musela stáť na strane Boha a ponížiť satana. Môj manžel sa bál, že ak ma opäť zatknú, bude to mať vplyv na jeho povesť a on sa bude hanbiť ukázať sa pred príbuznými a priateľmi, a tak použil materiálne pôžitky, aby ma zviedol ku kompromisu. Ja som však neprejavila schopnosť rozlišovať a keď môj muž uspokojil moje materiálne pôžitky, lákalo ma to a dokonca som chcela uspokojiť svojho muža a usilovať sa o telesné rodinné šťastie. Moje duchovné postavenie bolo naozaj veľmi nízke. Ešte aj predtým, než ma zatkli, využíval môj muž rôzne prostriedky na to, aby ma kontroloval a sledoval, prehľadával mi tašku, s cieľom prinútiť ma zanechať moju vieru v Boha. Dokonca chcel spáliť moje knihy s Božími slovami. Môj manžel nebol ku mne skutočne dobrý; ponúkal mi tieto výhody len preto, aby ma prinútil zanechať moju vieru. Nemohla som sa poddať satanovej prešibanej ľsti. A tak som mu odvetila: „Človeka stvoril Boh a uctievanie Boha je správne a vhodné.“ Môj muž na to pohŕdavo odvrkol: „Myšlienka, že človeka stvoril Boh, pochádza z Biblie, ktorú napísal sám človek, a ty tomu predsa veríš. Si naozaj prostoduchá!“ Pri jeho slovách som si uvedomila, že naše protichodné názory na vieru v Boha sú nezlučiteľné. Kráčali sme po dvoch rôznych cestách a skôr či neskôr by muselo naše manželstvo skončiť. Vo vnútri som však cítila naozajstnú bolesť a pomyslela si: „Za tú dobu, čo sme boli svoji, sme si spolu toho naozaj veľa prežili. Na začiatku mi neochvejná oddanosť môjho muža pomohla prekonať najťažšie obdobie môjho života. Ak o toto manželstvo prídem, ako mám ďalej v budúcnosti žiť?“ Stále som mala trochu pocit, že som mužovi a svojmu dieťaťu dlžná. Potom mi však napadlo: „Boh je zdrojom ľudského života a nemať Boha je to isté ako nemať život. Ak budem svojho manžela počúvať a nebudem veriť v Boha ani jesť a piť Jeho slová, potom sa vzdám Božej spásy a budem naďalej žiť v moci satana. Nežila by som potom ako živá mŕtvola? Nemôžem zanechať svoju vieru v Boha.“ Modlila som sa teda k Bohu a žiadala Ho, nech ma vedie, aby som kráčala po ceste, ktorú mám pred sebou.

Potom som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Zhubné vplyvy, ktoré tisíce rokov ‚vznešeného ducha nacionalizmu‘ zanechali hlboko v ľudskom srdci, ako aj feudálne myslenie, ktorým sú ľudia spútaní a zviazaní, bez štipky slobody, bez vôle ašpirovať a vytrvať, bez túžby po pokroku, viedli, naopak, k tomu, že ľudia zostávajú negatívni a regresívni, zakorenení v otrockej mentalite a tak ďalej – tieto objektívne faktory vtisli ideologickému postoju, ideálom, morálke a povahe ľudstva nezmazateľne špinavý a škaredý nádych. Zdá sa, že ľudia žijú v temnom svete terorizmu, ktorý sa nikto z nich nesnaží prekročiť, a nikto z nich nepomýšľa na posun k ideálnemu svetu, radšej sa uspokoja so svojím životným údelom, aby trávili dni rodením a výchovou detí, namáhali sa, lopotili sa, venovali sa svojim povinnostiam, snívali o pohodlnej a šťastnej rodine a manželskej náklonnosti, o milujúcich deťoch, o radosti na sklonku života, keď pokojne dožijú svoj život… Desiatky, tisíce, desaťtisíce rokov až doteraz ľudia takto mrhali svojím časom, pričom sa nikomu nepodarilo vytvoriť dokonalý život, všetci sa zameriavali len na vzájomné zabíjanie v tomto temnom svete, na preteky za slávou a bohatstvom a na intrigy proti sebe navzájom. Kto sa kedy uchádzal o Božie úmysly? Všímal si niekto niekedy Božie dielo? Všetky súčasti ľudskosti sa pod vplyvom temnoty už dávno stali ľudskou prirodzenosťou, a preto je dosť ťažké vykonávať Božie dielo a ľudia sú čoraz ľahostajnejší k tomu, čo im dnes Boh zveril.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (3)) Na základe toho, čo odhalili Božie slová, som prišla na hlavnú príčinu svojej bolesti. Keďže ma zväzovali a obmedzovali tradičné predstavy, ako napríklad „Keď sa muž a žena zosobášia, ich láskyplné puto sa prehĺbi“, „držať sa za ruky a zostarnúť spolu“ a „byť dobrou manželkou a milujúcou matkou“, verila som, že šťastie znamená mať manželskú lásku, úctu detí k rodičom a stráviť svoj život v pokoji. Keď môj manžel odmietol veriť v Boha a dokonca bol proti mne, prenasledoval ma a vždy sa so mnou v tejto veci hádal, bála som sa, že sa naša láska rozplynie a že o toto naše krásne manželstvo prídeme, a tak som chcela robiť všetko pre to, aby som ho zachovala. Ale ešte predtým, než som verila v Boha, hoci bol môj muž ku mne dobrý a naša rodina bola celkom silne zjednotená a naše manželstvo navonok harmonické, každý deň sa točil len okolo týchto banálnych záležitostí v domácnosti, čo v mojom vnútri často vyvolávalo pocit prázdnoty. V skutočnosti to nebolo ozajstné šťastie. Keby som teraz svoju rodinu udržala, moje telo by bolo uspokojené, ale môj manžel neveril v Boha, usiloval sa o svetské trendy a nasledoval cestu človeka tohto sveta. Zdalo sa, že sme jednotní, ale v podstate sme sa rozchádzali; nemali sme spoločnú reč, nieto ešte nejaké šťastie. Keď som sa pozerala na rodiny, ktoré som poznala, z mnohých navonok sršalo šťastie a blaho, no nedokázali sa vyslobodiť zo svojej vnútornej prázdnoty. Mala som napríklad kolegyňu, ktorá napriek tomu, že mala auto, dom, krásnu dcéru, zdanlivo pohodlný materiálny život a dobré manželstvo, nebola vôbec šťastná a často sa strachovala, že si jej muž pri pracovných stretnutiach mimo domu začne nejaký milostný pomer. Aby stále vyzerala mlado, venovala veľa času udržiavaniu svojho zdravia a krásy a dokonca svojho muža všade prenasledovala. Často pri mne bedákala, že jej život je veľmi vyčerpávajúci. Vďaka tomu som si uvedomila, že nezáleží na tom, ako veľmi si ľudia užívajú materiálny život, pretože i tak nedokáže zaplniť prázdnotu v ich srdci a harmónia v rodine nedokáže vyriešiť ich duchovné potreby. Ak ľudia neveria v Boha, je úplne jedno, koľko telesného potešenia majú – je to všetko len dočasné. Keď príde veľké súženie, týmto ľuďom bude chýbať Božia ochrana a budú do jedného zničení. Ak sa rozhodnem nasledovať cestu neverca, pričom opustím svoju vieru v Boha, aby som sa usilovala o manželskú lásku a rodinné šťastie a uspokojila chvíľkové telesné potešenia, nakoniec ma zastihne pohroma a budem potrestaná. Človeka stvoril Boh a jeho život môže mať hodnotu a zmysel iba vtedy, ak sa vráti k Stvoriteľovi a prijme svoju povinnosť. Vezmite si napríklad Petra, ktorý začul volanie Pána Ježiša a všetko zanechal, aby Ho nasledoval. Nakoniec získal skutočné porozumenie Boha a prijal Božie zdokonalenie a požehnania. Jeho život bol najcennejší a najzmysluplnejší zo všetkých. Do budúcna by som sa mala poriadne usilovať o pravdu a o zmysluplný život. Po nejakom čase ma pre škrty v našej spoločnosti preradili na pozíciu predajcu, čo znamenalo, že som nemusela tráviť celý deň v kancelárii a mohla som konať svoju povinnosť cez deň. V skutočnosti mi tým Boh ukazoval cestu. Zanedlho ma opäť zatkli.

V decembri 2012 ma zatkli počas šírenia evanjelia a strávila som pätnásť dní vo väzení. Po návrate domov mi manžel so zroneným hlasom povedal: „Vieš, teraz máš trestný záznam. Tentoraz som skúšal využiť svoje známosti a povedal som kapitánovi z Úradu ochrany, aby ťa nedával do spisu, ale on odvetil, že ‚Veriaci vo Všemohúceho Boha predstavujú dôležité prípady! Taký je rozkaz od ústredných orgánov; mám zviazané ruky!‘ Naše dieťa si teraz zatiahla do tvojho problému a v budúcnosti nebude môcť pracovať vo verejnej správe ani vstúpiť do armády. Tentokrát si do toho zaplietla celú rodinu; len pomysli na to, čo si spravila s mojou povesťou!“ Jeho slová ma rozhorčili a pomyslela som si: „Viera v Boha predsa ani nie je zločin, tak prečo by to malo znamenať problém pre moju rodinu? ČKS je naozaj odporná!“ Môj manžel pokračoval: „Už viac nechcem byť v takomto neustálom napätí. Teraz máš na výber z dvoch ciest: Jednou je, že opustíš svoju vieru v Boha a budeš ďalej žiť tento život so mnou. Druhou je rozvod; každý z nás si pôjde svojou cestou a nebude zasahovať do záležitostí toho druhého. Je to na tebe.“ Keď som začula manžela spomenúť rozvod, mala som pocit, akoby mi išlo puknúť srdce. Napadlo mi: „Naše dieťa je ešte veľmi malé; čo s ním bude po našom rozvode?“ Aby bola situácia ešte horšia, nemohla som počas tohto obdobia komunikovať s bratmi a sestrami, pretože ma predtým zatkli. Cítila som sa obzvlášť osamelá a bezradná a chýbali mi dni, ktoré som predtým trávila s bratmi a sestrami. Počas tejto doby sa môj muž denne vracal domov až neskoro v noci a často bol totálne opitý. Hoci sme stále žili pod jednou strechou, navzájom sme sa odcudzili a niekdajšie teplo nášho domova bolo dávno preč. Bolo mi mizerne a moja nenávisť voči ČKS len narastala. Boli to práve ich vymyslené klebety, ktoré moju rodinu dostali do tejto situácie. Pomyslela som na dva úryvky z Božích slov: „Predkovia starovekých? Milovaní vodcovia? Všetci sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Náboženská sloboda? Legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať hriech!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) „Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka? Naozaj ho skutočne a úprimne nenávidíte? Prečo som sa vás na to už toľkokrát pýtal? Prečo vám túto otázku kladiem stále dookola? Aký obraz má veľký červený drak vo vašom srdci? Naozaj bol odstránený? Skutočne ho nepovažujete za svojho otca? Všetci ľudia by mali v Mojich otázkach vnímať Môj úmysel. Nejde Mi o to, aby som nimi u človeka vyprovokoval hnev ani aby som ľudí nabádal k vzbure, ani Mi nejde o to, aby si človek našiel svoju cestu von; Mojím úmyslom je umožniť všetkým ľuďom oslobodiť sa z otroctva veľkého červeného draka.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola) Vo svetle Božích slov som jasne uvidela, že ČKS je diabol, ktorý nenávidí Boha a odoláva Mu. Oháňa sa „slobodou vyznania“, zatiaľ čo na každom rohu zatýka a prenasleduje veriacich v Boha. Využíva všetky druhy klebiet, aby ľudí zavádzal, čím ich núti uveriť jeho diabolským slovám a spolu s ním odolávať Bohu. Pomyslela som na veľké množstvo veriacich, ktorí boli zatknutí a prenasledovaní ČKS a ktorých donútili opustiť svoje domovy, a na veľké množstvo harmonických rodín, ktoré boli rozbité v dôsledku jej klebiet a jedov. A predsa ČKS stále viní obete so slovami, že veriaci v Boha sa zriekajú svojich domovov. Vždy hádže vinu na druhých! To, že som jasne videla podlú a odpornú podstatu ČKS, posilnilo moje odhodlanie usilovať sa o pravdu a nasledovať Boha až do konca. Bez ohľadu na to, ako ma bude ČKS prenasledovať, budem nasledovať Boha.

V noci som sama stála na balkóne, hlboko som premýšľala nad časom, počas ktorého verím v Boha. Tešila som sa z toľkej Božej milosti a hojného polievania a zaopatrenia Božími slovami, a Jeho slová mi taktiež pomohli pochopiť niektoré pravdy a ponúkli oporu môjmu srdcu. Vedela som, že môj život bude mať hodnotu len vtedy, ak budem veriť v Boha a nasledovať Ho, no keď som pomyslela na to, ako sa moje ťažko získané manželstvo takto rozpadne, stále som v srdci pociťovala určité váhanie. Pomodlila som sa k Bohu: „Bože, chcem Ťa nasledovať, ale nedokážem sa vzdať svojej rodiny. Prosím, daj mi vieru a silu, aby som sa oslobodila od týchto telesných obmedzení.“ Potom som pomyslela na Božie slová: „Boh im dal život; …všetko, čo majú, im dal Boh a že je to Boh, komu by mali ďakovať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) Svojho manžela som vždy považovala za svojho dobrodinca, verila som, že to on mi dal odvahu pokračovať v živote i krásne manželstvo, a to až tak veľmi, že keď ma po tom, čo som začala veriť v Boha, dokonca prenasledoval a odporoval mi, necítila som k nemu nenávisť. Keď som práve nekonala svoju povinnosť, snažila som sa nájsť si čas, aby som mu niečo dobré uvarila, čím som mu chcela oplatiť svoj dlh. Vďaka Božím slovám som pochopila, že všetko, čo mám, mi dal Boh a že toto manželstvo pochádza z Božej zvrchovanosti a ustanovenia. Ten, komu by som mala ďakovať, je Boh! Pri týchto myšlienkach som sa cítila oveľa uvoľnenejšie a bremeno, ktoré mi ťažilo srdce už roky, bolo konečne preč. Z hĺbky srdca som ďakovala Bohu!

Po tomto som si prečítala ďalšie Božie slová a získala som určitú schopnosť rozlíšiť podstatu svojho manžela. Všemohúci Boh hovorí: „Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto je satan, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu? Nie sú to tí, čo tvrdia, že majú vieru, no chýba im pravda? Nie sú to tí, čo sa len snažia získať požehnania, no nie sú schopní podávať svedectvo o Bohu? Ty sa aj dnes stýkaš s tými démonmi, zaobchádzaš s nimi so svedomím a láskou, ale neprejavuješ v tomto prípade dobré úmysly voči satanovi? Nespolčil si sa s démonmi? Ak ľudia dospeli do tohto bodu, stále nedokážu rozlišovať medzi dobrom a zlom a naďalej slepo milujú a sú milosrdní bez toho, aby túžili hľadať Božie úmysly alebo boli nejakým spôsobom schopní prijať Božie úmysly za svoje vlastné, ich koniec bude o to žalostnejší. Každý, kto neverí v Boha v tele, je Božím nepriateľom. Ak dokážeš mať svedomie a prechovávať lásku voči nepriateľovi, nechýba ti zmysel pre spravodlivosť? Ak si rozumieš s tými, ktorých Ja nenávidím a s ktorými nesúhlasím, a stále k nim prechovávaš lásku alebo osobné city, nie si vzdorovitý? Neodporuješ Bohu úmyselne? Vlastní taký človek pravdu? Ak ľudia majú svedomie voči nepriateľom, prechovávajú lásku k démonom a milosrdenstvo k satanovi, nenarúšajú úmyselne Božie dielo? … Ľudia posudzujú iných ľudí podľa ich správania. Tí, ktorí sa správajú dobre, sú spravodliví, zatiaľ čo tí, ktorí sa správajú ohavne, sú zlí. Boh posudzuje ľudí podľa toho, či sa Mu svojou podstatou podriadia alebo nie. Ten, kto sa podriaďuje Bohu, je spravodlivý človek, zatiaľ čo ten, kto sa Mu nepodriaďuje, je nepriateľ a zlý človek, bez ohľadu na to, či je správanie tohto človeka dobré alebo zlé a nehľadiac na to, či je jeho reč správna alebo nesprávna.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Boh odhalil, že všetci, ktorí Ho neuznávajú, sú diabli a satani; sú to nepriatelia Boha. Boh vidí podstatu ľudí, zatiaľ čo ja som sa pozerala len na vonkajší zjav. Videla som, že môj muž všetko dobre zvládal, či už vnútri domu alebo vonku, že bol láskavý k svojej rodine a priateľom, že podal pomocnú ruku, keď ľudia potrebovali jeho pomoc a že sa mi neobrátil chrbtom ani po tom, ako som prišla o schopnosť mať deti. Preto som si myslela, že na tomto svete je jedným z mála dobrých ľudí. Po tom, čo zistil, že verím v Boha, sa však zjavila jeho krutá stránka; akoby sa stal niekým iným. Aby ma donútil zanechať moju vieru, použil všetky možné prostriedky na to, aby ma zastrašil a podplatil, dokonca ma nútil vybrať si pod hrozbou rozvodu. Pochopila som, že podstata môjho manžela bola podstatou diabla, ktorý nenávidí pravdu a Boha. Tiež som si uvedomila, že v minulosti bol ku mne dobrý len preto, lebo som bola ochotná vydávať sa svojej rodine bez sťažností a počúvala som každé jeho slovo, čo uspokojovalo jeho mačovskú márnivosť. Keď som začala veriť v Boha, pochopila niektoré pravdy a vytvorila si vlastné myšlienky, začal ma prenasledovať a bol proti mne. Keď ma zatkli, ovplyvňovalo to jeho povesť a zasahovalo do jeho záujmov, a tak mi hrozil rozvodom. V skutočnosti nebol ku mne vôbec dobrý, čo ma naučilo, že pravá láska medzi ľuďmi neexistuje a že všetko je o záujmoch a uzatváraní obchodov. Pomyslela som na Božie slová: „Veriaci a neverci nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Uvedomila som si, že na tejto ceste viery v Boha je mojím osudom rozísť sa so svojím manželom. Ak by sme sa aj snažili zostať spolu, neboli by sme šťastní a to by malo vplyv na moju vieru v Boha a výkon mojej povinnosti. Keď išlo o moju vieru v Boha, nebola som ochotná robiť žiadne kompromisy. Potom sa ma môj manžel opýtal, či som sa rozhodla, a ja som odvetila: „Vyberám si vieru v Boha.“ Keď to počul, pokrútil hlavou a zúfalo povedal: „Už som naozaj vyčerpal všetky svoje možnosti; tvojmu Bohu nemôžem konkurovať. Želám ti všetko dobré.“ V srdci som mlčky ďakovala Bohu.

Potom sme rýchlo vybavili rozvodové konanie. Keď som vyšla z Matričného úradu, vydýchla som si s obrovským pocitom úľavy. Od toho dňa som mohla konečne veriť v Boha slobodne. Táto skúsenosť mi pomohla uvidieť moje pravé duchovné postavenie. Ďakujem Bohu, že ma odviedol od rodiny, oslobodil ma z jej siete, aby som sa mohla celým srdcom vydávať Bohu, usilovať sa o pravdu a konať svoju povinnosť dobre ako stvorená bytosť.