V roku 2002 som mala 18 rokov a pracovala som v odevnej továrni. Vždy, keď som videla hrdinov televíznych seriálov, ako sú krásne a módne oblečení v zlate a striebre, ako žijú v luxusných vilách a jazdia na drahých autách, a všade, kam prídu, ich vrúcne vítajú a vyprevádzajú a vyzerajú tak očarujúco, závidela som im taký život. Snívala som o tom, že keď si založím rodinu, budem tvrdo pracovať, aby som žila taký prestížny život. Aby som si splnila sen, krátko po svadbe sme s manželom odišli za prácou. Aby sme zarobili viac peňazí, aj keď som už bola v siedmom či ôsmom mesiaci tehotenstva, stále som pracovala viac ako desať hodín denne šitím oblečenia. V dôsledku dlhodobého vyčerpania sa mi výrazne zhoršilo zdravie a náhle som schudla viac ako päť kíl. Môj manžel dostal z dlhodobého sedenia a nedostatočného pitného režimu obličkové kamene a už so mnou nemohol pracovať na šití odevov. Neskôr sa manžel zamestnal v jednej firme a zakrátko si získal dôveru šéfa. Šéf mu zveril mnohé firemné záležitosti a po niekoľkých rokoch sme nahromadili nejaké úspory a vzali sme si pôžičku na kúpu domu v meste. Manželova kariéra sa sľubne vyvíjala a plánovali sme kúpiť aj auto. Vždy, keď sme sa vrátili do rodnej dediny, ostatní dedinčania nás obdivovali, že sme sa v takom mladom veku usadili v meste, a chválili nás za naše schopnosti. Keď som počula takú chválu, cítila som sa taká hrdá, akoby som sa vznášala v oblakoch. Myslela som si, že mať peniaze je skvelé – všade, kam som prišla, ma obdivovali a chválili. Postupne som však vo vnútri cítila nevysvetliteľnú prázdnotu. Kupovala som si luxusné oblečenie a kozmetiku alebo cestovala na rôzne miesta, ale nič nedokázalo zaplniť prázdnotu v mojom srdci. Nemohla som si pomôcť a pýtala som sa sama seba: „Načo som vlastne tak tvrdo pracovala, aby som zarobila peniaze? Len preto, aby som dobre jedla, obliekala sa a bývala a získala obdiv ľudí? Prečo sa však vo vnútri cítim taká prázdna, hoci som to všetko dosiahla?“ Takto som prežívala zo dňa na deň a cítila som sa životom vyčerpaná.

V roku 2019 sa manželova firma zaplietla do finančného sporu. Môj manžel bol zodpovedný za firemné financie, takže bol do toho zapletený aj on. Museli sme zaplatiť odškodné vo výške 400 000 jüanov. Manžel bol tiež trestne stíhaný a nakoniec odsúdený na štyri a pol roka väzenia. Cítila som sa, akoby sa mi rúcal svet. Manžel bol oporou našej rodiny. Keď bol vo väzení, nemal kto zarábať peniaze ani nás živiť. Každý mesiac sme stále museli splácať hypotéku, spolu s nákladmi na vzdelanie našich dvoch detí a každodennými výdavkami. Požičali sme si tiež veľa peňazí na zaplatenie odškodného. Všetok tento tlak dopadol len na mňa. Okrem finančného bremena som musela znášať aj pohŕdavé a opovrhlivé pohľady okolia. Život bol pre mňa utrpením a myslela som si, že by mi bolo lepšie mŕtvej. Ale moje dve deti boli ešte malé a boli práve vo veku, kedy potrebovali moju starostlivosť, takže som ich nedokázala opustiť. Každý deň som plakala a nevedela som, ako budem čeliť budúcnosti. Práve keď som mala pocit, že neexistuje žiadne východisko, mi mama kázala evanjelium posledných dní od Všemohúceho Boha. Čítaním Božích slov a počúvaním duchovného spoločenstva bratov a sestier som pochopila, že na počiatku ľudia žili v rajskej záhrade a nemali žiadne starosti, smútok ani bolesť. Ale po tom, čo ich skazil satan, sa u ľudí vyvinuli rôzne ambície, túžby a pomýlené perspektívy za ich úsilím. Preto je toľko utrpenia a trápenia. Tentoraz prišiel Boh konať dielo, aby oslobodil ľudstvo od satanovho ubližovania a obnovil život, ktorý malo ľudstvo kedysi v rajskej záhrade. Len prijatím spásy Všemohúceho Boha v posledných dňoch sa človek môže oslobodiť od satanovho ubližovania a získať Božiu spásu. Cítila som, že som našla oporu, a bolesť v mojom srdci sa výrazne zmiernila. Začala som byť ochotná zúčastňovať sa na zhromaždeniach a čítať Božie slová.

Potom som popri šití odevov chodila na stretnutia. Keďže som bola v šití odevov dobrá, peniaze, ktoré som zarobila, nielenže pokryli každodenné výdavky mojej rodiny, ale umožnili mi aj niečo si našetriť. Zase som mala plány do budúcnosti a premýšľala som: „Ak budem ešte pár rokov pracovať, budem na tom lepšie, a potom sa na mňa ostatní nebudú pozerať zvrchu a vysmievať sa mi, že som chudobná.“ Musela som sa však trikrát týždenne zúčastňovať na zhromaždeniach a hoci to bolo prospešné pre môj vstup do života, znamenalo to, že som pracovala menej hodín a zarábala menej peňazí ako predtým. Tak som si pomyslela: „Nemohla by som obmedziť zhromaždenia len na raz týždenne? Takto by som mohla mesačne zarobiť o niekoľko tisíc jüanov viac a aj po zaplatení hypotéky by mi zostali peniaze navyše. Ak budem pár rokov šetriť, dokážem splatiť dlhy, a ak si potom budem môcť kúpiť auto, budem môcť chodiť medzi ľudí s väčšou dôstojnosťou.“ Neskôr som si prostredníctvom duchovného spoločenstva s bratmi a sestrami na zhromaždeniach uvedomila, že ak sa sústredím len na zarábanie peňazí a nebudem sa môcť pravidelne zúčastňovať na zhromaždeniach, budem sa od Boha len čoraz viac vzďaľovať. Ako by som potom mohla získať Božiu starostlivosť a ochranu? Keď prídu pohromy, za peniaze sa život kúpiť nedá! Spomenula som si, ako som počula, že šitie ochranných odevov počas pandémie bolo veľmi výnosné, takže niektorí ľudia na tom pracovali dňom i nocou a nakoniec zomreli priamo v továrni. Takýchto prípadov výmeny života za peniaze bolo príliš veľa. Musela som prekuknúť satanove ľsti a nestratiť príležitosť získať život kvôli peniazom. Musela som sa naďalej pravidelne zúčastňovať na zhromaždeniach. Spočiatku som sa ešte dokázala zúčastňovať na zhromaždeniach trikrát týždenne, ale po čase, keď sa mi výrazne znížil mesačný plat, pretože som pracovala menej, začala som sa znepokojovať: „Účasť na viacerých zhromaždeniach mi pomôže pochopiť viac právd a prospeje môjmu vstupu do života, ale továreň má teraz veľa objednávok a platia dobre. Je to dobrý čas na zarábanie peňazí. Ak zmeškám túto hlavnú sezónu, neskôr budú obchody ťažšie, a bez ohľadu na to, koľko oblečenia potom ušijem, neprinesie to veľký zárobok. Nie, teraz musím uprednostniť peniaze. Na zhromaždenia budem chodiť častejšie, keď v továrni nebude rušno.“ Rozhodla som sa teda zúčastňovať na zhromaždeniach dvakrát týždenne. Po každom zhromaždení som sa ponáhľala do továrne pracovať, a aj keď ostatní už skončili v práci, ja som pokračovala. V tom čase som sa cítila obzvlášť unavená, nemala som čas čítať Božie slová, nevedela som, čo povedať v modlitbe, a moje srdce sa čoraz viac vzďaľovalo od Boha.

Neskôr, mimo sezóny, bola továreň na istý čas zatvorená. Mohla som tú prestávku využiť na účasť na viacerých zhromaždeniach a vybaviť sa viacerými pravdami, ale chcela som rýchlo zarobiť viac peňazí, aby som si opäť získala obdiv, ktorý som mala, keď som bola bohatá, tak som išla do inej továrne šiť ochranné odevy. Niekedy, aby som zarobila viac, som zostávala dlhšie ako zvyčajne, a kým som prišla domov, moja sestra ma už čakala, aby som sa pripojila k zhromaždeniu. Ale po celodennej práci ma bolelo celé telo, a ruky ma boleli tak veľmi, že som ich nevládala ani zdvihnúť. Chcela som si len skôr oddýchnuť, a tak zhromaždenia neboli efektívne. Aby som zarobila viac, vstávala som každý deň o 5:30 ráno a robila raňajky, a aby som ušetrila čas, nosila som si obed do továrne. V dôsledku dlhodobého nepravidelného stravovania a toho, že som mala vždy studené obedy, som o mesiac neskôr jedného dňa zrazu začala silno zvracať a dostala som hnačku. Lekár povedal, že mám akútnu gastroenteritídu, že je to dosť vážne, a že musím zostať doma, aby som sa zotavila. Keď som ležala v posteli, začala som uvažovať: „Pravidelne som si nevykonávala duchovné pobožnosti ani som nechodila na zhromaždenia. Sústredila som sa len na zarábanie peňazí a dobrý život, aby som si získala obdiv ľudí. Nie je to v rozpore s Božím úmyslom?“ Počas zhromaždenia jedna sestra prečítala úryvok z Božích slov, ktorý sa konkrétne týkal môjho stavu: „Jóbova viera v Boha nebola len formálna; bol archetypom človeka, ktorý úprimne verí v Boha. Vo všetkých veciach sa modlil k Bohu. Cítil hlboký nepokoj z hodovania svojich detí, modlil sa k Bohu a zveril ich Bohu. Určite sa často modlil aj pokiaľ ide o to, ako chovať svoj dobytok. Všetko vložil do Božích rúk. Keby bol ako neverec, vždy by mal pri chove dobytka vlastné plány, spoliehal by sa len na vlastný rozum a domnienky a lámal si hlavu, aby dosiahol naplánované ciele, bol by schopný vidieť Božie ruky a Jeho zvrchovanosť a usporiadania, aj keby zažil mnoho zlyhaní a nezdarov? … Prečo si ľudia lámu hlavu a používajú ľudské metódy na dosiahnutie vlastných cieľov namiesto toho, aby sa spoliehali na Boha? Keď si robia plány, hľadajú to, po čom túži Boh? Majú podriadený postoj a hovoria: ‚Neviem, čo Boh urobí. Najprv to naplánujem takto, ale neviem, či cieľ, ktorý plánujem, možno dosiahnuť; jednoducho to takto plánujem. Ak môj cieľ možno dosiahnuť, je to požehnanie od Boha. Ak nie, je to pre moju vlastnú sleposť; môj plán nie je v súlade s Božími úmyslami‘? Majú takýto postoj? (Nie.) Tak ako vznikajú tieto činy? Sú to ľudské fantázie a predstavy, ich túžby a nerozumné požiadavky na Boha; vychádzajú zo skazených pováh. To je jedna stránka. Okrem toho, majú takíto ľudia srdcia podriadené Bohu? (Nie.) Ako vidíte, že nemajú srdcia podriadené Bohu? (Len čo si vytvoria plán, musia ho za každú cenu uskutočniť.) Aká je to povaha? Je to arogancia a vzbura. Veria, že Boh ich žehná, ale keď majú vlastné túžby a plány, odsunú Boha bokom; to je arogantná povaha. Podriaďujú sa, keď odsunú Boha bokom? Nie, a Boha nemajú v srdci. Vôbec neberú ohľad na to, ako má Boh nad vecami zvrchovanosť a ako ich usporadúva, a už vôbec nie na to, ako chce veci robiť On. Tieto veci nezvažujú. Čo z toho vidieť? Vôbec nehľadajú, nemajú žiadnu podriadenosť a vôbec nemajú bohabojné srdcia. Najprv si vytvoria vlastné plány, potom konajú a tvrdo pracujú podľa svojich plánov, pričom sa spoliehajú na ľudské metódy, fantázie a predstavy, bez toho, aby vôbec rozmýšľali o Božích úmysloch. Pokiaľ ide o chov dobytka, ľudia musia vedieť aspoň toto: ‚Rob, čo môžeš, a zvyšok nechaj na Nebo‘ – čo znamená: ‚Splním si svoje povinnosti a dobytok riadne nakŕmim, nedovolím, aby mu chýbala výživa, aby zmrzol, hladoval alebo ochorel. Počet mláďat, ktoré budú mať na budúci rok, je v Božích rukách; neviem to, nepožadujem to a nebudem si robiť plány. Všetky tieto veci záležia od Boha.‘ Ak pri konaní naďalej trvajú na tom, že sa budú spoliehať na ľudské predstavy a fantázie, majú voči Bohu postoj podriadenosti? (Nie.) Ktorý z týchto dvoch spôsobov konania pochádza z ľudskej vôle a ktorý preukazuje podriadenosť Bohu? (Prvý pochádza z ľudskej vôle a je to spôsob konania pochybovačov; druhý pochádza od tých, ktorí úprimne veria v Boha a hľadajú pravdu.) Obaja veria v Boha a obaja robia to isté, ale motív, pôvod, cieľ a princípy ich konania sú odlišné. Tak možno vidieť cestu, po ktorej ľudia kráčajú.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy praktizovania podriadenia sa Bohu) Sestra v duchovnom spoločenstve hovorila, že Jób bol niekto, kto skutočne veril v Boha. V živote, bez ohľadu na to, čo sa stalo, nemal žiadne osobné plány ani zámery a nekonal podľa vlastnej vôle. Vo všetkom sa podriadil Božej zvrchovanosti a opatreniam. Ale keď sa pozrieme na seba, hoci veríme v Boha, neveríme skutočne v Jeho zvrchovanosť. Vždy sa chceme spoliehať na vlastné úsilie, aby sme zmenili svoj osud, a v dôsledku toho žijeme v utrpení a vyčerpaní. Keď som počúvala sestru v duchovnom spoločenstve, stále som prikyvovala. Premýšľala som o tom, ako som sa predtým, než som našla Boha, vždy chcela spoliehať na vlastné úsilie a zbesilo pracovať, aby som zbohatla. Nakoniec som však nielenže nezbohatla, ale skončila som aj s veľkými dlhmi. Teraz som sa chcela spoliehať na svoje zručnosti v šití, aby som viac pracovala a zarábala peniaze. Chcela som obnoviť svoj predchádzajúci bohatý životný štýl, tak som pracovala nadčasy a robila všetko pre to, aby som zarobila peniaze, ale nakoniec som sa zodrala a ochorela, a peniaze, ktoré som zarobila, som takmer celé minula na liečebné náklady. Môj osud nie je niečo, čo by som si mohla sama naplánovať a vypočítať. Nemohla som získať vytúženú slávu a zisk len tvrdou prácou, keďže všetko je pod Božou zvrchovanosťou a opatreniami. Teraz, keď som našla Boha, ak by som stále neverila v Božiu zvrchovanosť, a naďalej by som sa spoliehala na vlastné úsilie v snahe zmeniť svoj osud, bola by som ako neverec. Bola by som pochybovač. Keď som to pochopila, modlila som sa k Bohu: „Bože, bola som príliš vzdorovitá. Som ochotná zveriť všetko do Tvojich rúk.“ Potom som pravidelne navštevovala zhromaždenia a konala svoje povinnosti podľa svojich najlepších schopností.

Jedného dňa, počas svojich duchovných pobožností, som počúvala chválospev Božích slov s názvom „Boh žiali nad budúcnosťou ľudstva“:

1  V obrovskom priestore sveta oceány zanášajú polia a polia sa vylievajú do oceánov, nespočetne veľa ráz. Okrem Neho, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým medzi všetkými vecami, niet nikoho, kto dokáže viesť a riadiť túto ľudskú rasu. Neexistuje žiaden „mocný“, ktorý by drel alebo robil prípravy pre túto ľudskú rasu, a už vôbec niet nikoho, kto dokáže viesť túto ľudskú rasu k tomu, aby sa pohla smerom ku konečnému osudu svetla a oslobodila sa od nespravodlivostí ľudského sveta. Boh narieka nad budúcnosťou ľudstva, smúti nad jeho pádom a trápi ho, že ľudstvo krok za krokom pochoduje k úpadku a smerom k ceste, z ktorej niet návratu. Nikto nikdy nepremýšľal nad týmto: Kam asi smeruje takéto ľudstvo, ktoré Bohu naskrz zlomilo srdce a zanechalo Ho, aby hľadalo toho zlého?

2  Práve z tohto dôvodu sa nik nepokúša vnímať Boží hnev, nik nehľadá cestu, ktorá sa Bohu páči, ani sa nepokúša priblížiť k Bohu. Ba čo viac, nik sa nepokúša oceniť Boží zármutok a bolesť. Dokonca aj po vypočutí Božieho hlasu človek pokračuje po svojej ceste, ďalej sa odvracia od Boha, vyhýba sa Božej milosti a opatere, vyhýba sa Jeho pravde a radšej sa predáva satanovi, Božiemu nepriateľovi. A kto sa zamyslel nad tým, ako bude Boh zaobchádzať s týmto ľudstvom, ktoré na Neho tak absolútne neberie ohľad, ak ľudia vytrvajú vo svojej zatvrdnutosti?

3  Nik nevie, že dôvodom opakovaných Božích pripomienok a nabádaní voči človeku je to, že Boh má vo svojich rukách pripravené kataklizmy, aké tu ešte neboli, také, ktoré budú pre telo a dušu človeka neznesiteľné, nielen trest pre telo, ale aj také, ktoré sa zamerajú na dušu človeka. Musíš to vedieť: Aký hnev rozpúta Boh, keď Jeho plán zlyhá a keď Jeho pripomienky a nabádania nebude opätované? Nebude sa to podobať ničomu, čo kedy zažila alebo poznala akákoľvek stvorená bytosť. A preto hovorím, že tieto kataklizmy nemajú obdobu a nikdy sa nezopakujú. Lebo Boží plán je stvoriť ľudstvo len tento raz a spasiť ľudstvo len tento raz. Je to prvýkrát a zároveň naposledy. Preto nikto nedokáže oceniť horlivé úmysly a vrúcne očakávanie, s ktorými Boh tentoraz spasí ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka

Keď som uvažovala nad slovami, cítila som, že Boh žiali nad budúcnosťou a konečným osudom ľudstva, a zároveň neustále pripomína a nabáda ľudstvo. Dúfa, že ľudia predstúpia pred Neho a prijmú Jeho spásu. Tieto slová sú Božím úprimným vyjadrením a každé slovo je skutočné a pravdivé. Už sa nemôžem vyhýbať Božej spáse a odmietať ju. Premýšľala som o tom, ako som po prijatí Božieho diela posledných dní spoznala, že je to Boh, kto má zvrchovanosť nad osudom človeka, a že len vierou v Boha a Jeho uctievaním môže človek žiť hodnotný život. Ale aby som žila v bohatstve a získala obdiv iných, vrhla som sa celým srdcom do práce. Zhromaždenia som vnímala ako bremeno, a môj vzťah s Bohom bol čoraz odťažitejší. Keby na mňa neprišla choroba, stále by som trčala vo víre honby za peniazmi, neschopná sa oslobodiť. Pri pomyslení na to som sa modlila k Bohu: „Bože, chcem sa kajať a oslobodiť sa z pút peňazí, ale nemám silu sa oslobodiť. Prosím, veď ma.“ Potom som si spomenula na úryvok z Božích slov: „Musíš to mať na zreteli! Tí, ktorí sú múdri, by sa mali rýchlo prebudiť! Vzdaj sa všetkého, s čím nie si ochotný sa rozlúčiť. Ešte raz ti hovorím, že tieto veci naozaj škodia tvojmu životu a neprinášajú žiaden úžitok!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 14. kapitola) Božie slová mi pomohli uvedomiť si, že usilovanie sa o bohatstvo, slávu a zisk mi zničí život. Presne ako Lótova žena, keď sa Boh chystal zničiť Sodomu, ktorá sa nedokázala vzdať svojho majetku a trvala na tom, že sa obzrie späť, a v dôsledku toho sa zmenila na soľný stĺp. Keby som sa sústredila len na okamžitý prospech a neusilovala sa o pravdu ani nehľadala zmenu povahy, potom keď sa Božie dielo zavŕši, prepásla by som svoju šancu na spásu. Keď som pochopila Božiu lásku a Jeho naliehavé úmysly spasiť ľudí, rozhodla som sa častejšie zúčastňovať na zhromaždeniach a viac jesť a piť Božie slová. Neskôr som sa často zúčastňovala na zhromaždeniach s bratmi a sestrami, aby sme hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Každý deň bol veľmi naplňujúci a zdravie sa mi rýchlo zlepšilo.

O mesiac neskôr sa môj zdravotný stav trochu zlepšil. Jedného dňa som sa vrátila do domu svojich rodičov a moja teta, ktorá ma predtým z diaľky srdečne zdravila, odvrátila tvár a ignorovala ma, keď ma uvidela. Moja mladšia sestra, ktorá sa mi zvykla sťažovať a zverovať, sa mi prestala zverovať po tom, čo moja rodina upadla do ťažkostí. Dokonca mala na moju adresu uštipačné poznámky, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Zanechalo to vo mne nepríjemné pocity. V minulosti ma všade obdivovali, ale teraz, keď som nemala peniaze, sa na mňa teta pozerala inak a ani moja mladšia sestra ma už nebrala vážne. Zdalo sa, že je lepšie mať peniaze – len keď máte peniaze, ostatní vás berú vážne. Tak som sa vrátila do práce v odevnej továrni. Spočiatku som ešte mohla pravidelne chodievať na zhromaždenia, ale neskôr, keď som si uvedomila, že môj zárobok je oveľa nižší ako u mojich kolegýň, začala som premýšľať, ako by som mohla zrýchliť šitie a zarobiť viac peňazí. Moje srdce bolo úplne zamestnané prácou. V tom čase som zhromaždenia prežívala len mechanicky a hneď po skončení som sa ponáhľala do továrne. V továrni som neúnavne šliapala na pedál šijacieho stroja. Presne takto som sa vrátila k svojmu starému spôsobu života a ako stroj som každý deň bez prestania pracovala, aby som zarobila peniaze. Nemala som čas jesť ani piť Božie slová a moje srdce sa čoraz viac vzďaľovalo od Boha. Niekedy som sa cítila previnilo a premýšľala som: „Prečo sa nedokážem vzdať peňazí? Prečo som pred Bohom taká nečestná a vždy poruším svoje slovo?“ Nenávidela som sa a chcela som si nafackať. Modlila som sa k Bohu: „Bože, chcem sa zúčastňovať na zhromaždeniach a poriadne jesť a piť Tvoje slová, ale nedokážem sa vzdať túžby zarábať peniaze. Prosím, vyveď ma z pasce peňazí.“

Jedného dňa som počas zhromaždenia čítala Božie slová a trochu som pochopila koreň svojej honby za peniazmi. Všemohúci Boh hovorí: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Medzi ľuďmi, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? … Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a všetkých ich kazí tak, aby uctievali peniaze a materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie a akí sú vážení. Chudobní nemajú pocit, že môžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť arogantne a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa za väčším množstvom peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata možnosti získať pravdu a byť spasení pre ľudí tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný? Nie je to zlomyseľný trik? Takýto výrok sa stane populárnym a ty len tak prejdeš od nesúhlasu s ním až k tomu, že nakoniec uveríš, že je to pravda, a v tom bode tvoje srdce úplne upadlo do satanovho zovretia, a preto mimovoľne začneš podľa tohto výroku žiť. Do akej miery ťa tento výrok ovplyvnil? Možno poznáš pravú cestu a možno poznáš pravdu, ale nemáš silu sa o ňu usilovať. Môžeš jasne vedieť, že Božie slová sú pravda, ale nie si ochotný zaplatiť cenu ani trpieť, aby si získal pravdu. Namiesto toho by si radšej obetoval vlastnú budúcnosť, aby si odporoval Bohu až do úplného konca. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, bez ohľadu na to, čo Boh robí, bez ohľadu na to, aká hlboká a aká veľká je Božia láska k tebe, pokiaľ si ju schopný pochopiť, tvrdohlavo by si trval na tom, že budeš pre tento výrok vynakladať úsilie. To znamená, že tento výrok už zaviedol a opanoval tvoje myšlienky, už ovládol tvoje správanie a ty by si ho radšej nechal vládnuť tvojmu osudu, než aby si zanechal svoje usilovanie sa o bohatstvo. Že môžeš takto konať, že môžeš byť ovládaný a manipulovaný slovami satana – neznamená to, že ťa satan zaviedol a skazil? Neznamená to, že filozofia a myšlienky satana a jeho povaha zapustili korene v tvojom srdci? Keď sa cieľavedome usiluješ o bohatstvo a vzdávaš sa usilovania sa o pravdu, nedosiahol satan svoj cieľ zavádzať ťa?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) „V skutočnosti je jedno, aké má človek veľkolepé ašpirácie, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú životne dôležité pre každého človeka počas celého jeho života a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá je v dokonalej zhode s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné smerovania a začali mať životné ašpirácie. Bez ohľadu na to, ako vznešene môžu znieť opisy životných ašpirácií ľudí, tieto ašpirácie sa vždy točia okolo slávy a zisku. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia s potešením nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu verní? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Jedna sestra potom v duchovnom spoločenstve hovorila: „Satan používa slávu, zisk a peniaze, aby kazil a zväzoval ľudí. Jedy ako: ‚peniaze nie sú všetko, ale bez nich nezmôžete nič,‘ ‚keď máš peniaze, máš všetko,‘ ‚peniaze hýbu svetom‘ a podobne sa stali prevládajúcim trendom v dnešnej spoločnosti a pravidlami, podľa ktorých ľudia žijú. Ľudia veria, že čím viac peňazí máte, tým vyššie je vaše postavenie a tým slávnejší je váš život. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, nešetria úsilím pri zarábaní peňazí, a padajú do satanovej pasce. Satan ich pevne ovláda na tele aj na mysli a už nemajú čas a energiu usilovať sa o pravdu alebo uctievať Boha a čoraz viac sa vzďaľujú od Boha.“ Keď som si vypočula sestru v duchovnom spoločenstve, uvedomila som si, že som presne taká istá. Vždy som snívala o tom, že sa stanem bohatou a budem žiť lepší život ako ostatní, a myslela som si, že toto znamená šťastný život. Aby som to dosiahla, zbesilo som pracovala, aby som zarobila peniaze, a vkladala som do toho všetku energiu. Dokonca aj počas tehotenstva som pracovala nadčasy. Neskôr došlo k neočakávanému finančnému sporu. Môjho manžela odsúdili do väzenia, naša rodina sa zadĺžila a môj život sa zrazu obrátil naruby. Bála som sa, že ostatní sa na mňa budú pozerať zvrchu, ak uvidia môj úpadok, a tak som pracovala ešte zbesilejšie, aby som zarobila peniaze. Po tom, čo som našla Boha, som si bola dobre vedomá toho, že Boh sa vtelil, aby vyjadril pravdu na spásu ľudí v posledných dňoch, že je to príležitosť úžasnej vzácnosti, a že by som sa mala viac zúčastňovať na zhromaždeniach a viac jesť a piť Božie slová, aby som pochopila viac právd. Ale moje srdce bolo naplnené túžbou po peniazoch, sláve a zisku, a myslela som si, že účasť na zhromaždeniach ovplyvní moju schopnosť zarábať peniaze, takže som stále uprednostňovala menej zhromaždení alebo som sa niekedy na zhromaždeniach nezúčastňovala vôbec. Mimo sezóny, keď v továrni nebolo rušno a bola dočasne zatvorená, som pracovala v inej továrni, a aj keď som sa vyčerpala až natoľko, že som ochorela, odmietala som sa obrátiť. Satan používal peniaze, slávu a zisk, aby ma pevne zviazal, a uväznil ma v ich víre, z ktorého som nedokázala uniknúť. Cenila som si honbu za peniazmi, slávou a ziskom viac ako usilovanie sa o pravdu a viac ako samotný život. Keby som pokračovala touto cestou bez zmeny, nakoniec by som stratila šancu na spásu. Až vtedy som jasne videla satanove zlé úmysly kaziť ľudí peniazmi, slávou a ziskom. A pochopila som, že to, že mám zručnosť v šití, je Božia milosť, aby som mohla prežiť vo svete a postarať sa o seba, ale nebolo to určené na to, aby som túto zručnosť využívala na uspokojenie svojich ambícií a túžob po sláve, zisku a postavení. Keď sa človek uspokojí s tým, že má čo jesť a čo si obliecť, život je jednoduchší, a zostáva dosť času na uctievanie Boha. Keď som tieto veci pochopila, už som nechcela zbesilo pracovať a nechať sa klamať a zraňovať satanom, a začala som byť ochotná zúčastňovať sa na zhromaždeniach a poriadne sa usilovať o pravdu.

Potom som tiež uvažovala: „Naozaj môžem získať vytúženú slávu a zisk svojou tvrdou prácou?“ Spomenula som si, že Boh povedal: „Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Osud človeka je v Božích rukách a vlastným úsilím sa nedá zmeniť. Aký život vediem, či už slávny a prestížny, alebo chudobný a všedný, nie je niečo, o čom môžem rozhodovať ja, a mala by som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam. Len usilovaním sa o pravdu a odvrhnutím svojej satanskej skazenej povahy sa môžem stať človekom, ktorého Boh schvaľuje. Len takýto život je hodnotný a zmysluplný. Potom som už zbesilo nepracovala, aby som zarobila peniaze, a mohla som sa pravidelne zúčastňovať na zhromaždeniach a jesť a piť Božie slová.

V roku 2020 cirkevná vodkyňa povedala, že sa obrátilo mnoho nováčikov, a spýtala sa, či som ochotná ich polievať. Pomyslela som si: „Ak budem polievať nováčikov, nebudem mať čas pracovať a zarábať peniaze. Čo budem robiť, keď sa mi minú peniaze? Obnovenie mojej bývalej slávy už vôbec neprichádza do úvahy. Ale toto je aj kritický okamih pre šírenie evanjelia a bez niekoho, kto by ich polieval, by týchto nováčikov, ktorí nerozumejú pravde, mohol kedykoľvek uchvátiť satan.“ Premýšľala som o tom, ako keď som prvýkrát našla Boha a ničomu som nerozumela, keby bratia a sestry nevenovali svoj čas a energiu tomu, aby ma včas polievali a podporovali, nebola by som si istá pravým Bohom ani by som neprijala Božiu spásu. Takže teraz, keď táto povinnosť pripadla mne, keby som odmietla, nebola by som úplne bez svedomia? Potom som narazila na úryvok z Božích slov: „Všetci ľudia musia hľadať, ako žiť život, ktorý má zmysel, a nemali by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Musia začať žiť Petrov obraz a musia mať jeho poznanie a skúsenosti. Musia sa usilovať o veci, ktoré sú vyššie a hlbšie. Musia sa usilovať o hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom budú ľudia rovnakí ako Peter. Musíš sa zameriavať na aktívny vstup pozitívnym spôsobom a nesmieš byť pasívny a dovoliť si, aby si upadol, pretože si spokojný s dočasným pohodlím, pričom zároveň ignoruješ hlbšie, podrobnejšie a praktickejšie pravdy. Musíš mať praktickú lásku a musíš nájsť každý možný spôsob, ako sa oslobodiť od tohto dekadentného, bezstarostného života, ktorý sa ničím nelíši od života zvieraťa. Musíš žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu a nesmieš sa klamať ani zaobchádzať so svojím životom ako s hračkou na hranie. Pre nikoho, kto má odhodlanie a miluje Boha, neexistujú nedosiahnuteľné pravdy ani spravodlivosť, za ktorou by nemohol pevne stáť. Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho úmyslov? V tvojom živote nie je nijaká väčšia záležitosť. V prvom rade musíš mať takéto odhodlanie a vytrvalosť a nemal by si byť slaboch bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať povrchne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom stále takúto príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké odhodlanie a svedomie ako Peter; musíš žiť zmysluplný život a nesmieš so sebou zahrávať. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý sa usiluje o Boha, musíš zvážiť svoj život a pristupovať k nemu starostlivo – berúc do úvahy, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako by si mal v Neho mať zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ak chce človek žiť zmysluplný život, musí sa usilovať o pravdu ako Peter, žiť život výlučne pre úsilie milovať Boha a plniť si povinnosť stvorenej bytosti, a že len takto môže získať Božie schválenie. Ja som však polovicu života strávila honbou za peniazmi, slávou a ziskom. Tvrdo som pracovala, aby som žila v bohatstve a získala obdiv ľudí, ale nakoniec naša rodina prišla o všetky peniaze a skončili sme v dlhoch, a od vyčerpania som ochorela. Aj keď som dosiahla slávu a zisk, získala obdiv a chválu ľudí a moja márnivosť bola uspokojená, tieto povrchné veci nedokázali zaplniť prázdnotu v mojom srdci. Takto som bola zviazaná slávou a ziskom, márnila som svoj čas a nakoniec som nič nezískala. Odkedy som našla Boha, žila som cirkevným životom a hovorila v duchovnom spoločenstve o Božích slovách s bratmi a sestrami, pochopila som niektoré pravdy a moje srdce získalo úľavu, pokoj a oporu. Najmä keď som konala svoju povinnosť, dokázala som sa často stíšiť pred Bohom, čítať Jeho slová a prijímať osvietenie a vedenie Jeho slov, a v srdci som cítila veľkú radosť. Keď som pri konaní svojej povinnosti odhalila skazené stavy alebo narazila na ťažkosti a problémy, hľadaním pravdy a duchovným spoločenstvom s bratmi a sestrami som získala určité pochopenie svojich skazených pováh a našla som cestu praktizovania. Cítila som, že môj život rýchlo rastie, a uvedomila som si, že len konaním svojej povinnosti môžem pochopiť viac právd. Veľké kataklizmy sa už začali a sú priamo pred našimi očami. Ak teraz nevyužijem čas na to, aby som sa usilovala o pravdu, potom v budúcich skúškach, bez Božích slov ako môjho základu, budem náchylná sťažovať sa, a možno dokonca odporovať Bohu, a tak stratím šancu na spásu. Potom by som skončila v pohrome, s plačom a škrípaním zubami. Keď som na to pomyslela, rozhodla som sa dať výpoveď v práci a poriadne konať svoju povinnosť a usilovať sa o pravdu. Na druhý deň som vodkyni povedala, že som ochotná polievať nováčikov. Neskôr mi Boh tiež otvoril cestu. Svokra videla, že mi nie je dobre, a povedala mi, aby som sa dobre starala o svoje zdravie a netrápila sa rodinnými dlhmi, pretože ona, svokor a švagriná ich prevezmú na seba. Peniaze, ktoré som zarobila prácou, som použila na splácanie hypotéky a dokázala som ju platiť každý mesiac načas. Vedela som, že toto je Božia láska. Vďaka Bohu za to, že ma zachránil z moci satana. V nadchádzajúcich dňoch som ochotná poriadne konať svoje povinnosti a usilovať sa o pravdu, aby som dosiahla zmenu povahy a odplatila Božiu lásku.