Narodila som sa v malom meste v južnej Číne. Môj otec bol v tej oblasti známym lekárom a naša rodina bola celkom zámožná. Odmalička som si užívala vyššiu životnú úroveň ako moji rovesníci, čo mi dávalo pocit nadradenosti. Odkedy si pamätám, otec ma často učil: „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí.“ Počúvala som otcov príbeh o jeho ceste z vidieka až po to, ako sa presadil v meste, videla som, že k nám domov stále chodia ľudia, aby si získali otcovu priazeň, a sledovala som, ako ľudia otca obdivujú a srdečne vítajú, kamkoľvek prišiel. Vo svojej mladíckej nevedomosti som postupne pochopila hodnotu toho, keď človek vyniká nad ostatnými, a rozhodla som sa stať človekom s postavením, ktorého budú ostatní obdivovať a vzhliadať k nemu. Keď som však mala 12 rokov, otca uväznili pre údajné nezákonné obchodné praktiky a náš kedysi rušný domov zrazu spustol. S mamou a sestrou sme sa museli spoliehať jedna na druhú. Po ľuďoch, ktorí k nám boli kedysi milí, sa zľahla zem. Najmä keď som videla, aké útrapy znáša mama, keď si chodí požičiavať peniaze, cítila som vlny zúfalstva a rozhodla som sa usilovne študovať a vyniknúť, aby som mohla žiť závideniahodný a obdivovaný život ako niekto, kto je nad ostatnými, a získať späť našu dôstojnosť. Moja tvrdá práca sa vyplatila a nakoniec som sa dostala na univerzitu. No stále som sa neodvážila poľaviť. Otcove slová: „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí,“ ma neustále motivovali. Verila som, že ak budem naďalej tvrdo pracovať, jedného dňa dosiahnem úspech a získam slávu aj zisk.

Po ukončení univerzity v roku 2006 som prišla sama do Šanghaja a začala som pracovať na obchodnom oddelení jednej firmy. Aby som získala viac objednávok, pravidelne som cestovala za klientmi do iných miest. Keďže som trpela cestovnou nevoľnosťou, cestovanie do rôznych miest ma vyčerpávalo, no po vystúpení z autobusu som aj tak musela pozbierať všetku energiu na stretnutie s klientmi. Okrem fyzického vyčerpania ma ešte viac vyčerpávali neustále obchodné pohostenia a jednanie s kolegami a klientmi. Aby som získala objednávky od klientov, kúpila som si knihy Hrubá tvár, čierne srdce a Cesta vlka. Z týchto kníh som sa naučila mnohé skryté pravidlá v odvetví a spôsoby riešenia svetských záležitostí. Neskôr som v práci interne súperila s kolegami, otvorene aj v zákulisí, aby som ich prekonala. Externe som klientom nielen lichotila, ale dávala som im aj úplatky a zapájala sa do nekalých obchodov. Spočiatku som z týchto vecí bola nesvoja – keby sa prevalili, nielenže by to poškodilo povesť firmy, ale mohla by som skončiť aj vo väzení, takže som bola každý deň ako na ihlách. Keď bol tlak príliš veľký, často ma uprostred noci budili nočné mory. Každý deň som žila v neustálom strachu a nepokoji. Niekedy neskoro v noci, keď všetko stíchlo, som premýšľala: „Tlak v predaji je príliš veľký; možno by som mala zmeniť povolanie.“ Potom som si však pomyslela: „Človek musí zniesť tie najväčšie útrapy, aby sa stal tým najväčším z ľudí.“ A povzbudzovala som sa: „Ak chcem uspieť, musím tieto bolesti vydržať. Kedy inak dosiahnem úspech a slávu v tejto metropole plnej talentovaných ľudí?“ Takže som vytrvala. O dva roky neskôr som sa z nováčika na pracovisku vypracovala na najlepšiu predajkyňu v mojom tíme. Nielenže si ma moji vedúci vážili a kolegovia mi závideli, ale aj môj plat bol čoraz štedrejší a konečne som žila život pracovníčky v kancelárii, po akom som túžila. Mama mi šťastne povedala: „Zlatko moje, naše ťažké časy sa konečne skončili. Teraz, keď si sa osvedčila, sa už nemusíme báť, že nás budú ponižovať. Cítim, že môžem chodiť so vztýčenou hlavou. Musíš naďalej tvrdo pracovať!“ V duchu som si povedala: „Musím si v Šanghaji kúpiť nielen dom a auto, ale musím sa stať aj líderkou v odvetví, aby som mohla dlhodobo žiť vážený život.“

V roku 2008, krátko po svadbe, mi svokrovci zvestovali evanjelium Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Po prečítaní Božích slov ma hlboko dojalo Božie trojstupňové dielo spásy ľudstva. Najmä keď som videla, že slová vyjadrené Všemohúcim Bohom sú pravdou, a že zjavili mnohé tajomstvá, ktoré ľudstvo nepoznalo, slová Všemohúceho Boha ma hlboko priťahovali a spolu s manželom sme prijali evanjelium. Po nájdení Boha sme sa stretávali, čítali Božie slová a spievali chválospevy na chválu Boha. Bratia a sestry sa s nami delili aj o svoje skúsenostné pochopenie. Videla som, aký je každý z nich čistý a prostý, úplne iný ako ľudia, s ktorými som prichádzala do styku v práci. Nebolo medzi nimi žiadne pätolizačstvo ani podrazy a hovorili to, čo mali na srdci. Bola som rada, že s nimi môžem komunikovať a tiež sa stretávať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách.

V júni 2008 sme si s manželom vzali pôžičku na kúpu domu a moji kolegovia, spolužiaci a členovia rodiny na nás hľadeli so závisťou. Najmä keď susedia zistili, že sme cezpoľní, ktorí si kúpili dom už po dvoch rokoch, obdivovali a chválili nás ešte viac. Vnútorne ma to veľmi tešilo a myslela som si, že sa blížim k životu na úrovni, o ktorom som vždy snívala. Neskôr ma povýšili, funkcia na mojej vizitke sa zmenila na obchodnú manažérku a moja kancelária sa presunula z malého kúta do významnejšieho, samostatného priestoru. Kolegovia mi s rešpektom prikyvovali a zdravili ma a klienti ma tiež oslovovali pani manažérka Ye. Kráčala som vzpriamene a zrazu som mala pocit, že som iná ako ostatní, a tento pocit dôležitosti a moci som si naozaj užívala. V tom čase som okrem účasti na zhromaždeniach trávila takmer všetok čas prácou. Rozmýšľala som, ako rýchlo zarobiť peniaze na splatenie pôžičky, aby som mohla kúpiť väčší dom a priviesť mamu, aby bývala s nami, a dopriať jej tak, aby si tento život na úrovni užívala s nami. Ako sa firma rozrastala, pravidlá a predpisy boli prísnejšie a zložitejšie a ako obchodná manažérka som sa musela podieľať na rôznych hodnotiacich aktivitách spoločnosti a vykonávať ich. V tejto situácii som sa ocitla v dileme: ak by som si svoju prácu vo firme robila dobre, bránilo by mi to v cirkevnom živote, ale keby som viedla cirkevný život, trpela by moja práca, a keby som svoju prácu nerobila dobre, ten život na úrovni, ktorý som teraz mala, by sa určite rozplynul. Spočiatku som mohla chodiť na zhromaždenia, ale jedného dňa som sa od kolegov dozvedela, že moji podriadení v súkromí diskutujú o tom, ako každý deň odchádzam z práce načas a nepôsobím ako vedúca. Vraveli tiež, že som určite použila nejaké triky, aby som potešila nadriadených a získala túto pozíciu. Keď som počula tieto reči, cítila som sa veľmi skľúčená a nesvoja, a myslela som si: „Konkurencia na trhu je teraz neúprosná. Ak nebudem pracovať tvrdšie, aby som si udržala túto pozíciu, jedného dňa ma môže niekto nahradiť a táto prestížna, vážená a závideniahodná práca a život, o ktoré som tak tvrdo bojovala, sa stratia. To nejde. Musím dosiahnuť niečo konkrétne.“ Potom som začala skracovať svoje ranné duchovné pobožnosti a niekedy som na pobožnosti ani nemala čas a len som sa ponáhľala do práce. Po práci, ak nebolo zhromaždenie, som sa snažila zostať vo firme a pracovať nadčas. Okrem toho som sa snažila zúčastniť každého pracovného obeda alebo večere s nadriadenými a klientmi a v ich spoločnosti som sa nútila do úsmevu. V skutočnosti som vedela, že to, čo robím, nie je v súlade s Božím úmyslom, a hnusilo sa mi, že takto iným lichotím, ale keď som pomyslela na to, že je to jediný spôsob, ako si upevniť pozíciu, mohla som v tom len pokračovať.

V tom čase som na zhromaždenia prichádzala takmer vždy na poslednú chvíľu, a dokonca boli časy, keď som sa pre viacdňové služobné cesty nemohla na zhromaždeniach zúčastniť. Zakaždým, keď sa ma bratia a sestry pýtali na môj stav, cítila som vinu, ale nemohla som nič robiť. Dlhodobý nepravidelný režim a psychický tlak spôsobili, že sa môj zdravotný stav zhoršil. Najprv to bolo len vypadávanie vlasov, ale neskôr som stále priberala a na nohách sa mi objavili fialové fľaky. Po vyšetrení v nemocnici mi diagnostikovali vysoký cholesterol a alergickú purpuru. Lekár povedal, že moja choroba úzko súvisí s mojím povolaním, že obrovský pracovný tlak a nepravidelný režim mi narušili imunitný systém, a že najmä časté obchodné pohostenia a nezdravá strava viedli k poruche metabolizmu. Povedali, že ak budem naďalej viesť tento životný štýl a zostanem v tomto psychickom rozpoložení, môj stav sa len zhorší, povedie to k srdcovo-cievnym ochoreniam, a dokonca to ohrozí môj život. Bála som sa o svoje zdravie, ale cítila som sa bezmocná a myslela som si: „V dnešnej spoločnosti musí človek za to, aby vynikol nad ostatnými, zaplatiť určitú cenu; niečo získaš, ale niečo aj stratíš. Ak jedného dňa nebudem mať žiadny tlak a nebudem sa musieť zúčastňovať pracovných akcií, tak už určite nebudem nadriadená. Som ešte mladá, moje telo to zvládne, a najprv prekonám túto fázu.“

Jedného dňa v apríli 2009 sa ma cirkevná vodkyňa spýtala: „Si ochotná vykonávať povinnosť polievania nových veriacich?“ Premýšľala som o tom, že konanie povinnosti je zodpovednosťou každej stvorenej bytosti a prostredníctvom povinností môže človek pochopiť viac právd, a tak som s radosťou súhlasila. Keď som však zistila, že zhromaždenie bude takmer každý večer, zaváhala som: „Firma neustále vyhodnocuje počet návštev u klientov a som zodpovedná aj za riadenie predaja oddelenia. Ak budem mať zhromaždenia každý deň, ako budem robiť svoju prácu? Ak nebudem dobre viesť tím a nesplním predajné ciele, tak určite nebudem môcť pokračovať ako obchodná manažérka. Nezmizne potom pozícia manažérky a stabilný, pohodlný život, na ktorom som tak tvrdo pracovala? Nebude v budúcnosti ešte ťažšie presadiť sa?“ Pri pomyslení na to som sestre povedala: „Musím o tom ešte popremýšľať.“ Počas nasledujúcich dní som o tej veci neustále uvažovala. V noci som nemohla dobre spávať a cítila som sa rozpoltená a utrápená.

Počas zhromaždenia som sa so svojím trápením zverila bratom a sestrám a prečítali sme si Božie slová: „Človek, ktorý sa narodil do takej špinavej krajiny, bol v závažnej miere nakazený spoločnosťou. Formovala ho feudálna etika a dostal vzdelanie na ‚inštitúciách vyššieho vzdelávania‘. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, prízemný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a podlé zvyky a každodenný život – to všetko vážne zasahovalo srdce človeka a vážne poškodzovalo jeho svedomie a útočilo naň. Výsledkom toho je, že človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom bezohľadnejšia a niet jedinej osoby, ktorá sa pre Boha niečoho ochotne vzdáva, niet jedinej osoby, ktorá sa Mu ochotne podriaďuje, a už vôbec niet jedinej osoby, ktorá ochotne hľadá Božie zjavenie. Namiesto toho sa človek úplne bez zábran usiluje o potešenie v satanovej moci a bez obmedzení kazí svoje telo v špine. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, netúžia ju praktizovať, a nie sú naklonení hľadať, dokonca ani keď vidia, že Boh sa už zjavil. Ako by mohlo mať takéto zvrhlé ľudstvo nejaký priestor na spásu? Ako by mohlo takéto dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zostať nezmenený v povahe znamená byť nepriateľom Boha) „Desiatky, tisíce, desaťtisíce rokov až doteraz ľudia takto mrhali svojím časom, pričom nikto nevytvoril ten najúžasnejší z ľudských životov, a v tomto temnom svete sa zameriavali len na vzájomné vraždenie, preteky o slávu a zisk a intrigovanie proti sebe navzájom. Kto kedy hľadal Božie úmysly? Všímal si niekto niekedy Božie dielo? Všetky stránky ľudí, nad ktorými vládne vplyv temnoty, sa už dávno stali ľudskou prirodzenosťou, a preto je dosť ťažké vykonávať Božie dielo a ľudia sú čoraz menej ochotní venovať pozornosť tomu, čo im dnes Boh zveril.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (3)) Po prečítaní Božích slov som sa hlboko zamyslela. Pri spätnom pohľade som bola od detstva ovplyvnená myšlienkami „Vyznamenať sa a priniesť česť svojim predkom“, „človek sa derie hore, voda tečie dole“, a „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí“. Rozhodla som sa, že keď vyrastiem, vyniknem, urobím si meno a budem žiť život na úrovni. Aby som to dosiahla, počas štúdia som sa učila dlho do noci a po nástupe do zamestnania som zľavila zo svojich zásad, aby som sa uchytila, a uchyľovala som sa k nekalým obchodom s klientmi, aby som získala objednávky. Neustále som sa obávala, že moje činy budú odhalené a ja stratím svoje postavenie, a obrovský tlak si vybral daň na mojom tele i duši. Keď som získala vysoký plat a funkciu, o ktorých som vždy snívala, a vyslúžila som si obdiv a závisť okolia, aby som si upevnila pozíciu, pokračovala som v intrigách a súperení s kolegami, lichotila som klientom a nadriadeným a každý deň som trávila čas na rôznych pracovných akciách. Dlhé obdobia nepravidelného režimu a nezdravého životného štýlu spôsobili, že moje telo začalo vysielať varovné signály. No pre slávu a zisk som sa neodvážila prestať. Hoci som vedela, že podliezanie a lichotenie iným je plné falše, a hoci som vedela, že Bohu sa nepáčia moje klamlivé činy a lži, nedokázala som sa vzdať honby za slávou a ziskom. Aj keby to znamenalo obetovať zdravie, vynechávať zhromaždenia a brzdiť svoj rast v živote, radšej som si starostlivo udržiavala svoju prácu, čo spôsobovalo, že som každý deň žila v bolesti a trýzni. Potom som uvažovala: „Načo je dobré mať vysoké postavenie alebo viac bohatstva?“ Myslela som na celebrity, boháčov a svojich známych, ktorí po získaní slávy, zisku a postavenia hľadali vzrušenie pre vnútornú prázdnotu. Niektorí vedome porušili zákon a boli uväznení, niektorí porušili morálne zákony, čo viedlo k rozvratu rodín a zničeniu povesti, a niektorí si dokonca zvolili samovraždu, keď sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Môj otec bol toho živým príkladom. Kedysi mal nekonečnú slávu a ostatní ho veľmi chválili a obdivovali, ale jeho chamtivosť ho viedla k nasledovaniu zlých trendov a nakoniec pri svojom podnikaní porušil zákon a bol uväznený. Videla som, že sláva, zisk a postavenie sú prostriedky, ktoré satan používa na skazenie ľudí. V tej chvíli som si uvedomila, že hoci verím v Boha, v skutočnosti som stále pod satanovou kontrolou. Satan využíval slávu a zisk, aby ma lákal a trýznil, čo spôsobilo, že som žila bez charakteru a dôstojnosti, či dokonca bez tej najzákladnejšej úrovne svedomia. Uvedomila som si, že honba za slávou, ziskom a postavením ma privedie len k tomu, že sa stratím a upadnem do skazenosti, a nakoniec k tomu, že opustím a zradím Boha a stratím šancu na spásu.

Neskôr som čítala ďalšie Božie slová: „Muži a ženy, ktorým robí radosť osobná sláva a zisk a usilujú sa o osobné postavenie medzi inými; tí ľudia, ktorí sa nekajajú a sú uväznení v hriechu – nie sú to všetko ľudia, ktorých nemožno spasiť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)) „Vy sa síce nachádzate v rovnakej situácii ako ja, ale ste pokrytí špinou a nemáte v sebe ani kúsok pôvodnej podoby ľudí, ktorí boli stvorení na počiatku. Navyše, pretože každý deň napodobňujete podoby tých nečistých duchov, robíte to, čo oni, a hovoríte to, čo oni, všetky časti vášho tela – dokonca aj vaše jazyky a ústa – sú nasiaknuté ich špinavou vodou do takej miery, že ste úplne pokrytí takýmito škvrnami a ani jediná časť z vás sa nedá použiť na Moje dielo. Je to také srdcervúce! Žijete v takom svete koní a dobytka, a pritom sa vlastne necítite znepokojení, ste plní radosti a žijete slobodne a ľahko. Plávate v tej špinavej vode, a pritom si vlastne ani neuvedomujete, že ste sa dostali do takej ťažkej situácie. Každý deň sa stýkate s nečistými duchmi a prichádzate do styku s ‚exkrementmi‘. Vaše životy sú dosť vulgárne, ale v skutočnosti si neuvedomuješ, že vôbec neexistuješ v ľudskom svete a že nad sebou nemáš žiadnu kontrolu. Azda nevieš, že tvoj život už dávno pošliapali tí nečistí duchovia alebo že tvoju povahu už dávno poškvrnila špinavá voda? Myslíš si, že žiješ v pozemskom raji a že si uprostred šťastia? Azda nevieš, že si žil po boku nečistých duchov a že si spoločne žil so všetkým, čo si pre teba pripravili? Ako by mohol mať tvoj spôsob života nejaký zmysel? Ako môže mať tvoj život nejakú hodnotu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že tí, ktorí používajú akékoľvek prostriedky na honbu za slávou, ziskom a postavením, sú v Božích očiach podlí a špinaví a sú nenapraviteľní. Myslela som na celebrity, politikov a obchodné elity sveta. Väčšina z nich má nadpriemerné sociálne zručnosti a majú úlisné spôsoby správania. Hoci navonok pôsobia očarujúco a závideniahodne, veci, ktoré robia, sú skazené, zvrhlé, zradné a podlé, a sú to ľudia, ktorých Boh odhaľuje ako nečistých duchov. Premýšľala som o tom, ako som sa v priebehu rokov naučila rôzne sociálne taktiky na pracovisku, aby som dosiahla slávu, zisk a postavenie – či už išlo o nekalé obchody a podplácanie klientov alebo o lichotenie a vtieranie sa do priazne vedúcim a klientom – všetko to boli nečestné prostriedky a boli to triky na oklamanie a manipuláciu ľudí. Nenaučila som sa páchať neprávosti rovnako ako tí nečistí duchovia? Aký bol rozdiel medzi mojimi činmi a činmi týchto nečistých duchov? Keď som si to uvedomila, naplnil ma strach a hrôza. Boh je Boh, ktorý neznáša zlo, a Jeho kráľovstvo nedovoľuje nečistotu. Keby som sa nekajala a zostala uväznená vo víre slávy, zisku a postavenia, potom bez ohľadu na to, aké vysoké postavenie alebo aké veľké materiálne pôžitky by som získala, Boh by ma aj tak preklial a nakoniec by som úplne stratila šancu na spásu.

Neskôr som čítala Božie slová: „Mám milosrdenstvo s tými, ktorí Ma milujú a opúšťajú sami seba. Trest, ktorý postihol zlých, je práve dôkazom Mojej spravodlivej povahy a ešte viac svedectvom Môjho hnevu. Keď nadíde pohroma, všetci, ktorí sa Mi postavia na odpor, budú plakať, keď padnú za obeť hladu a moru. Tí, ktorí spáchali rôzne zlé skutky, ale nasledovali Ma mnoho rokov, neuniknú a zaplatia za svoje hriechy; aj oni budú uvrhnutí do nešťastia, aké sa počas miliónov rokov vyskytlo len zriedka, a budú žiť v neustálom stave paniky a strachu. A tí Moji nasledovníci, ktorí Mi preukázali úplnú vernosť, sa budú radovať a tlieskať Mojej moci. Zažijú nevýslovnú blaženosť a budú žiť uprostred radosti, akú som ľudstvu nikdy predtým neudelil. Pretože si cením dobré skutky človeka a nenávidím tie zlé. Keď som začal viesť ľudstvo, horlivo som dúfal, že získam skupinu ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako Ja. Naopak, nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemajú rovnaké zmýšľanie ako Ja; v srdci ich vždy budem nenávidieť a čakať na príležitosť, aby som ich prinútil zodpovedať sa za ich zlé skutky, na čo sa s radosťou pozriem. Teraz konečne nastal Môj deň a Ja už nemusím čakať!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Božie slová mi umožnili pochopiť, že tí, ktorí môžu nakoniec získať Božie požehnania, sú tí, ktorí získajú pravdu a sú jedného srdca a jednej mysle s Bohom. Príležitosť, ktorú mi dnes Boh dal, aby som konala svoju povinnosť, mi mala umožniť získať pravdu, usilovať sa spoznať Boha a nakoniec získať Božiu spásu. Keby som sa sústredila len na honbu za slávou a ziskom a nesústredila sa na usilovanie sa o pravdu a plnenie svojich povinností, aby som si pripravila dobré skutky, premeškala by som svoju šancu na spásu. V tomto bode som konečne pochopila Boží úmysel a uvedomila som si, že Boh mi touto príležitosťou konať si povinnosť prináša spásu a pomáha mi uniknúť z bahna slávy, zisku a postavenia. Ďakovala som Bohu za Jeho osvietenie a na srdci mi bolo oveľa ľahšie. Tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, ďakujem Ti za osvietenie Tvojich slov. Už nebudem zvažovať ťažkosti v práci ani to, či postavenie získam, alebo stratím. Som ochotná podriadiť sa Tvojim usporiadaniam a konať si svoju povinnosť.“ Neskôr som prijala povinnosť polievania nových veriacich. Cez deň som pracovala vo firme a po práci som sa zhromažďovala s bratmi a sestrami, aby sme hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, a v podstate som sa prestala zúčastňovať na spoločenských akciách firmy. Hoci bola moja povinnosť trochu ťažká a únavná, v srdci som cítila pokoj a radosť. Čo som nečakala, bolo, že niekoľko mesiacov po sebe môj tím nielenže splnil ciele, ale aj klienti, s ktorými som udržiavala kontakt len telefonicky, podpísali niekoľko objednávok a môj nadriadený ma dokonca menovite pochválil na firemnej porade. Bola som veľmi nadšená a šťastná a videla som Božiu ruku, ako to všetko ovláda a má nad tým zvrchovanosť.

Dňa 14. novembra 2009 som bola zvolená za cirkevnú vodkyňu. Vedela som, že je to skvelá príležitosť pochopiť pravdu-reality a vstúpiť do nich, a že nemôžem sklamať Boha. Povinnosť vodkyne bola veľmi náročná, a aby som ju robila dobre, nemohla som popri tom pracovať, takže som vedela, že je čas dať výpoveď. Práve keď som nabrala odvahu dať výpoveď, firma vydala oznámenie, že pre nás, služobne starších zamestnancov, môžu vybaviť povolenia na miestny pobyt a v mojom prípade by som mohla priamo požiadať o trvalý pobyt v meste. Keď som videla túto výhodu, trochu som sa zakolísala. Pomyslela som si: „Mať tu trvalý pobyt je niečo, o čom snívajú mnohí cezpoľní! Nielenže by som si užívala lepší život a výhody sociálneho zabezpečenia, ale zlepšilo by sa aj moje spoločenské postavenie a získala by som rešpekt u viacerých ľudí. Je to vzácna a ťažko dostupná príležitosť! Ak dám výpoveď, už nikdy takú dobrú príležitosť mať nebudem. Možno by som mala počkať, kým sa vybaví môj trvalý pobyt, a potom dať výpoveď?“ No potom som si spomenula na Boží naliehavý úmysel spasiť ľudí a uvedomila som si, že ak budem naďalej plánovať pre slávu, zisk a postavenie, sklamem Boha. Po návrate domov som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k pochopeniu Jeho úmyslu a k správnej voľbe. Čítala som Božie slová: „Ako príslušníci ľudskej rasy a oddaní kresťania máme všetci zodpovednosť a povinnosť ponúknuť svoje mysle a telá pre naplnenie Božieho poverenia, pretože celé naše bytie pochádza od Boha a existuje vďaka Jeho zvrchovanosti. Ak naše mysle a telá nebudú oddané Božiemu povereniu a spravodlivej veci ľudstva, potom sa naše duše budú cítiť zahanbené pred tými, ktorí boli umučení pre Božie poverenie, a oveľa zahanbenejšie pred Bohom, ktorý nám dal všetko.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) „Ak dokážeš obetovať svoje srdce, telo a všetku svoju pravú lásku Bohu, položiť ich pred Neho, úplne sa Mu podriadiť a byť absolútne ohľaduplný k Jeho úmyslom – nie pre telo, nie pre rodinu, nie pre svoje vlastné osobné túžby, ale pre záujmy Božieho domu, pričom Božie slovo berieš ako princíp a základ vo všetkom – potom tvoje úmysly a zámery budú na správnom mieste a staneš sa pred Bohom niekým, kto prijíma Jeho chválu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti) „Od vás stále žiadam, aby si obetoval celú svoju bytosť Môjmu dielu a ešte väčšmi, aby si jasne rozlíšil a s presnosťou videl všetko dielo, ktoré som v tebe vykonal, a aby si vydal všetku svoju energiu, aby Moje dielo mohlo dosiahnuť väčšie výsledky. Toto musíš pochopiť. Prestaň s ostatnými navzájom súperiť, hľadať záložný plán či pohodlie pre svoje telo, aby si sa vyhol zdržiavaniu Môjho diela a bráneniu svojej úžasnej budúcnosti. Takéto konanie by ťa ani zďaleka neochránilo, ale mohlo by ti priniesť len zničenie. Nebolo by to od teba pochabé?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom spásy človeka) Po prečítaní Božích slov to bolo, akoby som počula Božie volanie. Boh dúfa, že všetku svoju energiu môžeme venovať usilovaniu sa o pravdu a konaniu svojich povinností, a očakáva, že sa budeme snažiť žiť zmysluplný život. Ak odídem z práce, možno moje materiálne podmienky nebudú také dobré ako predtým a moje spoločenské postavenie nebude také vysoké, ale budem môcť žiť v Božom dome a každý deň si užívať polievanie a výživu Jeho slovami, a budem môcť spolupracovať s bratmi a sestrami pri konaní našich povinností a spoločne s nimi sa usilovať o pravdu. Prostredníctvom povinností by som mohla pochopiť pravdu, odvrhnúť satanskú skazenú povahu a prijať Božiu spásu. Toto je tá správna cesta životom a ten najzmysluplnejší život. V tej chvíli som mala pocit, akoby Boh čakal na moju voľbu, na moju odpoveď. Moje srdce bolo hlboko dojaté Božími slovami a cítila som odhodlanie ochotne sa všetkého vzdať, aby som uspokojila Boha. Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, vidím, že nemám pravdu a že Ty nemáš miesto v mojom srdci. Aby som získala trvalý pobyt, takmer som opäť padla do pasce slávy, zisku a postavenia. Ďakujem Ti, že ma Tvoje slová ochránili a umožnili mi pochopiť, že povinnosť, ktorá mi bola zverená, je Tvoja láska ku mne, a uvedomiť si, že usilovať sa o pravdu a plniť si povinnosť je to najzmysluplnejšie. Chcem Ti dať uspokojivú odpoveď.“ A tak som vo firme podala výpoveď. Vedenie firmy sa ma stále snažilo presvedčiť, aby som zostala, ale ja som nezaváhala. Vďaka Božej ochrane som dokázala prekonať pokušenie.

V okamihu, keď som opustila firmu, pozrela som sa na modrú oblohu a svieže stromy a pocítila som neopísateľnú radosť. Cítila som sa ako vtáčik, ktorý vyletel z klietky a slobodne sa vzniesol späť na oblohu, a spomenula som si na pasáž Božích slov, ktorú milujem: „Keď majú ľudia správne životné ciele, dokážu sa usilovať o pravdu a správajú sa podľa pravdy, keď sa absolútne podriaďujú Bohu a žijú podľa Jeho slov, keď sa cítia pokojní a osvetlení až do hĺbky svojho srdca, keď je ich srdce oslobodené od temnoty a dokážu žiť úplne slobodne a nespútane v Božej prítomnosti – len vtedy vedú pravý ľudský život a len vtedy sa stávajú tými, ktorí vlastnia pravdu a ľudskú prirodzenosť. Okrem toho, všetky pravdy, ktoré si pochopil a získal, pochádzajú z Božích slov a od samotného Boha. Až keď získaš súhlas Najvyššieho Boha – Pána stvorenia – a On povie, že si oprávnená stvorená bytosť, ktorá žije podľa ľudskej podoby, tvoj život bude najzmysluplnejší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Len ak veríme v Boha a uctievame Ho, usilujeme sa o pravdu, unikneme spod satanovho temného vplyvu a žijeme podľa Božích slov, môžeme žiť ten najhodnotnejší život, a len vtedy môžu naše srdcia nájsť skutočný pokoj a úľavu. Boli to Božie slová, ktoré ma priviedli k správnej voľbe. Všemohúcemu Bohu vďaka!