Narodila som sa do obyčajnej roľníckej rodiny. Moji rodičia boli nevzdelaní a našu rodinu dokázali uživiť len manuálnou prácou. Žili sme vo veľkej núdzi. Moji rodičia mali už po štyridsiatke, keď som sa narodila, a vkladali do mňa všetky svoje očakávania. Rodičia ma vždy viedli slovami: „Máme nízke vzdelanie a celý život drieme vonku. Celý život sa trápime, ale nemáme vôbec žiadnu perspektívu. Musíš sa usilovne učiť a nájsť si v budúcnosti dobrú prácu, aby si mohla sedieť v kancelárii chránená pred slnkom a vetrom a nemusela sa strachovať o živobytie. Aj my sa budeme môcť vyhrievať v odlesku tvojej slávy.“ Učitelia nás tiež často učili: „Vedomosti dokážu zmeniť tvoj osud“ a „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí.“ Vyrastala som formovaná týmito výrokmi. Najmä keď som videla ľudí, ktorí dosiahli akademický úspech a slávu, ktorých všade obdivovali, a ktorí sa tešili veľkej prestíži, bola som ešte viac presvedčená, že vedomosti povedú k dobrej budúcnosti, v ktorej si budem môcť užívať lepší materiálny život a budem obdivovaná. V kútiku duše som si dala predsavzatie, že sa určite dostanem na dobrú univerzitu a v budúcnosti si nájdem slušné miesto. Takto by som rodičom pomohla k dobrému životu a príbuzní a susedia by sa na nás začali pozerať novými očami.

Počas školy som všetok svoj čas a energiu venovala štúdiu: Kým sa ostatní cez prázdniny zabávali, ja som čítala knihy a robila si domáce úlohy. Posledný ročník na strednej škole bol pre mňa najrušnejším obdobím a všetku svoju energiu som venovala príprave na prijímacie skúšky na univerzitu. Moje výsledky na prijímacích skúškach však neboli ideálne a cítila som sa naozaj sklamaná. Nemohla som dovoliť, aby môj život hneď v úvode uviazol na mŕtvom bode. Moja rodina nemala peniaze ani vplyv, takže ak som chcela mať v budúcnosti dobrý život a byť rešpektovaná, mojou jedinou možnosťou bolo dostať sa na dobrú univerzitu. Preto som sa rozhodla ročník zopakovať. Potom som sa učila usilovnejšie ako kedykoľvek predtým. Hoci som nebola taká múdra ako moji nadaní spolužiaci, musela som byť odhodlanejšia ako oni. Často som si opakovala príslovia „Pomalý vták musí vzlietnuť skôr“ a „Nebo odmeňuje usilovnú prácu“, aby som sa motivovala. Aby som ušetrila čas, cez víkendy som nechodila domov, ale zostávala som v škole a učila sa. Kedykoľvek som mala čas, riešila som ťažké vzorové otázky. Niekedy, ak som ich nestihla dokončiť cez deň, brala som si ich späť na internát a pokračovala som v ich riešení pod perinou s baterkou. Aj keď sa mi zhoršila krátkozrakosť, bolo mi to jedno. Každý deň som bola v jednom kŕči, vydesená, že na skúške neuspejem a stratím šancu zmeniť svoj osud. V roku 2014 ma prijali na univerzitu a mohla som študovať odbor, o ktorý som mala záujem. V tej chvíli som bola plná nádeje do budúcnosti a cítila som, že moje úsilie tentoraz nebolo márne. Keby som sa naďalej usilovne učila a po promócii si našla slušnú prácu, starší členovia rodiny by ma určite pochválili, že mám dobré vyhliadky.

V roku, keď som nastúpila na univerzitu, mi moja teta kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní a začala som viesť cirkevný život. Prostredníctvom zhromaždení som pochopila, že nebo, zem a všetko stvoril Boh a Boh je zvrchovaný nad všetkým a všetko ovláda. Po tom, čo boli ľudia skazení satanom, stávali sa čoraz podlejšími a zvrátenejšími a aby Boh spasil ľudstvo, vykonáva tri etapy diela. V posledných dňoch sa tiež osobne stal telom, aby vyjadril slová, ktorými ľudí súdi a očisťuje, spasil ľudí z pút hriechu a priviedol ich do nádherného konečného osudu. Premýšľala som o tom, ako som spomedzi miliónov ľudí mala to šťastie počuť Boží hlas a prijať Božiu spásu. Cítila som sa veľmi poctená a nadšená. Bolo to to najväčšie požehnanie v mojom živote! Na zhromaždeniach som sestrám rozprávala o veciach, ktoré sa mi stali na univerzite, a ony so mnou v súvislosti s mojimi problémami hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Niekedy ma tiež brali polievať nováčikov. Keď som sa zhromažďovala s bratmi a sestrami, cítila som sa mimoriadne voľná a slobodná a mala som v srdci pokoj.

Neskôr som sa dozvedela, že sestra Mu-čen začala po promócii konať povinnosti na plný úväzok. Vtedy som bola šokovaná a pomyslela som si: „Hoci je sestra veľmi mladá, jej odhodlanie vydať sa Bohu je veľmi veľké. Ja také odhodlanie nemám. Ak budem konať svoju povinnosť na plný úväzok a v budúcnosti nebudem mať dobrú prácu, nepovedia si moji príbuzní a známi, že som to nikam nedotiahla? Mala by som veriť v Boha a zároveň chodiť na univerzitu. Nielenže si budem môcť nájsť dobrú prácu, ale budem môcť prijať aj Božie požehnania. Získam tak to najlepšie z oboch svetov.“ Potom som však videla, že hoci sestra verí v Boha len krátko, robí veľmi rýchle pokroky a dokáže s nami hovoriť v duchovnom spoločenstve a pomôcť nám s akýmikoľvek ťažkosťami. Najmä keď som ju počula hovoriť o tom, že keď ju počas zhromaždenia prišla zatknúť polícia, spoliehala sa na Boha a videla Jeho úžasnú ochranu, z celého srdca som ju obdivovala a ticho jej závidela. Začala som uvažovať a hovorila som si: „Moja sestra každý deň koná svoje povinnosti v cirkvi a rozumie mnohým pravdám. Jej pokrok v živote je veľmi rýchly! Ja popri štúdiu chodím na zhromaždenia, no nedokážem hovoriť o žiadnych skúsenostiach. Zdá sa, že ak chcem urobiť pokrok v živote, musím konať viac povinností. Ak však budem konať povinnosti na plný úväzok ako moja sestra, nebudem mať energiu na štúdium. Toľko rokov som sa usilovne učila len preto, aby som si po promócii mohla nájsť dobrú prácu, nemusela sa strachovať o živobytie, pomohla v budúcnosti rodičom k dobrému životu a zároveň si získala úctu a prestíž v očiach svojich príbuzných. Ak sa rozhodnem venovať všetok svoj čas konaniu svojej povinnosti, kým všetci moji spolužiaci si po promócii nájdu dobrú prácu, len ja zostanem bezvýznamná a bez slušnej práce. Čo si o mne pomyslia príbuzní a priatelia?“ Keď som na to pomyslela, už som nechcela konať povinnosť na plný úväzok.

Mesiac pred prázdninami sa ma jedna sestra opýtala: „Prázdniny sa blížia. Aké máš ďalšie plány? Si ochotná sa cvičiť a konať svoju povinnosť?“ Spočiatku som bola veľmi nadšená, keď som to počula. Rozumela som príliš málo z pravdy, takže toto bola ideálna príležitosť cvičiť sa v konaní povinnosti a získať pravdu. Potom som si však pomyslela: „Ak začnem konať svoju povinnosť a po začiatku školy ju zanechám, nebolo by to v súlade s Božím úmyslom. Ale ak budem v konaní povinnosti pokračovať aj po začiatku školy, moje štúdium tým určite utrpí. Ak moje spolubývajúce zistia, že verím v Boha, a nahlásia to učiteľovi, môžu ma vylúčiť, a potom už naozaj nebudem mať žiadnu budúcnosť. Ako sa potom budem môcť odvďačiť svojim rodičom? Ak sa mi nebude dariť tak dobre ako ostatným, čo si o mne pomyslia moji príbuzní? Ako sa mám rozhodnúť?“ Cestou späť som mala v srdci úplný zmätok. Na jednej strane bol môj sen o vysokej škole, za ktorým som sa tak usilovne hnala toľko rokov; na druhej strane konanie povinnosti ako stvorená bytosť. Nechcela som prísť ani o jedno. V tom čase mi bolo veľmi ťažko na duši a nevedela som, ako sa rozhodnúť. Keď som si uvedomila, že môj stav nie je v poriadku, v tichosti som sa modlila k Bohu: „Drahý Bože, viem, že konanie povinnosti má zmysel, a chcem ju konať. Ale moje duchovné postavenie je príliš nízke a obávam sa, že ak budem konať povinnosť, utrpí tým moje štúdium. Cítim sa vnútorne slabá, no nechcem prísť o túto príležitosť. Drahý Bože, prosím, veď ma, aby som pochopila Tvoj úmysel.“

V tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať. Zapla som si telefón a vypočula som si chválospev Božích slov s názvom „Vieru v Boha musíte klásť nadovšetko“:

1  Ak chceš veriť v Boha a chceš získať Boha a uspokojiť Ho, potom musíš zniesť určitú mieru útrap a vynaložiť isté úsilie, inak tieto veci nebudeš môcť získať. Hoci ste si vypočuli mnoho kázní, len ich počúvanie neznamená, že sú tvoje; musíš ich vstrebať a premeniť na niečo, čo patrí tebe. Musíš ich začleniť do svojho života a vniesť ich do svojej existencie, a tak umožniť, aby tieto slová a kázne viedli smer tvojho žitia, aby naplnili tvoj život hodnotou existencie a zmyslom žitia. Takto bude pre teba stáť za to počúvať tieto slová.

2  Ak slová, ktoré hovorím, neprinesú zlom v tvojom každodennom živote alebo nepridajú tvojmu životu hodnotu existencie, potom ich počúvaš nadarmo. Vieru v Boha musíš považovať za hlavnú záležitosť vo svojom živote, dôležitejšiu ako jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné – takto dosiahneš výsledky. Ak veríš len vo svojom voľnom čase, neoddáš sa viere a si vždy zmätený, potom nezískaš nič.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Keď som počúvala chválospev Božích slov, bola som tak hlboko dojatá, že som sa neubránila slzám. Mala som pocit, akoby bol Boh priamo pri mne, počúval moje modlitby a svojimi slovami ma viedol a inšpiroval. Pochopila som, že viera v Boha je najdôležitejšou vecou v živote, dôležitejšou ako strava, oblečenie a pôžitky, a dôležitejšou než akákoľvek sláva, zisk či budúcnosť, ktorú by som mohla mať. Všetko telesné je len dočasné. Iba tým, že sa človek usiluje o pravdu a dosiahne zmenu v povahe, môže byť spasený a prežiť. Konanie našej povinnosti je pre nás cestou, ako získať pravdu a vstúpiť do pravdy-reality. Pri konaní našich povinností sa stretneme s rôznymi ťažkosťami a problémami a odhalíme rôzne skazené povahy. To nás však zároveň vedie k tomu, aby sme viac hľadali pravdu na vyriešenie našej vlastnej skazenosti. Ak budem chodiť na zhromaždenia len vo voľnom čase a nebudem konať povinnosť, a namiesto toho strávim väčšinu času štúdiom, zažijem toho menej a budem menej hľadať pravdu na vyriešenie vlastných problémov. Budem rozumieť len nejakým povrchným slovám a učeniam a nedokážem vstúpiť do reality. Takýmto spôsobom bude pre mňa veľmi ťažké byť spasená. Mu-čen a ja sme boli úplným protikladom. Mu-čen verila v Boha len krátko, no pri konaní svojej povinnosti toho veľa zažila a viac hľadala pravdu. Keď na zhromaždeniach hovorila v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, dokázala do toho zapojiť vlastné skúsenosti a hovorila prakticky. Prostredníctvom svojich skúseností videla Božie skutky, jej viera v Boha rástla a mala väčšiu motiváciu pri konaní svojej povinnosti. Na druhej strane ja som brala vieru v Boha ako voľnočasovú aktivitu, aby mi to nezasahovalo do štúdia. Uspokojila som sa s chodením na zhromaždenia a vôbec som nepremýšľala nad konaním povinnosti stvorenej bytosti. Keby som naďalej verila takýmto popleteným spôsobom, premeškala tento rozhodujúci čas na usilovanie sa o pravdu a nakoniec by som pravdu nezískala, nebola by som potom vyradená? Konečne mi začali prázdniny. Nemohla som si nechať ujsť túto príležitosť konať svoju povinnosť a získať pravdu, a tak som sestre povedala, že som ochotná cvičiť sa v konaní povinnosti.

Počas prázdnin sme spoločne organizovali skupinové zhromaždenia. Na našich zhromaždeniach sa každý nevinne otváral a komunikoval s ostatnými a ja som sa v srdci cítila mimoriadne voľná a slobodná. Spomenula som si na svojich spolužiakov na univerzite, ako celé dni len jedia, pijú a zabávajú sa, sú závislí od hier v telefóne, randia a vedú zvrátený a dekadentný život. Kedysi som bola presne ako oni. Kedykoľvek som mala voľný čas, hrala som sa s telefónom alebo pozerala seriály a v srdci som nemala nič poriadne. Ale prostredníctvom zhromaždení a jedenia a pitia Božích slov som si uvedomila, že tieto zlé trendy len pohltia moje srdce a vzdialia ho od Boha a pre môj život nemajú absolútne žiadny prínos. Postupne sa vo mne zrodilo odhodlanie držať sa ďalej od týchto zlých trendov a dokázala som si upokojiť srdce pred Bohom, jesť a piť Jeho slová a konať svoju povinnosť. Už som viac nepremárňovala svoje dni. Uvedomila som si, že len vierou v Boha, usilovaním sa o pravdu a konaním svojej povinnosti sa dokážem vyhnúť týmto zlým trendom a žiť hodnotný a zmysluplný život.

Ako sa blížil začiatok semestra, trochu som váhala. Mám sa vzdať štúdia a konať svoje povinnosti na plný úväzok? Hľadala som radu u Mu-čen a opýtala som sa jej: „Počas tohto obdobia cítim, že konaním svojej povinnosti získavam viac právd. Tiež chcem viac jesť a piť Božie slová a plniť si svoju povinnosť. Ale keď pomyslím na to, že v budúcnosti nebudem mať dobrú prácu, nikto ma nebude obdivovať a nebudem sa môcť lepšie odvďačiť svojim rodičom, strácam odhodlanie vzdať sa štúdia.“ Sestra so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o svojej skúsenosti a našla príslušné Božie slová, aby mi pomohla. Všemohúci Boh hovorí: „Počas procesu, keď ľudia získavajú vedomosti, po akej ceste ich chce satan vlastne viesť tým, že používa najrôznejšie metódy, či už ide o rozprávanie príbehov, jednoduché poskytnutie nejakej vedomosti, alebo o to, že im umožní uspokojiť ich túžby či ašpirácie? Ľudia si myslia, že na získavaní vedomostí nie je nič zlé a že je to úplne prirodzené a odôvodnené. Ak sa to povie príťažlivým spôsobom, stanoviť si vznešené ašpirácie alebo mať ambície znamená mať motiváciu a to by mala byť v živote tá správna cesta. Ak človek dokáže uskutočniť svoje vlastné ašpirácie alebo si počas svojho života vybudovať úspešnú kariéru, nie je to veľkolepejší spôsob žitia? Takto môže človek nielen vzdať česť svojim predkom, ale má aj šancu zanechať po sebe stopu pre budúce generácie – nie je to dobrá vec? Je to dobrá vec v očiach svetských ľudí a pre nich by to malo byť správne a pozitívne. Vedie však satan so svojimi zákernými úmyslami ľudí takouto cestou a to je všetko? Samozrejme, nie. V skutočnosti je jedno, aké má človek veľkolepé ašpirácie, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú životne dôležité pre každého človeka počas celého jeho života a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá je v dokonalej zhode s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné smerovania a začali mať životné ašpirácie. Bez ohľadu na to, ako vznešene môžu znieť opisy životných ašpirácií ľudí, tieto ašpirácie sa vždy točia okolo slávy a zisku. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia s potešením nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu verní? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť. Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé, to, čo je spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo sláva a zisk sú príliš veľkým lákadlom pre ľudí a sú to veci, o ktoré sa ľudia môžu donekonečna usilovať počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti. Nie je to skutočná situácia?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Z Božích slov som si uvedomila, že satan používa slávu a zisk ako návnadu, aby dosiahol, že ľudia budú tvrdo pracovať na získavaní vedomostí, usilovať sa vyniknúť z davu, považovať slávu a zisk za svoj životný cieľ, popierať Božiu zvrchovanosť a nevedomky zblúdia mimo Stvoriteľovej starostlivosti a ochrany, takže budú žiť v satanovej pasci a nakoniec ním budú pohltení. Satan mi hlboko ublížil. Odmalička ma doma a v škole učili: „Vedomosti dokážu zmeniť tvoj osud“ a „Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí.“ Verila som, že akademické úspechy môžu priniesť rodine česť a vďaka nim môže človek vyniknúť z davu a získať si obdiv ostatných. Videla som, ako moji rodičia bez vzdelania dokážu rodinu uživiť len ťažkou fyzickou prácou. Nielenže to bolo vyčerpávajúce, ale nikto k nim ani nevzhliadal. Cítila som, že takýto život nemá žiadnu hodnotu a že len získaním akademických vedomostí a slušnej práce v budúcnosti budem môcť zmeniť svoj život a získať si obdiv príbuzných a priateľov. Aby som dosiahla svoje ašpirácie, učila som sa dňom i nocou a keď môj prvý pokus na prijímacích skúškach na univerzitu nevyšiel ideálne, rozhodla som sa ročník zopakovať a na štúdium som vynakladala ešte viac úsilia ako predtým. Aj keď na internáte zhasli svetlá, stále som si pod perinou svietila baterkou, aby som si mohla čítať poznámky. Aj keď sa mi zhoršila krátkozrakosť, bolo mi to jedno. Kvôli kúsku papiera s dobrými známkami som bola neustále ustarostená a úzkostlivá. S blížiacimi sa prijímacími skúškami na univerzitu som bola celý čas napätá a v jednom kŕči, vydesená, že na skúške zlyhám a stratím svoje jediné „záchranné lano“. Cítila som sa tiež zmätená a ubolená, ale nedokázala som z toho uniknúť. Nezostávalo mi nič iné, len ísť s prúdom. Teraz som pochopila, že satan používa slávu a zisk na to, aby ľudí zavádzal, a spôsobuje, že ich srdcia sa čoraz viac vzďaľujú od Boha. Spomenula som si, ako mi moja príbuzná kázala evanjelium po tom, čo ma prijali na univerzitu. Mala som to šťastie prijať Božiu spásu a počuť Jeho hlas, ale nevážila som si túto príležitosť. Úsilie o dobrú budúcnosť som považovala za svoju najvyššiu prioritu a chcela som veriť v Boha len vo voľnom čase, za predpokladu, že by to nenarušilo moje štúdium. Uvedomila som si, že sláva a zisk boli pre mňa najväčšími prekážkami v praktizovaní pravdy a konaní svojej povinnosti. Teraz som už počula Boží hlas, ale nedokázala som sa usilovať o pravdu a konať svoju povinnosť, a namiesto toho som žila podľa satanských pravidiel prežitia a kládla slávu a zisk nad pravdu a život. Naozaj som nedokázala rozoznať správne od nesprávneho! Aj keby som úspešne doštudovala, získala diplom a našla si dobrú prácu, ak by som nezískala pravdu a život, bola by som Bohom nakoniec vyradená. V minulosti som si vždy myslela, že štúdium na univerzite popri viere v Boha mi môže priniesť slávu a zisk, ako aj Božie požehnania. Bolo to len moje túžobné prianie a jednoducho to vôbec nebolo v súlade s pravdou. Boh hovorí: „Ak veríš len vo svojom voľnom čase, neoddáš sa viere a si vždy zmätený, potom nezískaš nič.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X) Pán Ježiš tiež povedal: „Kto z vás sa nevzdá všetkého, čo má, nemôže byť Mojím učeníkom.“ (Lk 14, 33) Pochopila som, že na nasledovanie Boha musí mať človek oddané srdce a nesmie byť obmedzovaný ani spútaný rodinou, telom, peniazmi, slávou či ziskom. Človek by mal vložiť celé svoje srdce a myseľ do svojej povinnosti, zamerať sa na usilovanie sa o pravdu a jej praktizovanie, a nakoniec dosiahnuť zmenu v povahe a byť spasený Bohom. Čo sa týka učeníkov Pána Ježiša vo Veku milosti, niektorí z nich zanechali postavenie a bohatstvo a iní opustili svoje rodiny, aby celým srdcom nasledovali Pána Ježiša, a cestovali kade-tade, aby kázali evanjelium a podávali svedectvo o Pánovi. To boli zmysluplné životy, hodné nasledovania. Okrem toho, kedysi som si myslela, že získanie akademických vedomostí povedie k dobrej práci, čo mi umožní žiť život, v ktorom sa nebudem musieť strachovať o živobytie a budem obdivovaná príbuznými a priateľmi; myslela som si, že len sláva a zisk môžu priniesť šťastie. Ale keď sa nad tým zamyslím, hoci mnohí intelektuáli a ľudia s bohatstvom a mocou pôsobia navonok očarujúco a krásne a všade, kam prídu, sa tešia prestíži, neveria v Boha a nerozumejú pravde. Žijú v satanovej pasci, súperia o slávu a zisk a zvádzajú otvorené aj skryté boje. Aby získali postavenie a povesť, obetujú svoje zdravie a zapredajú vlastnú integritu a dôstojnosť. Ich život vôbec nie je šťastný. Ak človek príde o Božiu starostlivosť a ochranu a zostane bez Božieho požehnania či spásy, o akom šťastí tu môže byť reč? Bez ohľadu na to, koľko majú vedomostí, ako veľmi ich ostatní obdivujú alebo aké luxusné sú ich materiálne pôžitky, nakoniec aj tak padnú do pohrôm, dostanú sa do záhuby a zahynú. Toto nie je skutočná budúcnosť. Teraz sú posledné dni. Boh sa chystá ukončiť tento vek a vykonať svoje dielo odmeňovania dobra a trestania zla. Iba usilovaním sa o pravdu a dosiahnutím zmeny v povahe môže byť človek spasený a prežiť a byť Bohom privedený do ďalšieho veku. To je tá skutočná budúcnosť.

Neskôr som si prečítala o Petrovej skúsenosti, čo mi dodalo inšpiráciu a motiváciu. Všemohúci Boh hovorí: „Peter sa narodil do takýchto priaznivých spoločenských podmienok – bolo to zjavne jeho šťastie. Bol bystrý a pohotový a nové myšlienky chápal ľahko. Keď začal študovať, dokázal vyvodiť závery z toho, čo sa naučil, a vôbec mu to nerobilo ťažkosti. Jeho rodičia boli hrdí na to, že majú takého bystrého a pohotového syna, a tak robili všetko pre to, aby podporili jeho vzdelávanie v nádeji, že sa mu podarí vyniknúť a získať nejakú oficiálnu funkciu v spoločnosti. Peter sa začal zaujímať o Boha bez toho, aby si to uvedomoval. Preto keď mal štrnásť rokov a chodil na strednú školu, pocítil hlboký odpor k starogréckej kultúre, ktorú študoval. O to viac neznášal najmä fiktívne postavy a vymyslené udalosti v starogréckej histórii. Odvtedy začal Peter – ktorý práve vstúpil do jari svojej mladosti – skúmať ľudský život a zapájať sa do spoločnosti. Námahu, ktorú vynaložili, im neodplatil z pocitu svedomia, pretože jasne videl, že všetci ľudia žijú v stave sebaklamu a vedú nezmyselné životy, že si všetci ničia životy kvôli súpereniu o povesť a zisk. Jeho pochopenie malo veľa spoločného so spoločenským prostredím, v ktorom žil. Čím viac vedomostí ľudia mali, tým zložitejšie boli ich medziľudské vzťahy a vnútorné svety, a preto sa priestor, v ktorom žili, zdal prázdnejší. Za týchto okolností trávil Peter svoj voľný čas tým, že chodil na návštevy kam sa dalo, pričom väčšinou navštevoval náboženských predstaviteľov. Zdalo sa, že má v srdci nejasný pocit, že náboženstvo by možno mohlo objasniť rôzne záhady ľudského sveta, a tak často bez vedomia svojich rodičov chodil na bohoslužby do synagógy neďaleko svojho domova. Netrvalo dlho a Peter, ktorý mal vždy dobrý charakter a vynikal v učení, začal mať k chodeniu do školy odpor. Pod dohľadom svojich rodičov neochotne dokončil strednú školu, po čom vyplával na breh z oceánu vedomostí a zhlboka sa nadýchol – od tej chvíle bol oslobodený od akéhokoľvek vzdelávania a obmedzení.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zjavenia tajomstiev „Božie slová celému vesmíru“, O Petrovom živote) Z jeho skúsenosti som videla, že Peter mal nevinné srdce a miloval pozitívne veci; už v mladom veku začal premýšľať o živote. Vďaka skúsenostiam so spoločnosťou si uvedomil, že ľudia žijú svoje životy len pre slávu a zisk, a že čím viac vedomostí človek získa, tým je jeho myseľ komplikovanejšia a skazenejšia. Jasne tiež videl temnotu a podlosť spoločnosti a uvedomil si, že usilovanie sa o slávu, zisk a postavenie je prázdne. Neriadil sa prianiami svojich rodičov, ktorí chceli, aby sa usiloval vyniknúť z davu a získať v spoločnosti nejaké úradnícke miesto. Namiesto toho sa odhodlane vzdal štúdia a vydal sa na cestu viery v Boha, a neskôr nasledoval Pána Ježiša. Svoj život zasvätil usilovaniu sa o poznanie Boha, vo všetkom hľadal Boží úmysel a prostredníctvom Božích slov spoznával vlastné nedostatky a slabosti. Nakoniec bol schopný podriadiť sa Bohu až do smrti a milovať Ho v najvyššej miere, čím si získal Božie schválenie. Naopak, ja som nedokázala vidieť veci také, aké sú. Pre svoje úsilie o slávu a zisk som nebola ochotná konať povinnosť stvorenej bytosti a uspokojila som sa len s tým, že budem veriť vo svojom voľnom čase. Keby som takto verila až do konca, všetko by to bolo márne! Musela som nasledovať Petrov príklad, vzdať sa svojej osobnej budúcnosti a prevziať iniciatívu v usilovaní sa o pozitívne veci. Počas môjho štúdia na univerzite som videla, že univerzity pod nadvládou Čínskej komunistickej strany sú centrami ateistického vzdelávania. Každý sa usiluje o márnosť a túži po zle a nikto nerieši, že študenti len jedia, pijú, zabávajú sa alebo sa bijú. Avšak ľudia, ktorí veria v Boha a kráčajú po správnej ceste, sú prenasledovaní. Univerzity tiež šíria nepodložené fámy, aby odsudzovali a ohovárali Boha, čím spôsobujú, že sa ľudia od Neho odvracajú a zrádzajú Ho. Keby som naďalej chodila na univerzitu, len by ma strhli zlé trendy a vzďaľovala by som sa od Boha čoraz viac. Nakoniec by som padla do veľkých katakliziem a bola by som zničená. Len Boh môže ľuďom ukázať správnu cestu a iba vďaka porozumeniu pravde môže človek žiť viac ľudskej podoby. Bola som ochotná zvoliť si konanie svojej povinnosti a uspokojovať Boha.

Keď som sa však mala naozaj rozhodnúť vzdať sa štúdia, stále som mala určité obavy. Akonáhle by som sa rozhodla venovať všetok svoj čas povinnostiam, už by som nedokázala zarábať peniaze, aby som zaopatrila svojich rodičov. Moji rodičia tak tvrdo pracovali, aby ma vychovali a podporili moje vzdelanie, a teraz už boli starí a ich zdravie nebolo také dobré ako kedysi. Keby v budúcnosti ochoreli, moje podmienky by mi nedovolili sa o nich postarať. Vždy by som mala pocit, že som im niečo dlžná. Keď sa sestra dozvedela o mojom stave, vyhľadala mi nejaké Božie slová. Prečítala som si ich: „Vždy budem utešovať všetkých, ktorí vnímajú Moje úmysly a nedovolím, aby trpeli alebo utŕžili ujmu. Teraz je rozhodujúce vedieť konať v súlade s Mojimi úmyslami. Tí, ktorí tak robia, určite prijmú Moje požehnania a dostanú sa pod Moju ochranu. Kto sa Mi dokáže skutočne a úplne vydať a všetko pre Mňa obetovať? Všetci ste rozpoltení; vaše myšlienky krúžia dookola, myslíte na rodinu, na vonkajší svet, na jedlo a oblečenie. Napriek skutočnosti, že si tu predo Mnou a robíš veci pre Mňa, vo svojom srdci stále myslíš na svoju manželku, deti a rodičov doma. Sú snáď tvojím majetkom? Prečo ich nezveríš do Mojich rúk? Nedôveruješ Mi? Alebo sa bojíš, že pre teba vykonám nevhodné usporiadania?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 59. kapitola) Tí, ktorí sa úprimne vydávajú Bohu, k Nemu prechovávajú vernosť a podriadenosť; konajú svoju povinnosť nehľadiac na osobný zisk a stratu a plnia si svoje zodpovednosti, aby dokončili Božie poverenie. Ja som však pri rozhodovaní vždy brala do úvahy svoju vlastnú budúcnosť, rodinu a rodičov. Nedokázala som skutočne vložiť všetko, čo som mala, do Božích rúk. V skutočnosti je osud našich rodičov pod Božou zvrchovanosťou: Koľko utrpenia zakúsia a koľko šťastia si užijú, to Boh predurčil už dávno. Ak ich postihne choroba, my ako deti, aj keď zostaneme s rodičmi alebo im zaplatíme liečbu, nemôžeme trpieť namiesto nich a nedokážeme nič zmeniť. Vezmime si napríklad môjho strýka, ktorý má veľa detí. Rodiny mojich bratrancov a sesterníc sú pomerne dobre zabezpečené a k strýkovi sa správajú so synovskou úctou. Keď strýko dostal rakovinu pľúc, všetci sa mu zložili na operáciu a striedali sa v starostlivosti o neho. Mysleli si, že po operácii sa zotaví, ale on nečakane v priebehu niekoľkých mesiacov zomrel. Moja rodina nie je dobre zabezpečená a rodičia robia väčšinou fyzickú prácu. Napriek tomu sú stále v dobrom zdraví a počas roka bývajú málokedy chorí. Nerozumela som Božej zvrchovanosti a moja viera v Boha bola príliš slabá. Odvtedy som bola ochotná podriadiť sa Stvoriteľovmu ovládaniu a usporiadaniu a zveriť všetko, čo sa týka mojich rodičov, Bohu.

Neskôr som čítala Božie slová a uvedomila som si Boží naliehavý úmysel spasiť ľudstvo. Všemohúci Boh hovorí: „Boh hľadá tých, ktorí túžia po Jeho zjavení, hľadá tých, ktorí venujú pozornosť Jeho slovám, hľadá tých, ktorí nezabúdajú na Jeho poverenie a odovzdávajú Mu svoje srdce a telo, a hľadá tých, ktorí sú pred Ním podriadení a bez odolávania ako malé deti. Ak sa zasvätíš Bohu a nezabráni ti v tom žiadna sila, Boh sa na teba bude pozerať priaznivo a požehná ti. Ak máš vysoké postavenie, skvelú povesť, bohaté vedomosti, množstvo majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ťa naďalej netrápia a stále prichádzaš pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo od teba žiada, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to ten najspravodlivejší čin ľudstva.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Z Božích slov som videla, že Boh hľadá ľudí, ktorí dokážu počúvať Jeho slová a podriadiť sa Mu, a chce spasiť tých, ktorí túžia po Jeho zjavení. Ak sa ľudia dokážu vzdať svojej povesti, postavenia, peňazí a záujmov a predstúpiť pred Boha, aby konali svoju povinnosť, je to Bohom schvaľované a je to tiež zmysluplná vec. Premýšľala som o tom, ako Peter poslúchol Božie volanie a splnil si svoju povinnosť a nakoniec vydal krásne, silné a zvučné svedectvo, aby potešil Božie srdce. Aj ja by som si mala plniť zodpovednosti stvorenej bytosti a plniť svoju povinnosť; len tak môžem mať svedomie a ľudskú prirodzenosť. To, že som mala to šťastie konať povinnosti v cirkvi, bola pre mňa Božia milosť a bola som ochotná vzdať sa štúdia, aby som mohla konať povinnosť.

Potom som o svojom rozhodnutí povedala otcovi a on ma podporil. Dokonca povedal: „Viera v Boha je tá správna životná cesta. Si už dospelá a keďže si si zvolila túto cestu, musíš mať odhodlanie a vytrvalosť, aby si po nej išla ďalej. Bez ohľadu na to, s akými prekážkami alebo ťažkosťami sa stretneš, nenechaj sa odradiť. Len sa úprimne usiluj!“ Otcova podpora ma trochu prekvapila. Vedela som, že jeho myšlienky a názory sú v Božích rukách, a v srdci som bola Bohu veľmi vďačná. Aj moja viera v nasledovanie Boha sa ešte viac posilnila. Po začiatku nového semestra som podala žiadosť o ukončenie štúdia. Môj učiteľ nechápal, prečo by som chcela štúdium na takej dobrej univerzite nechať plávať, a neustále sa mi to snažil vyhovoriť slovami: „Musíš si to dobre premyslieť. Tvoji rodičia tvrdo pracovali, aby ťa poslali na univerzitu, a nebolo pre teba ľahké sa sem dostať. Ak to teraz vzdáš, v budúcnosti nikdy nebudeš mať stabilnú prácu. Musíš myslieť na budúcnosť a nebyť krátkozraká!“ Keď som počula učiteľa hovoriť, že by som mala myslieť na budúcnosť, moje srdce vynechalo úder. Pomyslela som si: „Áno. Keď raz urobím toto rozhodnutie, nikdy nebudem mať dobrú prácu. Potom nebudem mať ani obdiv ostatných, ani pôžitky tela.“ Uvedomila som si, že moje zmýšľanie nie je správne, a tak som sa v duchu rýchlo pomodlila k Bohu. V tej chvíli som si jasne spomenula na Božie slová: „Môj ľud by mal byť vždy na stráži pred ľstivými satanovými úkladmi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 3. kapitola) Vedela som, že mi to pripomína Boh. Navonok sa zdalo, že sa len rozprávam so svojím učiteľom, no v skutočnosti sa za tým skrýval satanov úklad. Satan prostredníctvom učiteľa povedal veci, ktoré sa zdali byť v mojom záujme, a pokúšal ma, aby som sa vzdialila od Boha a zanechala svoju povinnosť. Satan je naozaj opovrhnutiahodný! Ďalej som premýšľala: „Učiteľ povedal, že by som nemala byť krátkozraká, ale mala by som mať víziu; čo presne znamená byť krátkozraká a čo znamená mať víziu? Ak sa budem usilovať o vysoký titul, dobrú prácu a obdiv ostatných, ale nedokážem si plniť svoju povinnosť alebo získať pravdu, potom, keď sa Božie dielo skončí, nezískam nič. Toto znamená byť krátkozraká. Nasledovať Boha, plniť si povinnosti stvorenej bytosti a usilovať sa o pravdu, aby som dosiahla zmenu v povahe a bola spasená Bohom – to je tá najsprávnejšia voľba a to je skutočná vízia.“ Potom som rázne odpovedala: „Moje rozhodnutie odísť z univerzity nebolo chvíľkovým impulzom. Dlho som o tom premýšľala a nebudem to ľutovať!“ Učiteľ videl, že ma nepresvedčí, a bezmocne pokrútil hlavou. Vybavil moje ukončenie štúdia. V momente, keď som vyšla z univerzitného kampusu, cítila som nesmiernu radosť, pretože ma už pri chodení na zhromaždenia a konaní povinnosti nebudú obmedzovať učitelia ani spolužiaci! Mala som pocit, akoby mi z pliec spadlo ťažké bremeno. Cítila som sa ako vták, ktorý unikol z klietky a vracia sa do náručia modrej oblohy.

Potom som všetok svoj čas naplno oddala svojim povinnostiam. S bratmi a sestrami som každý deň chodila na zhromaždenia a konala svoju povinnosť a cítila som sa veľmi vyrovnane a pokojne. V procese konania svojej povinnosti som odhalila mnoho skazených pováh. Napríklad som pri konaní svojej povinnosti túžila po rýchlych ziskoch, bola som povrchná a oddávala som sa telesnému pohodliu. Zažila som aj nejaké orezávanie, karhanie a disciplinovanie. Získala som určité porozumenie o svojich skazených povahách a dosiahla som isté zmeny. To, čo som získala, by som nedokázala dosiahnuť, keby som stále študovala na univerzite. Ďakujem Bohu, že ma vytiahol z bahna úsilia o slávu a zisk a priviedol ma na správnu životnú cestu!