Narodil som sa do chudobných pomerov. Moji bezúhonní a pracovití rodičia živili našu rodinu prácou v poľnohospodárstve. Ako dieťa som videl, ako si bohatí ľudia v dedine užívajú dobré jedlo a oblečenie, a ostatní ich obdivujú a podporujú. Závidel som im a veril, že keď má človek peniaze, má všetko. Dokonca aj v snoch som si želal, aby som zarábal veľa peňazí. Tajne som sa rozhodol, že budem v budúcnosti bohatý a budem si žiť na vysokej nohe.

Aby som si svoj sen rýchlo splnil, po svadbe som sa sám presťahoval do mesta, aby som pracoval ako stavebný robotník. Hoci som niekoľko rokov robil nadčasy, nasporil som si len minimum peňazí. V srdci som začal uvažovať o tom, že tvrdou celoživotnou prácou si svoje sny nikdy nesplním. Po dlhom zvažovaní som sa rozhodol prejsť na živnosť a založiť si vlastnú stavebnú firmu. Požičal som si peniaze od príbuzných a priateľov, kúpil pozemok v meste a postavil budovu. Aby som si zabezpečil zákazky a rýchlo zarobil peniaze, využil som styky a dary, aby som získal projekt od istej stavebnej spoločnosti. Keďže som chcel mať istotu, že práca bude vykonaná dobre, začal som každý deň skoro ráno na stavenisko dohliadať, často som vynechával raňajky a večer, keď robotníci skončili, som prácu skontroloval. Všetko, čo nebolo spravené kvalitne, sa zbúralo a v rámci nadčasov postavilo nanovo. Nakoniec som si získal dôveru vedenia spoločnosti a zabezpečil som si ďalšie projekty. Po dvoch rokoch som zarobil nejaké peniaze, splatil som dlhy a zrekonštruoval svoj dom. V srdci som cítil neopísateľnú radosť. Počas osláv lunárneho Nového roka prišli do môjho domu príbuzní a priatelia. Niektorí mi s úsmevom hovorili: „Šéfe, prišli sme ti zaželať šťastný nový rok! Želáme ti stále viac úspechov a aby sa ti v podnikaní darilo!“ Ďalší mi podali ruku a povedali: „Všetci sa spoliehame na to, že zarobíš peniaze!“ V tej chvíli som sa cítil byť stredobodom pozornosti, obklopený obdivom. Pomyslel som si: „Mať peniaze je naozaj skvelé. Keď ich máš, ľudia ťa obdivujú a rešpektujú, a môžeš žiť povzneseným životom.“ Tieto myšlienky ma celkom uspokojili. Aby som zarobil viac peňazí, pustil som sa do mnohých ďalších stavebných projektov a každý deň som od svitu do mrku neúnavne pracoval. Postupom času som v noci nevedel spávať, bál som sa totiž, že robotníci by mohli spadnúť z lešenia a spôsobiť nehody, čo by malo za následok výrazné finančné straty. Každý deň som cítil veľkú záťaž a často som trpel horúčkami, prechladnutiami a závratmi. Hoci som mal 173 cm, vážil som len okolo 54 kíl, ťažko som rozprával a zaspával som dokonca aj postojačky. Veľmi som si chcel dať pauzu. Ale ak by som neprijímal stavebné projekty, nezarobil by som a nezískal si obdiv ostatných. Nemal som na výber, musel som nájsť energiu a pokračovať v práci. Keď som zarábal čoraz viac, cítil som, že všetko moje utrpenie a vyčerpanie stojí za to. Keď sa môjmu stavebnému podniku darilo, moja manželka pracovala pri stene na lešení na treťom poschodí, keď náhodou prevrátila nejakú dosku, spadla na prvé poschodie a okamžite stratila vedomie. Odviezli ju do nemocnice, kde podstúpila viac ako hodinovú urgentnú liečbu, až sa napokon jej stav konečne stabilizoval a nadobudla vedomie. Trvalo viac ako mesiac, kým sa zotavila natoľko, aby ju z nemocnice prepustili.

Moja staršia sestra sa neskôr dozvedela, že ju prepustili, a prišla nás navštíviť. Podelila sa s nami o Božie dielo posledných dní. Pamätám si, že ma vtedy niektoré Božie slová hlboko dojali. Všemohúci Boh hovorí: „Len čo prídeš s plačom na tento svet, začneš plniť svoju povinnosť. Vykonávaš svoju úlohu a nastúpiš na svoju životnú cestu pre Boží plán a pre Jeho predurčenie. Bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzaš a aká cesta je pred tebou, nikto nemôže uniknúť ovládaniu a usporiadaniam neba. Nikto nemá kontrolu nad svojím osudom, pretože len ten, kto vládne nad všetkým, je schopný takéhoto diela. Boh takto pôsobí, riadi vesmír, určuje pravidlá pre zmenu všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu odo dňa, keď človek začal existovať. Tak ako všetky veci, aj človeka v tichosti a nevedomky živí sladkosť, dážď i rosa od Boha. Tak ako všetky veci, aj človek nevedome žije pod ovládaním Božej ruky. Srdce a duch človeka sú v Božích rukách. V Božích očiach vidno celý život človeka. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, alebo nie, všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú pretvárať, meniť, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto Boh všetko riadi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Vďaka čítaniu Božích slov som pochopil, že osud každého človeka je v Božích rukách. Keď moja žena spadla z tretieho poschodia a prežila, nebolo to preto, lebo mala šťastie, ale vďaka Božej ochrane. Premýšľal som o nehodách, ktoré sa stali na stavbách iných dodávateľov. Niektorí robotníci spadli z lešenia na treťom poschodí a ani po prevoze do nemocnice sa ich nepodarilo zachrániť. Iní spadli z lešenia na druhom alebo prvom poschodí a zomreli na mieste. Či to všetko nebolo svedectvom toho, čo povedal Boh: „Nikto nemá kontrolu nad svojím osudom, pretože len ten, kto vládne nad všetkým, je schopný takéhoto diela“? Aj moju staršiu sestru, ktorá nám hlásala evanjelium, dnes priviedla Božia zvrchovanosť. Prostredníctvom jej duchovného spoločenstva som zistil, že všetkých ľudí a všetky veci stvoril Boh. Boh vykonal tri etapy diela, aby spasil ľudstvo, viedol ho a zabezpečoval až do dnešného dňa. Toto dielo v posledných dňoch je poslednou etapou Božieho diela spočívajúceho v spáse ľudstva a je to zriedkavá príležitosť na spasenie ľudí. Dobrý osud môžeme mať len vtedy, keď veríme v Boha a uctievame Ho. S manželkou sme s radosťou prijali Božie evanjelium posledných dní a odvtedy sme sa aktívne zúčastňovali zhromaždení. Bratia a sestry počas nich hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a ja som pochopil niektoré pravdy, vďaka ktorým bolo moje srdce veľmi pokojné a vyrovnané, a zbavil som sa útlaku, ktorý som predtým pociťoval.

Neskôr vodca videl, že sa aktívne zúčastňujem zhromaždení, a chcel zariadiť, aby som bol vodcom skupiny a polieval troch nových veriacich. Trochu som však váhal, pretože som cez deň riadil stavbu a v noci som musel vypĺňať stavebný denník a viesť účtovníctvo. Kedy by som si našiel čas na polievanie nových veriacich? Túto povinnosť som nechcel konať. Trochu som si to však vyčítal: Keď som prvýkrát uveril v Boha a bol som zaneprázdnený stavebnými prácami, bratia a sestry ma chodili po večeroch polievať a podporovať a prostredníctvom duchovného spoločenstva o Božích slovách mi pomáhali pochopiť pravdu. Teraz, keď bolo v cirkvi viac nových veriacich a nedostatok ľudí, ktorí by pomáhali s polievaním, mal by som priložiť ruku k dielu. Keď som o tom premýšľal, modlil som sa k Bohu, aby ma viedol a osvietil, aby som sa rozhodol správne. Prečítal som si tieto Božie slová: „Chcem vám povedať toto: Človek by mal konať svoju povinnosť a ak toho nie je schopný, je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka) Božie slová mi pomohli pochopiť, že je úplne prirodzené a oprávnené, keď ako stvorené bytosti vykonávame svoje povinnosti, pretože naše životy pochádzajú od Boha a všetko, čo si užívame, nám daroval On. Konanie našich povinností je ako úctivé správanie k rodičom – je to nespochybniteľná zodpovednosť a povinnosť. Ak by som túto povinnosť neprijal, naozaj by som nemal svedomie. Podpora a polievanie nových veriacich sa navyše konali len dva večery v týždni, takže by to veľmi nezasahovalo do riadenia mojich stavebných prác. Keď som si to uvedomil, súhlasil som, že túto povinnosť prijmem. Keď som občas nevedel vyriešiť stavy alebo predstavy nových veriacich, modlil som sa k Bohu a hľadal vedenie. Vďaka čítaniu Božích slov som nevedomky pochopil niektoré pravdy. Stavy a predstavy nových veriacich sa vyriešili a ja som jasnejšie chápal pravdu o víziách. Svoju povinnosť som začal konať aktívnejšie, pretože som cítil, že jej vykonávaním môžem získať osvietenie a vedenie Ducha Svätého, pochopiť viac právd a získať pocit pokoja a istoty vo svojom srdci.

Keď neskôr bratia a sestry videli, ako nadšene sa usilujem o pravdu, zvolili ma za diakona pre evanjelium. Bol som celkom šťastný, keďže som vedel, že táto nová povinnosť bola výrazom Božej lásky. Chcel som si ju chrániť a konať ju dobre. V srdci som však mal isté obavy: Moja stavebná firma sa výrazne rozrástla a bolo pravdepodobné, že bude čoraz ziskovejšia. Ak by som prijal povinnosť diakona pre evanjelium, určite by som mal menej energie na riadenie stavebného podniku, čo by viedlo k nižším príjmom. Stál som pred dilemou. Potom som si spomenul, že dielo posledných dní je posledným Božím dielom spásy ľudstva. Ako by som mohol získať pravdu, ak by som sa sústredil len na zarábanie peňazí a zanedbával svoju povinnosť? A tak som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby ma viedol pri hľadaní pravdy a riešení mojich vlastných ťažkostí. Prečítal som si úryvok z Božích slov: „Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Po prečítaní Božích slov som bol hlboko dojatý. Aby Boh vykúpil ľudstvo, najprv sa vtelil ako človek a bol pre odpustenie ľudských hriechov ukrižovaný. V posledných dňoch sa opäť vtelil, aby vyjadril všetky pravdy potrebné na úplnú spásu ľudstva a jasne a dôkladne o nich hovoril v duchovnom spoločenstve, aby nám pomohol lepšie pochopiť pravdu, získať ju a dosiahnuť spásu. Boh robí všetko pre nás. Prečo by som teda nemohol konať svoju povinnosť a splatiť Božiu lásku? Vôbec som nebral ohľad na Božie úmysly a v obave, že prijatie tejto povinnosti ovplyvní môj vlastný príjem, som ju chcel odmietnuť. Uvažoval som, ako zarobiť, a nestaral som sa o svoju povinnosť – bol som skutočne sebecký a opovrhnutiahodný! Keď ma bratia a sestry vybrali, aby som slúžil ako diakon pre evanjelium, bola to povinnosť, ktorá ku mne prišla od Boha – zodpovednosť a záväzok – a ja som ju mal prijať a podriadiť sa. Ak by som odmietol, nebol by som hoden nazývať sa človekom, stratil by som možnosť získať pravdu a nakoniec by som bol vyradený. Hoci som sa nedokázal okamžite odpútať od bohatstva, bol som ochotný konať podľa Božích slov, prijať túto povinnosť a urobiť všetko pre to, aby som ju splnil.

Spočiatku sa mi darilo nájsť si čas na zhromaždenia a spolu s bratmi a sestrami sa cvičiť v šírení evanjelia a podávaní svedectva. Keď som však prijal viacero stavebných projektov, zistil som, že obetujem čas vyhradený pre svoju povinnosť a zhromaždenia. Raz ma majiteľ pozemku požiadal, aby som popri niekoľkých ďalších projektoch postavil štyri trojposchodové budovy. Váhal som: Tento projekt bol rozsiahly a mal som ešte jeden nedokončený projekt, o ktorého riadenie som sa musel starať. Súhlas s novým projektom by znamenal, že by som mal ešte menej času na svoju povinnosť a zhromaždenia. Pokúsil som sa dohodnúť s majiteľom pozemku na posunutí dátumu začiatku, ale nesúhlasil. Cítil som sa pod tlakom, pretože ak by sa nezačalo načas, podpísané zmluvy by stratili platnosť, čo by malo za následok finančné straty a poškodilo by to moju povesť. Kto by mi dôveroval pri budúcich projektoch, keby som nedokázal splniť svoje záväzky? Bol by som schopný zarobiť peniaze aj bez projektov? Napriek svojim obavám som nakoniec súhlasil s požiadavkami majiteľa pozemku a začal som sa venovať novým stavebným prácam. Niekedy, keď bolo na stavbe veľa problémov, som si ráno pred odchodom len letmo pozrel Božie slová. Nielenže to narušilo môj normálny duchovný život, ale nezostával mi ani čas na prácu na evanjeliu. Keď som v tomto období nevidel v tejto práci žiadne výsledky, trochu som si to vyčítal. V srdci som sa potichu rozhodol: Bez ohľadu na to, aké rušné budú v budúcnosti stavebné práce, musím uprednostniť účasť na zhromaždeniach a konanie svojej povinnosti.

Jedného dňa, práve keď som si dohodol účasť na zhromaždení, mi počas cesty náhle zazvonil telefón. Na stavbe sa vyskytol problém, ktorý si vyžadoval moju okamžitú pozornosť. Zaváhal som: Tentoraz som chcel pôvodne ísť na zhromaždenie a hovoriť v duchovnom spoločenstve o práci na evanjeliu, no objavil sa tento problém. Ak by som išiel riešiť problém na stavbe, nemohol by som sa zúčastniť zhromaždenia – neoklamal by som tým Boha? Ale čo keby som nešiel a majiteľ pozemku by ma zažaloval? Mohlo by to poškodiť moju povesť a finančnú situáciu. Ak by to pokračovalo, ako by som mohol riadiť svoje stavebné projekty? Rozhodol som sa radšej vyriešiť problém na stavbe a sľúbil som si, že si na zhromaždenia a svoju povinnosť nájdem čas neskôr. Vybral som sa teda na stavenisko.

Keď som sa večer vrátil domov a premýšľal o udalostiach tohto dňa, mal som výčitky. Plánoval som sa zúčastniť zhromaždenia, no dovolil som, aby moje obavy o financie zasiahli do konania mojej povinnosti. V tomto období mi sústredenie sa na stavebné práce bránilo napredovať v šírení evanjelia a uvedomil som si, že som svoju povinnosť nevykonával poriadne. Ak by som však odložil stavebné práce bokom a prestal zarábať, ako by som mohol žiť v prosperite a mať rešpekt? Rozpoltený som predstúpil pred Boha a modlil sa: „Bože, moje srdce sa trápi. Viem, že veriť v Teba a konať svoju povinnosť je úplne prirodzené a oprávnené, ale je pre mňa ťažké vzdať sa peňazí. Prosím, veď ma, aby som sa rozhodol správne.“ Po modlitbe sa moje srdce postupne upokojilo. Počas hľadania som si prečítal úryvok z Božích slov: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. … Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho opustenia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) To, čo Boh odhalil, bol môj stav. Vari som nebol človek, ktorý jednou rukou lapá po peniazoch a druhou po pravde? Vyhlásil som, že som ochotný konať svoju povinnosť, aby som uspokojil Boha, a v srdci som sa rozhodol vzdorovať telu a dobre konať svoju povinnosť. Keď sa však moja povinnosť dostala do rozporu s finančnými záujmami, nedokázal som odolať vábeniu peňazí a slávy. Zistil som, že nedobrovoľne nasledujem svoje túžby a vyberám si peniaze. Vedel som, že ak tento veľký stavebný projekt prijmem, bude si to vyžadovať viac času a úsilia, a vôbec mi nezostane čas na konanie mojej povinnosti. Napriek tomu som sa ho rozhodol prijať, aby som zarobil viac peňazí a získal si obdiv ostatných, hoci som vedel, že je to nesprávne. Moje srdce sa sústredilo na zarábanie peňazí a viac ako mesiac som zanedbával ďalšiu prácu na evanjeliu, v dôsledku čoho jeho šírenie stagnovalo. Takto som zaobchádzal s povinnosťou, ktorú mi dal Boh, čím som sa stal naozaj Jeho dlžníkom.

Potom som sa zamyslel nad tým, prečo som sa nedokázal vzdať peňazí, hoci som vedel, že konanie mojej povinnosti by viedlo k získaniu pravdy. Neskôr som si počas hľadania prečítal dva úryvky z Božích slov: „Satan používa veľmi rafinovanú metódu – metódu, ktorá je v silnej zhode s predstavami ľudí a ktorá vôbec nie je radikálna. Prostredníctvom nej dosahuje, aby ľudia nevedomky prijali jeho spôsob života, jeho pravidlá, podľa ktorých majú žiť, a stanovili si životné ciele a smerovanie. Zároveň nevedomky začnú mať v živote ambície. Bez ohľadu na to, aké veľkolepé sa tieto životné ambície môžu zdať, sú neoddeliteľne spojené so ‚slávou‘ a ‚ziskom‘. Všetko, čo nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v živote nasleduje, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, môžu z týchto vecí ťažiť, užívať si vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávať si život. Myslia si, že sláva a zisk sú akýmsi kapitálom, ktorý môžu použiť, aby dosiahli život plný pôžitkov a telesnej rozkoše. Kvôli sláve a zisku, po ktorých ľudstvo tak dychtí, ľudia ochotne, aj keď nevedomky, odovzdajú satanovi svoje telá, mysle, všetko, čo majú, svoju budúcnosť a svoj osud. Robia to bez toho, aby na okamih zaváhali, a úplne ignorujú potrebu získať späť všetko, čo odovzdali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď týmto spôsobom našli útočisko u satana a stali sa voči nemu lojálni? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do bahna a nevedia sa vyslobodiť. Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé, to, čo je spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo zvodná moc, ktorú majú sláva a zisk nad ľuďmi, je príliš veľká. Stanú sa z nich veci, o ktoré sa ľudia usilujú počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti bez akéhokoľvek konca. Nie je to pravda?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Takže satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Keď som premýšľal nad Božími slovami, pochopil som, že satanovým cieľom je navádzať ľudí, aby sa usilovali o peniaze, slávu a zisk, aby ich skazil a ovládol, čím by sa ich srdcia vzdialili od Boha, a nakoniec ich uväzniť vo svojich osídlach, z ktorých by sa nemohli vymaniť. Každý deň som od svitu do mrku neúnavne pracoval na stavebných projektoch, aby som zarobil peniaze. Pramenilo to z vplyvu satanových jedov od môjho detstva, ako napríklad „peniaze hýbu svetom“ a „peniaze nie sú všetko, ale bez nich nič nezmôžeš“. Veril som, že mať peniaze znamená mať všetko, vrátane obdivu ostatných a nadštandardného životného štýlu. Keď sa moje stavebné projekty rozrastali a príbuzní a priatelia ma veľmi chválili, ešte viac ma to presvedčilo, že bohatstvo môže ľuďom priniesť obdiv. Honba za peniazmi sa stala mojím životným cieľom, deň čo deň som sa o to neúnavne usiloval, žil som v neustálej úzkosti a strachu a neustále som sa obával nehôd na stavenisku a ich následkov. Navonok sa zdalo, že zarábam peniaze a získavam slávu, ale vo vnútri som sa cítil utláčaný. Moje telo trpelo a moja manželka takmer prišla o život. Napriek týmto skúsenostiam som sa však stále nedokázal vzdať svojho úsilia o bohatstvo, slávu a zisk. Po príchode do Božieho domu som pochopil, že súčasťou viery v Boha by malo byť usilovanie sa o pravdu. Nebol som však schopný rozpoznať satanove intrigy a nedobrovoľne som sa snažil o slávu a zisk. Mojou povinnosťou ako diakona pre evanjelium bolo dobre konať prácu na evanjeliu. No aby som zarobil viac peňazí, mesiac som túto prácu zanedbával a svoju povinnosť som odložil bokom. Prirodzenosť tohto správania znamenala, že som oklamal a zradil Boha. Okrem toho som sa denne zaoberal riadením stavebných projektov a zanedbával duchovné pobožnosti a zhromaždenia, v dôsledku čoho sa moje srdce vzďaľovalo od Boha a môj život utrpel stratu. Ak by som takto pokračoval, nakoniec by som stratil možnosť konať svoju povinnosť a dosiahnuť spásu. Nakoniec som si uvedomil, že snaha o bohatstvo, slávu a zisk nie je dobrou cestou; je to prostriedok, ktorým satan kazí ľudí a škodí im, nástroj otroctva, ktorý nakoniec vedie k tomu, že sa s nami satan zahráva a ubližuje nám.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov: „Vy nepotrebujete ani pravdu, ani život, ani princípy, ako sa správať, a už vôbec nie Moje svedomité dielo. Skôr potrebujete všetko, čo vlastníte v tele – bohatstvo, status, rodinu, manželstvo a tak ďalej. Ste úplne ľahostajní k Mojim slovám a dielu, takže môžem celú vašu vieru zhrnúť jedným slovom: povrchnosť. Ste schopní zájsť akokoľvek ďaleko, len aby ste dosiahli veci, ktorým ste úplne oddaní, ale zistil som, že by ste neurobili to isté kvôli veciam, ktoré sa týkajú vašej viery v Boha. Ste skôr relatívne oddaní a myslíte to len relatívne vážne. Preto vravím, že tí, ktorým chýba dokonalá úprimnosť srdca, neuspejú vo svojej viere v Boha. Vážne sa nad tým zamyslite – je medzi vami veľa takýchto neúspešných?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O konečnom osude) Božie slová mi pomohli pochopiť, že viera v Boha si vyžaduje usilovanie sa o pravdu a plnenie našich vlastných povinností. Konaním svojich povinností a pochopením pravdy postupne odvrhávame svoju skazenú povahu, a tak môžeme prijať Božiu spásu. Spomenul som si, čo povedal Pán Ježiš: „Kto z vás sa nevzdá všetkého, čo má, nemôže byť Mojím učeníkom.“ (Lk 14, 33) Peter sa vo Veku milosti neusiloval o bohatstvo, slávu alebo zisk. Keď ho Pán Ježiš zavolal, dokázal zanechať rybolov a nasledovať Pána. Usiloval sa výlučne o pravdu, plnenie povinností stvorenej bytosti a poznanie samého seba prostredníctvom Božích slov a odvrhol svoju skazenú povahu. Nakoniec krásne a zvučne svedčil o Bohu, Boh ho zdokonalil a on žil zmysluplný život. Keď som uvažoval o Petrovej skúsenosti, uvedomil som si, aké zmysluplné je pre nás usilovať sa o pravdu a vykonávať svoje povinnosti. Keby som teraz s príchodom veľkých pohrôm naďalej lipol na úsilí o bohatstvo, slávu a zisk, zanedbával pravdu a svoje povinnosti, bolo by už príliš neskoro. Nakoniec by som sa len ocitol v pohromách, nariekal a škrípal zubami. Musím nasledovať Petrov príklad a usilovať sa o pravdu. Nemohol som uprednostniť zarábanie peňazí pred vykonávaním svojich povinností. Aby som sa mohol pravidelne zúčastňovať zhromaždení a konať svoje povinnosti, porozprával som sa s manželkou o myšlienke predať niekomu všetko naše stavebné náradie a prijať príležitostné práce, aby sme si zarobili na živobytie. Manželka najprv nesúhlasila, no vysvetlil som jej svoje myšlienky a chápanie a už nenamietala. Neskôr som predal všetko náradie a venoval som sa na plný úväzok vykonávaniu svojich povinností. Pri konaní svojich povinností som v partnerstve s bratmi a sestrami zažil dielo a vedenie Ducha Svätého a cítil som sa oslobodený a voľný. Vždy keď som zjavil svoju skazenosť, hľadal som pravdu, uvažoval a snažil sa spoznať svoje úmysly, prirodzenosť a dôsledky svojho konania. Keď som dokázal vzdorovať sám sebe a praktizovať podľa pravdy-princípov, pociťoval som radosť a vnútorný pokoj. Vďaka tejto skúsenosti som v praxi pochopil význam usilovania sa o pravdu a vykonávania svojich povinností.

Keď som po nejakom čase robil pomocné práce, šéf mi povedal: „Viem, že dokážeš riadiť stavebné projekty. Je tu veľa práce a celkom to vynáša. Buďme partnermi – každý z nás bude mať polovičný podiel. Nie je vylúčené, že každý z nás zarobí niekoľko stotisíc juanov.“ Keď som si vypočul jeho slová, trochu ma to vyviedlo z miery a pomyslel som si: „Toto je vzácna príležitosť dobre zarobiť. Ak to budem robiť niekoľko rokov, mohol by som zarobiť milióny. Život by bol o niečo lepší. Mal by som súhlasiť s jeho návrhom?“ Potom mi však napadla ďalšia myšlienka: „Ak sa pustím do projektového riadenia pre peniaze, ako budem chodiť na zhromaždenia a konať svoje povinnosti? Stratím možnosť získať pravdu a Božiu spásu. Nie je to satanova intriga? Satan sa ma snaží nalákať peniazmi, ale ja mu nemôžem naletieť.“ Svojho šéfa som teda odmietol. Keď videl môj rozhodný postoj, sklamane odišiel.

Vďaka týmto skúsenostiam som si uvedomil, akú škodu a dôsledky má úsilie o bohatstvo, slávu a zisk. Zistil som, že satan používa peniaze, aby ľudí pokúšal a kazil. Pochopil som tiež, že Boh chce, aby sme sa usilovali o pravdu a zanechali bohatstvo, aby nás oslobodil od satanovho ubližovania a umožnil nám získať pravdu a Božiu spásu. To má najväčší zmysel a hodnotu. Teraz môžem odložiť prácu a peniaze bokom a naplno sa venovať konaniu svojich povinností. Všetko toto poznanie a premenu som získal vďaka vedeniu Božích slov. Bohu vďaka!