Rodičia mi zomreli, keď som bola ešte malá. Doma nás bolo veľa súrodencov, boli sme veľmi chudobní a všetci susedia sa na nás pozerali zvrchu. Niekedy, keď som sa išla hrať so susedovými deťmi, susedia si našli výhovorku, aby ma vyhodili. Bola som veľmi smutná a myslela som si, že ľudia sa na nás pozerajú zvrchu preto, lebo sme chudobní. Jednu jar, keď sa začalo otepľovať, nemala som na seba žiadne jarné oblečenie, a tak som stále nosila vatovanú bundu a nohavice, z ktorých už trčala výplň. Keď som išla po ulici, ľudia na mňa ukazovali prstom a hovorili: „Pozri na to úbohé dieťa bez matky!“ Tak veľmi som závidela ostatným, keď som videla, ako dobre sa stravujú a pekne sa obliekajú, a pomyslela som si: „Keď vyrastiem, budem zarábať veľa peňazí, aby som mohla jesť a nosiť, čo len budem chcieť, a už nikdy na mňa nikto nebude pozerať zvrchu.“ Neskôr som sa vydala, ale aj rodina môjho manžela bola chudobná. Príbuzní a susedia sa na nás pozerali zvrchu, no ja som si myslela: „Pokiaľ budeme tvrdo pracovať, určite dokážeme zmeniť našu situáciu a zbohatnúť.“ S manželom sme chodili na brigády, trochu sme podnikali a obchodovali s agroproduktami. Bez ohľadu na to, o čo išlo, ak sme počuli o spôsobe, ako zarobiť peniaze, skúsili sme to. Aj po niekoľkých rokoch sme si však ledva zarobili na prežitie a nemali sme veľa úspor. Raz, keď sme jedli s priateľmi, jeden z nich sa nám vysmial: „Neberte to tak, že na vás pozerám zvrchu, ale aj keby ste pracovali ďalších desať rokov, nebudete si môcť žiť tak ako ja teraz!“ Jeho slová ma tak nahnevali. Cítila som sa, akoby mi niekto vlepil facku, a tvár mi horela. Pomyslela som si: „Nehovor také hlúposti. Ako sa hovorí: ‚Chudoba nemá korene a bohatstvo nemá semená.‘ Bohatstvo ani chudoba nie sú vytesané do kameňa, a pokiaľ budeme tvrdo pracovať, nebudeme chudobní navždy!“ Povedala som manželovi: „Nesmieme sa nechať odradiť, musíme ho prekonať a donútiť ho uznať, že sa mýlil.“

Neskôr sme si požičali peniaze, aby sme si otvorili veľkoobchod so zmiešaným tovarom. Aby sme vyhoveli našim zákazníkom, doručovali sme im tovar až domov a s manželom sme ho vláčili od dverí k dverám a predávali. Keďže sme chceli získať zákazníkov, ponúkali sme im nízke ceny alebo predaj na splátky. Niektorí zákazníci hovorili nepríjemné veci, ale pre zárobok sme sa museli ďalej usmievať. Pracovala som minimálne desať hodín denne a cez deň som bola taká unavená, že sa mi zatvárali oči, ale aj tak som si nedovolila oddýchnuť. Keď sa obchodu začalo dariť, rozšírili sme našu činnosť. Kvôli úspore nákladov sme si nenajali žiadnu výpomoc a všetko nakladanie a vykladanie tovaru sme robili svojpomocne. Na konci každého dňa sme boli takí vyčerpaní, že sme nemali energiu ani prehovoriť. Po niekoľkých takýchto rokoch sme konečne čosi zarobili, splatili sme pôžičky a kúpili si dodávku. Dokonca sme si postavili dom a v našom okolí sme sa stali pomerne známymi. Príbuzní a priatelia nás obdivovali a chválili nás za to, akí sme šikovní a schopní. Všetka táto chvála od priateľov a príbuzných ma napĺňala hrdosťou a myslela som si: „Dni, kedy na mňa ľudia pozerali zvrchu, sú konečne preč a teraz môžem pred ostatnými chodiť so vztýčenou hlavou. Je skvelé mať peniaze! Kým som ešte mladá a vládzem pracovať, chcem zarobiť ešte viac peňazí, kúpiť si lepší dom a auto a žiť si na vysokej nohe, aby ma ľudia ešte viac obdivovali!“ Potom som pracovala ešte tvrdšie a bola som taká zaneprázdnená, že som nemala čas ani na pravidelné jedlo. Keď som v noci ležala v posteli, v mysli sa mi stále premietali pracovné záležitosti a niekedy som prebdela celú noc a nepomáhali mi ani tabletky na spanie. Ešte pred východom slnka mi volali kvôli rozvozu tovaru a ja som sa ponáhľala ho doručiť. Každý deň som bola v napätí. Keďže časť tovaru bola horľavá, niekedy, keď som v noci spala a do domu zasvietili svetlá z áut, myslela som si, že vypukol požiar, vyskočila som z postele a utekala von skontrolovať, či nehorí. Nervy som mala úplne na dranc a takýto život bol vyčerpávajúci. Keď som však videla, koľko peňazí som zarobila, bola som šťastná a myslela som na to, že chcem zarobiť ešte viac, aby som zahanbila tých, ktorí sa na mňa pozerali zvrchu.

Jedného dňa, keď môj manžel nebol doma, sama som vyložila veľké nákladné auto tovaru a v tú noc ma v spánku strašne bolel chrbát. Na druhý deň ráno ma chrbát bolel tak veľmi, že som sa nemohla zohnúť a bolo pre mňa ťažké vôbec chodiť. Išla som do nemocnice a doktor mi diagnostikoval vyskočenú platničku. Povedal, že musím oddychovať a už nemôžem vykonávať ťažkú prácu, a že ak sa znova presilím, môže sa to zhoršiť a prípadne viesť k ochrnutiu. Doktorove slová ma trochu vystrašili. Premýšľala som o tom, že by som obchod prenechala manželovi a na chvíľu si oddýchla, ale potom som si spomenula, aký je môj muž nedbanlivý. Nezaujímal sa o nákupné ani predajné ceny výrobkov v obchode a bezo mňa by obchod nemohol fungovať. Obchodu sa darilo tak dobre, že vynechať čo i len jeden deň znamenalo prísť o veľa peňazí. Pomyslela som si, že budem pokračovať, kým budem vládať, a prestanem, až keď sa nakoniec zrútim. A tak som pokračovala v práci a popritom som sa liečila vždy, keď sa dalo. Neskôr sa u mňa rozvinuli srdcová choroba, myómy maternice, alergická nádcha a neurasténia. Niekedy som nedokázala spať celú noc, začala som byť veľmi podráždená, všetci a všetko okolo mňa ma otravovalo a často sa mi stávalo, že som vybuchla. Hoci som mala peniaze, pre muky z choroby som mala pocit, že život nestojí za to, aby som ho žila. Jedna spomienka, ktorá mi naozaj utkvela v pamäti, je z predvečera Sviatku jari, keď už bolo veľmi neskoro. Obchody na ulici boli všetky zatvorené a ja som zostala na celej ulici jediná. Pred obchodom som videla veľkú kopu tovaru, ktorú bolo treba presunúť dovnútra, ale bola som taká vyčerpaná, že som nemala silu ani chodiť. Pocítila som vlnu osamelosti a bezútešnosti a doľahol na mňa pocit, aký ťažký a únavný je tento život. So slzami v očiach som pozrela k nebu a zvolala: „Ó, nebesá! Som taká unavená z tohto spôsobu života. Je život naozaj len o zarábaní peňazí? Aký je skutočný zmysel života?“

Kým som sa zmietala v tejto bolesti a zmätku, na jar v roku 2014 mi moja dcéra, ktorá práve prijala Božie dielo posledných dní, kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. V tom čase som si prečítala jeden úryvok Božích slov, ktorý ma veľmi dojal pri srdci. Všemohúci Boh hovorí: „Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože musí príliš dlho čakať, kým dostane odpoveď od ľudí. Chce hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani nehladoval. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek uvíta tvoj príchod. Drží stráž po tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť, čaká na deň, keď sa ti zrazu vráti pamäť: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha a že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil vedomie a v nejakom neznámom čase si mal ‚otca‘; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal tam veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Zúfalo túžil, čakajúc na reakciu bez odpovede. Jeho stráž je neoceniteľná a drží ju pre samotné ľudské srdce a ľudský duch. Možno je Jeho stráž nekonečná alebo sa možno skončila. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdych Všemohúceho) Po prečítaní Božích slov som bola veľmi dojatá a neubránila som sa slzám. Ukázalo sa, že Boh bol vždy po mojom boku a čakal, kým sa k Nemu vrátim. Pri honbe za peniazmi som sa vyčerpala a privodila som si choroby. Dni som trávila v napätí a môj život sa mi zdal taký bolestivý a prázdny. Boh použil moju dcéru, aby mi kázala evanjelium, čím mi umožnil počuť Boží hlas a vrátiť sa do Božieho domu. V tej chvíli som mala pocit, akoby som sa vrátila k svojim rodičom, a moje srdce sa naplnilo pokojom, úľavou a pocitom, že sa mám o koho oprieť.

Keď som našla Boha, môj duševný stav sa čoraz viac zlepšoval a môj srdcový tep sa postupne vrátil do normálu. Zmiernila sa mi aj alergická nádcha a v noci som dokázala spať. Vedela som, že Boh mi odňal chorobu, a moje srdce bolo plné vďačnosti k Nemu. Neskôr som v cirkvi prijala povinnosť polievať nováčikov. Takto som konala svoju povinnosť popri riadení svojho podniku, ale väčšinu času bolo moje srdce stále zamerané na môj obchod a ja som si myslela, že je to v poriadku, pokiaľ to nezdržuje zhromaždenia s nováčikmi. Občas prišli zákazníci v noc pred zhromaždením, aby si vyzdvihli tovar, a keďže som chcela predať viac, neustále som im ukazovala ďalšie výrobky. Kým som prišla domov, bolo už veľmi neskoro, bola som taká unavená, že ma bolelo celé telo a zaspávala som na kolenách pri modlitbe. Keďže som si dobre neoddýchla, na druhý deň som sa na zhromaždeniach s nováčikmi cítila ospalá. V tom čase bola jedna sestra, ktorú som polievala, tiež zaneprázdnená svojím podnikaním. Na zhromaždenia vždy meškala, ale ja som jej hovorila len slová a učenia a neriešila som jej stav. Niekedy som na zhromaždeniach premýšľala, ako sa musím ponáhľať domov doručiť tovar zákazníkom, lebo som sa bála, že ak niečo doručím neskoro, nebudú to už chcieť. Moje srdce sa nevedelo upokojiť a chcela som len, aby sa zhromaždenia rýchlo skončili. Inokedy išiel môj manžel mimo mesta nakúpiť tovar a bol preč niekoľko dní. Počas týchto dní som musela polievať nováčikov, a ak by som šla von konať svoju povinnosť, obchod by musel zostať zatvorený. Myslela som si: „Za deň dokážem zarobiť vyše tisíc jüanov. O koľko peňazí by som prišla, keby som obchod na niekoľko dní zatvorila?“ Preto som vodcovi nečestne povedala: „Ak nechám obchod zatvorený, susedia začnú mať podozrenie, že verím v Boha, a to by mohlo spôsobiť bezpečnostné riziko.“ Tak som nechala vodcu, aby zhromaždenia pre nováčikov hostil namiesto mňa. Raz po večeri sa mi zrazu zatočila hlava, pocítila som nepríjemný pocit v žalúdku a vyvrátila som všetko, čo som práve zjedla. Najprv som si myslela, že to môže byť z niečoho, čo som jedla, ale po vracaní sa závraty ešte zhoršili. Manžel ma vzal do nemocnice a ja som sa v srdci neustále modlila k Bohu: „Bože, Ty si dopustil, aby ma dnes postihla táto choroba. Prosím, osvieť ma, aby som dokázala porozumieť Tvojmu úmyslu a videla, kde som urobila chybu. Som ochotná kajať sa.“

Pri svojom hľadaní som si spomenula na jeden úryvok z Božích slov: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí medzi nimi by zhrabli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste si vybrali týmto spôsobom a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Mnohí z vás váhali medzi správnym a nesprávnym, nie je to tak? Vo všetkých zápasoch medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym – medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, harmóniou a rozkolom, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej – určite ste si vedomí rozhodnutí, ktoré ste urobili! Medzi harmonickou a rozvrátenou rodinou ste si bez váhania vybrali tú šťastnú. Medzi bohatstvom a povinnosťou ste si znova vybrali prvú možnosť, dokonca vám chýbala vôľa vrátiť sa na breh. Medzi prepychom a chudobou ste si vybrali prepych. Medzi svojimi deťmi, manželkami a manželmi, alebo Mnou, ste si vybrali rodinu. A medzi predstavami a pravdou ste si tak isto vybrali prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás, som jednoducho ohromený. Vaše srdcia sú nečakane také neschopné obmäkčenia. Krv srdca, ktorú som po mnoho rokov vylieval, mi prekvapivo nepriniesla nič viac ako vaše opustenie a rezignáciu, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi oplácali sklamaním a bolestným zármutkom? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) Keď som uvažovala o Božích slovách a premýšľala o svojom správaní, nebola som presne tým človekom, o ktorom Boh hovoril, že sa snaží v jednej ruke držať peniaze a v druhej pravdu? Hoci som verila v Boha a konala svoju povinnosť, moja myseľ bola každý deň stále zaneprázdnená obchodom a vždy som premýšľala o tom, ako zarobiť viac peňazí. Všetok svoj čas som trávila honbou za peniazmi a len zriedka som jedla a pila Božie slová. Svoju povinnosť som brala ako niečo, čo robím vo voľnom čase, a keď som ju konala, robila som to povrchne, mechanicky a bez záujmu. To, že som sa mohla cvičiť vo svojej povinnosti polievať nováčikov, bolo Božím povýšením, a mala som sa vážne zamyslieť nad tým, ako ju konať dobre a ako riešiť stavy a ťažkosti svojich bratov a sestier. Svoju povinnosť som však nepovažovala za moju zodpovednosť a moja myseľ sa sústredila len na to, ako zarobiť viac peňazí. Kvôli obchodu som každý deň ponocovala, a preto som bola na druhý deň na zhromaždeniach s nováčikmi ospalá a v duchovnom spoločenstve som hovorila len o slovách a učeniach. Hoci som mala počas zhromaždení čas byť viac v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, bála som sa, že ak by sa zhromaždenia skončili neskoro, zdržalo by to môj predaj vecí, tak som zhromaždenia ukončila narýchlo. Dokonca som vodcovi klamala a požiadala ho, aby ma zastúpil ako hostiteľ na zhromaždeniach s nováčikmi, aby som zarobila viac peňazí. Predtým, ako som našla Boha, som sa každý deň naháňala za peniazmi, čím som sa vyčerpala a privodila si choroby. Prežívala som takú trýzeň a neznesiteľnú bolesť, že som dokonca stratila odvahu žiť. Práve Boh ma spasil a dovolil mi počuť Jeho hlas, a ja by som mala byť vďačná za Božiu spásu a chopiť sa tejto jedinečnej životnej príležitosti, aby som dobre konala svoju povinnosť a uspokojila Boha. Moja myseľ však bola stále plná myšlienok na to, ako zarobiť viac peňazí, a vždy, keď sa moja povinnosť dostala do konfliktu s mojimi osobnými záujmami, som povinnosť odsunula bokom. Bola som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná, a chýbala mi ľudská prirodzenosť! Boh hovorí: „Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti?“ Kedysi som sa zameriavala výlučne na honbu za peniazmi a svoju povinnosť som nekonala dobre, ale Boh mi dal ďalšiu šancu vybrať si. Bola som ochotná spoliehať sa na Boha, odložiť honbu za peniazmi bokom, jesť a piť viac Božích slov, usilovať sa o pravdu a celým srdcom sa oddať svojej povinnosti.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov: „Ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi, slávou a ziskom; považujú tieto veci za záchranné lano, za svoju jedinú oporu, akoby to, že ich majú, znamenalo, že môžu ďalej žiť a uniknúť smrti. Ale až keď majú zomrieť, uvedomia si, ako sú im peniaze, sláva a zisk vzdialené a tvárou v tvár smrti, akí sú slabí a bezmocní, akí sú zraniteľní a akí sú osamelí a bezmocní a nemajú sa kam obrátiť. Uvedomujú si, že peniaze alebo slávu a zisk nemožno vymeniť za život, a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý, bez ohľadu na to, aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Uvedomujú si, že život si nemožno kúpiť za peniaze, že sláva a zisk nemôžu umožniť človeku, aby unikol smrti, a že ani peniaze, ani sláva a zisk nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Božie slová ma chytili za srdce. Bezhlavo som pracovala, aby som zarobila peniaze len preto, aby ma ostatní obdivovali, pričom som verila, že zarábanie peňazí mi dá všetko. Keď však prišlo utrpenie z choroby, peniaze mi vôbec nepomohli zmierniť bolesť. Až vtedy som si niečo uvedomila: „Ak prídem o život, načo mi bude dobré, že zarobím viac peňazí? Ak zomriem, načo mi budú prchavý obdiv a chvála ľudí?“ Spomenula som si na svojich dvoch bohatých susedov. Suseda dostala leukémiu v tridsiatke, a hoci minula veľa peňazí, stále sa nedokázala vyliečiť. Nakoniec po sebe zanechala dve malé deti a zomrela. Ďalší sused po štyridsiatke mal krvácanie do mozgu, upadol do vegetatívneho stavu a nedlho nato zomrel. Keď som to videla, uvedomila som si, že žiadne množstvo peňazí nedokáže predĺžiť život človeka, a vedela som, že nemôžem riskovať svoj život len preto, aby som zarobila. Potom som sa začala sústrediť na svoju povinnosť. Mimo svojich povinností som praktizovala stíšenie sa pred Bohom, jedla a pila som Jeho slová a vyzbrojovala som sa pravdou. Postupne sa výsledky mojej povinnosti zlepšovali a tiež som našla veľké potešenie v tom, že som so všetkými žila cirkevný život.

Jedného dňa, keď som dokončila svoju povinnosť, som sa vrátila do obchodu. Manžel mi podal pokladničný doklad a ja som si všimla, že niekoľko položiek v ňom nebolo zaúčtovaných. Keď som to preverila u zákazníka, zistila som, že manžel zaevidoval menej položiek. Bola tam aj faktúra, pri ktorej mal účtovať 500 jüanov, ale zapísal len 50. Pomyslela som si: „Vždy som vedela, že môj muž je nedbanlivý, často účtuje menej a rozdáva tovar navyše, a keďže zákazníci chodia na nákupy každý deň, pri takomto tempe naše straty nepokryje žiadne množstvo peňazí. Zdá sa, že obchod bezo mňa naozaj nemôže fungovať.“ Bolo pre mňa ťažké odložiť túto záležitosť bokom. V tej chvíli som si uvedomila, že sa opäť zameriavam na peniaze, a tak som premýšľala: „Viem, že to, koľko má človek peňazí, je predurčené Bohom, tak prečo mám vždy taký problém odložiť honbu za peniazmi bokom?“ Prečítala som si, že Božie slová hovoria: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Medzi ľuďmi, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nemajú rovnakú mieru skúsenostných poznaní tohto príslovia, ale každý si ho vykladá a uznáva ho inak na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má niekto s týmto príslovím, aký negatívny vplyv to môže mať na srdce človeka? Niečo sa odhaľuje cez ľudskú povahu ľudí na tomto svete vrátane každého jedného z vás. Čo je to? Je to uctievanie peňazí. Je ťažké odstrániť to zo srdca človeka? Je to veľmi ťažké! Zdá sa, že skazenosť človeka spôsobená satanom je skutočne hlboká! Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a všetkých ich kazí tak, aby uctievali peniaze a materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie a akí sú vážení. Chudobní nemajú pocit, že môžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť arogantne a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa za väčším množstvom peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata možnosti získať pravdu a byť spasení pre ľudí tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že usilovať sa o bohatstvo, aby som získala obdiv, nie je pozitívna vec, a že je to metóda, ktorú satan používa na skazenie ľudí. Ľudia žijú pre peniaze a keď nejaké nadobudnú, chcú ich viac. Ich túžba po bohatstve len rastie, a nakoniec pre peniaze zomierajú, čím strácajú svoju príležitosť usilovať sa o pravdu a byť spasení. Keď som bola malá, naša rodina bola chudobná a ľudia v našom okolí sa nám vysmievali, takže som sa cítila voči ostatným menejcenná. Keď som vyrástla a stále som nedokázala zarobiť peniaze, priatelia a príbuzní sa na mňa pozerali zvrchu, a ešte silnejšie som cítila, že bez peňazí je život neznesiteľný. A tak som si zo zarábania peňazí urobila svoj životný cieľ. Žila som podľa jedov: „Peniaze nie sú všetko, ale bez nich nezmôžeš nič,“ „Peniaze hýbu svetom,“ „Človek umiera pre bohatstvo tak, ako vtáci pre zrno,“ a podľa ďalších podobných jedov, ktoré satan vštepuje ľuďom. Pokiaľ som dokázala zarobiť peniaze, bola som ochotná znášať akékoľvek útrapy a neodpočívala som ani vtedy, keď som bola na pokraji ochrnutia z vyskočenej platničky. Bála som sa, že ak nebudem pracovať, zarobím menej peňazí, a tak som sa neustále hnala vpred, akoby som išla na bicykli a nezastavila by som, kým by sa neprevrhol. Nakoniec mi moja choroba spôsobila toľko bolesti, že sa mi nechcelo žiť. Aj po tom, čo som našla Boha, som naďalej žila podľa týchto satanských jedov. Hoci som konala svoje povinnosti, moje srdce bolo stále zamerané na to, ako zarobiť viac peňazí, a na zhromaždeniach som všetko robila len mechanicky a mrhala som časom. To spôsobilo, že vstup mojich bratov a sestier do života utrpel straty a ja som neurobila žiadny pokrok. Život podľa satanových jedov mi priniesol len bolesť a priestupky pri konaní mojej povinnosti. Honba za bohatstvom s cieľom získať obdiv je spôsob, akým satan ovláda ľudí a vedie ich do záhuby. Nechcela som sa už nechať pokúšať satanom a strácať čas naháňaním sa za bohatstvom. Musela som sústrediť svoju energiu na to, aby som jedla a pila Božie slová a konala svoju povinnosť. Potom som sa na podnikanie sústredila menej, do obchodu som chodila menej často a cítila som sa oveľa uvoľnenejšie, fyzicky aj psychicky. Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Ako normálni ľudia a ako ľudia, ktorí sa usilujú milovať Boha, je vašou pravou budúcnosťou vstúpiť do kráľovstva a stať sa Božími ľuďmi, a je to život, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam; nikto nie je požehnanejší ako vy. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha, a žijete preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznaj najnovšie Božie dielo a nasleduj Jeho stopy) V minulosti som žila pre telo a peniaze, usilovala som sa o obdiv ostatných a kráčala som po ceste do záhuby. Teraz som mohla nasledovať Boha, usilovať sa o pravdu a plniť si svoju povinnosť ako stvorená bytosť. To je ten najhodnotnejší a najzmysluplnejší život. Svoje myšlienky musím zamerať na usilovanie sa o pravdu a na svoje povinnosti, a svoje povinnosti musím konať dobre, aby som odplatila Božiu lásku.

Jedného dňa prišiel manžel domov a povedal mi, že v našom okolí otvorili hypermarket a že marketingové oddelenie chce začať tým, že priláka veľkých obchodníkov, aby podporili obchod. Veľkým obchodníkom, ako sme my, ponúkali veľmi výhodné podmienky, poskytovali nám tri roky prenájmu a skladových priestorov zadarmo. Manžel so mnou túto záležitosť prebral a chcel tam naskladniť tovar, aby som ho predávala, pričom hovoril, že je to zaručený zisk. Bola som trochu v pokušení a pomyslela som si: „Nie je toto zlatá príležitosť, ktorá nám spadla priamo do lona? Teraz platíme desaťtisíce jüanov ročne za nájom. Keby sme na tomto novom trhu robili veľkoobchod a maloobchod, nášmu podniku by sa určite darilo, a keď zarobíme viac, môžeme si kúpiť lepší dom a krajšie auto. Potom nás budú naši príbuzní a priatelia ešte viac obdivovať a budú nám viac závidieť!“ Keby som však súhlasila, s manželom by sme museli riadiť oddelené obchody, a hoci by sme zarobili oveľa viac peňazí, určite by sme boli zaneprázdnenejší a vyčerpanejší ako predtým. Spomenula som si na jeden úryvok z Božích slov: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Keď som uvažovala o Božích slovách, uvedomila som si: „Nie je to presne pokušenie od satana? Ak otvoríme ďalší obchod, možno zarobíme viac peňazí a zlepšíme si povesť, no potom by som nemala čas jesť a piť Božie slová ani konať svoje povinnosti. Nezničilo by to moju šancu na spásu?“ Spomenula som si na slová Pána Ježiša: „Je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Bola to absolútna pravda. Bez ohľadu na to, koľko peňazí som zarobila, načo by mi boli, keby som nakoniec prišla o život? Boh ma už požehnal dostatočne, takže som nemohla naďalej venovať všetok svoj čas a energiu zarábaniu peňazí. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, presvedčila som manžela, aby upustil od myšlienky otvoriť si obchod na novom trhu. Na moje prekvapenie súhlasil a ja som vo svojom srdci pocítila hlboký pocit úľavy. Moje oslobodenie z pút peňazí je výsledkom toho, ako vo mne pôsobia Božie slová!