Zhang Qing, Čína

Narodila som sa do obyčajnej rodiny a obaja moji rodičia boli roľníci. Pretože moja rodina bola chudobná, ostatní nás diskriminovali a pozerali sa na nás zvrchu, čo viedlo k tomu, že som sa od detstva cítila menejcenná. Rodičia ma často učili, že sa mám usilovne učiť, aby som v budúcnosti mohla uspieť a aby som neskončila ako oni, tráviac dni staraním sa o malý kúsok zeme. Rozhodla som sa, že sa budem snažiť niečo dosiahnuť, vyniknúť a žiť život na vyššej úrovni.

V júni 2012 som po skončení štúdia nastúpila ako učiteľka, ale moja silná súťaživosť vo mne vyvolala nespokojnosť s mojou vtedajšou situáciou. Počas jednej schôdze som videla riaditeľku Liu, ako výrečne rozpráva na pódiu. Otočila som sa a všimla som si, že mnohí učitelia sa pozerajú na riaditeľku Liu so závisťou a obdivom v očiach. Pomyslela som si: „O koľko lepšie by to bolo, keby som na tom pódiu rozprávala ja! Ale teraz som len obyčajná učiteľka, nenápadná v dave, takže musím tvrdo pracovať a vložiť viac úsilia do svojej výučby. Týmto spôsobom skôr či neskôr zaujmem miesto riaditeľky aj ja.“ V nasledujúcich dňoch som neúnavne pracovala, dokonca aj čas na prestávku som využívala na prípravu hodín a štúdium učebných materiálov. A ak mali niektorí žiaci v mojej triede problémy s pochopením látky, obetovala som obedňajšiu prestávku a dokonca som zostávala dlho do noci, aby som ich doučovala, kým to nepochopili. Pracovala som nepretržite, vo dne v noci, a každý deň som bola taká vyčerpaná, že ma bolel chrbát a kríže. Keď som prišla domov, bola som úplne vyčerpaná a len som sa zvalila na posteľ. Naozaj som chcela odložiť prácu a oddýchnuť si, ale keď som si spomenula na riaditeľku Liu, ako výrečne rozpráva na pódiu, a na závistlivé a obdivné pohľady učiteľov, povzbudzovala som sa myšlienkami: „Teraz trpím, aby som si neskôr mohla užívať lepší život a získať obdiv ostatných. Toto utrpenie sa oplatí!“ Schmatla som teda svoj výtlačok „Pedagogickej psychológie“, aby som sa učila. Vďaka môjmu úsiliu sa moje výsledky vo výučbe zaradili medzi najlepšie. V priebehu iba troch rokov som sa z obyčajnej učiteľky stala vedúcou pedagogického výskumného tímu, odbornou riaditeľkou, zástupkyňou riaditeľky a nakoniec riaditeľkou. Bola som taká šťastná! Nemala som ani tridsať rokov, a už som zastávala vedúcu pozíciu. Istý čas sa ku mne učitelia a rodičia správali s veľkým rešpektom, príbuzní, susedia a spolužiaci sa na mňa všetci pozerali so závisťou a obdivom v očiach a moji rodičia vďaka mne chodili so vztýčenou hlavou. Cítila som sa naozaj hrdá a moja márnivosť bola nesmierne uspokojená. Po mojom povýšení sa mi zvýšil plat a s ním aj môj materiálny život, pričom som si kúpila mnohé luxusné veci, ktoré boli v mojom detstve nedostupné. Konečne som si splnila svoj detský sen a žila som život, ktorý vzbudzoval rešpekt. Mala som pocit, že všetko moje úsilie a tvrdá práca sa vyplatili.

Neskôr sa však život nevyvíjal tak úžasne, ako som si predstavovala. Keď som sa stala riaditeľkou, na pohľad som si síce získala prestíž a obdiv, ale táto pozícia mi priniesla aj neustále utrpenie a vyčerpanie. Služobné cesty a spoločenské udalosti sa u mňa ako riaditeľky stali bežnými, a aby som si získala rešpekt nadriadených a udržala si svoju pozíciu, postupne som sa naučila piť a podlizovať sa ostatným. Raz mi jedna vedúca z úradu pre vzdelávanie povedala: „Pozrite sa na riaditeľku Shao, vie, ako využiť svoje prednosti, aby získala väčšie výhody. Mladosť je prednosť, no viete vy vôbec, ako ju naplno využiť? Ženy musia využiť svoje prednosti, aby sa dostali ďalej a vydržali dlhšie.“ Vedela som, že riaditeľka Shao sa dostala na pozíciu vedúcej vzdelávacej skupiny na úrade pre vzdelávanie tak, že sa stala milenkou vládnych úradníkov. Ich metódy sa mi hnusili. Vždy, keď som pomyslela na večere, kde som musela piť a počúvať oplzlosti svojich nadriadených, cítila som absolútny odpor a mnohokrát som chcela utiecť, ale kvôli svojej pozícii riaditeľky som nemohla robiť nič iné, len sa podriadiť. Predseda školskej rady ma tiež často brával na spoločenské udalosti, predstavoval ma významným osobnostiam v oblasti školstva, čo bolo zdanlivo za účelom profesionálnych výmen, ale v skutočnosti chcel, aby som sa stala ich milenkou a predávala svoje telo. Cítila som absolútne znechutenie. Vždy, keď ma kontaktovali, odbila som ich. Ale pretože som nekonala podľa ich predstáv, predseda bol so mnou mimoriadne nespokojný a niekedy ma v práci šikanoval. Hoci moje pracovné správy boli vypracované veľmi dobre a moje obchodné plány boli dobre štruktúrované, oni vždy hľadali niečo, do čoho by rypli, a ja som nenachádzala slov. Raz som náhodou videla, že telefón môjho nadriadeného bol plný mojich fotografií, a zrazu ma zalial neopísateľný pocit strachu. Pomyslela som si: „Budem ich ďalšou obeťou?“ Bola som vydesená. Každý deň som sa cítila mimoriadne unavená, bola som vyčerpaná zo všetkých spoločenských udalostí a služobných ciest a neustále som bola v strehu a mala obavy, že ma môj nadriadený zneužije. Cítila som sa, akoby som každý deň chodila po tenkom ľade, a tak ubolene, akoby som kráčala po ostrí noža. Bála som sa, že nepracujem dosť tvrdo na to, aby som splnila požiadavky svojho nadriadeného, a že moja pozícia riaditeľky bude ohrozená. Preto som pracovala ešte tvrdšie, aby bola moja práca dokonalá, aby mi nadriadený nemohol nič vytknúť. Aby som to dosiahla, pracovala som vo dne v noci a niekedy som za celý deň nemala čas ani na pohár vody. Často som pociťovala závraty a únavu, časom ma začalo škriabať a svrbieť v hrdle a niekedy som kašľala tak silno, že som vykašliavala krv. Napriek tomu sa moje myšlienky stále sústreďovali na to, ako si udržať pozíciu riaditeľky. Deň čo deň, rok čo rok, tlak vo mne každým dňom narastal a istý čas som trpela nespavosťou. Cítila som, že som na pokraji skľúčenosti. Moja svokra ma takto videla a poradila mi, aby som sa vzdala funkcie riaditeľky a našla si inú prácu. Tiež mi kázala evanjelium a našla pre mňa úryvok Božieho slova, aby som si ho prečítala. Boh hovorí: „Osud človeka ovládajú Božie ruky. Nedokážeš sa sám ovládať: Aj keď sa človek kvôli sebe vždy náhli a je zaneprázdnený, nie je schopný ovládať seba samého. Ak by si poznal svoje vlastné vyhliadky, ak by si mohol ovládať svoj vlastný osud, bol by si naďalej nazývaný stvorenou bytosťou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Keď som si prečítala slovo „osud“, pomyslela som na seba: Človek, po ktorom som túžila ako po svojom partnerovi, bol niekto, kto rozumel romantike a citom, ale ten, kto so mnou vstúpil do manželstva, bol niekto, kto predstavám flexibility a romantiky nerozumel, niekto, komu chýbala predstavivosť a tvorivosť. Od detstva som si vždy chcela svojím úsilím získať obdiv ostatných a verila som, že mi to prinesie šťastie. Avšak keď som sa stala riaditeľkou, zistila som, že nielenže nie som šťastná, ale som ešte nešťastnejšia ako predtým. V istom momente som dokonca upadla do skľúčenosti. Vtedy som si uvedomila, že človek svoj osud neovláda.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože príliš dlho musel čakať na odpoveď od ľudí. Túži hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani nehladoval. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, nebuď stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek uvíta tvoj príchod.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho) Po prečítaní tohto úryvku z Božích slov som bola hlboko dojatá. Cítila som, že Boh tak dobre rozumie ľuďom, a videla som Jeho lásku k ľudstvu. Spomenula som si, ako som vo dne v noci pracovala, aby som sa stala riaditeľkou, a ako som po tom, čo som sa ňou stala, často cestovala za prácou a mala spoločenské povinnosti, keď som sa snažila pochlebovať a získať si priazeň nadriadených. Každý deň som bola pod obrovským psychickým tlakom. Nemohla som nájsť nikoho, komu by som sa zverila, ani žiadny bezpečný prístav pre svoju ustarostenú dušu. Rozprávala som sa s mamou a ona mi poradila: „Musíš tvrdo pracovať a vedieť, ako sa správať pred svojimi nadriadenými. Ak prídeš o prácu, susedia sa na nás budú pozerať zvrchu.“ Povedala som to manželovi a on mi len poradil so slovami: „Po nejakom čase sa to zlepší.“ Ale čas plynul a ja som sa ocitla na pokraji zrútenia. Kto by mohol pochopiť moje pocity? Až vďaka Božím slovám som si uvedomila, že len Boh skutočne rozumie ľuďom, že On dokázal cítiť moje neznesiteľné utrpenie, keď mi povedal, aby som neplakala a necítila sa stratená, a že uvíta môj príchod. Cítila som, že len Boh skutočne pozná moje srdce a že sa Mu môžem so všetkým zdôveriť, a moja duša našla veľkú útechu. Chcela som preskúmať Božie dielo posledných dní, ale keď som pomyslela na to, aká som zaneprázdnená prácou, premýšľala som, kedy budem mať čas. Tak som sa pokúsila modliť k Bohu a vyjadriť Mu svoje myšlienky: „Ó, Bože! Nechcem takto žiť, je to nesmierne vyčerpávajúce. Prosím, otvor mi cestu!“ V tom okamihu mi zavolala staršia sestra a požiadala ma, aby som pracovala v škôlke. Bola to jediná štátna škôlka v celom okrese a škola mala najlepšie vzdelávacie zariadenia a podmienky na výučbu v okrese. Hoci som chcela ísť, priniesla som mnoho obetí, aby som získala pozíciu riaditeľky, takže som mala pocit, že by bolo ťažké sa toho všetkého teraz vzdať. Ale keď som si spomenula na to, ako zvrátene sa ku mne správal môj nadriadený, cítila som znechutenie. Zvažovala som teda, že do tejto škôlky pôjdem, mysliac si, že ma možno moji noví nadriadení vďaka môjmu úsiliu nakoniec povýšia na riaditeľku škôlky, po čom by som opäť získala svoje postavenie. Týmto spôsobom by som mohla preskúmať Božie dielo a zároveň si získať úctu ľudí. Zabijem dve muchy jednou ranou!

V júli 2019 som sa vzdala funkcie riaditeľky a odišla do škôlky. Práca v predškolskej výchove však nebola taká jednoduchá a ľahká, ako som si predstavovala, a často som musela absolvovať rôzne školenia a súťaže v základných pedagogických zručnostiach, takže som bola každý deň zaneprázdnená. Najmä keď som videla súhlasné pohľady nadriadených na vynikajúcich učiteľov, pociťovala som závisť a nevedomky som sa vydala na cestu úsilia o úctu ostatných. Začala som sa posadnuto učiť hrať na klavíri, cvičiť tanec a pripravovať rôzne programy, takže mi nezostal vôbec žiadny voľný čas, a svoj úmysel hľadať Božie dielo v posledných dňoch som pre svoj hektický pracovný rozvrh odsunula na vedľajšiu koľaj. Neskôr som sa vďaka tvrdej práci v škôlke rýchlo presadila a moji nadriadení si ma veľmi vážili. Ale to, že som bola vysoko cenená, mi prinieslo aj trápenie. Niekedy ma moji nadriadení požiadali, aby som im napísala prejavy na debaty a prezentácie, ale keďže som cez deň musela učiť svojich žiakov, musela som v noci pracovať nadčas, aby som návrhy stihla. Každý deň som mala naozaj málo času. Videla som tiež svojich kolegov, ako sa pri svojom zúrivom súperení o postavenie usmievajú, a pritom za chrbtom skrývajú dýky. Uväznená v tejto situácii som sa cítila, akoby som sa vrátila do svojho predchádzajúceho života. Moje telo zostávalo v stave neustálej únavy a bolo pod veľkým tlakom a každý deň som mala pocit, akoby mi mala explodovať hlava. Cítila som aj ostrú bolesť v prsiach, akoby ma pichali ihlami. Cítila som sa úplne bezmocná a moje srdce bolo prázdne. Jedného dňa v októbri škola zorganizovala zdravotnú prehliadku. Keď ma lekár vyšetril, s vážnym výrazom povedal: „S vašimi prsníkmi je veľa problémov.“ Spýtala som sa: „Je to rakovina?“ Lekár povedal: „Zatiaľ to nie je isté, ale mali by ste si čo najskôr dať urobiť biopsiu ihlou, pretože včasné odhalenie znamená včasnú liečbu.“ Mala som pocit, akoby sa svet zotmel, keď som sa sama seba pýtala: „Mohla by to byť naozaj rakovina?“ Zmocnil sa ma nevysvetliteľný pocit bezmocnosti a zrútila som sa na zem. Potom som išla do krajskej nemocnice na diagnostiku. Lekár povedal, že ide o hyperpláziu prsníka, cysty a viaceré zdurené uzliny. Poradil mi, aby som svoj stav sledovala a každé tri až šesť mesiacov sa vracala na kontrolu, ale povedal, že ak uzliny narastú, pravdepodobne budem potrebovať operáciu. Správa ukázala, že v tomto bode boli uzliny v treťom štádiu. Lekár povedal, že ak by postúpili do štvrtého štádia, mohla by to byť rakovina. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa desila. Jednoducho som nedokázala pochopiť, ako niekto ako ja, kto má sotva tridsať, môže dostať takú vážnu chorobu. Mala som pocit, akoby sa mal zrútiť svet. Moje telo bolo ťažké ako olovo, keď som sa vliekla domov, zatvorila dvere a ľahla si na posteľ. Po lícach mi stekali slzy a stále som sa sama seba pýtala: „Prečo som posledných pár rokov tak tvrdo pracovala? Naozaj som obetovala svoje zdravie len preto, aby som si získala obdiv ostatných? Čo mi skutočne priniesol obdiv ostatných? Prečo aj napriek obdivu ľudí stále žijem v takej bolesti? Ako môžem žiť zmysluplný a hodnotný život?“

Jedného dňa, v mojej bolesti a zmätku, ma bratia a sestry prišli pozvať na zhromaždenie a začala som sa zúčastňovať na cirkevnom živote. Videla som svojich bratov a sestry, ako sa pod polievaním a zaopatrením slov Všemohúceho Boha usilujú o pravdu a snažia sa o zmenu v povahe, a videla som, že sa navzájom milujú a podporujú bez súťaženia o slávu a zisk alebo intrigovania proti sebe. Bol to ostrý kontrast s tým, čo som videla vo svojej práci a na spoločenských udalostiach. Zistila som, že ma priťahujú Božie slová, a začala som sa aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach a žiť cirkevný život. Počas jednej zo svojich duchovných pobožností som si prečítala tieto Božie slová: „V skutočnosti je jedno, aké má človek vznešené ideály, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú veľmi dôležité pre život každého človeka a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá je v silnej zhode s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné usmernenia a začali sa v živote o niečo snažiť. Bez ohľadu na to, aké zvučné sa môžu zdať slová, ktoré ľudia používajú na opis svojich životných snáh, tieto snahy sú neoddeliteľne spojené so ‚slávou‘ a ‚ziskom‘. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál, ktorý môžu použiť, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál, ktorý môžu použiť, aby hľadali pôžitok a oddávali sa nemravnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia ochotne, aj keď nevedomky, odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu lojálni? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do bahna a nevedia sa vyslobodiť. Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé, to, čo je spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo pre ľudí sú sláva a zisk príliš veľkým lákadlom. Toto sú veci, o ktoré sa ľudia môžu donekonečna usilovať počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti. Nie je to skutočná situácia?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, a núti ľudí myslieť len na tieto dve veci. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá, a keď majú tieto putá na sebe, nemajú silu ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho nekalé motívy načisto ohavné? Možno dnes ešte stále nemáte jeho nekalé motívy prečítané, pretože si myslíte, že život bez slávy a zisku by nemal zmysel a myslíte si, že keby ľudia slávu a zisk zanechali, už by nevideli cestu vpred, nevideli by svoje ciele a ich budúcnosť by bola temná, nejasná a ponurá. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan kladie na človeka. Keď príde ten deň, úplne odoláš satanovej nadvláde a úplne odoláš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď nastane čas, že si budeš želať oslobodiť sa od týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa od satana úplne odpútaš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom dosiahneš skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som si uvedomila zlomyseľné úmysly satana. Satan používa slávu a zisk ako návnadu, aby ľudí krok za krokom vlákal do víru, v ktorom sa o ne usilujú, a keď ľudia trpia a bojujú za tieto veci, stávajú sa zlými, nečestnými a úskočnými, strácajú podobu normálneho človeka a nakoniec padajú do priepasti skazenosti. Uvažovala som nad sebou a uvedomila som si, že mi od malička boli vštepované myšlienky ako „Snaž sa vyniknúť a prekonať ostatných“, „Vynikni nad ostatnými a ucti si tak svojich predkov“ a ďalšie satanské jedy ako „Človek sa derie hore, voda tečie dole“. Verila som, že človek by sa počas života mal usilovať o slávu a zisk a že len dosiahnutím postavenia a vyniknutím môže žiť hodnotný a dôstojný život. Tieto satanské jedy som pokladala za múdre výroky a považovala som ich za svoje životné ciele. Keď som videla riaditeľku Liu, ako výrečne rozpráva na pódiu a získava obdiv ostatných, mala som pocit, že je to pôsobivé, a chcela som sa stať niekým ako ona. Pre tento cieľ som pracovala od svitu do mrku, študovala som učebné materiály vo dne v noci a obetovala som svoj čas na odpočinok, aby som doučovala žiakov. Hoci moje telo bolo vyčerpané a chcela som si oddýchnuť, myšlienka na získanie pozície riaditeľky a dosiahnutie slávy a zisku ma poháňala vpred, takže som zaťala zuby a vytrvala. Nakoniec som vďaka svojej tvrdej práci získala pozíciu riaditeľky a okúsila som uspokojenie z toho, že ma ostatní obdivujú. Postupne som však začala žiť spôsobom, ktorému úplne chýbala ľudská podoba. Aby som si udržala pozíciu riaditeľky, podlizovala som sa názorom svojich nadriadených, pochlebovala a zaliečala som sa im a stávala som sa čoraz úskočnejšou a nečestnejšou. Neskôr, keď som nastúpila do škôlky, videla som, že kolegovia, ktorí boli vynikajúcejší ako ja, si získali obdiv nadriadených, takže som opäť pocítila závisť. Začala som zúfalo cvičiť na klavíri, tancovať a hrať na citare a vždy som si dala veľmi záležať na príprave každej verejnej a kvalitnej hodiny, čím som chcela vyniknúť z davu a získať obdiv okolia. Keďže som sa prispôsobila satanovým princípom prežitia a stala sa úskočnou a nečestnou, dňom i nocou som drela pre slávu a zisk a strácala som prehľad o základných požiadavkách ľudského správania. Úplne ma zaslepila sláva, zisk a postavenie, keďže tieto veci začali ovládať moje myšlienky a ja som za ne ochotne platila. Slávu, zisk a postavenie som považovala za dôležitejšie než čokoľvek iné, a hoci som vedela o Božom diele posledných dní, nehľadala som ho ani neskúmala. Bola som naozaj nevedomá a hlúpa! Spomenula som si na svojho mladšieho brata, ktorý kandidoval vo voľbách za riaditeľa strednej školy, a na to, koľko bezsenných nocí strávil prípravou svojho prejavu na voľby. Celé dni si lámal hlavu nad plánovaním, aké darčeky dať svojim nadriadeným, a počas večerí a spoločenských udalostí sa vždy snažil vymyslieť nové spôsoby, ako im zalichotiť. Keď videl, že niekoľkí ďalší kandidáti dávajú nadriadeným dary v hodnote státisícov, cítil sa úplne bezmocný, pretože sa bál, že jeho dary neurobia na nadriadených dojem a že stratí šancu na pozíciu riaditeľa, takže žil v stave bolesti a bezmocnosti. Tiež som myslela na jedného z mojich nadriadených na vyššej pozícii, u ktorého sa neskôr v dôsledku častých večierkov a pitia objavila vážna cukrovka. Nakoniec si musel každý deň kontrolovať hladinu cukru v krvi inzulínovými injekciami a často ho tiež pálila záha a mal neznesiteľné bolesti žalúdka… Tieto živé príklady mi jasne ukázali, že sláva, zisk a postavenie sú skutočne prostriedky, ktorými satan kazí ľudí a škodí im, a že sú to pasce, ktoré satan ľuďom nastražil, a ktorými ich lákal, aby sa celý život zúfalo usilovali o slávu, zisk a postavenie. Ak by som pokračovala po tejto nesprávnej ceste, nakoniec by som stratila šancu na spásu a išla by som do záhuby. Keď som to pochopila, rozhodla som sa riadne veriť v Boha, jesť a piť Jeho slová a kráčať po správnej životnej ceste.

V roku 2022 som v dôsledku vážnej pandémie nemohla vychádzať von, takže som zostala doma, jedla a pila som Božie slová, vyzbrojovala som sa pravdou a v srdci som sa cítila veľmi pokojne a naplnene. Bez toho, aby som si to uvedomovala, sa môj spánok vrátil do normálu a aj bolesť v prsiach sa zmiernila. V srdci som bola Bohu veľmi vďačná. Po zrušení pandemických obmedzení som sa vrátila do práce v škole, ale už som sa nechcela šplhať na vysoké pozície a chcela som byť len obyčajnou učiteľkou. Jedného dňa krátko nato sa konala súťaž o miesto prevádzkovej riaditeľky materskej školy, organizovaná okresným úradom pre vzdelávanie. Môj nadriadený mi potichu povedal: „O chvíľu pôjdeš súťažiť. S tvojimi pracovnými schopnosťami je táto pozícia ako stvorená pre teba.“ Keď som to počula, pocítila som túžbu zúčastniť sa, mysliac si, že ak v súťaži naozaj uspejem, získam obdiv ostatných a budem si užívať slávu aj zisk tak ako predtým. „Prečo by som nemala?“ pomyslela som si. Potom som si však spomenula, že ma cirkev poverila dohliadaním na niekoľko skupín na ich zhromaždeniach, takže ak by som sa stala riaditeľkou, ako by som mala čas na zhromaždenia a konanie svojich povinností? V tom okamihu som si spomenula, čo povedal Pán Ježiš: „Čo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Pri uvažovaní o tomto písme som získala určité porozumenie. Ľudia prídu na tento svet a trávia svoje dni neustálym zhonom a súťažením o slávu a zisk. Aj keď majú vysoké postavenie, zarobia obrovské bohatstvo a patrí im celý svet, od vyčerpania skončia s podlomeným zdravím a nakoniec prídu o život. Nie je to všetko len márnosť? Keď si spomeniem na svoju cestu od obyčajnej učiteľky k riaditeľke, formálne som bola vedúcou učiteľov, ale keď som skutočne sedela na tej vedúcej pozícii, veci neboli také dokonalé, ako som si predstavovala. Hoci sa mi zvýšil plat a ľudia ku mne vzhliadali, celé dni som trávila úplne vyčerpaná, trpela som zdravotnými problémami a psychicky som bola na pokraji skľúčenosti. Žiadne z týchto peňazí ani toto postavenie nedokázali zmierniť moje utrpenie. Namiesto toho som sa cítila čoraz prázdnejšie a bezmocnejšie. Spomenula som si na svoju partnerku, pani Liangovú, ktorá bola vo všetkom vynikajúca a ktorá sa nakoniec stala vedúcou pedagogickej a výskumnej skupiny. Ale počas zdravotnej prehliadky jej zistili uzol štítnej žľazy štvrtého stupňa s podozrením na zhubný nádor. Po zvyšok života sa musela spoliehať na lieky a tiež musela z času na čas chodiť do nemocnice na biopsie ihlou. Potom som si spomenula na svoju dobrú priateľku, pani Du, ktorá bola mladá a krásna. Pri každom školskom predstavení a aktivite bola nenahraditeľná a bola aj obľúbenkyňou nadriadených. Užívala si zdanlivo neobmedzenú slávu. Neskôr však ochorela na akútnu leukémiu a bola v kritickom stave. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som cítila, že sláva a zisk sú bezcenné a že aj keď človek dosiahne slávu, zisk a postavenie, ak nakoniec stratí zdravie, všetka tá sláva, bohatstvo a zisky sú zbytočné. Pomyslela som si: „Ak by som sa opäť uchádzala o miesto riaditeľky a šplhala sa na vyššie pozície, neviedlo by ma to len ďalej po ceste úsilia o slávu, zisk a postavenie? Bez ohľadu na to, akú vysokú pozíciu získam alebo akou vyhľadávanou sa stanem, kráčala by som len cestou bez návratu, ktorá vedie k mojej skaze.“ S touto myšlienkou som sa rozhodla zo súťaže odstúpiť. V tom okamihu som pocítila veľkú úľavu a v srdci sa mi rozjasnilo, akoby som sa zbavila okov, ktoré som dlho nosila. Cítila som sa skutočne uvoľnená a oslobodená.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho úmyslov? V tvojom živote nie je nič väčšie. V prvom rade musíš mať takéto odhodlanie a vytrvalosť a nemal by si byť ako tí slabosi bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať ľahostajne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom stále takúto príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké odhodlanie a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Z Božích slov som pocítila Jeho očakávania voči ľudstvu. Pomyslela som na to, ako som predtým žila pre slávu, zisk a postavenie. Už som nechcela žiť taký život. V posledných dňoch sú všetky mnohé Božie slová pre potreby ľudstva. Ľudia môžu žiť skutočnú ľudskú podobu len praktizovaním podľa Božích slov. To, že som schopná konať svoju povinnosť v cirkvi, je Božie povýšenie a konanie mojej povinnosti je moje poslanie a zodpovednosť. Mala by som konať svoju povinnosť dobre v súlade s Božími požiadavkami, úprimne sa usilovať o pravdu, žiť aspoň trochu ľudskej podoby a byť niekým, kto počúva Boha a podriaďuje sa Mu.

V marci 2023 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Keďže som ako vodkyňa mala veľa práce a stále som pracovala ako učiteľka, vždy som mala pocit, akoby deň nemal dosť hodín. Uvažovala som teda, že z práce učiteľky odídem, ale potom som premýšľala, „čo by si o mne pomysleli moji príbuzní a susedia, keby som dala výpoveď. Povedali by, že som hlúpa, keď som sa vzdala takej dobrej práce? Možno by ma za chrbtom dokonca ohovárali alebo sa mi vysmievali! Nestala by som sa len terčom posmechu v banálnych rozhovoroch ľudí?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som bola zúfalá a istý čas som nevedela, čo robiť. Neskôr som narazila na úryvok Božích slov a cítila som sa rozjasnená. Všemohúci Boh hovorí: „Ak má niekto veľmi nízke spoločenské postavenie, veľmi chudobnú rodinu a nízku úroveň vzdelania, no verí v Boha skromným spôsobom a miluje pravdu a pozitívne veci, potom je jeho hodnota v Božích očiach vysoká alebo nízka, je vznešená alebo podradná? Je cenný. Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, od čoho závisí niečia hodnota – či už vysoká, alebo nízka, vznešená, alebo prostá? Záleží to od toho, ako ťa vidí Boh. Ak ťa Boh vidí ako niekoho, kto sa usiluje o pravdu, potom máš hodnotu a si cenný – si cenná nádoba. Ak Boh vidí, že sa neusiluješ o pravdu a úprimne sa Mu nevydávaš, potom si bezcenný a nie si hodnotný – si prostá nádoba. Bez ohľadu na to, ako vysoko vzdelaný si alebo aké vysoké je tvoje postavenie v spoločnosti, ak sa neusiluješ o pravdu alebo nerozumieš pravde, potom nikdy nedosiahneš vysokú hodnotu; dokonca aj keď ťa mnohí ľudia podporujú, velebia a zbožňujú, aj tak zostaneš opovrhnutiahodným úbožiakom. Prečo teda Boh vidí ľudí týmto spôsobom? Prečo Boh vidí takú ‚vznešenú‘ osobu s takým vysokým postavením v spoločnosti, ktorú velebí a obdivuje toľko ľudí a ktorá má dokonca aj takú vysokú prestíž, ako prostú? Prečo je spôsob, akým Boh vidí ľudí, úplne v rozpore s názormi, ktoré majú ľudia o druhých? Stavia sa Boh proti ľuďom zámerne? Rozhodne nie. Je to preto, lebo Boh je pravda, Boh je spravodlivosť, kým človek je skazený a nemá pravdu ani spravodlivosť; Boh meria človeka podľa svojej vlastnej normy a Jeho normou na meranie človeka je pravda. Môže to znieť trochu abstraktne, keď sa to povie takto, takže inak povedané, Božia norma merania je založená na postoji človeka k Bohu, jeho postoji k pravde a jeho postoji k pozitívnym veciam – to už nie je abstraktné.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že môcť dnes predstúpiť pred Boha a vykonávať povinnosť stvorenej bytosti je najväčším požehnaním. Boh nehodnotí ľudí podľa toho, aké vysoké je ich postavenie alebo pozícia vo svete, ani podľa toho, koľko ľudí k nim vzhliada alebo ich uctieva. Boh sa pozerá na to, či pred Neho človek dokáže predstúpiť, počuť Jeho hlas a prijať Jeho spásu a či sa vo svojej viere usiluje o pravdu a miluje pozitívne veci. Ak niekto dokáže predstúpiť pred Boha a konať podľa Jeho požiadaviek, potom je táto osoba v Božích očiach drahocenná. Boh si takýchto ľudí cení. Naopak, ak má človek vysoké spoločenské postavenie a veľkú moc, ale nepredstupuje pred Boha ani neprijíma Jeho spásu, potom je takáto osoba Bohu odporná, pretože žije len zlo a negatívne veci. Keď som si to uvedomila, pocítila som veľkú úľavu. Byť schopná vydať sa celým srdcom Bohu je obrovské požehnanie. Iba kráčaním po ceste úsilia o pravdu v Božom dome, aby človek dokázal vnímať ľudí a veci, počínať si a konať na základe Božích slov, môže byť takéto úsilie zmysluplné a hodnotné. Tak som bez ďalšieho váhania podala svoju výpoveď nadriadenému. Po nejakom čase mi výpoveď schválili a naplno som sa venovala svojim povinnostiam v cirkvi. Ďakujem Bohu, že ma zachránil z pút slávy, zisku a postavenia a že mi pomohol nájsť správny smer v živote!