Keď som mal osem rokov, moju rodinu postihla nečakaná udalosť. Odvtedy sme boli s mamou odkázaní jeden na druhého, aby sme prežili a zobrala ma späť do nášho domu na vidieku. V tom čase sme boli veľmi chudobní. Ostatní ľudia žili vo viacposchodových domoch, zatiaľ čo my sme bývali len v chatrči so škridlovou strechou; prežívali sme veľmi ťažké časy. Závidel som ostatným a dúfal som, že keď vyrastiem, budem zarábať veľa peňazí, aby sme boli s mamou finančne zabezpečení. Aby som zarobil peniaze, po skončení strednej školy som nepokračoval v štúdiu. Bratia a sestry v tom čase chceli, aby som vstúpil do cirkvi a žil cirkevným životom. Mal som však obavy, že zhromaždenia mi budú brániť v zarábaní peňazí. Bol som ešte dosť mladý a v budúcnosti som sa mal oženiť a zarábať na živobytie. Na všetko, čo by som robil, som potreboval peniaze. A tak som tieto láskavé slová a rady bratov a sestier odmietol a odhodlane vykročil na cestu usilovania sa o peniaze, slávu a zisk.

Pracoval som na stavbách a tiež ako vrátnik. Neskôr som študoval marketing a podnikal s príbuznými. Podnikanie sa nakoniec rozbehlo a malý obchod, s ktorým sme začali, sa už za pár rokov rozrástol na malú spoločnosť s približne desiatimi zamestnancami. V takom mladom veku som sa stal šéfom a zarábal som peniaze. Finančná situácia mojej rodiny sa zlepšila, kúpil som si dom a vedel som financovať všetky základné výdavky na život. Hoci som zarábal čoraz viac peňazí a po telesnej stránke som bol spokojný, bol som čoraz nešťastnejší. Pre zarábanie peňazí som pred klientmi musel predstierať veselosť, lichotiť im a obletovať ich, a klamanie a podvádzanie ľudí sa stalo mojou každodennou rutinou. Nezastavil som sa pred ničím, aby som uspokojil vlastné záujmy, a vôbec som nežil ako človek. V minulosti som videl, že Božie slová nám hovoria, aby sme boli čestní. Vždy keď som na to myslel, mal som veľmi veľké výčitky svedomia. Navyše som deň čo deň investoval všetok svoj čas a energiu do podnikania a vždy som si udržiaval dobrú náladu a pozitívny postoj ku klientom. Keď mi zavolali, aby som niečo vybavil, zariadil som to hneď, akoby išlo o cisárske nariadenie. Keď však mama chcela, aby som jej pomohol s domácimi prácami alebo sa s ňou porozprával, vždy som jej povedal, že som zaneprázdnený, a požiadal som ju, aby ma neobťažovala. Nechodil som na zhromaždenia a takmer vôbec som sa nemodlil. Bol som úplne v stave neverca, ktorý nemá vieru. Keďže styky boli v podnikaní veľmi dôležité, každý deň som premýšľal o tom, ako udržať vzťahy s klientmi. Bolo jedno, s kým som mal do činenia, ak som mal z neho úžitok, aby som sa mu zapáčill, skladal som mu komplimenty a nehovoril som s ním úprimne. Moje správanie sa mi hnusilo. Bol som čoraz pokryteckejší a nečestnejší, a naozaj to zašlo až tak ďaleko, že som sa správal dvojtvárne. Čoraz viac som sa nenávidel a nenávidel som aj tento spôsob prežívania.

O niekoľko rokov neskôr, keď sa v celej krajine šíril COVID, nakazil som sa a celé telo ma veľmi bolelo. Niekoľko hodín predtým, ako sa u mňa prejavili príznaky, som sršal energiou a zaoberal som sa rôznymi obchodnými záležitosťami, až som zrazu nemal silu ani sa postaviť. Ležal som v posteli, všetky svaly ma nesmiene boleli a mal som pocit, že mi praskne hlava. Keďže mi neklesala vysoká horúčka, popraskali mi pery. Vracal som a mal som hnačku; bolo mi hrozne, ako keby sa blížila smrť. Vtedy som pocítil, aký je človek krehký a malý. V tom čase som začal uvažovať a pomyslel som si: „Načo je, preboha, takýto život?“ Minulé udalosti sa mi v mysli vynárali scéna po scéne ako zábery z filmu a rozmýšľal som: „Každý deň som si lámal hlavu, ako zarobiť viac peňazí, chrlil som klamstvá a podvádzal ľudí. Naozaj žijem len preto, aby som zúfalo zarábal peniaze a takto pracoval? Je to všetko len preto, aby som uspokojil svoju márnivosť a sebaúctu, aby mali ľudia o mne vysokú mienku? Len aby som si doprial jedlo, pitie a pôžitky? Je toto cieľ môjho života? Pozostáva môj život len z tohto? Naozaj takto zomriem?“ Keď som o tom premýšľal, mal som veľké výčitky svedomia. Ľutoval som, že som od začiatku poriadne neveril v Boha a nežil cirkevným životom. Veľmi som to ľutoval a nebol som ochotný takto zomrieť. Pomyslel som si na Božie slová, ktoré som čítal v minulosti: „Nastanú všetky druhy pohrôm, jedna po druhej, a všetky národy a miesta zažijú kalamity: nákaza, hladomor, potopa, sucho a zemetrasenia sú všade. Tieto pohromy sa nedejú len na jednom či dvoch miestach a neskončia sa za deň či dva. Naopak, budú sa rozširovať po čoraz väčšom území a budú čoraz vážnejšie. Počas tohto obdobia sa začnú postupne objavovať všetky druhy pohrôm spôsobených hmyzom a všade sa bude vyskytovať fenomén kanibalizmu. To je Môj súd nad všetkými národmi a ľuďmi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 65. kapitola) „Ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi a slávou, chytajú sa týchto slamiek, mysliac si, že sú ich jedinou oporou, akoby vďaka nim mohli ďalej žiť, oslobodení od smrti. Ale až keď majú zomrieť, uvedomia si, ako sú im tieto veci vzdialené, akí sú slabí tvárou v tvár smrti, ako ľahko sa zlomia, akí sú osamelí a bezmocní a nemajú sa kam obrátiť. Uvedomujú si, že život sa nedá kúpiť za peniaze či slávu a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý a aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Pochopia, že život si nemožno kúpiť za peniaze, sláva nemôže vymazať smrť a že ani peniaze ani sláva nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu. Čím viac to ľudia cítia, tým viac túžia žiť ďalej a tým viac sa desia blížiacej sa smrti. Až v tom momente si skutočne uvedomia, že ich život im nepatrí, nemôžu ho ovládať a že človek nemôže rozhodnúť o tom, či bude žiť alebo zomrie – že to všetko je mimo jeho kontroly.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Vlastne som tieto slová čítal už niekoľkokrát predtým. Síce som sa bál nešťastia, no pokiaľ sa nestalo mne, mal som vždy pocit, že je to odo mňa dosť vzdialené, a ďalej som sa tak ako predtým usiloval o bohatstvo a život, po ktorom som túžil. Teraz som ležal v posteli a bolelo ma celé telo, bol som na konci so silami, a až vtedy som pochopil, že hoci bohatstvo môže ľuďom priniesť materiálne pôžitky, zoči-voči covidu to bolo úplne zbytočné. Nakoniec som si uvedomil, že som naozaj nevedomý a slepý. Bol som taký neústupčivý! Keď som sa na to pozrel zblízka, veril som síce v Boha, no úplne som ignoroval Jeho slová a nikdy som sa neprestal usilovať o bohatstvo, slávu a zisk; taký bol môj pravý postoj k Bohu a Jeho slovám. Až keď som sa nakazil covidom, začal som sa nad sebou zamýšľať. Pomyslel som si na to, čo povedal Pán Ježiš: „Načo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Konečne som do istej miery na vlastnej koži zažil, čo tieto slová znamenajú. Život si naozaj nemožno kúpiť za peniaze! Podarilo sa mi v posteli otočiť, kľakol som si a modlil som sa: „Všemohúci Bože, som taký nevedomý a slepý. Sám si môžem za to, že som sa v živote dostal až sem. Po celý tento čas si mi bol spásou, používal si bratov a sestry, aby ma opakovane vyzývali, nech sa zapojím do cirkevného života, ja som to však nikdy nechcel prijať a Tvoju spásu som odmietal. Bože, je mi to tak ľúto. Teraz chápem, že za peniaze si zdravie ani život nekúpim. Vždy som sa usiloval o peniaze, chcel som si nimi zlepšiť život, no aby som ich zarobil, žil som vo fyzickom a emočnom vypätí a takmer ma to stálo život. Nechcem ďalej žiť v takejto bolesti. Nechcem stále žiť ako pokrytec v tomto prostredí, kde sa ľudia navzájom klamú a ktoré je plné podvádzania a lží. Bože, prosím, odpusť mi a daj mi ešte jednu šancu. Prosím, spas ma!“ Takto som sa modlil a kajal. Moja fyzická bolesť sa síce vôbec nezmiernila, no v tej chvíli som cítil teplo pri srdci ako dieťa schúlené v náručí rodiča.

Na druhý deň sa moja mama dozvedela, že som sa nakazil, a prišla sa o mňa starať. Prečítala mi mnoho slov Všemohúceho Boha a niektoré z nich vo mne zanechali hlboký dojem. Všemohúci Boh hovorí: „Takže satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Prevláda medzi celým ľudstvom, v každej ľudskej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nechápu toto príslovie rovnako, ale každý si ho vykladá a uznáva ho inak na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má niekto s týmto príslovím, aký negatívny vplyv to môže mať na srdce človeka? Niečo sa odhaľuje cez ľudskú povahu ľudí na tomto svete vrátane každého jedného z vás. Čo je to? Je to uctievanie peňazí. Je ťažké odstrániť to zo srdca človeka? Je to veľmi ťažké! Zdá sa, že skazenosť človeka spôsobená satanom je skutočne hlboká! Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete v honbe za peniazmi? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v honbe za ďalšími peniazmi? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Pri čítaní slov Všemohúceho Boha som cítil, že každá veta je pravda. Slová, ktoré hovoril, boli úplne správne a zasiahli do hĺbky môjho srdca. Bol som rovnaký ako to, čo Boh odhalil: vždy som si ctil peniaze a konal podľa myšlienky „peniaze nadovšetko“. Veril som, že ak budem mať peniaze, budem mať všetko a budem môcť žiť život vyššej triedy, žiť tak, ako sa mi páči, a ostatní o mne budú mať vysokú mienku, no keby som ich nemal, nič by som nezmohol. Vďaka tomu, čo odhalili Božie slová, som spoznal satanovu zlomyseľnosť a opovrhnutiahodné pohnútky. Satan používal peniaze, slávu a zisk, aby ovládol moju myseľ, v dôsledku čoho som sa v týchto veciach úplne stratil, honba za peniazmi sa stala mojím cieľom a smerom, o ktorý som sa v živote usiloval, a preto som sa Bohu vyhýbal, zradil Ho, bol som čoraz nečestnejší, podlejší a chamtivejší, aby som bol nakoniec spolu so satanom zničený. V minulosti som vždy žil podľa myšlienok, ktoré mi vštepil satan, a myslel som len na peniaze, slávu a zisk. Veril som, že ľudia bez peňazí nič nezmôžu, a že tí, ktorí majú peniaze, si môžu užívať lepší život a ostatní o nich budú mať vysokú mienku. Toto zdanlivo jednoduché presvedčenie ma spútavalo neviditeľnými okovami, držalo ma pevne pod satanovou kontrolou, bez štipky odvahy bojovať za vyslobodenie. Takto ma satan podviedol a skazil. Pre peniaze, slávu a zisk som sa izoloval a stal sa bezcitným a plný lží a podvádzania som robil veci všetkými možnými prostriedkami. Vôbec som nežil ako človek. Keď som zarobil nejaké peniaze, v snahe uľaviť si od bolesti som sa vydával na cesty po celom svete. V skutočnosti to bol len prechodný spôsob, ako sa utlmiť. Hoci som všetku svoju energiu a čas investoval do práce, aby to obohatilo môj život, nikdy som sa nedokázal zbaviť prázdnoty, ktorú som pociťoval vo svojom vnútri. To Božie slová prebudili moje srdce. Začal som pozorne skúmať svoje úsilia a už som sa nechcel usilovať o peniaze, slávu a zisk. Tieto veci neboli také všemocné, ako som si predstavoval. Keď som ležal v posteli a nemohol som vstať, materiálne pôžitky a peniaze sa mi zdali také bezvýznamné. Peniaze nemôžu spasiť ľudský život a nie sú základom ľudskej existencie. Neoslobodzujú ľudí od bolesti.

Potom som začal hľadať, ako by som sa mal usilovať o hodnotný a zmysluplný život. V tom čase som si prečítal tieto Božie slová: „Pre toho, kto je normálny a usiluje sa o lásku k Bohu, je vstup do kráľovstva a zaradenie sa medzi Boží ľud pravou budúcnosťou a životom, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam. Nikto nie je požehnaný viac ako ty. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha a preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam. Len táto skupina ľudí, ktorých si Boh vybral, môže žiť život najvyššieho významu – nikto iný na zemi nedokáže žiť život s takouto hodnotou a zmyslom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznajte najnovšie Božie dielo a nasledujte Jeho kroky) „Bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, je to tá najsprávnejšia vec, ktorú môže robiť, tá najkrajšia a najspravodlivejšia vec v rámci ľudstva. Ľudia by ako stvorené bytosti mali plniť svoje povinnosti, a len tak môžu získať odobrenie od Stvoriteľa. Stvorené bytosti žijú pod Stvoriteľovou nadvládou a prijímajú všetko, čo im Boh poskytuje a všetko, čo pochádza od Boha, preto by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. Je to dokonale prirodzené a opodstatnené a bolo to ustanovené Bohom. Na tom možno vidieť, že plniť povinnosti stvorenej bytosti je pre ľudí spravodlivejšie, krajšie a vznešenejšie než čokoľvek iné, čo robia počas svojho života na zemi; medzi ľuďmi neexistuje nič zmysluplnejšie a cennejšie a nič nevnáša väčší zmysel a hodnotu do života stvoreného človeka, než plniť povinnosti stvorenej bytosti. Len tí ľudia na zemi, ktorí pravdivo a úprimne plnia povinnosti stvorenej bytosti, sú tí, ktorí sa podriaďujú Stvoriteľovi. Táto skupina sa neriadi svetskými trendmi; podriaďujú sa Božiemu vedeniu a usmerňovaniu, počúvajú len slová Stvoriteľa, prijímajú pravdy vyjadrené Stvoriteľom a žijú podľa Stvoriteľových slov. Toto najpravdivejšie, najhlasnejšie svedectvo je tým najlepším svedectvom viery v Boha. To, že stvorená bytosť dokáže splniť povinnosť stvorenej bytosti, aby vedela uspokojiť Stvoriteľa, je tá najkrajšia vec medzi ľuďmi a je to niečo, čo by sa malo šíriť ako príbeh, ktorý by mali chváliť všetci ľudia. Stvorené bytosti by mali bezpodmienečne prijať všetko, čo im Stvoriteľ zverí; pre ľudstvo je to záležitosťou šťastia i výsady a pre všetkých, ktorí sú schopní splniť povinnosť stvorenej bytosti, neexistuje nič krajšie a viac hodné piety – je to niečo pozitívne.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Vďaka čítaniu Božích slov som našiel v živote smer. Pochopil som, že človek by mal ako stvorená bytosť žiť tak, aby sa usiloval o pravdu, uspokojil Božie úmysly a získal súhlas Stvoriteľa. Ako stvorená bytosť by mal prijať svoju povinnosť a splniť svoju zodpovednosť; nič nemá väčšiu hodnotu a zmysel ako toto. Človek nasledovaním satana a honbou za peniazmi, slávou a ziskom nemôže získať pravé šťastie a navyše bude čoraz sebeckejší a chamtivejší. Satan ho nakoniec úplne zajme a bude trpieť nekonečnou bolesťou. Božie dielo posledných dní je teraz takmer na konci; ak som ešte stále nedokázal využiť túto šancu a náležite neuveril v Boha, bol som naozaj príliš hlúpy. Nechcel som, aby mi naďalej škodili myšlienky, ktoré mi vštepoval satan, a rozhodol som sa, že sa vzdám tohto života plného bolesti. Keď som ležal v posteli tretí deň, mal som ešte horúčku, ale už som nemal až také bolesti. Povedal som matke: „Chcem chodiť na zhromaždenia.“ Onedlho som začal žiť cirkevným životom a v srdci som ďakoval Bohu. Boh mi dal ďalšiu šancu vrátiť sa do Jeho domu a ja som si ju musel náležite vážiť; nemohol som v napĺňaní Jeho úmyslov zlyhať.

Stále však predo mnou bola dilema. Vo svojom podniku som mal niekoľko dlhoročných klientov, a hoci som sa už tak zúfalo nesnažil podnik rozširovať, stále som do neho investoval svoju energiu. Počas zhromaždení som bol nesvoj, nedokázal som pred Bohom upokojiť svoje srdce. Po skončení zhromaždení som vytiahol telefón a videl na ňom len samé zmeškané hovory a správy od klientov. Na každom zhromaždení ma všeličo vyrušovalo. Pamätám si, že raz som cestou na zhromaždenie musel prijať nečakaný telefonát od klienta, ktorý súrne potreboval nejaký tovar. Už som bol takmer na mieste zhromaždenia, no podľahol som nátlaku klienta, a tak som prišiel na miesto zhromaždenia, oznámil som bratom a sestrám, že sa niečo prihodilo, a ponáhľal som sa preč. Cítil som, že to do zhromaždení príliš zasahuje, a chcel som podnikanie zanechať, bol som však veľmi rozpoltený. V minulosti som sa stretával s klientmi celý deň a vzťahy s nimi som si chcel udržať za každú cenu. Keby som teraz prestal a moje predchádzajúce úsilie by vyšlo navnivoč, bola by to naozaj škoda. Chcel som sa zúčastňovať zhromaždení, ale nedokázal som sa vzdať peňazí, tak som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby mi ukázal východisko.

Jedného dňa som si prečítal úryvok z Božích slov: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také odolné voči obmäkčeniu. Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho opustenia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi prinášali sklamanie a hlboký zármutok? Našlo by sa vo vašich srdciach stále trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? Podriadite sa Mojim slovám alebo k nim máte odpor?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Po prečítaní Božích slov som si uvedomil, že presne ako povedal Boh, som človek, ktorý v jednej ruke zviera peniaze a v druhej pravdu. Hoci som si jasne uvedomoval, že peniaze nemôžu spasiť ľudský život, že nie sú základom ľudskej existencie a nemôžu ľudí oslobodiť od bolesti, aj tak som nedokázal odolať ich pokušeniu. Keď ma čakali firemné záležitosti, ktoré sa kryli s časom zhromaždenia, uprednostnil som peniaze a nedokázal som si vybrať správne. Nebol som tvrdohlavý a bez rozumu? Bol som presne taký, ako to odhalili Božie slová: „Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať.“ Mal som také neoblomné a svojvoľné srdce, že som vôbec nechápal Božiu ohľaduplnosť, a úplne som nepochopil, ako vytrvalo Boh čaká na človeka. Chcel som riadne veriť v Boha, nemohol som už ďalej nenapĺňať Jeho úmysly. Vedel som však, že mám nízke duchovné postavenie a sám to nedokážem prekonať. Naliehavo som sa modlil k Bohu: „Bože! Chcem sa oslobodiť od tohto života. Celý deň som vyťažený prácou a zarábaním peňazí a nie som schopný pokojne čítať Tvoje slová a chodiť na zhromaždenia. Takýto spôsob života vážne zasahuje do môjho cirkevného života. Bože, prosím, ukáž mi, ako sa z toho dostať. Skutočne sa chcem zmeniť; prosím, daj mi vieru a silu, aby som sa vymanil z tohto života plného bolesti.“

Neskôr som si počas zhromaždenia prečítal dva úryvky Božích slov, ktoré hlboko zasiahli moje srdce. Božie slová hovoria: „Mladí ľudia by nemali mať oči, ktoré sú plné klamstva a predsudkov voči ostatným, a nemali by vykonávať deštruktívne a ohavné skutky. Nemali by byť bez ideálov, ambícií a nadšenej snahy zlepšovať sa. Nemali by byť skľúčení nad svojimi vyhliadkami ani v živote strácať nádej či vieru v budúcnosť. Mali by mať schopnosť vytrvalo kráčať po ceste pravdy, ktorú si teraz vybrali – splniť si želanie vydať celé svoje životy Mne. Nemali by byť bez pravdy ani ukrývať pokrytectvo a nespravodlivosť – mali by pevne zaujímať správny postoj. Nemali by sa len nechať unášať, ale mali by mať odvážneho ducha, ktorý prináša obete, a mali by bojovať za spravodlivosť a pravdu. Mladí ľudia by mali byť statoční – nemali by sa podriadiť utlačovaniu silami temnoty a mali by transformovať význam svojej existencie. Nemali by sa zmieriť s nepriazňou osudu, ale mali by byť otvorení a úprimní a mať ducha odpúšťania voči svojim bratom a sestrám. … Mladí ľudia by hlavne nemali byť bez odhodlania rozlišovať veci a hľadať spravodlivosť a pravdu. Mali by ste hľadať všetky krásne a dobré veci a získať realitu všetkých pozitívnych vecí. Mali by ste byť zodpovední voči svojmu životu, ktorý nesmiete brať ľahkovážne.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých) „Zobuďte sa, bratia! Zobuďte sa, sestry! Môj deň sa nebude odďaľovať! Čas je život a získať späť čas znamená zachrániť život. Ten čas už nie je ďaleko! Ak neuspejete pri prijímacích skúškach na vysokú školu, môžete si učivo doštudovať a skúšky zopakovať, koľkokrát sa vám žiada. Môj deň však nestrpí žiadne ďalšie zdržanie. Pamätajte! Pamätajte! Týmito dobrotivými slovami vás nabádam. Koniec sveta sa odvíja priamo pred vašimi očami a rýchlo sa blížia veľké nešťastia. Čo je pre vás dôležitejšie: váš život, alebo váš spánok, poživeň, nápoje a ošatenie? Teraz je najvyšší čas tieto veci zvážiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 30. kapitola) Pri čítaní týchto Božích slov sa moje srdce veľmi dojalo a pomyslel som si: „Už som premeškal niekoľko príležitostí a ten čas sa už nevráti. V dnešnej dobe je vo všetkých krajinách nepokojná situácia, neustále dochádza k zemetraseniam, vojnám, pandémii a iným prírodným katastrofám, ktoré spôsobil človek. Už nedostanem veľa príležitostí na to, aby som sa usiloval o pravdu a nasledoval Boha. Ak budem naďalej zlyhávať, možno to stratím navždy a už ďalšiu príležitosť nikdy nedostanem. Naozaj budem čakať a v Boha uverím, až keď budem čeliť smrti? Nebude to príliš neskoro? Čo je dôležitejšie, zarábanie peňazí alebo môj život? Je čas, aby som to všetko zvážil.“ Z Božích slov som pochopil Jeho úmysly a požiadavky voči mladým ľuďom: „Mladí ľudia by mali byť statoční – nemali by sa podriadiť utlačovaniu silami temnoty a mali by transformovať význam svojej existencie.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých) Božie slová mi dali vieru a silu. Už som nemohol takto tvrdohlavo a nezmyselne pokračovať. Nemal som žiť pre peniaze, slávu a zisk; mal som kráčať po ceste viery v Boha a usilovania sa o pravdu. Potreboval som skončiť so svojím doterajším životom, tak som sa rozhodol, že s podnikaním skončím.

Potom som sa o tejto myšlienke zmienil svojim príbuzným. Robili, čo mohli, aby ma presvedčili, nech to nerobím, že mi zvýšia koncoročnú odmenu aj základný plat. Mesačne by som tak zarobil viac ako 10 000 juanov, a spolu s koncoročnou odmenou by to ročne bolo takmer 200 000 juanov. To už bolo na človeka v malom meste dosť veľa. Bolo to veľké pokušenie a hoci to bola lákavá ponuka, už som sa rozhodol. Nechcel som viac žiť tento život, v ktorom som v jednej ruke zvieral peniaze a v druhej pravdu. Neskôr som si prečítal ďalšie Božie slová: „Ak máš vysoké postavenie, ctihodnú povesť, množstvo vedomostí, veľa majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ti nebránia postaviť sa pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo ti prikáže, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to tá najspravodlivejšia vec, ktorú ľudstvo kedy vykonalo. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, budeš prekliaty a Boh tebou bude opovrhovať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva) V minulosti som žil pre svoje telo a pre satana a videl som len na peniaze, slávu a zisk. V dôsledku toho som bol čoraz podlejší a skazenejší, stále viac som sa vzďaľoval od Boha a každý deň som bol ako chodiaca mŕtvola. Teraz som chcel zmeniť svoj spôsob života a celým srdcom nasledovať Boha.

Neskôr na mňa príbuzní opäť naliehali, aby som zostal, a keďže som vedel, že satan ich tým používa, aby mi zabránil ísť pred Boha, modlil som sa k Bohu a prosil Ho, aby mi ukázal, ako sa z toho dostať: „Bože, nechcem sa naďalej usilovať o peniaze, slávu a zisk a kráčať po nesprávnej ceste. Chcem žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu. Prosím, veď ma a daj mi vieru, aby som premohol toto satanovo pokušenie!“ Pochopil som, že to bol satanov spôsob, ako ma zviesť a získať na svoju stranu, a tak som so smiechom povedal svojim príbuzným: „Viem, že máte dobré úmysly, ale chcem ísť do sveta, kým som ešte mladý, a nespoliehať sa stále na príbuzných a priateľov. Už som sa rozhodol, že sa vydám do sveta na vlastnú päsť.“ Moji príbuzní videli, že som sa rozhodol, a rešpektovali moje rozhodnutie. Pochopil som, že Boh mi ukazuje východisko a túto možnosť som využil, aby som sa vzdal svojej práce. Potom som už mohol veriť v Boha a s pokojom v duši navštevovať zhromaždenia, a začal som konať svoju povinnosť. Pri kontakte s bratmi a sestrami som si už nemusel nasadzovať masku a správať sa pokrytecky, ako keď som podnikal. V cirkvi som sa mohol zbaviť všetkých bremien a pretvárok. Ak som mal nejaké problémy, mohol som sa modliť k Bohu, otvoriť svoje srdce bratom a sestrám a komunikovať s nimi, a oni mi úprimne a z celého srdca pomohli. Cítil som, akí sú čistí a láskaví, a pociťoval som teplo. To boli veci, ktoré som nikdy predtým necítil. Takýto život ma robil veľmi šťastným a ten pokoj a radosť boli veci, ktoré sa nedajú kúpiť za žiadne peniaze! Teraz som si našiel jednoduchú, obyčajnú prácu a stačí mi mať oblečenie a jedlo. Svoj čas a energiu venujem tomu, čo má najväčší zmysel a hodnotu: usilovaniu sa o pravdu a správnemu konaniu svojej povinnosti. Ďakujem Bohu, že som mohol dostať covid a prebudiť svoje otupené srdce, a pomohol mi jasne vidieť moju životnú cestu a smer a urobiť to najsprávnejšie rozhodnutie.