Keď som bola malá, moja rodina bola veľmi chudobná. Všetci naši príbuzní a susedia sa na nás pozerali zvrchu a deti našich susedov sa so mnou nehrali. Pamätám si, ako som sa raz veselo vybrala pozrieť, či sa susedovo dieťa chce hrať, ale keď som sa už blížila k jej domu, zrazu zatvorila dvere. Táto scéna sa mi vryla do spomienok na detstvo ako pečiatka. Veľmi to ublížilo môjmu sebavedomiu. Keď som začala chodiť do školy, spolužiaci a učitelia sa na mňa tiež pozerali zvrchu. Keď som videla, že deti z iných rodín mali pekné ruksaky, peračníky a pekné oblečenie, a vedela som, že ja nič z toho nemám, deň čo deň som myslela na to, aké by bolo skvelé, keby moja rodina mohla mať toľko peňazí ako iné rodiny. Potom by sa na mňa ľudia nepozerali zvrchu. Keď som mala 10 rokov, moja rodina sa dostala do veľkých dlhov v dôsledku dopravnej nehody a môj otec si išiel požičať peniaze od príbuzných. Keďže sme boli chudobní, neodvážili sa nám požičať. Otec bol potom taký skľúčený, že často zo zúfalstva vzdychal a neraz mi vravel: „Naši príbuzní a susedia sa na nás pozerajú zvrchu, pretože nemáme peniaze. Keď vyrastieš, musíš spraviť česť menu našej rodiny; ľudia si ťa budú vážiť, len keď zarobíš viac peňazí.“ Otcove slová aj spomienka na to, ako ma v detstve šikanovali, sa mi vryli do pamäti a rozhodla som sa, že keď vyrastiem, budem zarábať veľmi veľa peňazí, žiť v hojnosti, raz a navždy sa zbavím nálepky „chudobného človeka“ a všetci tí, ktorí sa na mňa kedysi pozerali zvrchu, si ma všimnú.

V roku 1996 začal môj otec pracovať ako sprostredkovateľ v nákladnej doprave. O niekoľko rokov sa nášmu rodinnému podniku začalo čoraz viac dariť. Splatili sme dlh a navyše sme si kúpili nákladné auto a zaobstarali si telefóny a mobilné zariadenia. Keď mala naša rodina peniaze, začali nás navštevovať príbuzní a susedia, ktorí sa na nás v minulosti pozerali zvrchu. Všade, kam sme prišli, si nás ľudia vysoko cenili. Konečne som mohla chodiť so vztýčenou hlavou. To ma ešte viac utvrdilo v tom, že na tomto svete treba zarábať viac peňazí. Ľudia si budú človeka vážiť, len keď má v rukách peniaze. Vďaka tomu, čo som okolo seba videla a počula, som sa postupne naučila podnikať. V roku 1999, práve keď som sa chystala vložiť všetku svoju energiu do podnikania, ma postretla Božia spása posledných dní. Na začiatku som veľmi zanietene verila v Boha. Videla som, že mnoho ľudí ešte stále nepredstúpilo pred Boha, a tak som sa pridala k šíriteľom evanjelia. Potom som často chodievala šíriť evanjelium, čo zasahovalo do rodinného podnikania. Rodina mi to začala vyčítať so slovami: „Prečo veríš v Boha v takom mladom veku? Ak budeš stále behať kade-tade, nedáme ti na míňanie žiadne peniaze.“ Pomyslela som si: „Ak nebudem mať peniaze, nebudú ma ľudia diskriminovať ako zamlada?“ Nakoniec som tomuto pokušeniu neodolala, vzdala som sa konania svojich povinností a na zhromaždenia som chodila len občas. S nárastom pracovných povinností sa moje srdce stále viac vzďaľovalo od Boha. Neskôr mi otec odovzdal vedenie celého podniku a krátko po dvadsiatke som už mala vlastnú kariéru. V tom čase som bola veľmi šťastná. Aby som zarobila viac peňazí a stala sa úspešnou karieristkou, každý deň som si lámala hlavu nad tým, ako nadviazať kontakt s rôznymi dodávateľmi tovaru. Celé dni a noci som dostávala viac telefonátov, než som dokázala prijať. Keď som bola smädná, nestíhala som sa napiť vody, a keď som bola zachrípnutá, nechcela som si oddýchnuť. Vďaka tejto tvrdej práci som nakoniec našetrila takmer 100 000 juanov. Hoci som počas tých pár rokov trpela viac ako priemerný človek, keď som videla, že peňaženka sa mi postupne začína plniť, stálo to za to.

Neskôr som videla, že väčšina klientov, ktorí prišli ku mne domov na obchodné rokovania, jazdila na autách a bývala vo výškových budovách, zatiaľ čo ja som si prenajímala starý dvojizbový dom s výhľadom na ulicu. Keď som sa s týmito boháčmi porovnala, zbledla som. Povedala som si: „Takto to nepôjde, musím ďalej tvrdo pracovať a usilovať sa o to, aby som jedného dňa mohla jazdiť na aute, bývať vo vysokopodlažnom byte a mať vlastnú firmu.“ Aby som si svoje prianie splnila čo najskôr, začala som pracovať ešte viac než predtým. V tých rokoch som sa dobre vyspala sotva jednu noc a často som bola v stave úplnej vyčerpanosti. Bola som ešte mladá, keď ma začali trápiť tenzné bolesti hlavy. Keď som ich dostala, cítila som sa, akoby ma pichali množstvom ihiel. Navyše mi pre žiarenie z počítača a telefónu bývalo často nevoľno a vracala som. Aby som si uľavila od bolesti, nechtami som celou silou zatláčala do pokožky hlavy alebo som si bila hlavu o stenu, no tieto metódy moju bolesť ani trochu nezmiernili. Keď sa už bolesť hlavy nedala vydržať, uvažovala som, že pôjdem do nemocnice na vyšetrenie, ale videla som, ako mi všetky tie 100-juanové bankovky pristávajú v peňaženke a nemohla som sa k tomu prinútiť. „Zabudni na to“, pomyslela som si, „dnes je málo príležitostí zarobiť peniaze. Mala by som túto možnosť využiť a zarobiť si ďalšie peniaze, kým som ešte mladá.“ O niekoľko rokov sme mali auto a dom a zaregistrovali sme si kontajnerovú spoločnosť. Vždy keď som autom prišla do iných firiem na obchodné rokovanie, šéfovia na mňa pozerali s uznaním, chválili ma, že mám v takom mladom veku vlastnú kariéru, a hovorili, že som veľmi schopná. Keď ma videli klienti, mnohí mi často hovorili „manažérka“ a priatelia ma chválili, že som úspešná žena. Keď sme sa ako rodina počas prázdnin vracali autom do nášho domu na vidieku, mnohí susedia sa na nás prišli pozrieť a hovorili, že manželovi rodičia majú šťastie, že majú takú schopnú nevestu. Keď som počula tieto slová chvály, bola som so sebou veľmi spokojná. Tých niekoľko rokov som každý deň premýšľala, ako zarobiť viac peňazí a voči viere v Boha som bola čoraz apatickejšia. Keď som sa nezúčastnila na nejakom zhromaždení, sestry ma niekedy prišli hľadať. Vôbec som však nebola v takom rozpoložení, aby som si vypočula ich duchovné spoločenstvo. Niekedy som síce išla na zhromaždenie, ale celý čas som myslela na pracovné záležitosti. Hoci som bola každý deň mimoriadne zaneprázdnená, podnikanie nešlo tak hladko, ako som si predstavovala. Dochádzalo k jednej dopravnej nehode za druhou a mnohí klienti meškali s platbami za prepravu. Za tých pár rokov sme prišli o viac ako niekoľko stotisíc juanov. Aby sme stratené peniaze znovu získali, dala som do toho ešte viac času a energie ako predtým. Pri každodennej extrémnej pracovnej záťaži bolo moje telo veľmi preťažené a bolesti hlavy boli čoraz silnejšie. Každý deň som mala pocit, že by som bola radšej mŕtva. Odkedy sme začali mať peniaze, môj manžel sa každý deň chodil zabávať a zostával vonku celú noc. Dokonca hral hazardné hry a premrhal veľa peňazí. Každý deň sme sa preto hádali a tvár som mala často červenú od sĺz. Cítila som, že život priveľmi bolí. Bola som úplne bezmocná a veľmi zmätená. Už som si splnila svoj sen. Mala som auto, dom a firmu. Prečo som však nebola ani trochu šťastná? Čo sa to do pekla deje? Keď som sa trápila a bola bezmocná, spomenula som si na knihu Božích slov, ktorú som si predtým dala do kancelárie. Nalistovala som si kapitolu s názvom „Povzdychy Všemohúceho“ a začala čítať. V kancelárii bolo vtedy veľmi ticho a ja som pokračovala v čítaní od začiatku. Keď som čítala posledný úryvok, Božie slová sa dotkli môjho srdca. Boh hovorí: „Ľudstvo opustilo zaopatrenie života od Všemohúceho, nepozná zmysel existencie, ale napriek tomu sa bojí smrti. Sú bez pomoci a bez opory, a predsa sa stále zdráhajú zavrieť oči, a vzpierajú sa, aby podporovali telesné schránky bez zmyslu pre vlastnú dušu, kým predlžujú svoju biednu existenciu na tomto svete. Aj ty žiješ takto – bez nádeje, rovnako ako ostatní, bez cieľa. Iba jediný, legendárny svätý, zachráni ľudí, ktorí stonajú uprostred svojho utrpenia a zúfalo túžia po Jeho príchode. Tí, ktorým chýba svedomie, si túto skutočnosť nikdy neuvedomovali. Ľudia po ňom napriek tomu stále tak túžia. Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň cíti odpor k týmto ľuďom, ktorým chýba vedomie, a až príliš dlho musel čakať na odpoveď od ľudstva. Túži hľadať – hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, chce ti priniesť vodu a jedlo a prebudiť ťa, aby si už nikdy nebol smädný ani hladný. Keď si veľmi unavený a keď začínaš cítiť niečo z pochmúrnej opustenosti tohto sveta, nebuď stratený, neplač. Všemohúci Boh, strážca, vždy uvíta tvoj návrat. Drží stráž po tvojom boku a čaká na teba, kým sa obrátiš späť. Čaká na deň, keď si zrazu spomenieš: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha, že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil svedomie a v nejakom neznámom čase si si osvojil ‚otca‘; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Pozeral sa so zúfalou túžbou a čakal na reakciu bez odpovede. Jeho sledovanie a čakanie sú neoceniteľné a poskytuje ich kvôli samotnému ľudskému srdcu a ľudskému duchu. Možno je toto sledovanie a čakanie nekonečné, a možno sa blíži ku koncu. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho) Keď som si prečítala slová „čakal na reakciu bez odpovede“, moje srdce, ktoré doteraz hlboko spalo, sa náhle prebudilo. A začala som uvažovať: „Kto môže čakať na reakciu bez odpovede? Iba Boh! Iba Boh vždy takto mlčky stojí po boku ľudí.“ Božie slová utešili moju zranenú dušu a nedokázala som sa ubrániť slzám. V tej chvíli som cítila, že moje srdce je veľmi blízko k Bohu. Za celé tie roky viery v Boha som nikdy vážne nečítala Božie slová a myseľ sa mi hemžila myšlienkami na to, ako zarobiť viac peňazí a dosiahnuť, aby mali ľudia o mne vysokú mienku. Každý deň som nútila svoje vyčerpané telo do riadenia podniku. Nakoniec som získala štedré materiálne pôžitky a úctu ostatných, no prinieslo mi to len opakovanú zradu zo strany môjho manžela a choroby. Nebola som ani trošku šťastná. Namiesto toho som pociťovala prázdnotu, bolesť a bezmocnosť. Všetka táto bolesť bola spôsobená tým, že som sa držala bokom a skrývala sa pred Božou starostlivosťou a ochranou. Pred desiatimi rokmi som počula hlas Boha, ale Jeho spásonosnú milosť som si nevážila, ani som poriadne nejedla a nepila Jeho slová a nevenovala sa konaniu svojich povinností. Bola som taká vzdorovitá, no Boh ma neopustil, bol stále pri mne a čakal, že sa moje srdce zmení. Keď som bola zmätená a bezradná, Božie slová okamžite utešili moju zranenú dušu. Keď som sa pravidelne nezúčastňovala zhromaždení a držala sa ďaleko od Boha, poslal sestry, aby mi zas a znova pomáhali, ja som však bola nevďačná a odolávala som. Opakovane som odmietala, aby ma Boh spasil; naozaj som nemala žiadne svedomie ani rozum. Čím viac som premýšľala, tým viac som sa ľutovala a vyčítala si to. S plačom som sa modlila k Bohu: „Bože, mýlila som sa. Nenávidím to, že som si vtedy pozorne neprečítala Tvoje slová a celé svoje srdce som vložila do zarábania peňazí. Myslela som si, že keď budem mať peniaze, budem mať všetko. No keď som získala peniaze a hmotné pôžitky, v skutočnosti som pocítila veľkú prázdnotu, bolesť a bezmocnosť. Bože, cesta, ktorú som si predtým vybrala, bola nesprávna. Odteraz sa chcem usilovať o pravdu a opäť kráčať po ceste viery v Boha.“ Po modlitbe som sa cítila nesmierne uvoľnene a pokojne. Bol som ako osamelá loď na mori, ktorá našla prístav, kde zakotvila, ako márnotratný syn, ktorý sa po rokoch blúdenia vrátil do náručia svojej matky. Cítila som sa tak bezpečne ako ešte nikdy predtým. Keď potom nadišiel čas zhromaždenia, svoje obchodné záležitosti som si vždy vopred naplánovala. Postupne som sa počas zhromaždení dokázala uvoľniť a obvykle som si našla čas na čítanie Božích slov a konanie svojej povinnosti v cirkvi. Keď sa však niekedy moje podnikanie dostalo do konfliktu s mojou povinnosťou, rozhodla som sa pre podnikanie a navzdory sebe som povinnosť odložila. Vo vnútri som sa preto trápila. Niekedy som si tiež pomyslela: „Kedy ma moje podnikanie nebude ovplyvňovať a budem môcť v pokoji konať svoju povinnosť?“ Keď som videla, že mnohí bratia a sestry dokázali opustiť svoje rodiny a vzdať sa kariéry, aby mohli šíriť evanjelium, na moje srdce to veľmi zapôsobilo. Pomyslela som si, že všetci sme ľudia, takže ak bratia a sestry dokážu odhodiť svoje starosti a vydať sa Bohu, prečo sa ich ja neviem vzdať? Veľmi som dúfala, že jedného dňa sa dokážem celá vložiť do konania svojej povinnosti; aké by to bolo skvelé! Túto myšlienku som v modlitbe neustále opakovala Bohu v nádeji, že mi Boh dá viac viery a príde deň, keď budem môcť opustiť svoje podnikanie a celým srdcom sa Mu vydám.

V lete 2011 boli moje bolesti hlavy čoraz silnejšie. Už som to naozaj nemohla vydržať, tak som sa vybrala do mestskej nemocnice na vyšetrenie. Lekár mi povedal: „Vaše bolesti hlavy môžu súvisieť s prácou, ktorú teraz vykonávate. Ak chcete zlepšiť svoj stav, najlepšie bude, ak sa už tejto práci nebudete venovať. Inak sa váš stav bude stále zhoršovať.“ Keď som počula lekárove slová, bolo mi jasné, že Boh mi týmto dáva východisko. Chcela som túto príležitosť využiť a povedať svojej rodine, že už v podnikaní nemôžem pokračovať, no nedokázala som sa rozhodnúť, pretože dnešné plody mojej práce si vyžiadali 10 rokov úmorného úsilia a riadenia, a navyše, v tom roku sa obchodu darilo a niekedy sme dokázali za jediný deň zarobiť päť alebo šesť tisíc juanov. Keby som sa vzdala, klientov, s ktorými som bola v kontakte celé tie roky, by mi ukradli iní v tomto odvetví. Nakoniec som nedokázala odolať pokušeniu peňazí a znášala som muky svojej choroby, aby som v práci vytrvala ešte niekoľko mesiacov. Hoci som zarábala veľa peňazí, nebola som vôbec šťastná, a myslela som na to, ako som sa predtým modlila k Bohu a bola som ochotná zanechať podnikanie a vydať sa Mu. Teraz som sa však stále lipla na peniazoch a nechcela som sa ich vzdať. Vo vnútri som pociťovala veľkú vinu. Tak som sa znova modlila k Bohu, aby mi pomohol opustiť podnikanie a vydať sa Mu. Jedného dňa som uvidela Božie slová, ktoré hovorili: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také odolné voči obmäkčeniu. Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho opustenia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Opäť by ste ma sklamali a hlboko zarmútili? Našlo by sa vo vašich srdciach stále trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? Podriadite sa Mojim slovám alebo k nim máte odpor?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Zoči-voči Božím otázkam som sa dostala do stavu uvažovania. Premýšľala som o tom, ako som sa mnohokrát modlila k Bohu a hovorila, že som ochotná vzdať sa svojho podnikania, a vždy sa Mu vydám. Keď som sa však pozrela na svoj denný príjem niekoľkých tisíc juanov, už som nebola ochotná sa ho vzdať. Nepodvádzala som Boha? Pomyslela som si, že hoci som počas týchto rokov verila v Boha, takmer všetok svoj čas a energiu som venovala podnikaniu. Môj mozog bol plný myšlienok, ako by som mohla zarobiť viac peňazí, a nikdy som si nevážila povinnosť, ktorú som mala konať. Keď sa moja povinnosť a podnikanie dostali do konfliktu, vždy som sa rozhodla najprv uspokojiť podnikanie a svoju povinnosť som vytlačila na okraj svojej mysle a nebrala ju vážne. Počas týchto niekoľkých rokov som sa stala úplným otrokom peňazí, aby som vynikla medzi svojimi rovesníkmi, každý deň som bojovala uprostred prázdnoty a bolesti a klesala stále hlbšie. Aj keď som Bohu znova a znova vzdorovala, On sa nikdy nevzdal toho, že ma spasí. Keď som sa pre svoje podnikanie nemohla zúčastňovať na zhromaždeniach, zariadil, aby ma sestry podporovali a pomáhali mi. Keď som čelila zrade manžela, výzvam v podnikaní a tiež svojim chorobám a žila v stave bolesti a bezmocnosti, Boh ma svojimi slovami viedol a usmerňoval a umožnil mi túžiť po svetle a mať vôľu správne sa usilovať o pravdu. Keď som sa nechcela vzdať svojho podnikania, Boh použil slová lekára, aby mi poradil. Vždy bol ustarostený, obával sa o môj život a vynakladal pre mňa veľké úsilie, ja som však stále myslela na to, ako zarobiť viac peňazí, a vôbec som nebrala do úvahy svoju povinnosť. Bola som skutočne taká sebecká! Boh mi teraz stále dával šancu, aby som konala svoju povinnosť, a ja som si ju musela vážiť. Musela som vynaložiť úsilie, aby som šírila evanjelium o kráľovstve a konala svoju povinnosť stvorenej bytosti. Keď som sa rozhodla, udiali sa nečakané udalosti, vďaka ktorým som do istej miery pochopila škodlivosť a dôsledky honby za bohatstvom.

Jedného dňa v zime roku 2011 dostal môj manžel výhražný telefonát s tým, že sme vraj niekoho urazili, a manžel mal dotyčnému poslať 100 000 juanov, aby zostal v bezpečí. V opačnom prípade mu vraj odrežú ruky a nohy. Keď som tieto slová počula, začalo mi od strachu búšiť srdce. Takéto scény som predtým videla len v televízii, a nikdy som si nepomyslela, že ich zažijem na vlastnej koži v skutočnom živote. Prečo je v dnešnom svete taký chaos? Ako môžu byť ľudské srdcia také zlovestné? V tom okamihu som si zrazu pomyslela, že ak budem pokračovať v podnikaní, naozaj to povedie k fatálnej katastrofe. Rozmýšľala som o tom, že odkedy má moja rodina peniaze, nemala som ani deň pokoja, a teraz ma postihlo toto nečakané nešťastie – peniaze neprinášali šťastie a radosť. Neskôr som sa dopočula, že niekoľkí vodiči nákladných vozidiel, ktorí k nám domov dovážali tovar, jeden po druhom zahynuli pri dopravných nehodách. Keď som sa dozvedela o ich smrti, proste som nemohla uveriť, že je to pravda. Boli medzi nimi aj mladí, ktorí ktorí mali len niečo vyše dvadsať rokov, a tí v strednom veku boli len štyridsiatnici. Najhlbší dojem vo mne zanechal manželský pár, ktorý si nenajal vodiča, aby tak zarobil viac peňazí a pracoval celé dni a noci. Nakoniec mal v dôsledku únavy autonehodu, a obaja manželia zomreli. Zarobili síce nejaké peniaze, no prišli pri tom o životy. Načo im tie peniaze boli? Pomyslela som si na slová Pána Ježiša: „Načo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Spomínala som na tie roky, keď som sa celým srdcom snažila šplhať po spoločenskom rebríčku, každý deň som bola ako stroj, ktorý pracuje vo dne v noci. Hoci som zarobila nejaké peniaze a získala som aj pochvalu a uznanie ľudí, nemala som z toho žiadnu radosť ani potešenie, a namiesto toho som pociťovala čoraz väčšiu prázdnotu a bolesť. Aby som zarobila peniaze, trpela som chorobami, a keď ma hlava bolela tak, že som si ju chcela búchať o stenu, ani tak som nebola ochotná prestať zarábať. Videla som, že peniaze ma majú pevne v hrsti. Sú ako nôž, ktorý chladnokrvne zabíja ľudí. Keby som sa snažila za každú cenu zarábať ako predtým, možno by ma peniaze jedného dňa tiež umučili na smrť ako týchto ľudí. Po tomto dni by som už v žiadnom prípade nedala za peniaze svoj život. Napadlo mi, že stále existuje veľa ľudí, ktorí si túto záležitosť nedokážu uvedomiť, a neustále sa zmietajú vo víre peňazí. Nepoznali smer svojho života a nevedeli, ako žiť zmysluplný život. Chcela som šíriť Božie evanjelium v posledných dňoch medzi viacerými ľuďmi, pomôcť ľuďom počuť Jeho hlas skôr a porozumieť pravde, a aby už viac netrpeli satanovou skazenosťou a škodami. Rodine som povedala, že teraz mám silné bolesti hlavy a v budúcnosti sa už nebudem podieľať na obchodných záležitostiach. Rodina súhlasila a umožnila mi zotaviť sa. Bola som veľmi šťastná. Zo srdca som ďakovala Bohu, že mi ponúkol východisko.

Po jarnom festivale v roku 2012 som vedenie celého podniku odovzdala manželovi, a ja som mohla v pokoji čítať Božie slová a konať svoju povinnosť. V duši som cítila nesmierny pokoj a vyrovnanosť. Aj môj duševný stav sa postupne zlepšoval. Ešte väčším zázrakom bolo, že moje bolesti hlavy zázrakom zmizli bez akejkoľvek liečby. Moje srdce to veľmi dojalo a živo som si uvedomovala, že to Boh ma uzdravuje a oslobodzuje od múk choroby a ničenia môjho ducha. Rozhodla som sa, že budem riadne konať svoju povinnosť a odvďačím sa Bohu za Jeho spásonosnú milosť. Keď manžel videl, že bolesti hlavy ustupujú, naliehal na mňa, aby som pokračovala v podnikaní, a ja som mu jasne oznámila svoj postoj, že už nechcem podnikať. Keď videl, že ho nepočúvnem, pohrozil mi rozvodom a povedal, že ak budem ďalej veriť v Boha, nebude mi dávať peniaze na výdavky. Keď som videla, aký je môj manžel bezcitný, od hnevu sa mi začalo triasť celé telo. V mysli sa mi opäť vynorili situácie, keď na mňa v detstve ľudia pozerali zvrchu. Už som skutočne nechcela žiť znovu takýto život. Cítila som sa veľmi slabá. Keby som neverila v Boha, mohla som si ďalej užívať hojnosť materiálneho života a úctu ostatných. Keby som sa rozhodla za každých okolností konať svoju povinnosť, stratila by som všetko, čo som mala. Moje srdce sa zmietalo vo veľkých bolestiach a nesmiernych mukách a po tvári mi neustále tiekli slzy. Na jednej strane bola moja povinnosť a na druhej kariéra, ktorú som dlhé roky riadila. Nevedela som, ako sa rozhodnúť. S plačom som sa modlila k Bohu: „Bože! Som teraz veľmi slabá a neviem, čo si vybrať. Ak vytrvám v konaní svojej povinnosti, prídem o kariéru a rodinu. Ak si vyberiem rodinu a kariéru a vzdám sa viery v Boha a vykonávania svojej povinnosti, budem človekom bez svedomia a rozumu. Bože, nechcem Ťa opustiť. Keby si ma krok za krokom až do dnešného dňa neviedol, nekráčala by som v živote po správnej ceste. V minulosti som sa neusilovala o pravdu a nevydala sa Ti. Dnes už nemôžem byť nehodná Tvojej rozvážnosti. Chcem sa správne usilovať o pravdu a naďalej Ťa nasledovať. Bože! Prosím, daj mi vieru a silu správne sa rozhodnúť.“ Po modlitbe som si prečítala úryvok z Božích slov: „Za pravdu musíš trpieť, musíš sa jej vydať, strpieť pre ňu poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš vo svojom živote stratiť dôstojnosť a poctivosť kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si sa mal usilovať o cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto neslušný život a neusiluješ sa o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nie sú bezúhonní ani dôstojní. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Pri čítaní Božích slov som mala pocit, akoby ma oslovil zoči-voči: „V budúcnosti by si sa mala správne usilovať o pravdu. Neži takým neslušným životom ako v minulosti.“ Predtým som sa neusilovala o pravdu a nečítala som dostatok Božích slov. Svoj čas a úsilie som venovala podnikaniu, a takto som premrhala veľa času. Teraz som si musela vážiť čas, ktorý mám pred sebou, a bolo jedno, ako mi moja rodina bránila, nemohla som sa vzdať tejto veľkej príležitosti na usilovanie sa o pravdu. Manželovi som povedala: „Týchto niekoľko rokov som v snahe zarobiť peniaze trpela chorobami. Keby som neverila v Boha, už dávno by som zomrela. Ako veriaca v Boha kráčam po jasnej a správnej ceste života. Teraz keď som si ju vybrala, musím po nej ísť až do konca. Ty síce neveríš v Boha, no nemôžeš zasahovať do mojej slobody.“ Keď manžel videl, že ma nemôže zastaviť, už ma tým viac neobťažoval. Po tomto rozhodnutí som mala v srdci oslobodzujúci pocit. Potom som vždy vykonávala svoju povinnosť.

Keď som neskôr videla známych, ako sa vozia vo svojich autách, stále som cítila, že som o niečo prišla: Keď som v minulosti podnikala a jazdila autom, kamkoľvek som prišla, všade mali o mne ľudia vysokú mienku. Teraz som jazdila na elektrickom bicykli. Keď ma bývalí známi a klienti videli, nepozdravili ma, a takmer všetci ľudia, ktorých som poznala, sa ku mne správali chladne. Nielenže som stratila svoju slávu, ktorú som kedysi mala, ale stretla som sa aj s výčitkami mojej rodiny: „Vyše desať rokov si drela v podnikaní a potom si ho dobrovoľne prenechala iným. Uvidíme, kto ti v budúcnosti bude dávať peniaze, keď nebudeš podnikať. Neviem, čo si si do pekla myslela. Ozaj si veľmi hlúpa!“ Tieto urážlivé a provokačné slová ma nesmierne vyrušili. V tých dňoch som bola každý deň nesvoja a mala som zlú náladu. Pomyslela som si: „Keby som ďalej podnikala, ostatní by o mne stále mali vysokú mienku. No ako budem žiť, keď som teraz bez podnikania a nebudem mať peniaze?“ Ani som sa nenazdala, znova ma pokúšal satan a hoci som to nechcela, začala som premýšľať o záložnom pláne. V hrobovom nočnom tichu som sa často prehadzovala a nemohla zaspať. Začala som premýšľať: „Ako je možné, že vždy, keď čelím pokušeniu v podobe peňazí, slávy a postavenia, moje srdce to vždy vyruší?“ Veľmi som chcela nájsť odpoveď na túto otázku. Neskôr som uvidela tento úryvok z Božích slov: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Prevláda medzi celým ľudstvom, v každej ľudskej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? … Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete v honbe za peniazmi? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v honbe za ďalšími peniazmi? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik? Keď spočiatku namietaš proti tomuto populárnemu prísloviu, no nakoniec ho akceptuješ ako pravdu, tvoje srdce úplne padne do satanovho zovretia, a preto nechtiac začneš žiť podľa tohto príslovia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Vďaka tomu, čo odhalili Božie slová, som našla hlavnú príčinu toho, prečo som sa nikdy nedokázala vymaniť z okov peňazí a slávy. Spomenula som si na to, čo ma často učil môj otec, keď som bola malá: „Naša rodina je chudobná, takže keď vyrastieš, musíš zarobiť viac peňazí a urobiť česť nášmu menu. Ľudia si o nás vytvoria dobrú mienku, len ak budeme mať peniaze.“ Otcove slová sa mi vryli do pamäti. Myslela som si, že počas týchto rokov satanské jedy ako „Peniaze hýbu svetom“ a „Peniaze nie sú všetko, ale bez nich nič nezmôžeš“ určovali spôsob môjho života. Verila som, že len ak mám peniaze, môžem hovoriť so vztýčenou hlavou a ostatní si ma budú vysoko vážiť. Aby mali ostatní o mne vysokú mienku, dňom a nocou som neúnavne pracovala ako robot na zarábanie peňazí. Keď som bola unavená alebo ospalá, nebola som ochotná odpočívať, a keď som bola chorá, nebola som ochotná ísť k lekárovi. V strachu, že mi ujde nejaký obchod, som sa celým srdcom vrhla na zarábanie peňazí. Kedykoľvek došlo ku konfliktu medzi mojím podnikaním a zhromaždeniami, najprv som sa postarala o obchodné záležitosti a potom išla na zhromaždenie. Nikdy som nekládla na prvé miesto usilovanie sa o pravdu a konanie svojej povinnosti, a keď som bola zaneprázdnená podnikaním, jednoducho som sa zhromaždenia nezúčastnila. Zapodievala som sa len peniazmi, nedokázala som sa z toho vymaniť, stávala som sa čoraz chamtivejšou a upadala som. Z toho, čo odhalili Božie slová, som konečne jasne videla skazonosný motív satana, ktorý používa tieto jedy, aby ľuďom ubližoval. Chcel využiť ľudské ambície a túžbu usilovať sa o peniaze a slávu, aby im ublížil a celých ich pohltil. Keby Boh neodhalil satanov skazonosný motív, bolo by pre mňa naozaj ťažké prekuknúť jeho ľstivý plán, naďalej by som zostávala vo víre peňazí a odovzdala svoj život satanovi. Po tejto skúsenosti som na vlastnej koži pochopila, že bez ohľadu na to, koľko som mala peňazí, hmotných pôžitkov a úcty zo strany ostatných, moje srdce zostávalo prázdne a bolelo. Môj život nemal ani štipku hodnoty alebo zmyslu. Ak by som sa stále nedokázala vzdať záujmov, ktoré som mala pred sebou a pevne lipla na peniazoch, peniaze by ma nakoniec úplne umučili k smrti. V tomto živote som mala to šťastie, že som nasledovala Boha a na vlastné uši som počula Stvoriteľove slová a vykonávala svoju povinnosť ako stvorená bytosť. Táto vec mala v mojom živote najväčšiu hodnotu a zmysel. Nemohla som odhodiť pravdu a hnať sa za hmotnými pôžitkami a úctou druhých. Namiesto toho som sa usilovala veriť v Boha a uctievať Ho. Bolo to obdobie výrazného rozširovania evanjelia o kráľovstve a ako stvorená bytosť som mala plniť svoju zodpovednosť a povinnosť a šíriť evanjelium a svedčiť o ňom, aby Boh mohol spasiť viac ľudí. Toto bola hodnota a zmysel môjho života. Po pochopení Božieho úmyslu na mňa už peniaze nemali vplyv. Keď som prišla domov k rodičom, už ma nehanili za to, že nepodnikám, a niekedy mi dokonca dali nejaké peniaze na živobytie. Veľmi dobre som vedela, že toto všetko je Božia milosť a milosrdenstvo, a v srdci som Mu bola veľmi vďačná.

Myslela som si, že keby na tejto ceste nebolo vedenia Božích slov, nevymanila by som sa spod satanovho jedu známeho ako „Peniaze hýbu svetom“, ktorý ma ovládal, a už vôbec by som nezanechala svoje podnikanie a nerozhodla sa konať svoju povinnosť. Pochopila som, že peniaze, sláva, postavenie, autá, domy a podobne, všetky tieto materiálne veci boli pominuteľné ako poletujúci oblak. Len keď sa človek usiluje o pravdu, žije podľa Božích slov a koná svoju povinnosť ako stvorená bytosť, môže žiť život, ktorý má najväčší zmysel a hodnotu. Presne tak, ako hovoria Božie slová: „Keď sa ľudia venujú kariére vo svete, myslia len na úsilie o svetské trendy, prestíž, zisk a telesné potešenie. Čo z toho vyplýva? Ide o to, že tieto veci zamestnávajú a pohlcujú tvoju energiu, čas a mladosť. Sú zmysluplné? Čo z nich nakoniec získaš? Aj keď získaš prestíž a zisk, stále to bude prázdne. Čo ak zmeníš svoj spôsob života? Ak budú tvoj čas, energiu a myseľ zamestnávať len princípy a pravda a ak budeš myslieť len na pozitívne veci, napríklad ako dobre vykonávať svoju povinnosť a ako predstúpiť pred Boha, a ak budeš vynakladať svoju energiu a čas na tieto pozitívne veci, potom to, čo získaš, bude iné. To, čo získaš, budú tie najpodstatnejšie výhody. Budeš vedieť, ako žiť, ako sa správať, ako čeliť rôznym ľuďom, udalostiam a veciam. Len čo budeš vedieť, ako čeliť rôznym ľuďom, udalostiam a veciam, do veľkej miery ti to umožní prirodzene sa podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam. Keď sa dokážeš prirodzene podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam, potom sa bez toho, aby si si to uvedomoval, staneš takým človekom, ktorého Boh prijíma a miluje. Zamysli sa nad tým, no nie je to dobré? Možno o tom ešte nevieš, ale počas toho, ako žiješ svoj život a prijímaš Božie slová a pravdu-princípy, začneš nebadane žiť, pozerať sa na ľudí a veci, správať sa a konať podľa Božích slov. To znamená, že sa podvedome podriadiš Božím slovám, podriadiš sa Jeho požiadavkám a splníš ich. Vtedy sa už staneš takým človekom, ktorého Boh prijíma, ktorému dôveruje a ktorého miluje, bez toho, aby si o tom vôbec vedel. Nie je to skvelé? (To je.) Preto ak vynaložíš svoju energiu a čas na to, aby si sa usiloval o pravdu a dobre vykonával svoju povinnosť, to, čo nakoniec získaš, budú tie najcennejšie veci.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (18)) Po prečítaní Božích slov som lepšie pochopila hodnotu a význam usilovania sa o pravdu. Hoci som teraz nebola taká bohatá ako predtým, nemala som také žiarivé a pekné šaty, tešila som sa z toho, že mi Boh dáva život. To bolo niečo, čo sa nedalo získať za žiadne peniaze. Myslela som na to, ako som za tie roky opakovane vzdorovala Bohu a zraňovala Jeho srdce, a ako som mnohokrát odmietla Jeho spásu, aby som sa usilovala o peniaze. Nevážila som si veľkú príležitosť konať svoju povinnosť, ale Boh vždy zostal pri mne a čakal, kým sa otočím; nevzdal sa toho, že ma zachráni. Keď som prestala podnikať, Boh o mňa nestratil záujem, nenechal ma hladnú a naďalej sa o mňa všemožne staral. Božia spásonosná milosť sa nedá vypočítať a už vôbec nie splatiť. Nikdy nebudem ľutovať, že som sa v tomto živote rozhodla nasledovať Boha. Ďakujem Bohu za Jeho spásu. Všetka sláva Bohu!