Pandémia sa neúprosne šíri a začali sa objavovať zemetrasenia, záplavy, roje hmyzu, hladomor. Mnoho ľudí je v stave neustálej úzkosti, a veriaci s napätím očakávajú Pánov príchod na oblaku, aby ich vzal do neba, a unikli tak utrpeniu spôsobenému katastrofami a vyhli sa smrti. Nevedia, prečo ich Pán ešte stále k sebe nepovolal, celý deň sa dívajú na nebesá, no nič nevidia. Mnohí ľudia sú strašne nešťastní, najmä keď vidia, že pandémia pripravila o život toľkých duchovných. Sú znepokojení, cítia, že Pán ich odvrhol a upadli do katastrof a nie je isté, či prežijú. Cítia sa zmätení a stratení. Zjavenie prorokovalo, Pán Ježiš príde ešte pred katastrofami a vezme nás do neba, aby sme im nepodľahli. To je naša nádej. Veríme, že unikneme katastrofe a získame večný život. Ale začali prichádzať katastrofy, tak prečo neprišiel Pán na oblaku, aby prijal veriacich? Vďaka našej viere sú nám odpustené hriechy, sme poctení spasením a obdarení spravodlivosťou. Prečo nás nevzali do nebeského kráľovstva? Dlhé roky sme mučivo čakali na Pána a veľa sme trpeli. Prečo po nás neprišiel, aby sme sa s Ním stretli a unikli útrapám katastrof? Naozaj nás odvrhol? Tieto otázky si kladie mnoho veriacich. Takže, skutočne nás spasenie skrze vieru dostane do kráľovstva? Poviem vám niečo o tom, ako tomu rozumiem ja.

Ale skôr, ako sa o tom budeme rozprávať, vyjasnime si jednu vec. Je vôbec myšlienka, že nás viera ospravedlňuje na vstup do kráľovstva, ospravedlnenia skrze vieru tou cestou, ako sa dostať do kráľovstva, podložená Božím slovom? Povedal niekedy Pán Ježiš, že ospravedlnenie skrze vieru a milosť spasenia sú všetko, čo potrebujeme na vstup do Jeho kráľovstva? Nikdy to nepovedal. Bol niekedy Duch Svätý toho svedkom? Nie. Takže si môžeme byť istí, že táto myšlienka je čisto ľudskou predstavou a nemôžeme sa spoliehať, že nás dostane do kráľovstva. V skutočnosti sa Pán Ježiš vyjadril veľmi jasne o tom, kto sa môže dostať do kráľovstva. Pán Ježiš povedal: „Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť“ (Mt 7, 21-23). „Veru, veru, hovorím vám: Kto pácha hriech, je služobník hriechu. A sluha nezostáva v dome naveky, ale syn zostáva naveky“ (Jn 8, 34-35). „Preto buďte svätí, lebo Ja som Svätý“ (Lv 11, 45). „Svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána“ (Heb 12, 14). Pán Ježiš nám jasne povedal, že do nebeského kráľovstva môžu vstúpiť len tí, ktorí plnia Božiu vôľu, že len tí, ktorí uniknú hriechu budú očistení a budú mať miesto v kráľovstve. To je jediná podmienka na získanie vstupu. Znamená to, že keď je človek vykúpený z hriechov a ospravedlnený vyznávaním viery, že koná Božiu vôľu? Znamená to, že už nehrešia, nebúria sa proti Bohu a neodporujú mu? Samozrejme, že nie. Všetci veriaci v Pána môžu vidieť skutočnosť, že hoci sme vykúpení a ospravedlnení skrze vieru, neustále hrešíme, cez deň žijeme v kolobehu hriechu a v noci sa spovedáme. Žijeme v bolesti z toho, že nevieme uniknúť hriechu – nedokážeme si pomôcť. Vo všetkých denomináciách sú ľudia, ktorí sú žiarliví a svárliví, bojujú o meno a zisk, navzájom sa osočujú. To je veľmi bežné. A väčšina ľudí verí len preto, lebo sú chamtiví po Božej milosti, ale nerobia to, čo Pán hovorí. V čase krízy utekajú do kostola, ale v čase spokojnosti nasledujú svetské trendy. A kostoly len organizujú jednu oslavu za druhou. Nikto v spoločenstve nezdieľa pravdu ani osobné svedectvo, len súťažia o to, kto dostane najviac milosti, najväčšie požehnania. Ako prichádzajú veľké katastrofy a ľudia vidia, že Pán stále neprichádza na oblaku, aby ich odviedol, viera a láska sa u mnohých ochladzuje, začali obviňovať a súdiť Boha. Niektorí Ho dokonca zapreli a zradili. Fakty dokazujú, že keď sa ľuďom odpustia hriechy a dostane sa im spásy, začnú sa správať lepšie, no neznamená to, že úplne unikli hriechu, že poslúchajú Boha, a hlavne to neznamená, že dosiahli svätosť a sú hodní kráľovstva. Je to len zbožné želanie. A tak teraz vidíme túto skutočnosť a chápeme, prečo Pán Ježiš povedal, že tí, ktorí v Jeho mene kázali a vyháňali diablov, sú zločinci a nikdy ich nepoznal. Je to preto, lebo ľudia naďalej hrešia, hoci sú im hriechy odpustené, a obviňujú a súdia Pána. Neustále sa len sťažujú, keď vidia, že Pán stále neprichádza a začali Ho popierať a zrádzať. Niektorí dokonca hovoria, že budú mať tvrdé slová pre Pána, ak ich nevytrhne do kráľovstva. Títo ľudia nie sú o nič lepší ako farizeji, ktorí utláčali a odsudzovali Pána Ježiša, či dokonca ešte horší. Iní ľudia vidia jasne, ako sa správajú, a v Božích očiach sú bezpochyby zlosynmi. Boh je svätý a spravodlivý, nuž dovolil by Boh tým, ktorí neustále hrešia, súdia a odporujú Bohu, vstúpiť do neba? Určite nie. A tak, domnienka ľudí, že ospravedlnenie vierou ich dostane do kráľovstva, ide proti Pánovým vlastným slovám a pravde. Je to čisto ľudská predstava a vízia, ktorá vychádza z našich výstredných túžob.

Tu môžu niektorí oponovať, že spasenie skrze vieru milosťou má biblický základ: „Lebo srdcom človek verí v spravodlivosť a ústami vyznáva spásu“ (Rim 10, 10). „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru, a to nepochádza z vás, je to Boží dar“ (Ef 2, 8). Ak sa teda nemôžeme dostať do kráľovstva týmto spôsobom, čo vlastne znamená byť „spasený“? Všemohúci Boh nám hovorí o tomto tajomstve pravdy. Pozrime sa, čo hovoria Jeho vlastné slová. Všemohúci Boh hovorí: „Ježišovo dielo bolo v tej dobe dielom vykúpenia celého ľudstva. Hriechy všetkých, ktorí v Neho uverili, boli odpustené. Keď si v Neho uveril, vykúpil ťa. Ak si v Neho uveril, už si nebol hriešny. Zbavil si sa svojich hriechov. Toto sa myslí pod slovami byť spasený a ospravedlnený vierou. U tých, čo uverili zostalo to, čo sa vzpieralo a odporovalo Bohu a čo bolo treba ešte pomaly odstrániť“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (2)). „Človek sa zo svojej choroby uzdravil a jeho hriechy mu boli odpustené, ale pokiaľ ide o očistenie človeka od skazených satanských pováh, muselo sa vykonať ešte toto dielo. Človek bol iba spasený a vďaka viere mu boli odpustené jeho hriechy, avšak hriešna prirodzenosť človeka sa nevykorenila a naďalej v ňom zostala. ... Vďaka dielu Božieho ukrižovania mu boli odpustené hriechy, ale on naďalej žil vo svojej starej skazenej satanskej povahe. Keďže je to tak, človeka je potrebné úplne zachrániť z jeho skazenej satanskej povahy, aby bolo možné úplne vykoreniť jeho hriešnu prirodzenosť, aby sa už nikdy viac nerozvinula, a tak mohlo dôjsť k premene jeho povahy“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)). Tu vidíme, že Pán Ježiš bol ukrižovaný ako ľudská obeta za hriech, aby nás vykúpil z hriechu. Všetko, čo musíme urobiť, je spovedať sa a činiť pokánie Pánovi, aby nám odpustil hriechy. Už nie sme zavrhnutí a odsúdení na smrť podľa zákona. Pán nás už nevidí ako hriešnikov a satan nás už nemôže obviňovať. Smieme predstúpiť pred Pána v modlitbe a žiť v pokoji a radosti, ktoré nám On dáva spolu so svojou hojnou milosťou a požehnaniami. Práve toto znamená byť „spasený“. Byť spasený pre vieru znamená odpustenie hriechov a nebyť odsúdený podľa zákona. Nie je to tak, ako si ľudia predstavujú, že keď sú raz spasení, budú navždy spasení a hodni vstupu do kráľovstva. Biblické zmienky o „spasení“ opísal Pavol, ale Pán Ježiš ani Duch Svätý sa o tom nikdy nezmienili. Za východiskové nemôžeme považovať výroky ľudských bytostí zaznamenané v Biblii, len slová Pána Ježiša. Niektorí sa môžu pýtať, že keď nám Pán odpustil hriechy, Boh nás už nevidí ako hriešnikov a nazýva nás spravodlivými, tak prečo nás nevezme do kráľovstva? Pravdou je, že Boh nás nazval spravodlivými, no nepovedal, že keď nám budú odpustené hriechy, staneme sa hodnými kráľovstva, alebo že keďže je nám odpustené, môžeme páchať hriechy a napriek tomu byť svätí. Musíme pochopiť, že Božia povaha je svätá a spravodlivá a Boh nikdy by nenazval svätým niekoho, kto neustále hreší alebo vyhlásil niekoho za bezhriešneho, kto naďalej koná ako hriešnik. Dokonca aj veriaci, ktorému sú hriechy odpustené, môžu byť zatratení, ak vzdorujú a rúhajú sa Bohu. Presne ako sa hovorí v Biblii: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy“ (Heb 10, 26). Farizejov zatratil Pán Ježiš za to, že Ho súdili, odsudzovali a odporovali mu. Nie je to skutočnosť? Všetci veriaci vedia, že Božia povaha nebude tolerovať žiadnu urážku a Pán Ježiš povedal: „Ľuďom sa odpustí každý hriech a rúhanie, ale rúhanie proti Duchu Svätému sa im neodpustí. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu, ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom“ (Mt 12, 31-32). Odpustenie hriechov je skutočnou Božou milosťou, ale ak ľudia po odpustení budú naďalej urážať Božiu povahu, Boh ich môže napriek tomu zatratiť a potrestať. Ak Boha znova ukrižujeme, následky budú tvrdé. Avšak Boh je láska a milosrdenstvo a preto nás chce zachrániť od hriechu a zla, a tak sa stávame svätými. Preto Pán Ježiš sľúbil, že po svojom diele vykúpenia opäť príde. Prečo by sa vracal? Aby úplne zachránil ľudstvo od hriechu a od satanových síl, aby sme sa mohli obrátiť k Bohu a aby nás získal. Iba veriaci, ktorý privíta Pánov návrat, má nádej vstúpiť do nebeského kráľovstva. V tejto chvíli sa niektorí ľudia môžu čudovať, že keďže nám Boh odpustil naše hriechy, ako dokážeme skutočne uniknúť hriechu a stať sa svätými a získať prístup do kráľovstva? To nás privádza k hlavnému bodu. Nestačí len prijať odpustenie Pána Ježiša. Musíme tiež privítať Pánov príchod a prijať Jeho ďalší krok v diele, aby sme unikli hriechu, a aby nás Boh úplne spasil, a stali sme sa tak hodnými kráľovstva. Tak ako Pán Ježiš prorokoval, „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy“ (Jn 16, 12-13). „Ak niekto počuje Moje slová a neuverí, Ja ho nesúdim, lebo som neprišiel súdiť svet, ale spasiť ho. Kto Ma odmieta a neprijíma Moje slová, má toho, kto ho súdi: slovo, ktoré som povedal, bude ho súdiť v posledný deň“ (Jn 12, 47-48). „Lebo Otec nesúdi nikoho, ale celý súd zveril Synovi. ... A Jemu dal moc, aby vykonával súd, lebo je Syn človeka“ (Jn 5, 22.27). A „Lebo nadišiel čas, aby sa súd začal od Božieho domu“ (1 Pt 4, 17). Keď sa dôkladne zamyslíme, zistíme, že Pán Ježiš sa v posledných dňoch vracia ako Syn človeka, vyjadruje pravdy a vykonáva dielo súdu, vedie nás, aby sme vstúpili do všetkých právd a tak nás mohol úplne oslobodiť od hriechu, od satanových síl a priviesť nás k úplnému spaseniu. Takže prijatie Božieho súdu, napomínanie posledných dní a očista našej skazenosti je našou jedinou cestou do nebeského kráľovstva. Pozrime sa na niekoľko ďalších pasáží slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročia, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka nie je nič iné ako prípad vykúpenia, kedy sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto súdu a napomínania, človek v sebe úplne spozná vlastnú špinavú a skazenú povahu a bude sa môcť úplne zmeniť a očistiť. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)). „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej oblasti. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov). Nie je vďaka slovám Všemohúceho Boha všetko jasnejšie? Pán Ježiš vykonal dielo vykúpenia vo veku milosti, ktoré malo odpustiť hriechy človeka a vykúpiť nás z nich – to je pravda. Avšak hriešnu prirodzenosť ľudí sa nepodarilo napraviť a my naďalej odporujeme Bohu, a preto sa to nepovažuje za dokonalú spásu. Všemohúci Boh prišiel v posledných dňoch, vyjadrujúc mnoho právd, a koná dielo súdu počnúc domom Božím na základoch vykúpenia Pána Ježiša. Prišiel, aby úplne očistil a spasil ľudstvo, aby nás vzal do Božieho kráľovstva. Božie dielo súdu posledných dní je Jeho najdôležitejším, najzákladnejším dielom pre záchranu človeka, ktoré je pre nás jedinou cestou k očiste a úplnej spáse. Je našou zlatou príležitosťou a jedinou šancou dostať sa do nebeského kráľovstva. Mohli by sme povedať, že súd Všemohúceho Boha počínajúc Božím domom je dielom uchvacovania veriacich. Skrz súd a napomínanie Boh môže očistiť našu skazenosť, a tým nás bude chrániť počas veľkých katastrof a vstúpime do Božieho kráľovstva. Toto znamená byť skutočne uchvátený. Ak nebudeme súznieť s Jeho dielom, bez ohľadu na to, ako dlho veríme, koľko sme trpeli alebo akú cenu sme zaplatili, bude všetko márne. Znamenalo by to vzdávať sa na polceste a všetko naše predchádzajúce úsilie by vyšlo nazmar. Len by sme upadli do katastrofy, nariekali a škrípali zubami. Boh by nikdy nepriviedol niekoho, kto by sa proti Nemu vzbúril, do Jeho kráľovstva. O tom rozhoduje Jeho spravodlivá povaha.

Niektorí sa môžu pýtať, ako Všemohúci Boh vykonáva tento súd, aby očistil a spasil ľudstvo. Pozrime sa, čo o tom hovorí. Všemohúci Boh hovorí: „Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho podstatu a oddelil od seba jeho slová a skutky. Tieto slová predstavujú rôzne pravdy, napríklad o povinnostiach človeka, o tom, ako by mal človek poslúchať Boha, ako by Mu mal byť oddaný a ako by mal žiť bežným životom, ako aj pravdy o Božej múdrosti, Jeho povahe a tak ďalej. Všetky tieto slová sú zamerané na podstatu človeka a jeho skazenosť. Predovšetkým tie slová, ktoré vyjadrujú, ako človek zavrhuje Boha, sa týkajú najmä toho, že človek je stelesnením satana, nepriateľskej sily zameranej proti Bohu. Boh pri súdení človeka neodhalí jeho prirodzenosť len niekoľkými slovami. Odhaľuje ju, zaoberá sa ňou a dlho ju skúma. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania, zaoberania sa a skúmania nemožno nahradiť obyčajnými slovami, ale len pravdou, ktorej je človek doslova zbavený. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu možno človeka skrotiť, úplne ho presvedčiť o Bohu a len takto môže získať skutočné poznatky o Bohu. Vďaka súdu človek spozná pravdivú tvár Boha a pravdu o svojej vlastnej neskrotnosti. Vykonávanie súdu človeku umožňuje dôkladne spoznať Božiu vôľu, účel Jeho práce a záhady, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Človek tak zároveň môže rozpoznať a uvedomiť si svoju skazenú podstatu a jej korene a tiež spoznať ohavnosť človeka. Všetko toto má na svedomí súd, pretože podstatou tohto diela je vyjavovať pravdu, cestu a život Boha všetkým, ktorí v Neho veria. Toto je súd, ktorý vykonáva Boh“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus súdi prostredníctvom pravdy). Všemohúci Boh vyslovil v posledných dňoch milióny slov, ktorými nám vyjadruje všetky pravdy potrebné na očistenie od našej skazenosti a na našu spásu. Súdi a odhaľuje našu hriešnu, bezbožnú, satanskú povahu a všetky aspekty našich skazených pováh a odhaľuje všetky naše najhlbšie, najskrytejšie a opovrhnutiahodné motívy a predstavy. Čím viac čítame Božie slová, tým viac prežívame tento súd a vidíme, ako neuveriteľne hlboko nás satan skazil, akí sme arogantní a vzdorovití. Sme takí prefíkaní, sebeckí a chamtiví a všetky naše záujmy chránime a žijeme svoj život podľa satanských filozofií a zákonov. Dokonca aj naša viera a práca pre cirkev sú za odmenu a za vstup do kráľovstva. Nemáme svedomie ani rozum, ale úplne žijeme na obraz satana. Skrz Boží súd a napomínanie konečne uvidíme Jeho spravodlivosť, ktorá netoleruje žiadne urážky. Boh skutočne vidí do našich sŕdc a myslí a aj keď to nevyslovíme, Boh vynesie na svetlo to, čo si myslíme, skazenosť, ktorá sa nachádza hlboko v našich srdciach. Hanbíme sa, nemáme sa kam schovať a rastie v nás strach z Boha. Môžeme sa modliť za to, čo máme v srdciach, úprimne sa vyspovedať z našich mylných myšlienok a ideí a vstúpiť si do svedomia a prísť k rozumu. Ak klameme, okamžite to prezradíme a napravíme to. Keď takto prežívame Božie slová, naše skazené sklony sa postupne očisťujú a menia a my môžeme žiť ľudskú podobu. Skrz súd a očistu od Všemohúceho Boha, dokážeme hlboko precítiť, aké praktické je Božie dielo pre spásu človeka! Bez neho by sme nikdy nevideli našu skutočnú skazenosť a nikdy by sme naozaj nečinili pokánie ani sa nezmenili. Vidíme, že utiecť od zla sa nedá vlastnou tvrdou prácou a sebaovládaním, ale Boh je ten, kto nás musí súdiť, napomínať a skúšať. Tiež nás musí orezávať, zaoberať sa nami a učiť nás disciplíne. Len tak sa naše povahy života naozaj zmenia a my sa skutočne podriadime Bohu a budeme sa Ho báť. Ak je teda v našej viere len vykúpenie Pána Ježiša, odpustí nám naše hriechy a ospravedlnení skrz vieru, ale nebudeme hodni kráľovstva. Naďalej musíme vítať Pánov návrat a prijať súd Všemohúceho Boha, aby sme sa mohli zbaviť skazenosti a úplne vyriešiť našu hriešnu prirodzenosť. A teda Všemohúci Boh je Pán Ježiš, ktorý sa vrátil a koná dielo súdu. On je Spasiteľ, ktorý zostúpil, aby osobne vykonával svoje dielo na plnú záchranu ľudstva. Mnohí veriaci zo všetkých denominácií počujú Boží hlas a prijímajú Všemohúceho Boha. Sú to múdre panny a zúčastňujú sa Baránkovej svadobnej hostiny. Ale tí, ktorí odmietajú Všemohúceho Boha, stávajú sa hlúpymi pannami, ktoré upadnú do nešťastí a budú nariekať. Teraz by sme mali vidieť, prečo náboženský svet nevidel Pána Ježiša zostupovať na oblaku. Tvrdohlavo sa držia doslovného Písma v presvedčení, že Pán prichádza na oblaku, aby ich uchvátil podľa ich vlastných predstáv. No v skutočnosti Pán už tajne prišiel, aby vykonal svoje dielo. Všemohúci Boh vyjadril toľko právd, ktoré oni odmietajú hľadať. Počujú, ale nepočúvajú, vidia, ale nerozumejú. Slepo odporujú a odsudzujú Všemohúceho Boha. Neustále hľadia na oblohu a čakajú, kým Spasiteľ Ježiš zostúpi na oblaku. To ich privedie do katastrof. Kto je vinný?

Dnes Všemohúci Boh dokončil skupinu víťazov prostredníctvom Jeho diela súdu posledných dní. Katastrofy sa začali a ľudia, ktorých Boh vyvolil, sa vrhajú do šírenia evanjelia o kráľovstve Všemohúceho Boha, vydávajú svedectvo o Božom zjavení a Jeho diele. Stále viac ľudí vyhľadáva a prijíma skutočnú cestu a Cirkev Všemohúceho Boha sa zakladá v čoraz väčšom počte krajín. Slová Všemohúceho Boha sa šíria a podávajú svedectvo po celom svete. Tí, ktorí túžia po pravde a hľadajú Božie zjavenie, predstupujú jeden po druhom pred Jeho trón. Toto sa nedá zastaviť! Napĺňa toto biblické proroctvo: „A stane sa, že v posledných dňoch bude vrch Pánovho domu stáť na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad vrchy, a budú k nemu prúdiť všetky národy“ (Iz 2, 2). Ale tie antikristove sily v náboženskom svete, ktoré odporujú Všemohúcemu Bohu a ktoré zavádzajú a ovládajú takzvaných veriacich, už podľahli katastrofám a stratili šancu na uchvátenie. Nariekajú a škrípu zubami. To je skutočná tragédia. Na záver dnešného dňa si pozrime video s čítaním Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a Boh ho schváli. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš súhlas Ježiša a nikdy nebudeš mať právo vstúpiť do nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň minulosti. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia a litery, a majú na sebe okovy minulosti, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, majú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nedostávajú vodu života, budú naveky mŕtvolami, hračkami Satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ak sa snažíš držať len minulosti, nekonáš a nechávaš veci, ako sú, nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a zahodiť minulosť, či nebudeš vždy proti Bohu? Kroky Božieho diela sú obrovské a mocné, ako vlny v príboji a hrmiace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa svojej hlúposti a nič nerobíš. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje Baránka? Ako môžeš Bohu dokázať, že si ako On, stále nový a nikdy nie starý? A ako ťa môžu slová tvojich zažltnutých kníh priviesť do nového veku? Ako ťa môžu viesť k tomu, aby si hľadal kroky Božieho diela? A ako ťa môžu vziať na nebesá? V rukách držíš litery, ktoré ti môžu poskytnúť dočasnú útechu, nie pravdy, ktoré sú schopné dať život. Sväté písmo, ktoré čítaš, môže nanajvýš obohatiť tvoj jazyk – nie sú to filozofické myšlienky, ktoré ti pomôžu spoznať ľudský život a už vôbec nie cesty, ktoré ťa môžu priviesť k dokonalosti. Nie je táto nezrovnalosť pre teba dôvodom na úvahu? Neuvedomuješ si vďaka tomu záhady vo vnútri? Dokážeš sa sám dostať do neba, aby si sa stretol s Bohom? Vieš sa bez príchodu Boha dostať do neba, aby si si užíval rodinné šťastie s Bohom? Aj teraz stále snívaš? Potom ti navrhujem, aby si prestal snívať a zistil, kto teraz pracuje – pozri sa, kto zachraňuje človeka počas posledných dní. V opačnom prípade nikdy nezískaš pravdu a nikdy nezískaš život“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života).