Fan Yi, Čína

Vo februári 2021 nás spolu s Wang Hua zvolili za cirkevných vodcov. Keďže Wang Hua už predtým pôsobila ako vodkyňa a mala skúsenosti aj s kázaním evanjelia, bola zodpovedná najmä za prácu na evanjeliu, zatiaľ čo ja som mal na starosti ostatné úlohy. Keď som pri práci narazil na problémy alebo ťažkosti, vyhľadal som ju a ona bola vždy ochotná mať so mnou duchovné spoločenstvo a pomôcť mi. Vychádzali sme spolu celkom harmonicky. Po nejakom čase som si všimol, že Wang Hua je dosť svojhlavá, najmä v záležitostiach výberu a nasadzovania ľudí. Vždy sa spoliehala na svoj vlastný pohľad, nehľadala pravdu-princípy, a vôbec nebrala do úvahy návrhy ostatných. Jedného dňa diakon pre evanjelium nahlásil, že vedúci skupiny Li Zhi je vo svojich povinnostiach dlhodobo povrchný, chýba mu ochota niesť bremeno a napriek viacerým duchovným spoločenstvám svoje správanie nenapravil. Pre osobné záležitosti dokonca na týždeň úplne zanechal svoje povinnosti a vôbec sa o ne nezaujímal. Keď som to počul, dosť ma to nahnevalo a mal som pocit, že Li Zhi sa nehodí na to, aby ďalej pôsobil ako vedúci skupiny, a že podľa princípov by mal byť prepustený a preradený. Povedal som Wang Hua svoj názor, ale na moje prekvapenie nielenže odmietla počúvať, ale ešte ma aj ostro skritizovala a povedala, že mám nezrelé myslenie a som na ostatných príliš náročný. Dokonca povedala, že keď bol Li Zhi v dobrom stave, dokázal kázaním evanjelia získať ľudí a že potrebuje viac duchovného spoločenstva a pomoci. Povedal som: „Byť vedúcim skupiny si vyžaduje ochotu niesť bremeno a zmysel pre zodpovednosť. Vzhľadom na to, ako Li Zhi dlhodobo pristupuje k svojim povinnostiam, sa na miesto vedúceho skupiny vôbec nehodí. No ty ho tam chceš aj tak nechať. To je proti princípom!“ Ale Wang Hua stále nepočúvala a povedala: „Ak prepustíme Li Zhiho a hneď nenájdeme vhodnú náhradu, výsledky práce môžu utrpieť, a ak sa na to vodcovia spýtajú, nebudeme schopní podať uspokojivé vysvetlenie. Mať niekoho na tej pozícii je lepšie ako nemať nikoho.“ Keď som ju to počul povedať, videl som, že sa sústredí len na svoju vlastnú povesť a postavenie, a že vôbec neberie ohľad na prácu cirkvi. Chcel som teda odhaliť prirodzenosť a dôsledky jej konania. No keď som videl jej nahnevaný výraz, pocítil som obavy a napadlo mi: „Bežne je netrpezlivá, aj keď jej len v krátkosti spomeniem problémy v práci. Ak budem hovoriť príliš otvorene a priamo, pravdepodobne ju nahnevám a bude sa ku mne správať odmerane. Ak to naruší náš vzťah, ako budeme v budúcnosti spolupracovať? Čo ak narazím na ťažkosti v práci a ona mi už nepomôže? Možno bude lepšie to nespomínať. Svoje povinnosti si koná už toľko rokov a princípy preraďovania ľudí chápe lepšie ako ja. Pravdepodobne má vlastné plány. Najlepšie bude, ak sa o to nebudem príliš starať.“ Pripomenul som jej teda len, aby pri nasadzovaní ľudí zvážila klady a zápory, a viac som túto záležitosť nespomínal.

Onedlho mi Wang Hua povedala, že sestra Shuxin je bystrá a vie sa dobre rozprávať s ľuďmi, a že ju plánuje vyškoliť na kázanie evanjelia. Keď som to počul, pomyslel som si: „Shuxin poznám. Vo svojich povinnostiach bola vždy nezodpovedná, sebecká a nečestná. Keď ju predtým rozvíjali, aby polievala nováčikov, považovala to za otravné a bála sa, že ak nováčikovia odídu, bude musieť prevziať zodpovednosť. Po niečo vyše dvadsiatich dňoch polievania prestala chodiť a dokonca klamala, že jej manžel bráni v konaní povinností.“ Povedal som teda Wang Hua, čo som vedel, a pripomenul jej, že niekto ako Shuxin nie je vhodný na rozvíjanie. Wang Hua vôbec nepočúvala moje rady. Povedala, že pravú prirodzenosť človeka nemožno posúdiť len z jednej skúsenosti a že sa musíme pozerať na to, ako sa bude vyvíjať. Cítil som, že je to nevhodné, a chcel som ju zastaviť. Potom som si však pomyslel: „Už všetkým povedala o rozvíjaní Shuxin, takže ak nebudem súhlasiť, určite ju tým strápnim. Nebude si myslieť, že som arogantný a dotieravý? Čo ak to naruší náš vzťah? Potom by bolo ťažké spolu vychádzať.“ Keď mi to napadlo, stratil som odvahu ďalej na tom trvať a len som sa ubezpečoval myšlienkou: „Aspoň som uviedol všetky pripomienky, ktoré som mal. Ak v budúcnosti vzniknú nejaké problémy, nebude to moja zodpovednosť.“

Neskôr som sa dozvedel, že Li Zhi zostal voči svojim povinnostiam ľahostajný a to ovplyvnilo stavy bratov a sestier, čo viedlo k vážnemu poklesu efektívnosti práce. Navyše, Shuxin necítila žiadnu zodpovednosť za kázanie evanjelia a vždy, keď mala doma veľa práce, opustila svoje povinnosti a tie potom prinášali len málo výsledkov. Vodcovia poslali list, v ktorom sa zaoberali odchýlkami a problémami v našej práci na evanjeliu, hovorili s nami v duchovnom spoločenstve a orezávali nás. Ale Wang Hua si vôbec nič nevyčítala. Namiesto toho sa hádala a snažila sa ospravedlniť so slovami, že bratia a sestry necítili zodpovednosť za svoje povinnosti. Naozaj som chcel odhaliť a rozobrať jej problémy, ale bál som sa aj toho, že povie, že nepoznám sám seba a len ju orezávam, tak som jej len v krátkosti pripomenul, aby nad sebou uvažovala a kajala sa pred Bohom. Neskôr som videl, že Wang Hua o sebe nič nevie. Bratia a sestry hlásili, že sa na stretnutiach sústredí len na kritizovanie ich práce a napomínanie, že nerieši skutočné problémy a že všetci sa ňou cítia obmedzovaní. Uvedomil som si, že Wang Hua je pravdepodobne falošná vodkyňa, tak som to chcel nahlásiť vyšším vodcom. Potom som si však pomyslel: „Ak zistí, že som nahlásil jej problémy, nebude mi to zazlievať? Napokon, pomáha mi s mojimi povinnosťami…“ Stále som o tom premýšľal, ale nakoniec som stále nemal odvahu o nej nič napísať. Neskôr prišli vyšší vodcovia preskúmať prácu. Zistili, že Wang Hua je arogantná a samospravodlivá, koná bez akýchkoľvek princípov, neprijíma návrhy ostatných a hovorí len o slovách a učeniach, no neodvádza skutočnú prácu, a tak ju identifikovali ako falošnú vodkyňu a prepustili. Aj ja som bol prepustený, pretože som sa správal ako pochlebovač a nedokázal som podporovať prácu cirkvi. Krátko nato boli prepustení aj Li Zhi a Shuxin. Keď ma takto potrestali, cítil som strach a vedel som, že som konal zlo. Najmä keď som si spomenul na otázky vodcov: „Keď si videl, že Wang Hua koná proti princípom a nedokážeš ju zastaviť, prečo si ju nenahlásil? Prečo si sa stále snažil chrániť váš vzťah? Bol si vo svojich povinnostiach nezodpovedný!“ V srdci som zacítil ostrú bolesť. Aby som si udržal vzťah s Wang Hua, nebral som ohľad na prácu cirkvi. Videl som, že narušila a vyrušila prácu cirkvi, ale nezastavil som ju. Schvaľoval som zlé činy tejto falošnej vodkyne a konal som ako jej komplic! V mesiacoch po mojom prepustení som sa cítil veľmi skormútený, žil som v stave úplného zúfalstva a vyniesol som nad sebou negatívny ortieľ.

Keď ma bratia a sestry videli v zlom stave, podelili sa so mnou o Božie slová, aby mi pomohli. Bol tam jeden úryvok, ktorý vo mne zanechal hlboký dojem. Boh hovorí: „Počas procesu životného rastu a v priebehu ľudskej spásy sa môže stať, že sa ľudia niekedy vydajú na zlú cestu, odchýlia sa alebo majú obdobia, keď prejavujú stavy a správania životnej nezrelosti. Môžu mať obdobia slabosti a negativity, chvíle, keď povedia nesprávne veci, potknú sa alebo zažijú zlyhanie. Všetko toto je v Božích očiach normálne. Nevyčíta im to. Niektorí ľudia si myslia, že ich skazenosť je príliš hlboká a že nikdy nedokážu uspokojiť Boha, preto sú zarmútení a opovrhujú sami sebou. Tí, ktorí majú takéto kajúcne srdce, sú presne tí, ktorých Boh spasí. Na druhej strane tí, ktorí veria, že nepotrebujú Božiu spásu, ktorí si myslia, že sú dobrí ľudia a že s nimi nie je nič zlé, zvyčajne nie sú tí, ktorých Boh spasí. Čo vám tu tým chcem povedať? Kto rozumie, nech prehovorí. (Musíme správne zaobchádzať s našimi odhaleniami skazenosti a zamerať sa na praktizovanie pravdy, a potom prijmeme Božiu spásu. Ak budeme neustále zle chápať Boha, ľahko sa poddáme beznádeji.) Musíš mať vieru a povedať si: ‚Hoci som teraz slabý a potkol som sa a zlyhal, vyrastiem a jedného dňa pochopím pravdu, uspokojím Boha a dosiahnem spásu.‘ Musíš mať toto odhodlanie. Bez ohľadu na to, akým neúspechom, ťažkostiam, zlyhaniam alebo pádom čelíš, nesmieš byť negatívny. Musíš vedieť, akých ľudí Boh spasí. Okrem toho, ak máš pocit, že ešte nie si spôsobilý na to, aby ťa Boh spasil, alebo ak sa občas ocitneš v stavoch, ktoré Boh nenávidí alebo s ktorými nie je spokojný, alebo ak sa niekedy správaš zle a Boh ťa neprijíma alebo ťa zavrhuje, nevadí. Teraz to vieš a nie je príliš neskoro. Pokiaľ budeš činiť pokánie, Boh ti dá šancu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pri viere v Boha je najdôležitejšie praktizovať a zažívať Jeho slová) Keď som premýšľal nad Božími slovami, pocítil som Jeho lásku a videl som, že Jeho srdce, ktoré chce spasiť ľudí, sa nikdy nezmenilo. Boh sa nevzdal mojej spásy len preto, že som bol pochlebovač a uškodil som práci cirkvi. Namiesto toho dúfal, že vďaka tomuto zlyhaniu budem uvažovať o svojich problémoch a spoznám ich, poučím sa, budem konať pokánie a zmením sa. Musel som sa pozbierať, uvažovať o dôvodoch svojho zlyhania a úprimne sa kajať. Tak som sa modlil k Bohu: „Ó, Bože! Viem, že som zanedbával svoje povinnosti a hanbím sa Ti čeliť. No nechcem zostať v tomto skľúčenom stave. Prosím, osvieť ma a veď ma, aby som spoznal svoje problémy.“

Jedného dňa som si prečítal tieto Božie slová: „Keď potrebujete praktizovať pravdu a chrániť záujmy Božieho domu, dokážete prekonať obmedzenie svojich skazených pováh a postaviť sa na stranu pravdy? Napríklad spolupracuješ s niekým na vykonávaní práce odstránenia z cirkvi, ale on vždy hovorí bratom a sestrám v duchovnom spoločenstve, že Boh spasí ľudí v najväčšej možnej miere a že sa k ľuďom musíme správať s láskou a dať im príležitosti na pokánie. Uvedomíš si, že s jeho duchovným spoločenstvom je problém, a hoci slová, ktoré hovorí, sa zdajú byť celkom správne, pri podrobnej analýze zistíš, že má skryté úmysly a ciele, že nechce nikoho uraziť a nechce vykonávať pracovné opatrenia. Keď takto hovorí v duchovnom spoločenstve, ľudia s nízkym duchovným postavením a bez schopnosti rozlišovať budú ním vyrušení, budú bez zásad slepo prejavovať lásku, nebudú dbať na rozlišovanie ľudí a nebudú odhaľovať ani nahlasovať antikristov, zlých ľudí a pochybovačov. Je to prekážka pre prácu odstránenia z cirkvi. Ak antikristi, zlí ľudia a pochybovači nemôžu byť včas odstránení, ovplyvní to normálne jedenie a pitie Jeho slov Božím vyvoleným národom a normálne vykonávanie ich povinností a obzvlášť to naruší a vyruší prácu cirkvi a poškodí záujmy Božieho domu. Ako by si mal v takejto chvíli praktizovať? Keď si všimneš problém, musíš sa postaviť a odhaliť túto osobu; musíš ju zastaviť a chrániť prácu cirkvi. Môžeš uvažovať: ‚Sme pracovnými partnermi. Ak ho priamo odhalím a on to neprijme, nebudeme potom na nože? Nie, nemôžem to povedať priamo, musím byť trochu taktnejší.‘ Takže mu dáš jednoduché pripomenutie a niekoľko povzbudivých slov. Keď si vypočuje, čo hovoríš, neprijme to a ešte aj vychrlí kopu dôvodov, aby ti to vyvrátil. Ak to neprijme, práca Božieho domu utrpí straty. Čo by si mal urobiť? Modlíš sa k Bohu a hovoríš: ‚Bože, prosím, zariaď a ovládaj to. Disciplinuj ho – ja nemôžem nič urobiť.‘ Myslíš si, že ho nemôžeš zastaviť, a tak ho necháš bez kontroly. Je to zodpovedné správanie? Praktizuješ pravdu? Ak ho nemôžeš zastaviť, prečo to nenahlásiš vodcom a pracovníkom? Prečo túto záležitosť neprednesieš na zhromaždení a nenecháš všetkých, aby o nej hovorili v duchovnom spoločenstve a diskutovali? Ak to neurobíš, naozaj si to potom nebudeš vyčítať? Ak povieš: ‚Nezvládam to, tak to budem ignorovať. Mám čisté svedomie,‘ aké srdce potom máš? Je to srdce, ktoré skutočne miluje, alebo srdce, ktoré škodí druhým? Tvoje srdce je také zlomyseľné, pretože keď ťa niečo postretne, bojíš sa uraziť ľudí a nedržíš sa princípov. V skutočnosti veľmi dobre vieš, že táto osoba má svoj vlastný cieľ, keď takto koná, a že v tejto veci ju nemôžeš počúvať. Nedokážeš sa však držať princípov a zabrániť im v zavádzaní ostatných, a to nakoniec poškodzuje záujmy Božieho domu. Vyčítal by si si to potom vôbec? (Áno.) Umožní ti vyčítanie si toho napraviť straty? Sú nenapraviteľné. Potom znova uvažuješ: ‚Aj tak som si splnil svoje povinnosti a Boh to vie. Boh podrobne skúma hlbiny ľudských sŕdc.‘ Aké sú to slová? Sú to klamlivé, diabolské slová, ktoré klamú človeka aj Boha. Nesplnil si si svoje povinnosti a stále hľadáš dôvody a výhovorky, aby si sa im vyhol. Je to nečestné a neoblomné. Má takýto človek nejakú úprimnosť voči Bohu? Má zmysel pre spravodlivosť? (Nemá.) Je to človek, ktorý ani v najmenšom neprijíma pravdu, človek satanovho druhu. Keď ťa niečo postihne, riadiš sa podľa filozofií pre svetské záležitosti, ktoré sa zaoberajú tým, ako ponímať svet, a nepraktizuješ pravdu. Stále sa obávaš, že niekoho urazíš, ale to, že urazíš Boha, ťa nevystraší; ba dokonca obetuješ záujmy Božieho domu, aby si ochránil svoje medziľudské vzťahy. Aké sú však dôsledky takéhoto počínania? Svoje medziľudské vzťahy síce celkom účinne ochrániš, ale urazíš Boha a On ťa zavrhne a bude sa na teba hnevať. Ktorá z týchto možností je lepšia? Ak nevieš, znamená to, že si úplne popletený, Zároveň to dokazuje, že pravde ani v najmenšom nerozumieš. Ak budeš takto pokračovať a neprebudí ťa to, nebezpečenstvo je vskutku veľké; a ak ani napokon nebudeš schopný dosiahnuť pravdu, ty sám sa staneš tým, kto utrpí stratu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová presne odhalili môj stav. Uvidel som, že som len sebecký a nečestný pochlebovač bez zmyslu pre zodpovednosť za prácu cirkvi. Jasne som videl, že Wang Hua sa pri práci riadi vlastnou vôľou a nehľadá princípy, a vedel som aj to, že som mal dodržať princípy, odhaliť ju a zastaviť ju, aby som chránil prácu cirkvi. Ale keď som poukázal na jej problémy a ona ich neprijala, bál som sa, že ju urazím a poškodím našu spoluprácu pri konaní povinností. Aby som si s ňou udržal vzťah, vždy som jej problémy zľahčoval a nikdy som neodhalil ich podstatu. Nenahlásil som ich ani našim vodcom, čo nakoniec uškodilo práci na evanjeliu. No ani keď sa to stalo, neuvažoval som o sebe a namiesto toho som hľadal výhovorky, aby som sa ospravedlnil. Myslel som si, že keďže som ju už upozornil a ona to neprijala, nemohol som urobiť nič viac. Ale v hĺbke duše som si dobre uvedomoval, že som si svoje povinnosti vôbec nesplnil. Len som povrchne spomenul niektoré veci, no nedosiahol som reálny účinok. Iba som klamal seba aj ostatných! Aj keď som ju rozlíšil ako falošnú vodkyňu, stále som ju neodhalil ani nenahlásil, a dokonca som toleroval, keď narúšala a brzdila prácu cirkvi. Obetoval som záujmy cirkvi, len aby som si udržal osobné vzťahy, chránil som falošnú vodkyňu a toleroval som ju, keď konala zlo a vyrušovala prácu cirkvi. Bol som naozaj sebecký a opovrhnutiahodný!

Potom som si prečítal tieto Božie slová: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa už stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Keď som premýšľal nad Božími slovami, uvedomil som si, že koreň môjho sklonu byť pochlebovačom spočíval v tom, že som prijal satanské jedy, ako napríklad „harmónia je cenná, trpezlivosť je brilantná“, „nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“ a „každý nový priateľ predstavuje novú cestu“, ako zákony pre život. Veril som, že počas života na tomto svete a v styku s ostatnými si človek musí budovať široké spoločenské kontakty a dobré vzťahy; inak by sa v spoločnosti nepresadil, a že uraziť o jedného človeka viac by znamenalo získať ďalšieho nepriateľa. Aj keď som si konal povinnosti v cirkvi, naďalej som žil podľa týchto satanských filozofií, prikladal som veľkú dôležitosť vzťahom s ostatnými a pri konaní povinností mi chýbal akýkoľvek princíp alebo postoj. Boh mi preukázal milosť tým, že mi dal príležitosť cvičiť sa ako vodca. Vo všetkom som mal uprednostniť prácu cirkvi. Keď som videl, že sestra, s ktorou spolupracujem, koná proti princípom, mal som na to pohotovo poukázať a pomôcť jej, a ak by trvala na svojom, mal som ju odhaliť a zastaviť alebo som mohol problém tiež včas nahlásiť našim vodcom, aby som zabránil stratám pre prácu cirkvi. No namiesto toho, aby som si chránil svoju hrdosť a postavenie, som sa správal ako pochlebovač a nepraktizoval som pravdu. Nedohliadal som na jej prácu a toleroval som, že koná zlo. Vôbec som nebral ohľad na prácu cirkvi a chýbal mi zmysel pre spravodlivosť. Wang Hua bezohľadne páchala zlé skutky a bola odsúdeniahodná a ja som si bol dobre vedomý, že koná zlo a spôsobuje vyrušenia, no napriek tomu som ju včas neodhalil ani nezastavil a dovolil som jej škodiť práci cirkvi. Prirodzenosť môjho správania bola ešte horšia a hanebnejšia! Keby som nahlásil problémy Wang Hua skôr, vodcovia by ich riešili a vyriešili skôr a veci by sa nezhoršili do takejto miery. Žijúc podľa satanských filozofií som sa stal naozaj sebeckým a nečestným. Neodvážil som sa poukázať na problémy, ktoré som si všimol u ostatných, a chýbala mi úprimnosť a skutočná láska k ostatným. Chýbal mi aj zmysel pre zodpovednosť voči svojim povinnostiam. Všetko, čo som urobil, uškodilo práci cirkvi. Jedol som, pil a užíval si všetko, čo mi Boh dal, ale vôbec som nebral ohľad na Jeho úmysly. Opakovane som sa staval na stranu falošnej vodkyne a škodil práci cirkvi. Bol som len nevďačný zradca bez kúska ľudskej prirodzenosti či rozumu! Niekto ako ja bol úplne nehodný úlohy vodcu, nieto ešte života pred Bohom. To, že ma cirkev odvolala z funkcie, bolo prejavom Božej spravodlivosti a dôsledkom mojich vlastných činov. Keď som si to uvedomil, bol som plný ľútosti a výčitiek svedomia.

Potom som sa modlil k Bohu a hľadal cestu, ako vyriešiť svoju skazenú povahu. Jedného dňa som si prečítal tieto Božie slová: „Ak si chcete dobre plniť povinnosti a uspokojiť Božie úmysly, potom sa musíte najskôr naučiť pracovať v harmónii s ostatnými. Keď spolupracujete s bratmi a sestrami, mali by ste brať do úvahy nasledovné: ‚Čo je harmónia? Je s nimi v harmónii moja reč? Sú s nimi v harmónii moje myšlienky? Je s nimi v harmónii spôsob, akým robím veci?‘ Berte do úvahy, ako sa spolupracuje v harmónii. Niekedy harmónia znamená zhovievavosť a toleranciu, ale znamená aj stáť si za svojím a dodržiavať princípy. Harmónia neznamená robiť kompromisy v princípoch, aby sa veci urovnali, ani snažiť sa byť ‚pochlebovačom‘, ani držať sa cesty umiernenosti – a určite to neznamená zaliečať sa niekomu. Také sú princípy. Keď raz pochopíš tieto princípy, budeš hovoriť a konať v súlade s Božími úmyslami a žiť realitu pravdy bez toho, aby si si to uvedomoval, a týmto spôsobom sa ľahko dosiahne jednota.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. O harmonickej spolupráci) „Čo je to spolupráca? Musíte byť schopní navzájom diskutovať a vyjadrovať svoje názory a stanoviská; musíte sa navzájom dopĺňať a jeden na druhého dohliadať, jeden od druhého hľadať, jeden druhého sa pýtať a navzájom si dávať podnety. Také je spolupracovanie v harmónii. Povedzme napríklad, že si niečo vyriešil podľa vlastnej vôle a niekto povedal: ‚Urobil si to zle, celkom proti princípom. Prečo si to riešil, ako sa ti chcelo, bez hľadania pravdy?‘ Ty na to odpovieš: ‚Máš pravdu – som rád, že si ma upozornil! Ak by si to neurobil, znamenalo by to katastrofu!‘ Tak vyzerá vzájomné podnecovanie sa. Čo teda znamená vzájomne na seba dohliadať? Každý má skazenú povahu a môže byť povrchný v konaní svojej povinnosti, chrániac len svoje vlastné postavenie a pýchu, a nie záujmy Božieho domu. Takéto stavy existujú u každého človeka. Ak sa dozvieš, že niekto má problém, mal by si prevziať iniciatívu, aby si s ním hovoril v duchovnom spoločenstve, pripomenul mu, aby konal svoju povinnosť v zmysle princípov, a zároveň to bral ako varovanie pre seba. To je vzájomné dohliadanie na seba. Akú funkciu má vzájomné dohliadanie? Má ochraňovať záujmy Božieho domu a tiež brániť ľuďom, aby sa vydali na nesprávnu cestu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Z Božích slov som pochopil, že všetci majú skazené povahy, ako aj nedostatky a chyby. Má zmysel, keď cirkev zariadi, aby vodcovia a pracovníci spolupracovali pri konaní svojich povinností. Má to slúžiť na to, aby sa navzájom kontrolovali, upozorňovali, dopĺňali a držali na uzde, čím by sa predišlo narušeniam a vyrušeniam cirkevnej práce spôsobeným konaním na základe ich skazených pováh. Aj pri konaní povinností v spolupráci musia existovať princípy. V záležitostiach, ktoré sa netýkajú pravdy-princípov, môžeme praktizovať toleranciu a zhovievavosť. No keď ide o záležitosti týkajúce sa pravdy-princípov a záujmov cirkvi, nesmieme robiť kompromisy ani ustupovať. Musíme sa držať princípov a stáť si za svojím. Tým chránime záujmy cirkvi a prejavujeme zodpovednosť za prácu. Keď ľudia čelia upozorneniam a pomoci od druhých, tí, ktorí skutočne prijímajú pravdu, to dokážu od Boha prijať, uvažovať nad sebou, spoznať sa a včas napraviť chyby a odchýlky. Nielenže nebudú ostatných nenávidieť, ale budú aj v srdci vďační. Ja som si však mylne myslel, že poukazovanie na problémy niekoho iného poškodí náš vzťah a urazí ho. Tak som mu jednoducho ustupoval a toleroval som ho bez toho, aby som jeho problémy odhalil alebo nahlásil. V dôsledku toho sa práca cirkvi oneskorila a ja som si pripísal ďalšie priestupky. Uvedomil som si, že byť pochlebovačom naozaj škodí ostatným aj mne!

Neskôr som si prečítal ďalšie Božie slová: „Ak máš úmysel a perspektívu pochlebovača, potom nebudeš v žiadnych záležitostiach praktizovať pravdu ani dodržiavať princíp a vždy zlyháš a spadneš. Ak sa nezobudíš a nepustíš sa do hľadania pravdy, potom si pochybovač, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš takýmto veciam, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, prosiť, aby ťa spasil, a žiadať, aby ti dal vieru a silu a umožnil ti dodržiavať princípy, robiť to, čo by si mal robiť, zvládať veci v súlade s princípmi, pevne trvať na postoji, na ktorom máš trvať, ochraňovať záujmy Božieho domu a zabrániť tomu, aby dielo Božieho domu utrpelo akékoľvek straty. Ak budeš schopný vzdorovať svojim vlastným záujmom, svojej pýche a svojmu hľadisku pochlebovača a ak budeš robiť to, čo by si mal robiť, s úprimným a nerozdeleným srdcom, potom porazíš satana a dosiahneš tento aspekt pravdy. Ak však budeš naďalej pokračovať v živote podľa satanovej filozofie, ochraňujúc svoje vzťahy s inými, a nebudeš praktizovať pravdu ani dodržiavať princípy, dokážeš potom uplatňovať pravdu v iných záležitostiach? Stále nebudeš mať vieru ani silu. Ak nikdy nebudeš schopný hľadať alebo prijať pravdu, umožní ti taká viera v Boha získať pravdu? (Nie.) A ak nemôžeš získať pravdu, môžeš byť spasený? Nemôžeš. Ak budeš žiť stále podľa satanovej filozofie, dočista odrezaný od pravdy-reality, nikdy nebudeš môcť byť spasený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi dali praktický návod, ako praktizovať. Keď čelím situácii, v ktorej chcem byť opäť pochlebovačom, musím sa okamžite modliť k Bohu a prosiť Ho o silu, aby som mohol odložiť svoje vlastné záujmy bokom, konať podľa princípov a zabrániť tak škodám na práci cirkvi. Toto je zodpovednosť, ktorú by si mal človek plniť ako stvorená bytosť. Ak sa budem neustále držať myšlienky byť pochlebovačom a neustále sa snažiť chrániť svoje vzťahy s ostatnými, potom sa moja satanská povaha pochlebovača nikdy nezmení a nakoniec nikdy nezískam pravdu, nieto ešte Božiu spásu. Tak som si dal pevné predsavzatie: „Bez ohľadu na to, akých ľudí a aké udalosti alebo veci v budúcnosti stretnem, už viac nesmiem byť obmedzovaný svojou skazenou povahou. Musím dodržiavať princípy, aby som chránil prácu cirkvi, a byť zodpovedným človekom.“

O niekoľko mesiacov neskôr ma opäť zvolili za vedúceho cirkvi. Všimol som si, že Zhang Jie, diakonka pre všeobecné záležitosti, má dosť arogantnú povahu. Vo svojich povinnostiach bola svojvoľná a diktátorská, snažila sa všetko robiť sama a nespolupracovala s ostatnými. Chcel som s ňou teda mať duchovné spoločenstvo a odhaliť tak prirodzenosť a dôsledky tohto jej prístupu. Ale keď som si pomyslel, že som do tejto cirkvi práve prišiel a pri mnohých úlohách potrebujem jej pomoc a spoluprácu, obával som sa, čo urobím, ak budem hovoriť príliš tvrdo a ona to nebude schopná prijať. Pomyslel som si, že bude lepšie, ak ju neurazím a poviem len pár stručných slov. V tej chvíli som si spomenul, ako som v minulosti zlyhal, pretože som sa správal ako pochlebovač, v srdci som pocítil silné výčitky a napadlo mi: „Keďže som identifikoval problémy Zhang Jie, mal by som ju poopraviť a pomôcť jej. Je pracovníčka, a ak nedokáže harmonicky spolupracovať s ostatnými, určite to poškodí prácu.“ Modlil som sa teda k Bohu a prosil som Ho, aby ma viedol k praktizovaniu pravdy a ochrane práce cirkvi. Po modlitbe som sa cítil posilnený. Čerpal som z Božích slov, aby som so Zhang Jie hovoril v duchovnom spoločenstve a rozobral jej problémy, a tiež som čerpal z vlastných skúseností, aby som jej pomohol. Zhang Jie prijala moje vedenie a pomoc, uvažovala o sebe a spoznala samú seba, a neskôr bola schopná normálne spolupracovať s ostatnými. Keď som videl tento výsledok, bol som veľmi šťastný. Keď som praktizoval pravdu a nesprával sa ako pochlebovač, neurazil som ostatných, ako som si predstavoval. Praktizovanie týmto spôsobom nielenže prospievalo životu bratov a sestier, ale aj chránilo prácu cirkvi. Videl som, že len praktizovaním Božích slov a riešením záležitostí podľa princípov môže človek dobre konať svoje povinnosti. Bohu vďaka!