V septembri roku 2020 som pôsobila ako cirkevná kazateľka a zodpovedala za prácu v štyroch cirkvách. Vodkyňa jednej z nich, Li Ying, mala dobrú kvalitu a bola plná nadšenia. Spravila na mňa veľký dojem. O niečo neskôr som však zistila, že v tej cirkvi sú aj istí zjavní pochybovači a zlí ľudia, ktorí ešte stále neboli vyčistení a narúšali cirkevný život. A tak som v duchovnom spoločenstve Li Ying na túto situáciu upozornila a povedala som jej o podstate a následkoch v prípade, že nebudú vyčistení. Súhlasila, že týchto pochybovačov a zlých ľudí vyčistí čo najskôr. Keď som však po dvoch mesiacoch preskúmala jej prácu znova, zistila som, že tak stále neurobila. Dokonca stála na strane pochybovačov a zlých ľudí a obhajovala ich. Výsledkom bolo, že títo ľudia, ktorí mali byť vyčistení, tam ešte stále boli a mali dovolené, aby v cirkvi vyčíňali. Problémy sa navyše vyskytli aj v povinnostiach bratov a sestier. Li Ying však s týmito ľuďmi nehovorila v duchovnom spoločenstve o pravde v snahe o riešenie ani ich neorezávala. Namiesto toho dbala na ich telo a bola k nim ústretová a zhovievavá, čo viedlo k tomu, že vo svojich povinnostiach neboli zodpovední, a ovplyvňovalo to prácu cirkvi. Súdiac podľa jej ustavičného správania bola Li Ying falošnou vodkyňou, ktorá nevykonávala skutočnú prácu, a podľa princípov by mala byť okamžite prepustená. Pomyslela som si však: „V tejto cirkvi je jedinou vodkyňou. Ak ju teraz prepustím, budem sa musieť starať o jej projekty v cirkvi. Niektoré z týchto úloh bude treba prísť vykonať aj osobne. Kde na to mám vziať čas a energiu? Okrem toho musím sledovať aj prácu niekoľkých ďalších cirkví. Budem taká zaneprázdnená. Mám už vyše 60 rokov a zdravotne na tom nie som najlepšie. Ak sa prepracujem, moje telo to už možno neutiahne! Ak bude Li Ying pokračovať, postará sa aspoň o všeobecné záležitosti a ja budem môcť trochu poľaviť.“ S týmto vedomím som ju neprepustila. V decembri potom začal Li Ying sledovať a nasledovať jej neveriaci manžel. Vedela o ňom, že má mizernú ľudskú prirodzenosť, no aj tak ďalej chodila na miesta zhromaždení a na bezpečnosť ostatných vôbec nebrala ohľad. Tým ohrozila viacero skupín, ktoré sa spolu stretávali. Konečne som si uvedomila vážnosť problému, ktorý Li Ying predstavovala, a okamžite som jej prácu zastavila. A potom som pocítila strach. Uvedomila som si, že toto bol následok toho, že som Li Ying neprepustila dostatočne rýchlo. Aj ja som za to bola zodpovedná!

Počas svojich duchovných pobožností som si prečítala úryvok z Božieho slova. Boh hovorí: „To, ako vnímaš Božie poverenia, je mimoriadne dôležité a je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo Boh ľuďom zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si byť potrestaný. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia by mali splniť akékoľvek poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najväčšia ľudská povinnosť a je to rovnako dôležité ako samotné ich životy. Ak Božie poverenia neberieš vážne, zrádzaš Boha tým najvážnejším spôsobom. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty. Ľudia musia dôkladne porozumieť, ako zaobchádzať s tým, čo im Boh zverí, a prinajmenšom musia pochopiť, že poverenia, ktoré zveruje ľudstvu, sú pozdvihnutím a osobitnou láskavosťou od Boha a že sú to tie najslávnejšie veci. Všetko ostatné možno opustiť. Aj keď človek musí obetovať svoj vlastný život, stále musí plniť Božie poverenie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Vďaka Božiemu slovu som pochopila, že povinnosť je človeku zverená Bohom a je dôležitejšia než čokoľvek iné. Zaobchádzať s ňou ľahkovážne a správať sa nezodpovedne znamená zrádzať Boha. V podstate ide o to isté, čo spravil Judáš, a človek si tým vyslúži prekliatie. To, že som v cirkvi mohla praktizovať ako kazateľka, bola Božia priazeň. Keď som v cirkvi našla vodcov, ktorí nevykonávali skutočnú prácu, mala som ich podľa potreby prepustiť alebo preložiť. Bola to moja povinnosť, moja zodpovednosť. Li Ying ako cirkevná vedúca síce objavila problém, no v duchovnom spoločenstve nehovorila o pravde, aby ho vyriešila, a dokonca bránila vyčisteniu. Odďaľovala vyčistenie očividných pochybovačov a zlých ľudí a dokonca sa ich zastávala. To potvrdzovalo, že je falošnou vodkyňou a mala by byť okamžite prepustená. Pokiaľ však išlo o mňa, obávala som sa, že keď ju prepustím, potrvá istý čas, kým nájdem vhodnú náhradu a budem sa musieť viacej starať o prácu cirkvi. Preto som ju neprepustila v ten pravý čas, čo viedlo k ohrozeniu bezpečnosti a prekážkam v práci cirkvi. Plne som si uvedomovala, že falošní vodcovia a antikristi predstavujú prekážky a zátarasy pri vstupe bratov a sestier do života a že keď sa takýto človek nájde, treba ho vyradiť – nemožno ho ani trocha tolerovať. V snahe ušetriť si isté starosti a ťažkosti som však Li Ying neprepustila, hoci som vedela, že je falošnou vodkyňou. Videla som, že som bola ozaj sebecká a opovrhnutiahodná, a Bohu sa tento môj postoj k mojej povinnosti skutočne hnusil. Tie uvedomenia ma celkom vydesili, a tak som sa modlila k Bohu, kajala som sa pred Ním a rýchlo som Li Ying prepustila. Odhalila som tiež podstatu a dôsledky jej činov a hovorila som o nich v duchovnom spoločenstve, vďaka čomu ju ostatní vedeli trochu rozlíšiť. Cirkev si potom zvolila nového vodcu a cirkevná práca sa konečne postupne rozbehla.

Vo februári 2021 bol prepustený kazateľ, ktorý zodpovedal za cirkev v Chengxi, pretože nedokázal vykonávať skutočnú prácu, a zodpovednosť za prácu danej cirkvi zveril vodca mne. Keď som sa jej ujala, sestra Xue Ming mi povedala o problémoch s cirkevnou vodkyňou a diakonkou, ktorá mala na starosti polievanie: „Diakonka poverená polievaním je vo svojej povinnosti večne nezodpovedná a povrchná. Nováčikov, za ktorých zodpovedá, nepolievala už 20 dní. Niektorí z nich počúvali klebety a vieru opustili. Cirkevná vodkyňa je zas stále zaneprázdnená svojou bežnou prácou a zriedka sa zhromažďuje s ostatnými alebo zaoberá ich prácou. Bratia a sestry ju varovali a hovorili s ňou v duchovnom spoločenstve, no ona ich nepočúvala. A hoci vie, že diakonka poverená polievaním nevykonáva skutočnú prácu a mala by ju prepustiť, nielenže ju neprepustí, ale ešte sa aj stavia na jej stranu a obhajuje ju. Ide teda o falošnú vodkyňu a pracovníčku, ktoré nevykonávajú skutočnú prácu a už teraz zdržali prácu cirkvi.“ Po vypočutí správy od Xue Ming som si pomyslela: „Tie dve by mal niekto vzhľadom na ich správanie prepustiť. No zvoliť nových vodcov a pracovníkov nie je ľahké. Ak ich obe prepustím a nejaký čas nedokážeme nájsť vhodných náhradníkov, neostane práca tejto cirkvi na krku mne? Mám obmedzené množstvo energie, takže bez ohľadu na naliehavosť to budem musieť spraviť postupne.“ Keď Xue Ming videla, že neodpovedám, znepokojene dodala: „Ak sa falošní vodcovia a pracovníci neprepustia hneď, ohrozuje to prácu cirkvi a vstup do života bratov a sestier. Nevidíš, aké je to naliehavé? Nezáleží ti na tom? Nemôžeš byť ako ten kazateľ predtým, ktorý nevykonával skutočnú prácu.“ Cítila som, ako sa mi po tej paľbe kritiky rozhorela tvár, a pomyslela som si: „Sotva som sem prišla a mnohému ešte nerozumiem. Nemôžem si toho naložiť viac, než unesiem. Musím tú prácu spraviť pekne po poriadku. Veď som predsa nepovedala, že to nevyriešim.“ Neskôr som si uvedomila, že môj stav bol zlý, a tak som sa rýchlo pomodlila k Bohu: „Bože, Ty si dovolil situáciu, ktorej som dnes čelila, ale ja sa neustále len vyhováram. Viem, že to nie je v súlade s Tvojím úmyslom. Prosím, veď ma, aby som sa podriadila, aby som sa mohla zamyslieť a poučiť sa z toho.“ Po modlitbe sa mi vybavil jeden úryvok z Božieho slova. Boh hovorí: „Dnes existujú ľudia, ktorí nenesú žiadne bremená cirkvi. Títo ľudia sú leniví a nedbalí. Starajú sa len o svoje telo. Títo ľudia sú nesmierne sebeckí a zaslepení. Ak to nevidíš jasne, nebudeš niesť žiadne bremeno. Čím väčší ohľad budeš brať na Božie úmysly, tým väčšie bremeno ti Boh zverí. Sebeckí ľudia nie sú ochotní niečo také strpieť. Nie sú ochotní zaplatiť patričnú cenu a preto prídu o príležitosť, aby ich Boh zdokonalil. Neškodia tým sami sebe? Ak berieš ohľad na Božie úmysly, potom ponesieš skutočné bremeno cirkvi. Namiesto toho, aby si to nazýval bremenom, ktoré nesieš za cirkev, bolo by lepšie nazvať to bremenom, ktoré nesieš za svoj život, lebo účelom bremena cirkvi je využiť tieto skúsenosti na to, aby ťa Boh zdokonalil. Preto toho, kto nesie najväčšie bremeno cirkvi, toho, kto nesie bremeno vstupu do života, Boh zdokonalí. Je ti to už jasné? Ak je cirkev, do ktorej patríš, roztrúsená ako piesok, ale ty nedbáš ani sa nebojíš a dokonca privieraš oči, keď tvoji bratia a sestry normálne nejedia a nepijú Božie slová, potom nenesieš žiadne bremená. V takýchto ľuďoch Boh nemá zaľúbenie. Ľudia, z ktorých sa Boh teší, majú hlad a smäd po spravodlivosti a berú ohľad na Božie úmysly.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Berte ohľad na Božie úmysly, aby ste dosiahli dokonalosť) Úvaha nad Božím slovom na naplnila pocitom hanby. Nebola to vari pravda, že som si o prácu cirkvi nerobila žiadne starosti ani obavy? Keď som si vypočula správu Xue Ming o problémoch vodkyne a diakonky zodpovednej za polievanie, na prácu cirkvi som ani nepomyslela a ani som rýchlo neprepustila falošnú vodkyňu a pracovníčku. Namiesto toho som myslela najmä na svoje telesné záujmy a obávala som sa, že keď ich prepustím, boli by zvolení náhradníci a ja by som si s tým musela robiť starosti a vynakladať na to energiu, čím by sa moja pracovná záťaž zvýšila. Hoci som vedela, že sú falošné, necítila som naliehavú potrebu prepustiť ich, aby som nemusela znášať následky a fyzické ťažkosti. V podstate som ich skryto chránila, bola k nim zhovievavá a nechala som ich v cirkvi vyčíňať a narúšať tak jej prácu. Xue Ming ma orezávala za to, že svoju povinnosť nekonám s naliehavosťou, čo bolo pre mňa užitočným varovaním. Dalo mi to možnosť rýchlo pouvažovať o svojej skazenej povahe, spoznať ju a kajať sa pred Bohom. Ak by falošní vodcovia a pracovníci zostávali v cirkvi, ktovie, aké veľké straty by utrpela jej práca. Tiež som si uvedomila, že som na svoje telo dbala aj predtým. Moje zlyhanie pri výmene falošnej vodkyne sa rýchlo stalo prekážkou v cirkevnej práci. Nerobila som teraz tú istú chybu? Chcela som si ušetriť fyzické ťažkosti, a tak som vôbec nemyslela na prácu cirkvi ani na straty, ktoré to bratom a sestrám pri vstupe do života spôsobí. Ja sama som nevykonávala skutočnú prácu a správala som sa ako falošná vodkyňa. Môj postoj k mojej povinnosti sa Bohu naozaj hnusil. Keby som nebola orezaná, nevedela by som nad sebou uvažovať. Keď som si to uvedomila, ticho som sa pomodlila k Bohu a povedala Mu, že sa chcem kajať a svoju povinnosť konať dobre. Na druhý deň som sa spolu s Xue Ming vybrala do cirkvi. Vyšetrovanie mi potvrdilo, že vodkyňa a diakonka poverená polievaním naozaj nevykonávajú skutočnú prácu. Zastávali rovnaké názory ako neverci, priveľmi analyzovali ľudí a veci a neprijímali pravdu. Išlo o falošnú vodkyňu a pracovníčku. Onedlho nato boli prepustené a na ich miesta boli vybratí náhradníci.

Ja som si po tom všetkom lámala hlavu: „Prečo tých falošných vodcov a pracovníkov v cirkvi, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu, nikdy nenahradím hneď, keď ich nájdem? Čo presne to spôsobuje?“ Neskôr som si prečítala úryvok z Božieho slova. „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť už postavila základ pre existenciu skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Premýšľanie nad Božím slovom mi objasnilo, že som falošných vodcov a pracovníkov neprepúšťala najmä preto, že som bola sebecká a lenivá. Nech už som robila čokoľvek, chcela som si to uľahčiť, aby som nemusela trpieť a znášať následky. „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „Dnešné víno vypi dnes a o zajtrajšok sa staraj až zajtra“ sú satanove filozofie, podľa ktorých som žila. Prihliadala som len na vlastné výhody a túžila po fyzickom pohodlí. Na prácu cirkvi som vôbec nebrala ohľad. Keď som nedávno prepúšťala falošných vodcov a pracovníkov, v oboch prípadoch som si plne uvedomovala, že nevykonávajú skutočnú prácu a mala by som ich ihneď prepustiť, a predsa som sa stále strachovala, že na istý čas nebudeme schopní vybrať vhodných náhradníkov. Potom by som mala viac starostí s prácou týchto cirkví, nehovoriac o tom, že by si to vybralo fyzickú daň. Mala som už vyše 60 a moje zdravie mi už tak neslúžilo. Ak by som na seba príliš tlačila, čakali by ma ťažké časy. A tak, aby som svojmu telu dopriala pokoj a ušetrila si nejaké tie ťažkosti, s nevôľou som ich tam nechávala a s ich výmenou som sa neponáhľala. Mala som pocit, že s ich podporou práce týchto cirkví by som sa mohla menej trápiť a trpieť. Pochopila som, že pri svojej povinnosti som myslela len na vlastné telesné záujmy a že v snahe dbať o svoje telo som skryto bránila a ochraňovala falošných vodcov a pracovníkov, ku ktorým som bola zhovievavá, zatiaľ čo oni narúšali prácu cirkvi. Nekonala som svoju povinnosť, ale zlo! Vždy mi robil starosti môj vek a možnosť, že by moje telo nebolo schopné zvládať veľkú pracovnú záťaž. V skutočnosti som si však iba vymýšľala výhovorky, aby som mohla byť nezodpovedná a nedbať na Boží úmysel. Boh hovorí: „Boh nedáva ľuďom niesť príliš ťažké bremeno. Ak dokážeš uniesť päťdesiat kíl, Boh ti určite nedá bremeno ťažšie ako päťdesiat kíl. Nebude na teba vyvíjať tlak. Takto sa Boh správa ku každému. A nič ťa nebude obmedzovať – žiadny človek, myšlienka ani názor. Si slobodný.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (15)) Aj s chatrným zdravím a napriek tomu, že som sa občas trochu unavila, len čo sa práce nakopilo, som si s týmito vecami vedela poradiť. Moje povinnosti jasne spadali do rámca mojich možností. Pokiaľ som rozumne hospodárila s časom a veľa spolupracovala s ostatnými, pracovné zaťaženie som dokázala fyzicky zvládať. Kedysi som tak zmýšľala najmä preto, že som bola lenivá a príliš som dbala o svoje telo, čo u mňa spôsobovalo odpor k tlaku, ťažkostiam a znášaniu dôsledkov vo svojej povinnosti. Spomenula som si na to, ako Boh nechal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta. Mojžiš už mal 80 rokov, no nepovedal, že je príliš starý, ani neodmietol Božie poverenie z dôvodu, že by sa obával fyzickej námahy. Práve naopak – odpovedal na Božie volanie a dokázal Jeho poverenie splniť najlepšie, ako vedel – tak, ako to Boh vyžadoval. Nakoniec Izraelitov z Egypta vyviedol. Niektorí z ostatných bratov a sestier boli vo viac-menej rovnakom veku ako ja a niektorí dokonca aj starší, a predsa si na seba brali veľkú pracovnú záťaž. Stále do svojich povinností vkladali všetko, rovnako ako vždy, a nikdy som nevidela nikoho, kto by bol pre svoje povinnosti naozaj vyčerpaný. Nezažívali azda väčšie ťažkosti a utrpenie ako ja? No pokiaľ išlo o mňa, používala som svoj vysoký vek a chatrné zdravie ako výhovorky, prečo týchto falošných vodcov a pracovníkov neprepustiť, a radšej som ich nechávala v cirkvi a odďaľovala prácu i vstup bratov a sestier do života. Bola som naozaj sebecká a opovrhnutiahodná. Boh v skutočnosti poznal môj vek aj povinnosti, ktorých som bola schopná, a to, či som bola uťahaná, bolo v Božích rukách. Ako cirkevná vodkyňa som svoje povinnosti vždy mala konať v súlade s princípmi a prácu cirkvi chrániť. Bez ohľadu na moje zdravie som sa vždy mala podriadiť Božím opatreniam. Len to bol rozum, ktorý by stvorená bytosť mala mať. Keď som porozumela Božiemu úmyslu a požiadavkám, chcela som iba praktizovať pravdu, vzdorovať svojmu telu a dobre si konať povinnosť.

Potom som uvažovala ďalej. Keď som objavila falošných vodcov a pracovníkov, prečo som ich stále používala a rýchlo ich neprepustila? Keď som tak o tom premýšľala, zistila som, že som mala mylný názor. Myslela som si, že prepustenie falošných vodcov a pracovníkov a volenie iných ľudí, aby po nich prebrali ich prácu, by bolo ťažké. Keby som ich tam chvíľu nechala, aspoň by mohli pracovať na všeobecných záležitostiach, čo bolo lepšie ako nemať nikoho. Istá sestra mi poslala úryvok z Božieho slova, ktorý sa týka tohto problému a vďaka ktorému mi bolo všetko oveľa jasnejšie. Všemohúci Boh hovorí: „Typ človeka, ktorý je falošným vodcom, nevykonáva skutočnú prácu a ani nie je schopný ju vykonávať. Má slabú kvalitu, slepé oči a myseľ, nedokáže objavovať problémy a vidieť skrz rôzne typy ľudí, takže na seba nedokáže prevziať dôležitú prácu podpory a rozvíjania rôznych druhov talentovaných ľudí. Nemá teda možnosť dobre vykonávať prácu v cirkvi a Božiemu vyvolenému národu spôsobí mnoho ťažkostí pri vstupe do života. Vzhľadom na tieto faktory je jasné, že falošní vodcovia nie sú vhodní na to, aby boli cirkevnými vodcami. Existujú aj ďalší falošní vodcovia, ktorí v cirkvi nevykonávajú žiadnu konkrétnu prácu a nenadväzujú kontakt s vedúcimi pre konkrétnu prácu, takže nevedia, akú prácu dokážu jednotliví talentovaní ľudia vykonávať, ktorí sa hodia na ktorú prácu ani či je ich práca v súlade s princípmi. Nedokážu teda talentovaných ľudí podporovať a rozvíjať. Ako by potom takíto ľudia mohli dobre vykonávať prácu v cirkvi? Hlavným dôvodom, prečo falošní vodcovia nemôžu vykonávať skutočnú prácu, je ich slabá kvalita; nemajú o ničom prehľad a nevedia, čo je skutočná práca. Práca cirkvi preto často stagnuje alebo je paralyzovaná, čo priamo súvisí s neschopnosťou falošných vodcov vykonávať skutočnú prácu. Boží dom v posledných rokoch neustále zdôrazňuje, že zlých ľudí a pochybovačov treba odstrániť a falošných vodcov a falošných pracovníkov prepustiť. Prečo treba rôznych zlých ľudí a pochybovačov odstrániť? Pretože títo ľudia po rokoch viery v Boha stále vôbec neprijímajú pravdu a dospeli do bodu, keď už nemajú nádej na spásu. A prečo je nutné prepustiť všetkých falošných vodcov a pracovníkov? Pretože nevykonávajú skutočnú prácu a nikdy nepodporujú ani nerozvíjajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu; namiesto toho len vynakladajú nezmyselné úsilie. Práca cirkvi sa v dôsledku toho dostáva do chaosu a paralýzy, existujúce problémy pretrvávajú a zostávajú nevyriešené a zároveň to spomaľuje vstup Božích vyvolených do života. Ak by boli všetci títo falošní vodcovia a pracovníci prepustení a všetci títo zlí ľudia a pochybovači, ktorí vyrušujú cirkev, by boli vyčistení, práca cirkvi by prirodzene prebiehala hladko, život cirkvi by sa prirodzene veľmi zlepšil a Boží vyvolení by mohli normálne jesť a piť Božie slová, konať svoje povinnosti a vstúpiť na správnu cestu viery v Boha. Toto by chcel Boh vidieť.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božieho slova mi bolo zrejmé, že falošní vodcovia a pracovníci nevykonávajú a ani nemôžu vykonávať skutočnú prácu. Aj keď ste nútení ponechať ich na ich pozíciách, je z toho viac škody ako úžitku. Nielenže nie sú schopní chrániť prácu cirkvi, no môžu ju aj narúšať a vyrušovať. Pri prepúšťaní Li Ying som sa obávala, že ak túto falošnú vodkyňu prepustím, zvolenie dobrého náhradníka si bude vyžadovať nejaký čas, čo by mohlo zdržať prácu. Myslela som si, že ak ju tam zatiaľ ponechám, mohla by tú prácu aspoň podporiť, čo by bolo lepšie, ako keby tam nebol nikto. Vďaka Božiemu slovu a faktom, ktoré túto záležitosť zjavujú, som konečne pochopila, že tento pohľad nebol iba mylný, ale aj absurdný a nesprávny a vôbec nebol v zhode s pravdou. Falošných vodcov a pracovníkov treba prepustiť hneď, ako sa na nich príde, a čím skôr by sa mali zvoliť vhodní náhradníci, ktorí by sa ujali ich práce. Dokonca aj keď nemožno zvoliť náhradu, vždy je oveľa lepšie niekoho vycvičiť ako ponechať si falošného vodcu. Tým sa ochráni práca cirkvi. Predtým som to nedokázala vidieť jasne. Myslela som si, že keď tam falošných vodcov ponechám, budem sa môcť podeliť o prácu a trochu si oddýchnuť. Teraz som ale videla, že nielenže som si žiadne ťažkosti neušetrila, ešte som bola aj unavenejšia a zaneprázdnenejšia než predtým, pretože ich práca bola vždy plná odchýlok a chýb. Nakoniec mi aj tak ostávalo ešte veľa problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Práca cirkvi sa postupne začala zlepšovať až po ich výmene. Moje požiadavky a kritériá na vodcov boli navyše príliš vysoké. Myslela som si, že vodcovia by mali byť schopní pracovať hneď po ich zvolení, takže žiadni kandidáti sa mi nezdali vhodní a výmenu falošných vodcov som odkladala na neskôr. Ale v skutočnosti, pokiaľ sa človek usiluje o pravdu, má správne úmysly, je tým správnym človekom a má dostatočnú kvalitu, možno ho rozvíjať. Nezáleží na tom, či je vo viere nový alebo že ešte nikdy nebol vodcom. Ak sa takýto človek bude usilovať o pravdu, ľahko môže získať dielo Ducha Svätého a ďalej napredovať vo svojich povinnostiach. Keď som si tieto veci uvedomila, môj mylný názor, že „falošný vodca je lepší ako žiadny vodca“, bol úplne napravený.

Neskôr mi bratia a sestry z istej cirkvi oznámili, že vodkyňa menom Liu Li nevykonáva skutočnú prácu a je to falošná vodkyňa. Chceli, aby som ju čím skôr prepustila. Pomyslela som si: „Táto cirkev má už beztak málo diakonov a vodcov. Naozaj musím prepustiť aj ďalšieho? Nebudem tak mať na starosti volenie viacerých ľudí? Navyše je tu ďalšia cirkev, ktorá bude potrebovať vodcu, čo samo osebe predstavuje veľa práce. Ak Liu Li prepustím, nezvýši to moju pracovnú záťaž?“ Znova som chcela brať ohľad na svoje telo, no potom som si uvedomila, že môj stav je nesprávny. Rýchlo som sa pomodlila k Bohu: „Ó, Všemohúci Bože! Vždy, keď musím prepustiť vodcu, myslím na svoje telo a nie som schopná myslieť na Tvoj úmysel a chrániť prácu cirkvi. Bože, prosím, daj mi silu vzdorovať svojmu telu, praktizovať pravdu a uspokojovať Ťa.“ Po modlitbe som si spomenula, že Božie slovo hovorí: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by sme mali robiť. Ak človek, ktorý vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako je potom možné povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slovo mi umožnilo pochopiť, že keď sú moje osobné záujmy v rozpore s prácou cirkvi, mala by som ich odložiť bokom a uprednostniť prácu cirkvi. V prvom rade by som mala brať ohľad na Boží úmysel a okamžite prepustiť falošných vodcov. Jedine to je v súlade s Božím úmyslom. Začala som teda tým, že som s Liu Li hovorila v duchovnom spoločenstve, a odhaľovaním a rozoberaním podstaty a vážnych dôsledkov toho, že nekoná skutočnú prácu. O čosi neskôr som však videla, že sa vôbec nezmenila, a v súlade s princípmi som ju preto prepustila. V duchovnom spoločenstve som hovorila aj s ostatnými a zvolili sme nového vodcu. Keď som konala v zhode s Božími požiadavkami, nielenže som sa necítila uťahaná, no namiesto toho som cítila pokoj a uvoľnenie. To, že som sa dokázala zlepšiť a vstúpiť takýmto spôsobom, bolo len a len vďaka vedeniu Božieho slova. Bohu vďaka!