V decembri 2023 vodcovia zariadili, aby som mala na starosti prácu na polievaní v niekoľkých cirkvách. Nadriadeným bol brat Lin Hai. Okrem dohľadu a kontroly našej práce bol zodpovedný aj za prácu na polievaní v niekoľkých ďalších cirkvách. Keď som začala spolupracovať s Lin Haiom, videla som, že vo svojej povinnosti nesie určité bremeno; okamžite preveril a vyriešil akékoľvek problémy, ktoré mali nováčikovia. Koncom februára 2024 sme do cirkví poslali list, v ktorom sme riešili bežné problémy medzi nováčikmi, a tiež sme dohliadali na to, či cirkvi včas vymenili ľudí nevhodných na prácu polievačov. Neskôr som zistila, že Lin Hai nielenže nekontroloval, ako prácu vykonávame my, ale nekontroloval ani cirkvi, za ktoré bol zodpovedný, a polievači neboli včas vymenení. Pomyslela som si: „Možno sa v poslednom čase necíti dobre? Zase mu stúpol tlak? Možno žije v chorobe a nenesie bremeno vo svojej povinnosti? Možno by som mu to mala pripomenúť. Ale keby som to povedala priamo, nepovedal by, že voči nemu nie som ohľaduplná? Navyše som len členka tímu. Keby som priamo poukázala na jeho problémy, nestratil by tvár a nechoval by voči mne zášť? Čo ak by to medzi nami vyvolalo napätie? Aké trápne by bolo potom spolupracovať!“ Potom som si však spomenula, že Boh v duchovnom spoločenstve hovoril, že partneri v práci by mali na seba dohliadať a navzájom sa napomínať. Nezdalo sa mi správne vidieť jeho problémy a nepovedať ani slovo. Tak som mu dala zoznam úloh, na ktoré potreboval dohliadnuť, a cirkví, ktorým chýbali polievači, a pripomenula som mu, aby na to dozrel. Pôvodne som s ním chcela hovoriť o prirodzenosti a následkoch povrchnosti a nezodpovednosti v povinnosti, ale bála som sa, že by ho to urazilo a v budúcnosti by sme spolu ťažšie vychádzali. Tak som sa len spýtala na jeho zdravie v poslednom čase a našla som pár pasáží Božích slov o vzájomnom dohľade a napomínaní medzi partnermi, aby som mu ich ukázala. Takto by vedel, že sa len snažím praktizovať podľa Božích slov a nie si naňho zámerne zasadnúť, takže by voči mne nemal predsudky. Na moje prekvapenie Lin Hai odpovedal len dvoma slovami: „Tak dobre.“ Nepovedal nič o tom, že by si uvedomoval svoje vlastné problémy. Ani potom nedohliadol na výmenu polievačov v cirkvách, ani nekontroloval a nedohliadal na našu prácu. Uvažovala som, že to znova nadnesiem, ale potom som si spomenula, aká ľahostajná bola jeho posledná odpoveď. Asi sa hneval. Keby som znova niečo povedala, určite by sa hneval ešte viac. Nikto iný nič nehovoril, takže keby som na jeho problémy upozorňovala len ja, vyzeralo by to, že si naňho stále zasadám. Nechcela som byť tá, kto ho urazí, tak som to nechala tak.

Neskôr sa pre zatýkanie kresťanov zo strany ČKS museli niektorí polievači v cirkvách, za ktoré som zodpovedala, pre bezpečnostné riziká skrývať, a iných, ktorí boli nevhodní, bolo treba vymeniť. Nemohli sme však nájsť vhodných ľudí, ktorí by to prevzali, čo ovplyvnilo prácu. Vďaka uvažovaniu a zhodnoteniu som videla, že to bolo preto, lebo sme sa všeobecne nezameriavali na rozvíjanie ľudí. Napísala som teda cirkvám list o tomto probléme, v ktorom som vodcov a pracovníkov žiadala, aby sa zamerali na rozvíjanie ľudí, aby mohli túto odchýlku včas napraviť. Potom som ho preposlala Lin Haiovi a našej partnerke, sestre Wang Dan, aby skontrolovali, či v ňom nie sú nejaké problémy alebo nedostatky, aby ho mohli doplniť a vylepšiť predtým, ako ho pošleme do cirkví. Tiež som im pripomenula, aby odpovedali rýchlo a nezdržiavali prácu. Prešlo však niekoľko dní a Lin Hai stále neodpovedal. Pomyslela som si: „Čo sa s ním deje? Nedohliada na prácu na rozvíjaní ľudí, a teraz, keď je list napísaný, ani nepovie svoj názor. Máme ten list poslať alebo nie? Ak nie, práca sa zdrží. Ale ak áno, čo ak je v ňom niečo nevhodné a spôsobí to narušenie?“ Chcela som mu napísať a opýtať sa, čo si myslí a prečo stále neodpovedal, ale spomenula som si, že minule nebol mojim návrhom veľmi otvorený. Bála som sa, že upozorňovanie na jeho problémy ho len viac rozčúli a náš vzťah bude v budúcnosti zložitý, tak som sa nepýtala. Neskôr Wang Dan odpovedala, že list je v poriadku, takže aby sme nezdržiavali prácu, poslali sme ho.

Zanedlho sa zatýkanie zo strany ČKS zintenzívnilo. Používali rôzne metódy na vypátranie a zatýkanie veriacich a dokonca začali šíriť tie isté staré vymyslené fámy, aby zavádzali ľudí. S nováčikmi sme hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde v oblasti rozlišovania a o pravde týkajúcej sa vízií, a väčšina z nich získala schopnosť rozlíšiť niektoré z týchto nepodložených fám. Pomyslela som si: „Zaujímalo by ma, či polievači v ostatných cirkvách hovorili s nováčikmi v duchovnom spoločenstve o pravde v oblasti rozlišovania týchto nepodložených fám. Dokážu ich nováčikovia do nejakej miery rozlišovať?“ Napísala som teda Lin Haiovi a navrhla mu, aby dal polievačom, ktorých má na starosti, preveriť schopnosť nováčikov rozlišovať nepodložené fámy. Ak niektorí z nich nerozumeli, bolo potrebné s nimi okamžite hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde týkajúcej sa vízií, aby sa zabránilo ich zavádzaniu nepodloženými fámami a tomu, aby utrpeli škody na svojom živote. Prešlo desať dní, odkedy som poslala list, a od Lin Haia stále neprichádzala žiadna odpoveď. Začínala som sa trochu hnevať. Pomyslela som si: „Táto práca je taká dôležitá. Ako to môže nebrať vážne?“ Naozaj som chcela poukázať na to, že vo svojej povinnosti nenesie bremeno, ale opäť som sa bála, že ho nahnevám, a tak som to nepovedala priamo. Namiesto toho som sa taktne spýtala, či dostal môj list, a hovorila som v spoločenstve o dôležitosti dohliadania na túto prácu. Na moje prekvapenie Lin Hai odpovedal: „Už predtým sme dali polievačom pokyn, aby o tom hovorili v duchovnom spoločenstve. Nováčikovia tomu už pravdepodobne všetkému porozumeli. Nie je potrebné na to znova dohliadať.“ Keď som videla, že si vytvára úsudky len na základe svojich domnienok bez toho, aby sa skutočne snažil porozumieť situácii nováčikov, cítila som, že je naozaj nezodpovedný. Chcela som s ním o tomto probléme hovoriť v spoločenstve, ale potom som sa obávala, že ak budem stále poukazovať na jeho problémy, vytvorí si o mne zlú mienku. Čo ak by to medzi nami začalo byť trápne? Svedomie mi však vyčítalo, že vidím jeho problémy, ale nič nehovorím. Neskôr som si zas hovorila: „Ty si nadriadený, takže ak sa niečo pokazí, budeš za to niesť zodpovednosť. Ja som ti to pripomenula a ty si ten, kto nechcel počúvať.“ Potom som však cítila, že takéto zmýšľanie je odo mňa nezodpovedné… Bola som taká rozrušená a nepokojná, že som nedokázala stíšiť svoje srdce, aby som si vykonávala povinnosť.

V bolesti som sa modlila k Bohu a hľadala Jeho vedenie. Spomenula som si na Božie slová: „Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávaš, či už dôležitú alebo obyčajnú, ak do práce, ktorou si bol poverený, nevkladáš srdce ani si neplníš svoju zodpovednosť, ak to nepovažuješ za Božie poverenie, ani za svoju vlastnú povinnosť a záväzok, a vždy robíš veci povrchne, potom je to problém.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len častým čítaním Božích slov a rozjímaním o pravde môže byť cesta vpred) Keď som uvažovala o Božích slovách, uvedomila som si, že vo svojej povinnosti musím mať zmysel pre zodpovednosť. Bez ohľadu na to, či som nadriadená, alebo nie, pokiaľ zbadám problém v práci cirkvi, musím si splniť zodpovednosť a chrániť prácu cirkvi. Ak vidím problém a ignorujem ho, som povrchná a nezodpovedná, je to zanedbanie povinnosti. Keďže veľký červený drak zbesilo zatýka kresťanov a šíri nepodložené fámy, je veľmi pravdepodobné, že nováčikovia budú zvedení a odídu. Mojou zodpovednosťou bolo pripomenúť Lin Haiovi, aby s nimi viac hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde v oblasti rozlišovania. Keď som videla, že to vôbec neberie vážne, mala som na to poukázať a včas mu pomôcť. Bála som sa však, že si o mne urobí zlú mienku, bála som sa ho uraziť a skomplikovať náš vzťah, a tak som sa len správala ako človek, ktorý chce byť s každým zadobre. Videla som jeho problémy, no aj tak som sa neodvážila priamo na ne poukázať. Nemala som zmysel pre zodpovednosť a nechránila som záujmy cirkvi. Bola som skutočne nehodná vykonávať takú dôležitú povinnosť! V srdci som cítila hlboké výčitky, a tak som Lin Haiovi napísala list, aby som s ním prediskutovala svoj pohľad. Potom mi napadlo, že keďže máme odlišné názory, mala by som to prediskutovať aj s ostatnými bratmi a sestrami, s ktorými spolupracujeme. Opäť som však zaváhala a obávala som sa: „Ak sa to Lin Hai dozvie, nepovie, že sa ho snažím strápniť? Nebude mať o mne zlú mienku?“ Spomenula som si na Božie slová: „‚Rozhodne sa nebudem báť, rozhodne necúvnem a rozhodne sa nenechám odradiť!‘ Máte toto odhodlanie?“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (13)) Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa záujmov cirkvi a vstupu do života našich bratov a sestier, nemôžem robiť kompromisy ani ustupovať len preto, že sa bojím toho, čo si o mne pomyslia ostatní. Bez ohľadu na to, či to Lin Hai prijme, alebo nie, musela som zaujať postoj a chrániť záujmy cirkvi. Preto som ten list poslala. Neskôr mi ostatní partneri aj Lin Hai odpovedali a súhlasili s mojím názorom. V duchu som si s úľavou vydýchla.

Ale ani potom som s Lin Haiom nehovorila v duchovnom spoločenstve o jeho povrchnom prístupe k povinnosti. Začala som o sebe uvažovať: Jasne som videla Lin Haiove problémy, a predsa som sa neodvážila priamo na ne poukázať. Aké skazené povahy sa za tým skrývali? Modlila som sa k Bohu, aby ma viedol pri porozumení mojim vlastným problémom. Potom som si prečítala pasáž Božích slov, ktorá hovorila priamo o mojom stave. Všemohúci Boh hovorí: „Väčšina ľudí si želá usilovať sa o pravdu a praktizovať ju, ale často je to len ich predsavzatie a túžba; pravda sa nestala ich životom. V dôsledku toho, keď narazia na zlé sily alebo sa stretnú so zlými ľuďmi, ktorí páchajú zlé skutky, alebo s falošnými vodcami a antikristami, ktorí robia veci spôsobom, ktorý porušuje princípy – čím narúšajú prácu cirkvi a škodia Božím vyvoleným –, strácajú odvahu povstať a prehovoriť. Čo znamená, keď nemáš odvahu? Znamená to, že si plachý alebo málovravný? Alebo je to tak, že tomu dôkladne nerozumieš, a preto nemáš odvahu prehovoriť? Ani jedno z toho; je to predovšetkým dôsledok obmedzenia skazenými povahami. Jednou zo skazených pováh, ktoré zjavuješ, je nečestná povaha; keď sa ti niečo stane, prvá vec, na ktorú myslíš, sú tvoje vlastné záujmy, prvá vec, ktorú zvažuješ, sú dôsledky, či to bude pre teba výhodné. To je nečestná povaha, však? Ďalšou je sebecká a odporná povaha. Myslíš si: ‚Čo má so mnou spoločné strata záujmov Božieho domu? Nie som vodca, tak prečo by mi na tom malo záležať? So mnou to nemá nič spoločné. Nie je to moja zodpovednosť.‘ Takéto myšlienky a slová nie sú niečím, nad čím vedome premýšľaš, ale sú produktom tvojho podvedomia – čo je skazená povaha, ktorá sa zjaví, keď ľudia narazia na problém. Takéto skazené povahy riadia tvoj spôsob myslenia, zväzujú ti ruky a nohy a kontrolujú, čo hovoríš. Vo svojom srdci sa chceš postaviť a prehovoriť, ale máš pochybnosti, a aj keď prehovoríš, chodíš okolo horúcej kaše a nechávaš si priestor na manévrovanie alebo sa vykrúcaš a nehovoríš pravdu. Ľudia, ktorí sú vnímaví, to vidia; v skutočnosti v hĺbke srdca vieš, že si nepovedal všetko, čo si mal, že to, čo si povedal, nemalo žiadny účinok, že si postupoval len mechanicky a že problém nebol vyriešený. Nesplnil si si svoju zodpovednosť, a predsa otvorene hovoríš, že si si svoju zodpovednosť splnil alebo že to, čo sa dialo, ti nebolo jasné. Je to pravda? A je to to, čo si skutočne myslíš? Nie si potom úplne pod kontrolou svojej satanskej povahy?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh odhaľuje, že ľudia žijú podľa svojich sebeckých a nečestných skazených pováh. Keď vidia niekoho robiť niečo, čo porušuje princípy, neodvážia sa na to poukázať, pričom berú ohľad len na vlastné záujmy a prácu cirkvi ani v najmenšom nechránia. Niektorí ľudia, aj keď na problém toho druhého poukážu, chodia okolo horúcej kaše a zľahčujú to, aby nikoho neurazili. Nejdú k jadru veci, takže aj keď niečo povedia, nemá to žiadny účinok. To, čo odhalili Božie slová, bol presne môj stav. V tom čase som jasne videla, že Lin Hai na prácu nedohliada ani ju nekontroluje, a že je nezodpovedný a vo svojej povinnosti nenesie žiadne bremeno. To už zdržalo prácu na polievaní a vstup nováčikov do života. Mala som na to poukázať a pomôcť mu to čo najskôr napraviť, ale bála som sa, že sa dotknem jeho hrdosti a zničím náš vzťah, takže by to potom medzi nami bolo ťažké. Takže som len vypísala úlohy, na ktoré potreboval dohliadnuť, ale nikdy som v duchovnom spoločenstve nehovorila o prirodzenosti a následkoch povrchnosti v jeho povinnosti, ani som to nerozobrala. Neskôr som zistila, že Lin Hai sa nezameriava na rozvíjanie ľudí ani v skutočnosti nekontroloval, či nováčikovia dokážu rozlíšiť nepodložené fámy šírené veľkým červeným drakom. Konal len na základe svojich vlastných predstáv a domnienok a nevykonával vôbec žiadnu skutočnú prácu. Chcela som ho odhaliť, že je nezodpovedný a nenesie vo svojej povinnosti bremeno, ale opäť som sa obávala, že opakované poukazovanie na jeho problémy sa dotkne jeho hrdosti a strápni ho. Aké trápne by to medzi nami bolo, keby začal mať voči mne predsudky! Aby som ho neurazila, opäť som si zvolila mlčanie a dokonca som sa utešovala myšlienkou: „Už som povedala, čo bolo treba. Je to jeho chyba, že neprijal moje návrhy. Ak nastane problém, je to jeho zodpovednosť, nie moja.“ Aj keď som mu načrtla nejaké problémy v práci, v skutočnosti som nikdy nepoukázala na prirodzenosť a následky toho, že si takto koná svoju povinnosť. Výsledkom bolo, že Lin Hai vôbec nerozumel svojim vlastným problémom, nezmenil sa a problémy v práci na polievaní ostali nevyriešené. Konala som bez záujmu, bez akéhokoľvek skutočného účinku. Keď som videla, že práca na polievaní je neefektívna, namiesto toho, aby som premýšľala, ako vyriešiť problémy a chrániť prácu cirkvi, opakovane som robila kompromisy a ustupovala, aby som si udržala vzťah s Lin Haiom. Nechcela som problémy jasne pomenovať, aj keby to znamenalo opakované zdržiavanie práce cirkvi. Udržiavala som s ním vzťah na úkor záujmov cirkvi. V podstate som stála na strane satana a narúšala prácu cirkvi. Bola som taká sebecká, opovrhnutiahodná, úlisná a nečestná!

Neskôr som si prečítala jednu pasáž Božích slov a ešte viac som porozumela svojim problémom. Všemohúci Boh hovorí: „Vo filozofiách pre svetské záležitosti existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Mlčať o chybách dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby si ľudia udržali toto dobré priateľstvo, musia mlčať o problémoch svojich priateľov, aj keď ich jasne vidia. Riadia sa princípmi, podľa ktorých by druhým nemali uštedrovať údery do tváre ani upozorňovať na ich nedostatky. Jeden druhého klamú, skrývajú sa pred sebou a intrigujú voči sebe. Hoci im je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovedia to na rovinu, ale používajú rafinované metódy, aby si udržali ich vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takéto vzťahy? Je to o tom, že človek si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechce narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že keď budeš upozorňovať na nedostatky dotyčného človeka alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a uškodí ti a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre svetské záležitosti, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia sa v takýchto spoločenských vzťahoch nemôžu zapájať do diskusií od srdca k srdcu ani nadväzovať hlboké väzby či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré vidia v druhých ľuďoch, či vysloviť niečo, čo by druhým ľuďom prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si zachovali priazeň ostatných. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, čím zabraňujú tomu, aby si ostatní voči nim vypestovali nepriateľské myšlienky. Keď pre človeka nikto nepredstavuje hrozbu, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o nepoctivý a klamlivý spôsob prežívania s prvkom ostražitosti, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia žijúci týmto spôsobom nemajú dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Medzi ľuďmi je len vzájomná ostražitosť, vzájomné využívanie a vzájomné intrigy, pričom každý si zo vzťahu berie to, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samých seba tým, že nikomu neublížime. Je to technika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil. Je pri pohľade na týchto niekoľkých stránok jeho podstaty požiadavka na ľudské morálne správanie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ vznešená? Je pozitívna? (Nie.) Čo teda ľudí učí? Že nesmieš nikoho uraziť ani mu ublížiť, inak v konečnom dôsledku ublížia tebe; a tiež, že by si nemal nikomu dôverovať. Ak ublížiš ktorémukoľvek zo svojich dobrých priateľov, priateľstvo sa potichu začne meniť: z tvojho dobrého, blízkeho priateľa sa stane cudzí človek alebo nepriateľ. Keď sa ľudia naučia takto konať, aké problémy sa tým vyriešia? Hoci si takýmto konaním nevytvoríš nepriateľov a dokonca sa ich počet môže o niečo znížiť, začnú ťa ľudia obdivovať a uznávať, a budú ťa navždy považovať za priateľa? Spĺňalo by to v plnej miere štandard morálneho správania? V tom najlepšom prípade to nie je nič viac ako len filozofia pre svetské záležitosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že som sa riadila satanskými filozofiami pre svetské záležitosti, ako napríklad „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“, ktoré som považovala za princípy, podľa ktorých si mám počínať. Verila som, že na to, aby som vychádzala s ostatnými, sa musím naučiť chrániť samu seba. Myslela som si, že poukázaním na niečie problémy môžem dotyčného ľahko uraziť a narobiť si nepriateľov, takže aj keď som videla problém, nepomenovala som ho. Takto by som nenarušila náš vzťah ani si nespôsobila problémy. Ukázalo sa, že som nasledovala úlisné a klamlivé spôsoby prežitia a filozofie pre svetské záležitosti, ktoré satan vštepuje ľuďom. Keď ľudia žijú podľa týchto filozofií pre svetské záležitosti, nedokážu sa jeden druhému otvoriť; sú stále ostražití, a stávajú sa čoraz falošnejšími, úlisnejšími a nečestnejšími. Dobre som vedela, že Lin Hai už zdržal prácu cirkvi tým, že bol povrchný a nevykonával skutočnú prácu, a že som mala jasne poukázať na jeho problémy, aby som mu pomohla spoznať samého seba. Bála som sa však, že sa dotknem jeho hrdosti, že ho strápnim, urazím ho a zničím náš vzťah, takže som sa rozhodla urobiť kompromis a ustúpiť. Navonok sa zdalo, že mu pomáham zachovať si tvár a udržiavam pokoj, ale úprimne a opravdivo som mu nepomáhala. Nielenže to nebolo na úžitok jeho vstupu do života, ale čo bolo horšie, zdržalo to prácu na polievaní. Boh od nás vyžaduje, aby sme boli v správaní k bratom a sestrám otvorení a čestní. Keď u niekoho objavíme problém, mali by sme naň poukázať a hovoriť s ním v duchovnom spoločenstve, aby sme mu s láskavým srdcom pomohli. Aj keď to v tej chvíli nedokáže prijať, pokiaľ je to človek, ktorý prijíma pravdu, neskôr bude hľadať a uvažovať o sebe. Ak to aj po upozornení naďalej odmieta, musíme to čo najskôr nahlásiť vodcom, aby sme predišli poškodeniu práce cirkvi. To by mal robiť človek so svedomím a rozumom, a toto je zmysel pre spravodlivosť, ktorý by mal človek mať. Boh má rád čestných a priamych ľudí a nenávidí nečestných ľudí. Keby som bola naďalej človekom, ktorý chce byť s každým len zadobre, a volila strednú cestu, Boh by ma znenávidel a vyradil. Keď som si to uvedomila, zmocnil sa ma pocit pretrvávajúceho strachu. Tiež som sa modlila k Bohu, ochotná kajať sa a už viac nežiť podľa svojej skazenej povahy.

Neskôr som v Božích slovách našla cestu praktizovania a v srdci sa mi vyjasnilo. Všemohúci Boh hovorí: „Niekedy harmónia znamená zhovievavosť a toleranciu, ale znamená aj stáť si za svojím a dodržiavať princípy. Harmónia neznamená robiť kompromisy v princípoch, aby sa veci urovnali, ani snažiť sa byť ‚pochlebovačom‘, ani držať sa cesty umiernenosti – a určite to neznamená zaliečať sa niekomu. Také sú princípy. Keď raz pochopíš tieto princípy, budeš hovoriť a konať v súlade s Božími úmyslami a žiť realitu pravdy bez toho, aby si si to uvedomoval, a týmto spôsobom sa ľahko dosiahne jednota.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. O harmonickej spolupráci) „Ak máš úmysel a perspektívu pochlebovača, potom nebudeš v žiadnych záležitostiach praktizovať pravdu ani dodržiavať princíp a vždy zlyháš a spadneš. Ak sa nezobudíš a nepustíš sa do hľadania pravdy, potom si pochybovač, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš takýmto veciam, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, prosiť, aby ťa spasil, a žiadať, aby ti dal vieru a silu a umožnil ti dodržiavať princípy, robiť to, čo by si mal robiť, zvládať veci v súlade s princípmi, pevne trvať na postoji, na ktorom máš trvať, ochraňovať záujmy Božieho domu a zabrániť tomu, aby dielo Božieho domu utrpelo akékoľvek straty. Ak budeš schopný vzdorovať svojim vlastným záujmom, svojej pýche a svojmu hľadisku pochlebovača a ak budeš robiť to, čo by si mal robiť, s úprimným a nerozdeleným srdcom, potom porazíš satana a dosiahneš tento aspekt pravdy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Porozumela som tomu, že harmonická spolupráca nespočíva v tom, chcieť byť s každým len zadobre alebo voliť strednú cestu, ani v udržiavaní povrchnej harmónie a v tom, nikoho neuraziť. Namiesto toho ide o schopnosť držať sa princípov a chrániť záujmy cirkvi v záležitostiach týkajúcich sa práce cirkvi a vstupu našich bratov a sestier do života. Keďže som videla, že Lin Haiovo nevykonávanie skutočnej práce už zdržiava prácu cirkvi, musela som s ním z lásky hovoriť v duchovnom spoločenstve a pomôcť mu. Ak by to bolo potrebné, mohol byť aj orezaný, a ak by to stále neprijal, musela som ho nahlásiť vodcom, aby mu včas upravili povinnosť alebo ho prepustili. To je praktizovanie pravdy, to je pravá láska. Ja som však mala skreslenú predstavu, že poukazovať na problémy nadriadeného znamená kritizovať jeho nedostatky a strápňovať ho. Moje chápanie bolo také absurdné! Z Božích slov som tiež porozumela, že keď ma niečo postretne a som ochotná vzdorovať svojmu telu, ale nedokážem ho prekonať, musím sa modliť k Bohu a prosiť Ho, aby mi dal silu. Musela som poukázať na to, že Lin Hai nevykonáva skutočnú prácu, a odhaliť to. Už som nemohla byť stále s každým len zadobre ani voliť strednú cestu. Aj keby ho poukázanie na jeho problémy urazilo, musela som praktizovať pravdu. Tak som napísala Lin Haiovi a pozvala ho, aby sme sa stretli na zhromaždení. Predtým, ako som za ním šla, modlila som sa, aby ma Boh viedol a aby som dokázala praktizovať pravdu.

Na zhromaždení som poukázala na Lin Haiove problémy. Najprv to nechcel prijať a snažil sa oponovať a obhajovať sa, a pridal sa aj ďalší brat, aby ho podporil. Uvedomila som si, že tento brat Lin Haia kryje, tak som ho prerušila a priamo som ho odhalila, že sa snaží veci uhladiť. Atmosféra bola trochu trápna a Lin Hai sa zatváril nepríjemne. Bála som sa, že ak poviem viac, náš vzťah bude trápny, a tak som chcela urobiť kompromis a nechať to tak. Potom som však pomyslela na to, ako Lin Hai už poškodil prácu tým, že bol povrchný a nevykonával skutočnú prácu. Dokonca to nechcel prijať ani vtedy, keď sa na jeho problémy poukázalo. Keby to takto pokračovalo, spôsobilo by to práci cirkvi ešte väčšie škody. Spomenula som si na pár veršov z chválospevu: „V cirkvi stojte pevne za svojím svedectvom o Mne a obhajujte pravdu. To, čo je správne, je správne, a to, čo je nesprávne, je nesprávne. Nemýľte si čierne a biele. Budete bojovať proti satanovi a musíte ho úplne poraziť, aby už nikdy nepovstal.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Božie slová mi dodali vieru a silu. Už som viac nemohla byť s každým len zadobre, musela som sa držať princípov. Takže som na základe Božích slov poukázala na Lin Haiove problémy a v duchovnom spoločenstve som hovorila o následkoch toho, že nedohliada na prácu ani ju nekontroluje a nezameriava sa na rozvíjanie ľudí. Keď to Lin Hai počul, jeho postoj sa trochu zmenil a vyjadril ochotu to prijať. Len keď som takto praktizovala, cítila som v srdci pokoj.

Neskôr som videla, že Lin Hai sa stále veľmi nezmenil, tak som jeden po druhom vypísala jeho problémy a nahlásila ich vodcom. Po zozbieraní hodnotení Lin Haia vodcovia videli, že má nízku kvalitu, chýba mu pracovná schopnosť a vo svojej povinnosti nenesie žiadne bremeno. Bol to falošný pracovník, ktorý nevykonával žiadnu skutočnú prácu a mal by byť prepustený. Vodcovia ma potom povýšili na nadriadenú a požiadali ma, aby som si s Lin Haiom pohovorila v duchovnom spoločenstve a prepustila ho. Trochu som váhala. „Ak mu odhalím jeho problémy do očí, nebude mi to zazlievať a nebude mať voči mne predsudky?“ Uvedomila som si, že sa zas vynára moja mentalita, keď chcem byť s každým len zadobre, a spomenula som si na Božie slová: „… aj keď jeho vykonanie uráža ľudí alebo spôsobuje, že ťa za tvojím chrbtom tvrdo kritizujú, nie je to príliš dôležité.“ Rýchlo som si tú pasáž vyhľadala a prečítala. Boh hovorí: „Ak ide o čin, ktorý je v súlade s princípmi, potom aj keď jeho vykonanie uráža ľudí alebo spôsobuje, že ťa za tvojím chrbtom tvrdo kritizujú, nie je to príliš dôležité; ak však ide o čin, ktorý nie je v súlade s princípmi, potom aj keď si ním získaš schválenie a podporu všetkých a budeš s každým vychádzať, ale ide o to, že za to nedokážeš niesť zodpovednosť pred Bohom – utrpel si stratu. Ak udržuješ vzťahy s väčšinou, robíš ich šťastnými a spokojnými a získavaš si ich chválu, ale urážaš Boha, Stvoriteľa, potom si najväčší hlupák. Preto bez ohľadu na to, čo robíš, musíš jasne pochopiť, či je to v súlade s princípmi, či sa to páči Bohu, aký má Boh k tomu postoj, aký postoj by mali ľudia zaujať, aké princípy by mali dodržiavať, aké pokyny vydal Boh a ako by si to mal robiť – najprv by si v tom mal mať jasno.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (24)) Po prečítaní Božích slov sa mi v srdci zrazu vyjasnilo. Pri vykonávaní povinnosti musím mať bohabojné srdce a hľadať Božie úmysly a princípy konania vecí. Pokiaľ je niečo v súlade s pravda-princípmi, musím v tom vytrvať. Pokiaľ môžem uspokojiť Boha, nezáleží na tom, či urazím ľudí, alebo či ma budú ohovárať. Ak poznám pravdu, ale nepraktizujem ju len preto, aby som si udržala vzťahy s ľuďmi, aj keď nikoho neurazím, Boh ma odsúdi za spáchanie priestupku tým, že som nechránila prácu cirkvi. To by bolo také hlúpe! Tak som išla hovoriť v duchovnom spoločenstve s Lin Haiom, odhalila som jeho prejavy nevykonávania skutočnej práce a prepustila ho. Lin Hai povedal, že o sebe bude dôkladne uvažovať. Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že len praktizovaním pravdy a zaobchádzaním s ostatnými podľa pravda-princípov môže človek žiť v ľudskej podobe. Odteraz už nemôžem byť s každým len zadobre a pritom ubližovať iným aj sebe.