Keď som chodila do školy, postrehla som, že spolužiaci boli dosť priamočiari. Keď si všimli, že ostatní sa pomýlili, jednoducho to povedali, čo ľudí často urazilo a tak ich odstrčili na okraj. Premýšľala som: „To sú naozaj takí nechápaví? Ako sa hovorí: ‚Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva,‘ a tiež: ‚Nikdy nikoho neudri pod pás.‘ Do davu zapadneme, keď všetko vidíme, ale kdečo neprezradíme. Ak ste príliš priami, aj keď nemáte zlé úmysly, ľudia na vás budú reagovať zle a zavrhnú vás. Ako si týmto spôsobom získate priateľov?“ Preto som nikdy priamo nepoukazovala na problémy druhých, keď som sa s nimi bavila. Všetci spolužiaci ma mali radi a kamarátili sa so mnou. Vravievali, že sa so mnou dá ľahko vychádzať a že som milá, a domnievala som sa, že mám celkom dobrú ľudskú prirodzenosť. Keď som uverila v Boha, rovnako som komunikovala aj s bratmi a sestrami. Keď som postrehla problémy druhých, nepoukazovala som na ne. Vždy som mala pocit, že prílišná priamočiarosť by mohla byť ľuďom nepríjemná. Mohli by si myslieť, že sa na nich zameriavam a snažím sa odhaliť ich nedokonalosti, a nakoniec by to zničilo náš vzťah. Až keď som zažila zjavenie a čítala Božie slovo, zistila som, že spôsob, akým som vychádzala s druhými, bol v rozpore s pravdou a Bohom.

Ešte v roku 2015 som spolupracovala s Leslie na práci s videom. Verila dlhšie ako ja a bola aj staršia. Všetci sme boli zdvorilí, vychádzali sme spolu pomerne dobre a nemali sme takmer žiadne spory. Potom ma však zvolili za supervízorku. Jedného dňa mi ostatní nahlásili, že Leslie je povrchná, zákerná a úlisná a že zdržuje prácu. Jej problém som považovala za dosť závažný. Porozprávala som sa s kolegami o tom, že je potrebné poukázať na Lesline problémy a odhaliť ich, aby sa mohla zamyslieť, spoznať samu seba, kajať sa a zmeniť sa. Kolegovia súhlasili a spýtali sa, kto by mal ísť na duchovné spoločenstvo s Leslie. Stála som tam, ale ani slovko som nepreriekla. Nechcela som riešiť tento problém. Rozmýšľala som: „Ak poukážem na jej problémy, nebude si myslieť, že sa na ňu zameriavam? Ako by sme potom spolu vychádzali?“ Na moje prekvapenie všetci navrhli, nech idem na duchovné spoločenstvo s Leslie ja. Chcela som utiecť, ale ak by som nepoukázala na jej problémy, naďalej by to ovplyvňovalo cirkevnú prácu. Nakoniec som musela zatnúť zuby a ísť do toho. Dopriala som si čas, aby som sa psychicky pripravila, povzbudzovala som sa, aby som poukázala na jej problémy. V hlave som si od začiatku do konca nacvičovala, čo jej presne poviem. Keď som ju však uvidela, bola som z toho mimo. Mala som pocit, akoby som sa dusila, a nedokázala som zo seba dostať ani slova. Tak som sa jej jemným tónom spýtala: „Bol tvoj stav v poslednom čase dobrý? Prežívala si nejaké ťažkosti? Prečo si tak pomaly natáčala videá?“ Leslie odvetila, že si robila starosti o syna, ktorý nechodí do školy, tak sa omeškala s prácou. Pomyslela som si: „Hovorí, že má problémy. Ak ju teraz odhalím, že je povrchná, zákerná a úlisná, nebude si myslieť, že som príliš prísna a zameriavam sa na ňu? Ak sa náš vzťah naštrbí, budeme sa spolu cítiť nepríjemne.“ Po tejto myšlienke som na jej problémy nepoukázala. Len som jej poskytla zopár slov útechy a stručne som prešla stav jej povinnosti.

Keďže neoplývala žiadnym skutočným sebapoznaním, stále si len povrchne plnila povinnosť a v jej videách bolo veľa problémov. Uvedomila som si, že Lesline problémy sú závážné, a ak sa nezmení, prepustia ju. Neskôr som sa s ňou opäť stretla v duchovnom spoločenstve. Predpokladala som, že tentoraz určite poukážem na jej problémy. Len čo som sa však posadila, slová mi opäť uviazli v hrdle. Stále som rozmýšľala, ako jej to povedať tak, aby jej to nebolo nepríjemné a zároveň ju upozorniť na jej problémy bez toho, aby si myslela, že sa na ňu zameriavam, alebo aby si voči mne vytvorila predsudky. Taktne som sa jej spýtala: „Prečo nevykonávaš svoju povinnosť poriadne?“ Leslie mi povedala, že niekedy podľahne svojej telesnej záľube v čítaní románov a zanedbáva svoje povinnosti. Tak ju to rozrušilo, že sa pri týchto slovách rozplakala. Pomyslela som si: „Prežíva naozaj ťažké obdobie. Unesie to, keď jej poviem, že je zákerná a úlisná? Bude najlepšie, ak pomlčím. V každom prípade si svoj problém priznala a teraz by sa mala zlepšiť.“ Povedala som jej, že to chápem a povzbudila som ju, aby sa viac usilovala o plnenie povinnosti. Ona si však nerobila žiadne výčitky, jej nesystematický prístup bol čoraz horší a nakoniec ju prepustili. Nezamyslela som sa nad svojím prístupom a záležitosť sa stala minulosťou.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božieho slova, ktoré mi umožnilo čiastočne pochopiť môj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Správanie ľudí a ich zaoberanie sa svetom musia vychádzať z Božích slov; to je najdôležitejší princíp ľudského správania. Ako môžu ľudia praktizovať pravdu, ak nechápu princípy ľudského správania? Praktizovať pravdu neznamená viesť prázdne reči alebo vyvolávať heslá. Ide skôr o to, že bez ohľadu na to, čo ľudí v živote postretne, či už sa to týka princípov ich správania, ich pohľadov na veci alebo plnenia povinností, musia robiť rozhodnutia a mali by sa snažiť hľadať pravdu. Mali by hľadať základ a princípy v Božích slovách a potom by mali nájsť spôsob, ako ich praktizovať. Tí, ktorí ich dokážu takto praktizovať, sú ľudia túžiaci po pravde. Schopnosť usilovať sa takto o pravdu, bez ohľadu na to, akým veľkým ťažkostiam človek čelí, znamená kráčať po Petrovej ceste, po ceste za pravdou. Aký princíp by sa mal dodržiavať napríklad pri kontakte s inými? Možno si bol pôvodne presvedčený, že ‚harmónia je poklad a trpezlivosť je lesk‘ a že by si sa mal snažiť vychádzať s každým, vyhýbať sa tomu, aby druhí stratili tvár a nikoho nesmieš uraziť, a tým s ostatnými dosiahneš dobré vzťahy. Bol to tento názor, ktorý ťa umlčal, keď si bol svedkom toho, ako iní konajú nesprávne alebo porušujú princípy. Radšej by si akceptoval škody na diele cirkvi, než aby si niekoho urazil. S každým chceš byť zadobre, bez ohľadu na to, kto to je. Keď hovoríš, zameriavaš sa len na ľudské pocity a zachovanie tváre, a tak vždy hovoríš príjemné slová, aby si ostatným ulahodil. Dokonca aj keď zistíš, že niekto má problémy, radšej ich budeš tolerovať a hovoriť o nich za jeho chrbtom, ale pred ním sa tváriš akoby nič v snahe zachovať si dobré vzťahy. Čo si myslíš o takomto správaní? Nie je to len snaha vyhovieť ostatným? Nie je to náhodou úlisnosť? Porušuje to princípy ľudského správania. Nie je to prízemné, správať sa takto? Ľudia, ktorí takto konajú, nie sú dobrí a takéto správanie nie je šľachetné. Nezáleží na tom, koľko si trpel, ani na tom, akú cenu si zaplatil. Ak sa nesprávaš podľa princípov, potom si v tomto ohľade zlyhal a takéto správanie nebude v Božích očiach uznané, zapamätané ani prijaté.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na riadne plnenie povinnosti treba mať aspoň svedomie a rozum) Božie slovo mi objasnilo, že bez ohľadu na to, čo sa mi v živote prihodí, kým sa to týka princípov správania alebo pohľadu na veci, vždy by som mala hľadať princípy pravdy. Dovtedy som sa neodvážila poukazovať na problémy bratov a sestier a nevidela som v tom žiaden problém. Myslela som si, že pokiaľ spolu dobre vychádzame a nehádame sa, všetko je v poriadku. Prečítala som si Božie slová: „Nezáleží na tom, koľko si trpel, ani na tom, akú cenu si zaplatil. Ak sa nesprávaš podľa princípov, potom si v tomto ohľade zlyhal a takéto správanie nebude v Božích očiach uznané, zapamätané ani prijaté.“ Tieto slová sa ma naozaj dotkli. Síce sa mohlo zdať, že nerobím nič zlé, no vždy som sa bála, že ľudí urazím, a nikdy som sa neodvážila úprimne poukázať na ich problémy. Aj keď som spozorovala problém a vnútorne ma to nahnevalo, stále som sa na nich usmievala, z čoho vyplynulo, že problémy, ktoré sa mali vyriešiť, sa nevyriešili a cirkevná práca utrpela straty. Boh hovorí, že takýto človek je ľstivý, zákerný a nedodržuje žiadne princípy správania. Zamyslela som sa nad tým, ako som sa popasovala s Leslinou záležitosťou. Dobre som si uvedomovala, že bola zákerná a úlisná a to negatívne ovplyvňovalo pokrok, ale bála som sa, že ak budem príliš priama, bude nešťastná. Mohla by si myslieť, že som príliš prísna, a vytvoriť si voči mne predsudky. Bála som sa, že by to odmietla, zosmutnela by a potom by to medzi nami bolo nepríjemné. Keďže som chcela ochrániť náš vzťah, mala som strach povedať niečo, čo by ju odhalilo alebo sa ňou zaoberalo. Videla som, že jej problém s povrchnosťou sa zhoršuje, a bola som nahnevaná, ale v duchovnom spoločenstve s ňou som sa bála, že si ju znepriatelím, preto som sa neodvážila spomenúť ani odhaliť jej problém. Povedala som iba pár neškodných komentárov, ktoré sa len povrchne dotkli témy a dokonca som ju utešovala napriek tomu, ako som sa cítila. Keďže som bola supervízorka, neodhalenie alebo nevyriešenie problémov, ktoré som objavila, znamenalo, že som sa správala nezodpovedne a vážne som zanedbala svoju povinnosť. Nakoniec som si uvedomila, že som sa pred ostatnými celý čas hrala na „tú milú“. Myslela som si, že dobrý človek je ten, kto je ohľaduplný a chápavý. Až po odhalení faktov som úplne zmenila pohľad na seba samú. Všimla som si Leslin problém, ale nepoukázala som naň a nepomohla jej. V dôsledku toho nepochopila podstatu ani dôsledky svojho problému, doplatila na to v živote a cirkevná práca sa oneskorila. Aká som len bola sebecká, ľstivá a zákerná. Ako som mohla povedať, že som mala dobrú ľudskú prirodzenosť?

Neskôr som na jednom duchovnom spoločenstve prečítala rozbor Božieho slova: „Nikdy nikoho neudri pod pás“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“. Vtedy som pochopila, že som sa zdráhala poukazovať na problémy druhých, pretože som bola ovplyvnený týmito myšlienkami. Všemohúci Boh hovorí: „Vo filozofiách pre život existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby sme si udržali priateľstvo, musíme mlčať o problémoch našich priateľov, aj keď ich jasne vidíme – že by sme sa mali riadiť princípmi, podľa ktorých by sme ľuďom nemali uštedrovať údery do tváre ani verejne upozorňovať na ich nedostatky. Ľudia budú jeden druhého klamať, skrývať sa pred sebou, intrigovať a hoci im je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovedia to na rovinu, ale používajú rafinované metódy, aby si udržali svoj priateľský vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takéto vzťahy? Je to o tom, že ľudia si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechcú narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že keď budeš verejne upozorňovať na nedostatky dotyčného človeka alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre život, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia v takýchto spoločenských vzťahoch nedokážu ponúknuť svoje city ani viesť hlboké rozhovory či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré jeden v druhom vidia, či vysloviť niečo, čo by druhému prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si zachovali priazeň toho druhého. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, aby k nim ostatní nezačali byť nevraživí. Keď človeka nikto neohrozuje, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o rafinovaný spôsob existencie s obranným prvkom, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia, ktorí takto žijú, nemajú dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Zaujímajú voči sebe obranný, vypočítavý a strategický postoj a každý si zo vzťahu berie, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samého seba tým, že nikomu neublížime. Je to technika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil. Je pri pohľade na podstatu týchto niekoľkých zásad požiadavka na ľudské morálne správanie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky‘ vznešená? Je pozitívna? (Nie.) Čo teda ľudí učí? Že nesmieš nikoho nahnevať ani mu ublížiť, inak v konečnom dôsledku ublížia tebe; a tiež, že by si nemal nikomu dôverovať. Ak ublížiš ktorémukoľvek zo svojich dobrých priateľov, priateľstvo sa potichu začne meniť: z tvojho dobrého, blízkeho priateľa sa stane cudzí človek alebo nepriateľ. Keď sa ľudia naučia takto konať, aké problémy sa tým vyriešia? Hoci si takýmto konaním nevytvoríš nepriateľov a dokonca sa ich počet môže o niečo znížiť, začnú ťa ľudia obdivovať a uznávať, a budú ťa navždy považovať za priateľa? Spĺňalo by to v plnej miere štandard morálneho správania? V tom najlepšom prípade to nie je nič viac ako len filozofia pre život.“ (Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (8)) Keď Boh rozobral vplyv: „Nikdy nikoho neudri pod pás“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, mala som pocit, že stojí priamo predo mnou a odhaľuje ma. Keď som žila podľa tejto filozofie správania, moje slová a činy slúžili len na to, aby ma chránili. Bez ohľadu na to, s kým som bola, vždy som sa držala zásady nikdy si nikoho neznepriateliť ani neuraziť. Rovnako ako keď som chodila do školy. Videla som, že ľudí, ktorí boli priami, odstrčili na okraj, takže som pochopila, že ak chcete vychádzať s ostatnými, nikdy nesmiete povedať, čo naozaj cítite, a už vôbec nesmiete vyzdvihovať problémy iných ľudí a urážať ich. Takto vás budú mať ľudia radi a ľahko zapadnete. Aj po tom, čo som začala veriť v Boha, som sa stále riadila týmto spôsobom správania k bratom a sestrám. Aby som sa vyhla situácii, že ma niekto nebude mať rád alebo že zraním jeho city, vždy, keď bolo potrebné ľudí odhaliť a bola možnosť, že sa urazia, som sa stiahla do úzadia, alebo som sa o tom zmienila kolegovi, aby to vyriešil. Niekedy, keď som musela viesť duchovné spoločenstvo ja, spomenula som len nepodstatné veci, ktoré sa hodili k danej situácii. Kvôli tomu sa veľa problémov nevyriešilo včas. Zastávala som svetské filozofie ako „Čím viac priateľov, tým viac ciest“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, ktoré som považovala za kritéria správania sa. Nikdy som nikomu nepovedala, čo si naozaj myslím, a stával sa zo mňa čoraz falošnejší a nečestnejší človek. Domnievala som sa, že udržiavanie dobrých vzťahov a vychádzanie so všetkými spôsobí, že ma ľudia budú mať radi. Tak by som si poľahky získala súhlas druhých. Keby som jedného dňa povedala alebo urobila niečo proti princípom, ľudia by ma nechali na pokoji a umožnili by mi zachovať si úctu. Vedela som, že som pri vzťahoch nedodržiavala žiadne zásady. Chcela som len, aby boli všetci spokojní s úsmevom na tvári a aby nikto neodhaľoval nikoho nedostatky, aby som nikdy nestratila úctu a mohla si udržať svoje postavenie a imidž. Nesnažila som sa získať si ľudí a využiť ich? Mohla som pôsobiť príjemne, prívetivo a empaticky, ale za tým všetkým som sledovala vlastné nevyslovené ciele. Bola som naozaj zlá! Keď sa zamyslím nad záležitosťou s Leslie, bolo mi jasné, že bola zákerná a úlisná, ale aby som si ju nepoštvala, nepoukázala som na jej problémy a neodhalila ich, a to ovplyvnilo pracovný pokrok. Nielenže som jej takýmto zaobchádzaním škodila, ale zdržiavala som aj prácu v cirkvi. Boh vždy v duchovných spoločenstvách hovorí, že sa máme pozerať na ľudí, veci, správanie a konanie podľa Božích slov, pričom naším kritériom je pravda. V bežnom živote som však žila podľa satanských filozofií, ktoré ma obmedzovali v reči a konaní. Nebola som schopná viesť duchovné spoločenstvo ani pomôcť druhým, a už vôbec som si neplnila povinnosti vedúcej. Neuvažovala som o tom, ako hovoriť tak, aby som ostatných povzniesla, alebo ako chrániť prácu cirkvi. Pozorovala som, ako sa dielo cirkvi poškodzuje, a napriek svojim pocitom som sa hrala na tú milú. Obetovala som záujmy cirkvi vo svoj prospech. Bola som neskutočne falošná a chýbala mi ľudská prirodzenosť! Keby som takto pokračovala, Boh by ma znenávidel a odmietol a ostatní by mnou opovrhovali a zavrhovali by ma. Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, Vidím, že sa poškodzuje cirkevná práca, ale vždy sa hrám na tú milú. Nechránim záujmy cirkvi a to sa Ti musí hnusiť. Bože, chcem sa kajať. Prosím, veď ma, aby som vyriešila tento problém a aby som bola človekom so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý chráni cirkevnú prácu.“

Potom som si prečítala ďalšie časti Božieho slova. „Keď ťa niečo postihne, riadiš sa podľa filozofií, ktoré sa zaoberajú tým, ako ponímať svet, a nepraktizuješ pravdu. Stále sa obávaš, že niekoho urazíš, ale to, že urazíš Boha, ťa nevystraší; ba dokonca obetuješ záujmy Božieho domu, aby si ochránil svoje medziľudské vzťahy. Aké sú však dôsledky takéhoto počínania? Svoje medziľudské vzťahy síce celkom účinne ochrániš, ale urazíš Boha a On ťa bude nenávidieť, odmietne ťa a bude sa na teba hnevať. Ktorá z týchto možností je lepšia? Ak nevieš, znamená to, že si úplne popletený, Zároveň to dokazuje, že pravde ani v najmenšom nerozumieš. Ak budeš takto pokračovať a neprebudí ťa to, nebezpečenstvo je vskutku veľké; a ak ani napokon nebudeš schopný dosiahnuť pravdu, ty sám sa staneš tým, kto utrpí stratu. Ak v tejto záležitosti nebudeš hľadať pravdu a ak neuspeješ, budeš schopný hľadať pravdu v budúcnosti? Ak nie, problémom nebude už len utrpenie straty – napokon budeš odvrhnutý. Ak máš túžbu a nastavenie, že chceš byť ‚za dobrého‘, potom nebudeš v žiadnom ohľade schopný praktizovať pravdu a riadiť sa princípom a preto vždy zlyháš a spadneš. Ak sa nezobudíš a nepustíš sa do hľadania pravdy, potom si neverec, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš takýmto veciam, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, prosiť o spásu a žiadať, aby ti dal viac viery a sily, aby si bol schopný dodržiavať princípy, robiť to, čo sa od teba žiada, zvládať veci v súlade s princípmi, pevne trvať na postoji, na ktorom máš trvať, ochraňovať záujmy Božieho domu a zabrániť akýmkoľvek škodám, ktoré dielu Božieho domu hrozia. Ak si schopný zriecť sa vlastných záujmov, pýchy a nastavenia ‚byť za dobrého‘ a vykonávať to, čo je správne, s úprimným a nerozdeleným srdcom, porazíš satana a dosiahneš tento aspekt pravdy. Ak však budeš naďalej pokračovať v živote podľa satanovej filozofie, ochraňujúc svoje vzťahy s inými, a nebudeš praktizovať pravdu ani dodržiavať princípy, dokážeš potom uplatňovať pravdu v iných záležitostiach? Stále nebudeš mať vieru ani silu. Ak nikdy nebudeš schopný hľadať alebo prijať pravdu, umožní ti taká viera v Boha získať pravdu? (Nie.) A ak nemôžeš získať pravdu, môžeš byť spasený? Nemôžeš. Ak budeš žiť stále podľa satanovej filozofie, dočista odrezaný od pravdy-reality, nikdy nebudeš môcť byť spasený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slovo mi jasne ukázalo, že namiesto praktizovania Božieho slova, mojimi zásadami vždy bolo udržiavať vzťahy a nikdy si nespraviť nepriateľov. Keď som videla niečo, čo nebolo v súlade s pravdou, jednoducho som sa tomu poddala a dovolila som to, pretože som chcela chrániť vzťahy s druhými, čo mi umožňovalo žiť v bezpečí. Videla som, že som sa vydala cestou umiernenosti bez akýchkoľvek princípov. Boh od nás žiada, aby sme hovorili a konali v súlade s Jeho slovami, aby sme boli ľuďmi, ktorí milujú to, čo miluje On, nenávidia to, čo nenávidí On, a rozoznávajú dobro od zla, aby sme dokázali rozlíšiť všetky druhy ľudí a správali sa k druhým podľa princípov. Iba takáto prax je v súlade s Božou vôľou. Napriek tomu som jasne videla, že Leslie zdržiava prácu vo svojej povinnosti, ale nekritizovala som ju ani som ju neodhalila. Utešovala som ju, keď plakala, a napriek svojim pocitom som sa hrala na tú milú. Tým, že som k nej bola zhovievavá, som síce chránila náš vzťah, ale postavila som sa na stranu satana. Aká som len bola hlúpa. Predtým som si nemyslela, že takéto správanie je problematické. Až keď sa ukázali fakty, pochopila som, že žiť podľa týchto filozofií správania naozaj nie je správna cesta. Bola som supervízorka, ale vždy som sa bála, že ľudí urazím a nemala som zmysel pre spravodlivosť. Neodvážila som sa poukázať na problémy, ktoré som našla, ani viesť duchovné spoločenstvo, ktoré by ich vyriešilo, čo viedlo k tomu, že sa problémy dookola vracali. To nebola skutočná práca, ale vzdorovanie Bohu.

Neskôr som našla cestu praktizovania v Božom slove: „Ak chceš nadviazať normálny vzťah s Bohom, tvoje srdce sa musí k Nemu obrátiť – to bude základom pre nadviazanie normálnych vzťahov aj s inými ľuďmi. Ak nemáš normálny vzťah s Bohom, nezáleží na tom, čo všetko činíš na zachovanie svojich vzťahov s inými ľuďmi, nezáleží ani na tom, ako tvrdo pracuješ alebo koľko energie do všetkého vkladáš, všetko to bude patriť k filozofii človeka pre život. Namiesto vytvárania normálnych medziľudských vzťahov podľa slova Božieho si budeš chrániť svoju pozíciu medzi ľuďmi a prijímať ich chválu z ľudských perspektív a filozofií. Ak sa nesústredíš na svoje vzťahy s ľuďmi a namiesto toho budeš zachovávať normálny vzťah s Bohom, ak Mu budeš chcieť odovzdať svoje srdce a naučíš sa Ho poslúchať, tvoje medziľudské vzťahy sa prirodzene znormalizujú. Tieto vzťahy potom nebudú založené na tele, ale postavené na základoch Božej lásky. Nebudeš mať takmer žiadne vzťahy s inými ľuďmi založené na telesnej interakcii, ale na duchovnej úrovni budú medzi vami existovať priateľstvo, vzájomná láska, spokojnosť a odovzdanie. To všetko je možné dosiahnuť na základe túžby uspokojiť Boha – tieto vzťahy nie sú udržiavané filozofiami človeka pre život; vytvárajú sa prirodzene, keď niekto nesie bremeno za Boha. Nevyžadujú od teba žiadne umelé ľudské úsilie, musíš iba praktizovať v súlade s princípmi Božích slov.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dôležitosť normálneho vzťahu s Bohom) Božie slovo mi jasne ukázalo, že normálne medziľudské vzťahy sa neudržiavajú prostredníctvom svetských filozofií. Sú založené na praktizovaní Jeho slova. Keď sa niečo stane, musíme praktizovať pravdu, konať podľa princípov, chrániť dielo cirkvi a niesť bremeno za životy bratov a sestier. Len tak môžeme mať normálne medziľudské vzťahy. Spomenula som si na skúsenostné svedectvá niektorých bratov a sestier. Keď si na iných všimli problémy, dokázali na ne poukázať a pomôcť im v súlade s Božím slovom. Hoci ľudia niekedy prídu o úctu, keby sa snažili nasledovať pravdu, mohli by využiť duchovné spoločenstvo a kritiku na to, aby odhalili svoje nedostatky, spoznali svoju skazenú povahu, zmenili nesprávne stavy, pokročili v živote a dosahovali čoraz lepšie výsledky v povinnostiach. To je skutočná láska a pomoc. Ale pre tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, je kritika a zaoberanie sa na ťarchu. Sú chorí z pravdy, a keď sú orezávaní a zaoberajú sa nimi, snažia sa vyhovárať a bránia sa, bez akéhokoľvek prijatia. Takýto človek nie je pravým bratom ani pravou sestrou a mal by byť zavrhnutý a odsunutý na okraj. Keď som si to uvedomila, o to viac som pocítila, že iba Božie slovo je kritériom pre naše konanie a správanie, že by sme sa mali správať k druhým podľa Božieho slova. To je správny spôsob správania sa a zodpovedá normám normálnej ľudskej prirodzenosti.

Neskôr som zistila, že jedna sestra sa správa arogantne, povýšenecky a neprijíma návrhy. Stále si robila, čo chcela, a odkladala prácu. Musela som v duchovnom spoločenstve poukázať na jej problémy, aby sa mohla nad sebou zamyslieť a spoznať sa, ale mala som z toho trochu obavy. Čo ak by to neprijala? Začala by byť voči mne zaujatá a povedala by, že som sa na ňu zamerala? Spomenula som si na svoje predchádzajúce zlyhanie a na to, čo som si krátko predtým prečítala v Božom slove, a niečo sa vo mne pohlo. Ak som v snahe chrániť náš vzťah nebrala ohľad na cirkevnú prácu, urazila by som tým Boha. Tentoraz Boh pozoroval môj postoj, aby zistil, či som sa kajala a zmenila sa. Nemohla som sa k ľuďom správať ako predtým. Spomenula som si na Božie slovo, ktoré hovorí: „Keď čelíš takýmto veciam, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, prosiť o spásu a žiadať, aby ti dal viac viery a sily, aby si bol schopný dodržiavať princípy, robiť to, čo sa od teba žiada, zvládať veci v súlade s princípmi, pevne trvať na postoji, na ktorom máš trvať, ochraňovať záujmy Božieho domu a zabrániť akýmkoľvek škodám, ktoré dielu Božieho domu hrozia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Cítila som, že Boh stojí pri mne a povzbudzuje ma, aby som urobila tento krok. Modlila som sa k Bohu, prosila som Ho, aby mi dodal vieru a silu praktizovať pravdu, klásť cirkevnú prácu na prvé miesto a skoncovať so strachom z urazenia ľudí a ochraňovaním vzťahov. Po modlitbe som vyhľadala túto sestru. Okrem toho, že som na základe jej dôsledného správania odhalila jej problém, som poukázala aj na to, že bola arogantná a neprijímala návrhy druhých, že jej je zle z pravdy a má satanské sklony. Povedala som, že ak bude naďalej brániť cirkevnej práci bez toho, aby sa kajala, alebo sa zmenila, bude prepustená. Keď som jej to všetko povedala, necítila som sa ako vždy predtým – ten strach, že ma bude nenávidieť. Namiesto toho som sa cítila uvoľnenejšie a pokojnejšie. Keď sa tak zamyslím, vždy som žila podľa satanských filozofií správania, bála som sa uraziť ľudí, či rozpútať spory a konflikty. Vo vzájomných vzťahoch som vždy brala ohľad na úctu druhých a chránila som si vzťahy, a tým som prišla o veľa príležitostí praktizovať pravdu. Teraz, keď musím poukázať na problémy ľudí, sa ešte stále trochu bojím, ale vždy sa pomodlím k Bohu a napravím svoje zámery a názory, aby som ich praktizovala podľa princípov. Táto skúsenosť mi umožnila napraviť svoje chybné názory. Ďakujem Bohu!