Ako malá som pre silné bolesti nôh nemohla chodiť, a tak ma mama priviedla pred Pána. O mesiac neskôr sa mi na moje prekvapenie nohy zázračne uzdravili. Aby som Pánovi oplatila Jeho lásku, v roku 1998 som odišla zo školy a začala som sa vydávať Pánovi. Krátko nato ma cirkev vymenovala za kandidátku na školenie a starší Qu ma brával so sebou do rôznych cirkví, v ktorých kázal. Pastori a starší často hovorievali, že Pánov deň sa blíži a že by sme mali byť ako múdre panny, ktoré nachystali olej do lámp a čakali na Pánov príchod. A tiež povedali: „V Biblii sa píše: ‚Pozrite, prichádza s oblakmi, a uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli, a budú nad Ním nariekať všetky pokolenia zeme.‘ (Zj 1, 7) Pán sa v posledných dňoch vráti vo veľkej sláve na oblakoch a uchváti nás do vzduchu, aby sme boli s Ním. Vstúpime do nebeského kráľovstva a budeme sa tešiť z večných požehnaní. Neverci budú nariekať a škrípať zubami, keď ich stihnú pohromy.“ Pri počúvaní výkladových kázní starších a pastorov som si okamžite predstavila veľkolepú scénu, v ktorej sa všetci zhŕkneme okolo Pána, ktorý na oblakoch práve zostúpil na zem. Viete si asi predstaviť, ako ma nadchla predstava takejto dychberúcej scény.

Potom jedného dňa začiatkom roka 1999 starší Qu a starší Wang zvolali stretnutie spolupracovníkov a povedali: „Vznikla nová cirkev s názvom ‚Východný blesk‘, ktorá tvrdí, že Pán sa už vtelil a vrátil, vyjadruje slová a vykonáva dielo súdu, počnúc Božím domom. Ako je to však možné? V písme jasne stojí, že Boh zostúpi na oblakoch, ale oni pritom tvrdia, že Pán sa vrátil vtelený. To nie je v súlade s Bibliou, preto by ste nemali počúvať ich kázne ani čítať ich knihy, a už vôbec nie ich hostiť. Ten, kto ich pohostí, bude vylúčený z cirkvi!“ Keď to povedali, pomyslela som si: „Starší sa v Biblii veľmi dobre vyznajú, takže musia mať pravdu. Biblia hovorí, že Pán zostúpi na oblakoch, tak ako by už mohol byť vtelený? Ešte stále mám nízke duchovné postavenie, takže by som nemala prichádzať do styku s ľuďmi z Východného blesku, inak by ma mohli zviesť na scestie.“ No krátko na to mnohí moji spolupracovníci a spoluveriaci konvertovali na Východný blesk. Starší Wang nám zdôrazňoval, že s týmito spolupracovníkmi a veriacimi by sme mali prerušiť vzťahy, a nariadil nám, aby sme všetkým cirkvám oznámili, že nikto nemôže konvertovať na Východný blesk. Potom som išla na všetky miesta zhromažední a povedala som im, aby zapečatili cirkev. Tiež som opakovane zdôrazňovala: „Keď Pán príde, bude to na oblakoch, nie skrze vtelenia do tela. Všetky chýry o tom, že sa Pán vtelil, sú falošné.“ Keď si to vypočuli, všetci veriaci prikývli a vyjadrili sa, že ak príde niekto iný šíriť evanjelium, vyženú ho. Aby som zabránila ľuďom počúvať kázanie Východného blesku, ponáhľala som sa na všetky strany, aby som zapečatila cirkev. No aj napriek môjmu úsiliu mnohí spolupracovníci a veriaci konvertovali na Východný blesk.

Raz, keď som bola u jedného spolupracovníka doma, tak mi povedal, že spolupracovník Li spolu s ďalšími skúmajú Východný blesk. Ja a zopár ďalších spolupracovníkov sme sa k nim ponáhľali, aby sme ich zastavili. Povedala som im: „V písme stojí, že Pán zostúpi na oblakoch a všetci budú svedkami Jeho zostúpenia. Preto nemôžeme veriť týmto ľuďom z Východného blesku, keď hovoria, že Pán sa už vtelil do tela.“ Ale sotva som to dopovedala, jeden z nich povedal: „To, čo hlásajú, je veľmi múdre a v súlade s Bibliou! Prečo ich teda nemôžeme počúvať? Kto dokáže pochopiť Božie dielo v celom jeho rozsahu? Myslím, že by sme mali pokračovať v skúmaní.“ Keď som to počula, znepokojilo ma to a chcela som ich ďalej odhovárať, ale potom mi zrazu zovrelo hrdlo a dostala som záchvat kašľa. Očervenela som v tvári ako cvikla a z očí mi tiekli slzy – nemohla som zo seba dostať ani slovo. Všetci tam len v šoku pozerali. Spolupracovníci mi doniesli vodu, ale aj po napití som stále kašľala. V poriadnej panike som sa neustále modlila k Pánovi a prosila Ho, aby zastavil môj kašeľ. Keď ďalšia spolupracovníčka videla v akom som stave, pokračovala v rozhovore namiesto mňa, ale už po niekoľkých poznámkach zhromaždenie urýchlene ukončili. Bola to neskutočne trápna situácia. Po zhromaždení som sa nemohla ubrániť úvahám: „Bránila som Pánovu cestu a chránila stádo, tak prečo som v najdôležitejšej chvíli dostala záchvat kašľa? Prečo Pán nevyslyšal moje modlitby? Nebolo to, čo som hovorila, v súlade s Jeho úmyslom?“ Krátko nato som ochorela. Bolela ma hlava, mala som závraty a mala som bolesti v bruchu. Ležala som na posteli slabá a malátna a stále dookola som volala k Pánovi. Ale nech som Ho akokoľvek úpenlivo prosila, môj stav sa nezmenil. Nevedela som sa zbaviť myšlienky: „Nie som Pánovi dostatočne oddaná? Spravila som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som ochránila naše stádo, tak prečo som ochorela?“ Lámala som si nad tým hlavu a hľadala odpoveď, ale na nič som neprišla.

Na jeseň v roku 1999 mal starší Wang na ceste domov zo zapečaťovania cirkvi nehodu. Pri nehode stratil vedomie, utrpel vážne poranenie hlavy a niekoľko dní bol v kritickom stave. Keď som sa to dopočula, bola som v šoku: Starší Wang pracoval pre Pána v dobrom i zlom už celé roky a prešiel si ťažkými útrapami, aby ochránil stádo a zabránil veriacim prijať Východný blesk. Prečo sa niečo také stalo práve jemu? No vtedy som si neuvedomovala, že pracovať proti Východnému blesku bolo niečo zlé. O niekoľko mesiacov neskôr som sa v jedno popoludnie dopočula, že ďalší veriaci sa zaujímajú o Východný blesk, a tak sme sa s niekoľkými ďalšími sestrami na bicykloch poponáhľali a narozprávali im viacero fám a výmyslov, aby sme ich zastrašili a zabránili im v tom. To ich všetkých vystrašilo a povedali, že už kázne Východného blesku počúvať nebudú. Až keď som to počula, tak sa mi konečne trochu uľavilo. Potom som však cestou domov pri zjazde z kopca stratila rovnováhu, zatmelo sa mi pred očami, zletela som z bicykla a pristála som skoro dva metre od neho. Hneď sa mi zatočila hlava a bolelo ma celé telo. Pri páde som si zlomila kľúčnu kosť. Tá náhla nehoda ma zaskočila a zmiatla: Nemal by nás Pán obdarúvať pokojom a radosťou? Prečo sa mi diali tieto nešťastia, keď som chránila Pánovu cestu? Žeby ten Východný blesk, ktorému som tak vzdorovala, bol skutočne Pánov návrat? V Biblii sa však jasne píše, že Pán zostúpi na oblakoch, takže Východný blesk nemôže byť tou pravou cestou! Vari ma Pán skúšal, lebo som Mu nebola dosť oddaná? Alebo som Ho azda nejako urazila? Naozaj som bola zmätená a nedokázala som pochopiť Pánov úmysel. Potom som sa čoraz viac cítila ponuro a vyčerpane. Keď som čítala Bibliu, nedospela som k žiadnemu poznaniu a vo svojich kázňach som nemala čo povedať. Dokonca aj moje modlitby boli také prázdne a bezduché. Zdalo sa mi, akoby som stratila Pánovu prítomnosť a väčšina našich veriacich ochabovala vo viere. Počas zhromaždení väčšina ľudí len tak debatovala alebo driemala a mnohí spolupracovníci a veriaci dokonca cirkev úplne opustili. Čo ma však najviac sklamalo, bolo to, že medzi spolupracovníkmi bolo veľa závisti. Počas stretnutí spolupracovníkov sa starší a spolupracovníci neustále hádali pre úplné maličkosti a rozchádzali sa v zlom. Pri pohľade na to všetko som jednoducho nechápala, prečo sa cirkev dostala do takejto situácie. Začala som byť už znechutená zo zhromaždení a dokonca som uvažovala o návrate k svetskému životu.

Až jedného dňa v roku 2002 mi mama s nadšením povedala: „Pán Ježiš sa vrátil a vtelil sa, aby vyjadril svoje slová a vykonal dielo súdu.“ Keď som to počula, zostala som v šoku. Nebolo to práve to, čo hlásal Východný blesk? Konvertovala moja mama k Východnému blesku? Skôr než dohovorila, spýtala som sa jej: „Kto ti povedal, že Pán Ježiš sa vrátil? Zabudla si, že v Biblii sa jasne píše, že keď Pán príde, v sláve zostúpi na oblakoch, a to zatrasie nebom i zemou? Hovoríš, že Pán sa vrátil, tak prečo sme nevideli žiadne z týchto znamení? Navyše hovoríš, že Pán sa vtelil, aby vykonal dielo súdu, ale ako by to bolo možné? Nemala by si len tak ľahko uveriť všetkému, čo počuješ.“ Keď matka videla, aká som neoblomná, odišla do svojej izby a vyšla z nej s nádherne viazanou knihou. S nadšením povedala: „Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. Tu v tejto knihe nájdeš nové slová, ktoré vyjadril Pán Ježiš. Prečítaj si ju a uvidíš.“ Kniha bola úplne nová a na obale bol veľkými zlatými písmenami vytlačený názov Slovo sa zjavuje v tele. Hneď som si spomenula na varovanie duchovných: „Ich knihu nesmieš čítať. Ak si ju prečítaš, dostanú ťa.“ Povedala som: „Mami, nemala by si tomu veriť. Z Biblie si toho veľa neprečítala, ale ja sa v nej dobre vyznám a zúčastnila som sa na mnohých obnovách. Naozaj si myslíš, že o tom vieš viac ako ja? Ak zblúdiš vo svojej viere, nevyjdú všetky tvoje roky v cirkvi nazmar?“ Lenže vtedy som nebola ochotná hľadať stále som sa snažila mamu presvedčiť, aby sa k Východnému blesku nepridala. Ale nech som povedala čokoľvek, mama neustúpila a ani na chvíľu nezmenila svoje rozhodnutie. Dokonca mi úprimne povedala: „Všemohúci Boh je v skutočnosti Pán Ježiš, po ktorom sme celý ten čas túžili. On je Boží Duch, ktorý sa opäť vtelil do tela, aby prehovoril a vykonal dielo. Slovo sa zjavuje v tele je Božie slovo pre posledné dni a odkrýva všetky tajomstvá Biblie. Nikdy si nečítala slová Všemohúceho Boha, tak ako vieš, že to nie sú slová navráteného Pána? V Biblii sa píše: ‚Viera prichádza z počutia.‘ (Rim 10, 17) Ako chceš privítať Pána so zatvorenými očami a ušami? Zamysli sa nad tým: ak sa Pán naozaj vrátil a ty Ho neprivítaš, nebude ti ľúto, že si premeškala svoju príležitosť?“ Po vypočutí jej slov som nevedela prísť na žiadnu dobrú námietku, a tak som len mrzuto odpovedala: „Túto knihu čítať nebudem, čítam len Bibliu. Pánovej milosti sa nám dostalo tak veľa – nemôžem byť predsa nevďačná! Je jedno, čo povieš, ja Pána nezradím!“ Keď videla môj postoj, len si povzdychla a išla pripraviť večeru. Krátko nato som počula tiché zvuky hudby, ktoré sa ozývali z kuchyne. Tá melódia sa mi páčila, ale uvedomila som si, že to nie je chválospev, ktorý sme sa doteraz učili. Bolo mi jasné, že mi to mama púšťa, aby som to počula, a tak som okamžite odišla. Mama potom často začala doma púšťať chválospevy a v noci som ju častokrát počula, ako sa za mňa plačúc modlí. Vtedy mi došlo, že je to niekto, kto dokáže myslieť sám za seba, a že teda musela usilovne hľadať, keď išlo o privítanie Pána. Mohol by byť Východný blesk skutočným návratom Pána Ježiša? Prečo by inak bola moja mama kvôli mne taká úzkostlivá a znepokojená vo svojich modlitbách? No potom som si spomenula na to, čo povedali pastori a starší, a rozhodla som sa držať Pánovej cesty a neustúpiť. Nato môj vzťah k matke chladol čím ďalej, tým viac.

Keď som raz sedela na gauči v obývačke, mama si vo svojej izbe pustila jeden chválospev. Text toho chválospevu ma upútal:

1  Boh prebdel mnoho bezsenných nocí pre dielo ľudstva. Zostúpil z najvyššej výšky až do najnižších hlbín, do pekla, v ktorom žije človek, aby s ním prežil svoje dni. Nikdy sa nesťažoval na biedu medzi ľuďmi a nikdy nevyčítal človeku jeho vzdorovitosť, ale znáša najväčšie poníženie, keď osobne vykonáva svoje dielo. Ako by mohol Boh patriť do pekla? Ako by mohol v pekle stráviť svoj život? Ale pre dobro všetkých ľudí, aby celé ľudstvo čo najskôr našlo odpočinok, znášal poníženie a trpel nespravodlivosť, aby prišiel na zem a osobne vstúpil do „pekla“ a „podsvetia“, do tigrieho brlohu, aby zachránil človeka. Čo dáva človeku právo odporovať Bohu? Aký má dôvod sťažovať sa na Boha? Kde berie tú drzosť pozerať sa na Boha?

2  Nebeský Boh prišiel do tejto najšpinavšej krajiny neresti, a nikdy nedal voľný priechod svojim ponosám, ani sa na človeka nesťažoval, naopak, pokojne prijíma ľudské pustošenie a útlak. Nikdy neoplatil nerozumné požiadavky človeka, nikdy na neho nekládol prehnané nároky ani neprimerané požiadavky; iba bez ponôs vykonáva celé dielo, ktoré človek vyžaduje: vyučovanie, osvietenie, karhanie, zušľachťovanie slov, pripomínanie, upozorňovanie, utešovanie, súdenie a zjavovanie. Ktorý z Jeho krokov nebol učinený pre život človeka? Hoci odložil vyhliadky a osud človeka bokom, ktorý z krokov vykonaných Bohom nebol v záujme jeho osudu? Ktorý z nich nebol v záujme prežitia človeka? Ktorý z nich nemal oslobodiť človeka od tohto utrpenia a od útlaku temných síl, čiernych ako noc? Ktorý z nich nie je pre dobro človeka? Kto môže pochopiť Božie srdce, ktoré je ako srdce milujúcej matky? Kto môže pochopiť horlivé Božie srdce?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (9)

Text toho chválospevu ma hlboko zasiahol. Nemohla som si pomôcť a myslela som na to, ako sa Pán Ježiš vtelil, aby spasil ľudstvo. Vládnuca strana Ho štvala a prenasledovala, náboženský svet Ho zavrhol a opustil, obyčajní ľudia sa Mu posmievali a hanobili Ho a nikdy nemal miesto, kde by si oddýchol alebo domov, ktorý by mohol nazvať svojím vlastným. No i napriek tomu ľuďom naďalej vyjadroval pravdu, uzdravoval ich a vyháňal démonov, a nakoniec bol ukrižovaný ako večná obeta za ľudské hriechy, čím spasil celé ľudstvo od hriechu. Keď som si pomyslela na Pánovu lásku k ľuďom a porovnala ju s utrpením, ktoré sa Mu dostalo z ľudských rúk, moje otupené a stuhnuté srdce sa silno zachvelo a z očí mi vyhŕkli slzy. Žeby Všemohúci Boh bol naozaj navrátený Pán Ježiš? Kto iný ako Boh by mohol vyjadriť také slová? Kto iný by mohol zaplatiť takú cenu za človeka? Potom som si vypočula ďalší chválospev: „Nevinní predsa už znecitliveli, prečo im Boh musí vždy všetko sťažovať? Vetchý človek nemá vôbec žiadnu vytrvalosť, prečo by sa na neho mal Boh tak vytrvalo hnevať? Slabému a bezmocnému človeku už nezostáva žiadna životná sila, prečo by ho mal Boh stále karhať za jeho vzdorovitosť? Kto sa dokáže ubrániť hrozbám Boha v nebi? Človek je predsa krehký a Boh v zúfalej núdzi potlačil svoj hnev hlboko do svojho srdca, aby mal človek čas zamyslieť sa nad sebou samým.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Ten text ma hlboko zasiahol. V texte sa hovorilo o nesmiernom znepokojení a starostlivosti Boha o ľudstvo. Pripadalo mi to, ako keď neposlušné dieťa zraní matkine city, a ona naň napriek tomu volá v nádeji, že sa jej dieťa vynorí z hmly a vráti sa k nej. Cítila som, že tie slová boli Božím hlasom. Neubránila som sa myšlienkam na všetky tie nezhody, ktoré som v tom čase mala s mamou: Akokoľvek sa ma snažila presviedčať, nepočúvala som ju, a keď mi púšťala chválospevy Božích slov, dokonca som odmietla počúvať a ani som nepomyslela na to, že ich budem skúmať. Ani trochu som si nepripadala ako kresťanka. Keď potom mama púšťala chválospevy, už som im tak nevzdorovala.

Raz som si vypočula tento chválospev: „Ježišov návrat je veľkou spásou pre tých, ktorí sú schopní prijať pravdu, ale pre tých, ktorí nie sú schopní prijať pravdu, je to znak odsúdenia. Mali by ste si vybrať svoju vlastnú cestu a nemali by ste sa rúhať Duchu Svätému a odmietať pravdu. Nemali by ste byť ignorantskí ani arogantní, ale takí, ktorí sa podriaďujú vedeniu Ducha Svätého, prahnú po pravde a hľadajú ju. Len takto budete mať osoh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo) Keď som si ten chválospev vypočula, zrazu sa ma zmocnili obavy: „Ak je Všemohúci Boh skutočne navrátený Pán Ježiš, nebudem za to, že som Ho neprijala, zavrhnutá? Uraziť Boha je vážna vec – hriech, ktorý sa neodpúšťa v tomto ani v inom svete!“ Pomyslela som si aj na to, ako Pán Ježiš povedal: „Požehnaní sú tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti – oni budú nasýtení.“ (Mt 5, 6) Pán Ježiš nás učil, že len ak hľadáme a bažíme po pravde, môžeme získať Božiu hojnú obživu. Keby som však skúmala Východný blesk a bola zavádzaná, neboli by všetky moje roky viery márne? Keďže som stále pochybovala a nevedela som sa rozhodnúť, obrátila som sa na Pána v modlitbe: „Ó, Pane, cítim sa veľmi zmätene. Zdá sa, že tieto slová sú Tvojím hlasom, ale bojím sa, že to zle chápem a mohla by som Ťa zradiť. Pane, nie som si istá, či si sa vrátil ako Všemohúci Boh. Ak je toto naozaj Tvoje dielo, prosím, osvieť ma. Ak nie, prosím, pomôž mi zostať silnou.“

Po niekoľkých dňoch mama opäť vytiahla knihu Slovo sa zjavuje v tele a povedala mi: „Pozorne si prečítaj slová Všemohúceho Boha a pochopíš, že je to navrátený Pán Ježiš. Ako zistíš, že On je navrátený Pán, ak to nepreskúmaš? Je to podobné švédskym stolom: Ak sa na ne budeš len pozerať, ale neochutnáš žiadne z jedál, nikdy sa nedozvieš, ako chutia. My veríme v pravého Boha, tak čoho sa obávaš? Som tvoja matka – naozaj si myslíš, že by som ti ublížila?“ Matkine slová boli dosť presvedčivé: Pomyslela som si: „Je pravda, že som počúvala len pastorov a starších, iba som opakovala ich slová, ale ani raz som si nevypočula kázne Východného blesku alebo nečítala slová Všemohúceho Boha. Ako som teda mala vedieť, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš? Vari som si čítaním Biblie nepotvrdila, že Pán Ježiš bol Spasiteľom?“ Pri tej myšlienke som vzala knihu a začala v nej listovať. Videla som, čo Všemohúci Boh hovorí: „Možno keď si počul o ceste pravdy a prečítal si si slovo života, veríš, že iba jedno z 10 000 týchto slov je v súlade s tvojimi názormi a Bibliou, a tak by si mal pokračovať v hľadaní toho 10 000-ceho z týchto slov. Stále ti radím, aby si bol pokorný, nebol príliš sebavedomý a príliš sa nevyvyšoval. S týmto trochu bohabojným srdcom, ktoré máš, získaš viac svetla. Ak tieto slová dôkladne preskúmaš a opakovane popremýšľaš, pochopíš, či sú alebo nie sú pravdou a či sú alebo nie sú životom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo) Pri čítaní tohto vrúcneho nabádania som znervóznela a začala sa báť: „Mohli by to naozaj byť Božie slová? Prečo by sa tam inak písalo, že toto sú slová života a cesta pravdy, a že ľudia by mali naďalej hľadať, aj keby sa len jedno z 10 000 slov zhodovalo s Bibliou.“ Rozhodla som sa to preskúmať. Inak by už bolo príliš neskoro ľutovať, že som premeškala príležitosť privítať Pána. Po svojom rozhodnutí som pokračovala v čítaní a narazila som na tento úryvok: „Dúfam, že žiadny brat a sestra, ktorí hľadajú Božie zjavenie, nezopakuje tragédiu z minulosti. Nesmú sa z vás stať moderní farizeji a nesmiete Boha opäť pribiť na kríž. Mali by ste starostlivo zvážiť, ako privítať Boží návrat a mali by ste mať jasnú myseľ v tom, ako byť niekým, kto sa podriadi pravde. Je to zodpovednosť každého, kto očakáva návrat Ježiša na oblaku. Mali by sme si pretrieť naše duchovné oči, aby boli čisté a aby sme neuviazli v slovách prehnanej fantázie. Mali by sme uvažovať o realistickom Božom diele a pozrieť sa na Jeho praktickú stránku. Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, túžiac po dni, keď Pán Ježiš príde na oblaku, náhle medzi vás zostúpi a vezme vás, ktorí ste Ho nikdy nepoznali ani nevideli a ktorí neviete, ako nasledovať Jeho vôľu. Lepšie je rozmýšľať o praktickejších záležitostiach!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Pri čítaní som bola trochu zmätená. V Biblii sa jasne píše, že Pán sa vráti vo veľkej sláve na oblakoch, tak prečo sa v tejto časti píše: „Mali by sme si pretrieť naše duchovné oči, aby boli čisté a aby sme neuviazli v slovách prehnanej fantázie.“ „Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, túžiac po dni, keď Pán Ježiš príde na oblaku, náhle medzi vás zostúpi.“ Naozaj sa Pán nevrátil na oblakoch? O čo tu ide? Dlho som nad tým premýšľala, ale nemohla som na to prísť. No veriaci vo Všemohúceho Boha často chodievali k nám domov, a tak som sa ich rozhodla opýtať a zistiť, čo mi povedia.

Raz k nám prišla sestra Muyu z Cirkvi Všemohúceho Boha, tak som jej povedala o svojich pochybnostiach. Usmiala sa a povedala: „Je síce pravda, že v Biblii sa spomína, že Pán sa vráti na oblakoch, ale o tom, ako sa Pán vráti, sú v Biblii okrem proroctiev o Jeho príchode na oblakoch aj iné proroctvá. ‚Pretože ako sa blesk objavuje na východe a žiari až na západe, taký bude aj príchod Syna človeka.‘ (Mt 24, 27) ‚Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.‘ (Lk 17, 24-25) Takže, ‚Buďte teda aj vy pripravení, pretože Syn človeka príde v hodinu, o ktorej nebudete tušiť.‘ (Lk 12, 40) ‚Ak teda nebudeš bdieť, prídem k tebe ako zlodej a nebudeš vedieť, v ktorú hodinu k tebe prídem.‘ (Zj 3, 3) ‚Pozri, prichádzam ako zlodej.‘ (Zj 16, 15) ‚A o polnoci sa strhol krik: Hľa, ženích prichádza; vyjdite Mu v ústrety.‘ (Mt 25, 6) A tiež, ‚Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak bude nejaký človek počuť Môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu dnu a budem s ním večerať a on so Mnou.‘ (Zj 3, 20) Prečo Pán v týchto veršoch neustále zdôrazňuje ‚príchod Syna človeka‘, ‚Syn človeka príde‘ a ‚Syn človeka vo svoj deň‘? Na čo sa vzťahuje pojem ‚Syn človeka‘? Odkazuje na Božieho Ducha, ktorý sa vtelil a stal sa Synom človeka. Samotný Boží Duch by sa nemohol nazývať Synom človeka. Pán tiež opakovane spomína, že sa vráti ‚ako zlodej‘, a hovorí, že ‚o polnoci sa ozval výkrik‘. To poukazuje na to, že keď sa Pán vráti, urobí to potichu, v tajnosti, že sa vtelí ako Syn človeka bez toho, aby niekto zistil, čo sa stalo. Podobne ako keď sa Boží Duch vtelil do Pána Ježiša, aby sa zjavil a konal Jeho dielo. Pán Ježiš vyzeral ako obyčajný človek, a keď cestoval a kázal, nikto nepoznal, že On bol vteleným Bohom, že On bol zjavením Krista. Môžeme si byť teda úplne istí, že keď sa Pán vráti, urobí tak vtelený ako Syn človeka, aby sa zjavil a vykonal Jeho dielo.“ To, čo Muyu povedala, ma naozaj zaskočilo. Pastori a starší často hovorievali, že „Syn človeka“ sa vzťahuje na Pána Ježiša, nie na navráteného Pána Ježiša. Pastori a starší sa dobre vyznali v Biblii, takže sa nemohli mýliť. Usúdila som teda, že Muyu Bibliu zrejme zle pochopila a nevyjadrila sa správne. Keď som si to uvedomila, rýchlo som povedala: „Muyu, pastori a starší nám hovorili, že ‚Syn človeka‘ sa vzťahuje na Pána Ježiša, nie na navráteného Pána vteleného do tela.“ S kľudom odvetila: „Sestra, všetky tieto verše jasne hovoria, že ide o proroctvá o návrate Pána Ježiša. A bude to jasné každému, kto má schopnosť chápania. Ako by sa to mohlo vzťahovať na Pána Ježiša? Nevykladajú si títo duchovní Pánove slová nesprávne? Pozri si aj Evanjelium podľa Lukáša, 17, 24-25: ‚Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.‘ V týchto veršoch Pán prorokuje, aká bude situácia pri Jeho návrate. Keby sa Pán vrátil vo veľkej sláve na oblakoch, tak by sa všetci určite vyľakali a padli by na zem. Kto by sa vtedy odvážil Pánovi vzdorovať a opustiť Ho? Ako by sa potom proroctvo ‚Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia‘ naplnilo? Podľa Pánových slov teda niet pochýb o tom, že navrátený Pán je Syn človeka vtelený do tela. Všemohúci Boh svojím zjavením a dielom úplne napĺňa proroctvá Pána Ježiša.“

Po vypočutí jej duchovného spoločenstva som sa cítila veľmi zahanbene. Jej duchovné spoločenstvo malo pevné základy a úplne ma presvedčilo. Konečne som pochopila, prečo Pán Ježiš, keď hovoril o svojom návrate, vždy spomínal „príchod Syna človeka“, „Syn človeka príde“ a „Syn človeka vo svoj deň“. Opakovane zdôrazňoval „Syn človeka“, aby nám povedal, že sa vráti v tele, zjaví sa a bude pôsobiť ako Syn človeka. Ani vo sne by mi nenapadlo, že napriek tomu, že Bibliu poznám dobre a často ju vysvetľujem iným, nevidela som, že sa v Biblii jasne píše, že navrátený Pán sa stane Synom človeka, aby sa zjavil a vykonal dielo. Len slepo som verila tomu, čo mi hovorili pastori a starší. Bola som vo svojej viere skutočne zmätená a všetky tie roky štúdia Biblie vyšli nazmar. Ani zďaleka som Pánovým slovám nerozumela a stále som bola slepo arogantná a odmeraná. Aká som len bola nerozumná! Bola som rada, že som dokázala utíšiť svoje srdce a počúvať Muyuno duchovné spoločenstvo. Veď keby som počúvala len kázne pastorov a starších, ešte stále by som hľadela do oblakov a čakala na Pánovo zostúpenie. Nakoniec by ma Boh jednoducho vyradil a opustil! Muyu pokračovala vo svojom duchovnom spoločenstve a povedala: „Boží návrat v posledných dňoch sa uskutoční v dvoch etapách. Najprv sa vtelí a príde v tajnosti, potom neskôr príde na oblakoch a zjaví sa otvorene. V súčasnosti je zjavenie a dielo Všemohúceho Boha v tele prvou etapou, v ktorej Pán prichádza v tajnosti. Boh vyjadruje pravdu, aby vykonal dielo súdu, očistil a spasil ľudstvo a umožnil tak ľudstvu úplne sa oslobodiť od hriechu. Tí, ktorí skutočne veria v Boha a túžia po Jeho zjavení, dokážu rozpoznať Boží hlas v slovách Všemohúceho Boha, presvedčiť sa, že je to navrátený Pán Ježiš, a predstúpiť pred Neho. Sú to všetky múdre panny, ktoré boli uchvátené pred Boží trón a teraz prijímajú a zažívajú súd a očistenie Božími slovami. V tomto čase teda nemôžeme vidieť, že by sa Pán zjavil na kope oblakov. Až keď Boh urobí skupinu premožiteľov úplnou a dokončí svoje tajné dielo v tele, spôsobí katastrofy, odmení dobro a potrestá zlo a nakoniec zostúpi na kope oblakov a zjaví sa všetkým ľuďom. Tí, ktorí predtým Všemohúceho Boha zavrhovali a odolávali Mu, budú v tej chvíli nariekať, biť sa do pŕs a škrípať zubami od ľútosti nad katastrofami, keď uvidia, že odolávali navrátenému Pánovi Ježišovi. Tým sa úplne napĺňa proroctvo zo Zjavenia: ‚Pozrite, prichádza s oblakmi, a uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli, a budú nad Ním nariekať všetky pokolenia zeme.‘ (Zj 1, 7)“

Potom mi Muyu prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „Mnohým ľuďom môže byť jedno, čo hovorím, ale aj tak chcem povedať každému takzvanému svätému, ktorý nasleduje Ježiša, že keď na vlastné oči uvidíte Ježiša zostupovať z neba na bielom oblaku, toto bude čas verejného zjavenia Slnka spravodlivosti. Možno to bude pre teba moment veľkého vzrušenia, no mal by si vedieť, že ten čas, keď budeš svedkom zostupovania Ježiša z neba, je zároveň časom, keď ty padneš do pekla, aby si bol potrestaný. To bude čas vyhlásenia konca Božieho plánu riadenia a bude to vtedy, keď Boh odmení dobrých a potrestá zlých. Lebo Boží súd sa skončí skôr, ako človek uvidí znamenia, keď bude vyjadrená len pravda. Tí, ktorí prijímajú pravdu a nehľadajú znamenia, a tak boli očistení, budú privedení pred Boží trón a dostanú sa do Stvoriteľovho objatia. Iba tí, ktorí zotrvávajú vo viere, že ‚Ježiš, ktorý sa nenesie na bielom oblaku, je falošný kristus‘, budú podrobení večnému trestu, pretože veria iba v Ježiša, ktorý prejavuje znamenia, ale neuznávajú Ježiša, ktorý vynáša prísny súd a oslobodzuje život a pravú cestu. A tak to môže byť jedine tak, že Ježiš sa s nimi vysporiada, keď sa otvorene vráti na bielom oblaku. Sú príliš tvrdohlaví, príliš sebavedomí, príliš arogantní. Ako by len mohol Ježiš odmeniť takýto odpad? Ježišov návrat je veľkou spásou pre tých, ktorí sú schopní prijať pravdu, ale pre tých, ktorí nie sú schopní prijať pravdu, je to znak odsúdenia. Mali by ste si vybrať svoju vlastnú cestu a nemali by ste sa rúhať Duchu Svätému a odmietať pravdu. Nemali by ste byť ignorantskí ani arogantní, ale takí, ktorí sa podriaďujú vedeniu Ducha Svätého, prahnú po pravde a hľadajú ju. Len takto budete mať osoh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo) Keď som si vypočula slová Všemohúceho Boha, odložila som svoju hrdosť bokom a konečne som pochopila, že som mala všelijaké predstavy a fantázie o Pánovom príchode. Nečudo, že som po toľkých rokoch nevidela Pána zostúpiť na oblakoch. Vtelil sa a prišiel v tajnosti, vyjadril slová, aby spasil ľudskú prirodzenosť, a na oblakoch sa zjaví, až keď dokončí skupinu víťazov. Ale duchovní ma zavádzali, vytrhávali úryvky z kontextu a doslovne sa držali slov Biblie. Takmer som premeškala príležitosť privítať Pána a Boh ma takmer opustil. Bolo to naozaj o vlások!

Muyu pokračovala vo svojom duchovnom spoločenstve: „Všetci vieme, že pred 2 000 rokmi všetci Izraeliti očakávali Mesiáša, ale keď prišiel Pán Ježiš a pôsobil, farizeji sa doslovne držali slov Písma a mali plno predstáv o príchode Mesiáša. Verili, že keď Boh príde, bude sa volať Mesiáš, narodí sa v šľachtickej rodine, bude mať kráľovské postavenie a moc a oslobodí ich spod nadvlády Rimanov. Ale keď prišiel Pán Ježiš, nevolal sa Mesiáš. Narodil sa v rodine obyčajných ľudí, bol porodený v stajni a nebol nijako zvlášť vysoký ani impozantný. Bol dokonca utláčaný a prenasledovaný. Zavrhli a odsúdili Ho a nakoniec Ho dali pribiť na kríž, čím spáchali ukrutný hriech, a tak na seba privolali Božie prekliatia a tresty, čo viedlo k podrobeniu Izraelitov na 2 000 rokov. Bola to krutá lekcia! Stojí za to, aby sme uvažovali nad hlavnou príčinou ich zlyhania. Ak sa nám to nepodarí pochopiť, potom, čo sa týka Pánovho príchodu, budeme pravdepodobne kráčať tou istou cestou odolávania Bohu, ktorou kedysi kráčali farizeji.“ Keď sestra skončila, prečítala mi ďalší úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „Chcete prísť na koreň tomu, prečo sa farizeji postavili proti Ježišovi? Chcete poznať podstatu farizejov? Boli plní fantazírovania o Mesiášovi. A čo viac, verili len tomu, že Mesiáš príde, no neusilovali sa o život-pravdu. A tak ešte aj dnes očakávajú Mesiáša, lebo nepoznajú cestu života a nevedia, čo je cesta pravdy. Povedzte, ako mohli takíto nerozumní, tvrdohlaví a nevedomí ľudia získať Božie požehnanie? Ako mohli uvidieť Mesiáša? Postavili sa proti Ježišovi, pretože nepoznali smerovanie diela Ducha Svätého, pretože nepoznali cestu pravdy, ktorú vyslovil Ježiš, a navyše ešte viac, pretože nepochopili Mesiáša. A keďže nikdy neuvideli Mesiáša a nikdy s Ním neboli spojení, urobili chybu, že sa pridŕžali samotného mena Mesiáša, pričom sa všemožným spôsobom stavali proti podstate Mesiáša. Títo farizeji boli v podstate tvrdohlaví, arogantní a neposlúchali pravdu. Princíp ich viery v Boha bol takýto: Bez ohľadu na to, aká hlboká je Tvoja kázeň, bez ohľadu na to, akú máš vysokú autoritu, nie si Kristom, pokiaľ sa nevoláš Mesiáš. Nie je táto viera absurdná a smiešna?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo) Muyu v duchovnom spoločenstve povedala: „Všemohúci Boh odhalil podstatu a hlavnú príčinu vzdoru farizejov voči Pánovi Ježišovi. Bolo to pre ich tvrdohlavosť, arogantnú prirodzenosť a preto, že mali odpor k pravde a nenávideli ju. Navyše nechápali Božie dielo, doslovne sa držali slov Písma a vymedzovali Božie zjavenie a dielo podľa svojich vlastných predstáv. Aj keď Pán Ježiš vyjadril mnohé pravdy a vykonal množstvo zázrakov, oni stále vôbec nehľadali a neprijímali to. Tvrdohlavo sa držali doslovného Písma, vždy sa snažili nad Pánom získať prevahu, odsúdiť Ho a odolávať Mu, až Ho nakoniec dali ukrižovať. Keď teda uvažujeme o Pánovom príchode v posledných dňoch, nádej na privítanie Pána môžeme mať len vtedy, keď sa poučíme z krutého zlyhania farizejov, upustíme od svojich predstáv a budeme skúmať Božie zjavenie a dielo. V súčasnosti sú pastori a starší náboženského sveta rovnakí ako farizeji. Keď počujú ľudí, ktorí svedčia o Pánovom príchode, vôbec nehľadajú a neskúmajú to, a dokonca sa tvrdohlavo držia úryvku z Biblie o Pánovom príchode v oblakoch. Hovoria: ‚Ten, kto sa vydáva za Pána Ježiša, ale neprichádza na oblaku, je falošný Kristus.‘ Svojvoľne vzdorujú Všemohúcemu Bohu a bránia veriacim, aby skúmali pravú cestu. Ak sa nikdy nebudú kajať, Boh ich v posledných dňoch odhalí ako falošných veriacich a antikristov, a keď bude Božie dielo spásy dokončené, budú nariekať a škrípať zubami, keď ich postihnú nevídané pohromy.“

Keď som si to vypočula, mala som strach a chvela som sa. Zvážila som, čo povedala, vo svetle svojho vlastného správania: pokiaľ ide o privítanie Pána, doslovne som sa držala slov Biblie a na základe vlastných predstáv som verila, že Pán príde na kope oblakov. Keď som počula ľudí hovoriť, že Pán Ježiš sa vrátil, nielenže som to neskúmala, ale spolu s pastormi a staršími som ich slepo odsudzovala, šírila som rôzne fámy, ktorými som ohovárala a očierňovala Všemohúceho Boha a bránila veriacim, aby skúmali pravú cestu. Medzi mojím správaním a správaním farizejov, ktorí vzdorovali Pánovi Ježišovi, nebol žiadny rozdiel. Bola som novodobou farizejkou, kameňom úrazu, ktorý bránil veriacim v skúmaní pravej cesty. Nebyť Božieho milosrdenstva, ktoré mi Muyu prejavila svojím duchovným spoločenstvom o pravde, čím mi umožnila počuť Boží hlas, niekoho tak tvrdohlavého a neprijímajúceho pravdu, ako som bola ja, by Boh nakoniec zavrhol, vyradil, zatratil a potrestal. Potom som sa jej opýtala: „Vzhľadom na to, že Pán sa vtelil, aby konal svoje dielo v tajnosti, ako si môžeme byť istí, že Všemohúci Boh je ten vtelený Boh, Kristus posledných dní?“ Prečítala mi ešte niekoľko úryvkov slov Všemohúceho Boha: „‚Vtelenie‘ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Keďže je teda Božím vtelením, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. Význam Božieho vtelenia v skutočnosti je, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom) „Vtelený Boh sa volá Kristus a Kristus je telo, ktoré si obliekol Boží Duch. Toto telo sa nepodobá na žiadneho človeka, ktorý je z tela. Táto odlišnosť spočíva v tom, že Kristus je vtelením Ducha a nie je z tela a krvi. Má normálnu ľudskú prirodzenosť a úplnú božskú prirodzenosť. Žiadny človek nemá Jeho božskú prirodzenosť. Jeho normálna ľudská prirodzenosť udržiava všetky Jeho normálne činnosti v tele, pričom Jeho božská prirodzenosť vykonáva dielo samotného Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca) „Ten, kto je vtelený Boh, musí mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, musí mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú On vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že na potvrdenie toho, či ide alebo nejde o vtelené Božie telo a či ide alebo nejde o pravú cestu, treba rozlišovať na základe Jeho podstaty. A tak pri určovaní, či ide o telo vteleného Boha, je kľúčom Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnohé ďalšie aspekty), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Keď Muyu dočítala, v duchovnom spoločenstve povedala: „Slová Všemohúceho Boha nám jasne hovoria, že vtelenie znamená, že Boží Duch je odetý do tela a stáva sa obyčajným človekom, ktorý sa zjaví vo svete, aby vyjadril pravdu a vykonal dielo. Navonok Kristus vyzerá ako normálny človek, ale Boží Duch je v Jeho vnútri – On je stelesnením Božieho Ducha. Takže Kristus nemá len normálnu ľudskú prirodzenosť, ale má aj úplnú božskú prirodzenosť, čo znamená, že: v Jeho vtelenom tele sa prejavuje vrodená Božia povaha, to, čo Boh má a kým je, Jeho autorita, všemohúcnosť a múdrosť. Kristus je sám Boh, Pán stvorenia. Kristus teda môže vyjadrovať pravdu, odkrývať tajomstvá v každom okamihu, vyjadrovať Božiu povahu a všetko, čím Boh je, a vykonávať dielo vykúpenia a spásy ľudstva. Je to presne to isté, ako keď Pán Ježiš bol vtelením Boha – On bol Kristus. Aj keď Pán navonok vyzeral ako normálny človek a naozaj žil medzi ľuďmi na zemi, kedykoľvek dokázal vyjadriť pravdu a zjaviť tajomstvá nebeského kráľovstva a poskytol ľudstvu cestu pokánia. Pán Ježiš odpúšťal ľuďom hriechy a vyjadroval Božiu láskavú a milosrdnú povahu. Vykonal aj mnoho zázrakov: uzdravil chorých, vyhnal démonov, vzkriesil mŕtvych, utíšil vietor a more a piatimi bochníkmi a dvoma rybami nasýtil 5 000 ľudí. Slová a dielo Pána Ježiša boli úplným vyjadrením Božej autority a moci. Všetci sme si na základe Jeho slov a skutkov potvrdili, že Pán Ježiš bol Kristus, vtelený Boh. Pri potvrdzovaní toho, či je niekto vtelený Boh, by sme teda nemali zakladať svoje posudzovanie na jeho vonkajšom vzhľade, na tom, v akej rodine sa narodil, či má postavenie alebo moc a či ho ostatní podporujú alebo odmietajú, ale výlučne na tom, či dokáže vyjadriť pravdu a konať Božie dielo. To je ten kľúč. Pokiaľ dokáže vyjadriť pravdu a konať dielo spásy ľudstva, potom bez ohľadu na to, ako priemerne sa môže navonok javiť a ako veľmi ho môžu odsudzovať a odmietať, je stále nepopierateľne vteleným Bohom, je Kristom. Odkedy sa Všemohúci Boh zjavil, aby vykonal svoje dielo, vyjadril milióny slov a zjavil všetky tajomstvá Božieho plánu riadenia. Zjavil zámer Božieho plánu riadenia, vnútorný príbeh troch etáp Jeho diela, tajomstvo Božích vtelení a mien, vnútorný príbeh Biblie, ako Božie dielo súdu v posledných dňoch očistí a spasí ľudskú prirodzenosť, výsledky a konečné osudy každého typu človeka, ako sa uskutočňuje Kristovo kráľovstvo na zemi a mnoho ďalšieho. Okrem toho, Všemohúci Boh súdi a odhaľuje aj satanskú prirodzenosť ľudí, ktorá odoláva Bohu, a ich najrôznejšie skazené povahy. Zároveň ľuďom ukazuje cestu, ako sa oslobodiť od hriechu a byť spasený. Pravdy, ktoré Všemohúci Boh vyjadril, sú také rozsiahle – vyjadril všetky aspekty pravdy, ktoré potrebujeme, aby sme boli úplne spasení, a žiadne z týchto tajomstiev a právd ešte nikto nikdy nepočul. Boží vyvolení zažili súd a napomínanie Božími slovami, majú určité reálne pochopenie svojich skazených pováh, rozpoznali spravodlivú a majestátnu Božiu povahu, postupne sa oslobodzujú z okov a obmedzení hriechu a v rôznych mierach menia svoje životné povahy. Iba čítaním slov Všemohúceho Boha a osobným prežívaním Jeho diela v posledných dňoch sme pochopili, že Všemohúci Boh je vtelený Boh, Kristus posledných dní.“

Slová Všemohúceho Boha a Muyuino duchovné spoločenstvo boli osvietením. Zistila som, že kľúčom k určeniu, či je niekto vtelený Boh, je to, či dokáže vyjadriť pravdy, konať dielo spásy a vyjadriť Božiu povahu a všetko, čím Boh je. Všemohúci Boh je teda skutočne vtelený Boh, navrátený Pán Ježiš, veď kto iný by dokázal otvoriť zvitok a sedem pečatí, aby odhalil všetky skryté tajomstvá a pravdy? Kto iný ako Boh by mohol spasiť ľudstvo a vyslobodiť nás z okov hriechu?

Muyu pokračovala a povedala: „V tomto zjavení Boh predovšetkým vyjadruje svoje slová, aby určil tých, ktorí túžia po Jeho príchode a dokážu počuť Jeho hlas. Pán Ježiš povedal: ‚Moje ovce počúvajú Môj hlas a Ja ich poznám a ony Ma nasledujú.‘ (Jn 10, 27) Všetci, ktorí sú Božími ovcami, túžia po pravde a majú bohabojné srdce. Keď počujú niekoho hovoriť, že Pán sa vrátil, hľadajú a skúmajú pravú cestu. Keď čítajú slová Všemohúceho Boha, rozpoznajú Boží hlas, prijmú Všemohúceho Boha a majú šancu na spásu. Všetci tí, ktorí nie sú Božími ovcami, arogantne a tvrdohlavo lipnú na náboženských predstavách, odmietajú počúvať Boží hlas a dokonca súdia a odsudzujú Božie dielo v posledných dňoch. Napokon dostanú trest, aký si zaslúžia. Boh teda používa svoje slová na to, aby v posledných dňoch zjavil každý typ človeka, roztriedil každého podľa jeho typu, odmenil dobrých a potrestal zlých. Tým sa úplne prejavuje Božia spravodlivosť.“ Keď som to počula, sklonila som hlavu a po tvári mi stekali slzy. Uvedomila som si, že som naozaj odolávala Bohu. Keď si spomeniem na to, ako ľudia svedčili, že sa Pán vrátil, nehľadala som a neskúmala, ale slepo som poslúchala pastorov a starších, šírila som klamstvá a zastrašovala veriacich, aby nemohli skúmať pravú cestu. Preto som dostala záchvat kašľa do takej miery, že som nemohla hovoriť, ochorela som a dokonca som si zlomila kľúčnu kosť. Starší Wang mal tiež autonehodu. Uvedomila som si, že nič z toho nebola len náhoda. Boli to všetko tresty a odplata za to, že som odolávala Bohu, ale bola som otupená a nevedela som, že sa musím prebrať. Dokonca som neustále odsudzovala Božie zjavenie a dielo a odolávala im, mysliac si, že chránim Pánovu cestu a ochraňujem stádo. Bola som taká otupená! Ani v tom najdivokejšom sne by som si nepredstavila, že Východný blesk, ktorý som neustále očierňovala a odolávala mu, bol v skutočnosti Pán Ježiš, na ktorého som tak dlho čakala! Cítila som neopísateľnú úzkosť a ľútosť a nenávidela som sa za to, že som bola taká slepá a hlúpa. Verila som v Boha bez toho, aby som rozpoznala Jeho dielo, a dokonca som nasledovala starších, ktorí Bohu odolávali a bránili veriacim, aby skúmali pravú cestu. Za svoje správanie som si naozaj zaslúžila, aby ma Boh potrestal. Ale Boh nekonal voči mne na základe mojich priestupkov a dokonca použil moju matku, ktorá mi stále dookola púšťala chválospevy Jeho slov, a Muyuino duchovné spoločenstvo o pravde, aby umožnil môjmu otupenému, neoblomnému srdcu sa postupne prebudiť a získať prehľad, aby som prijala Božie zjavenie a dielo. Vďaka Všemohúcemu Bohu za Jeho milosrdenstvo a spásu!

Potom som dychtivo hltala slová Všemohúceho Boha. Prostredníctvom Jeho slov som sa dozvedela o význame jednotlivých Božích mien v rôznych dobách, o vnútornom príbehu Biblie a o tom, ako satan skazil ľudstvo a ako nás Boh spasí. Tiež som sa dozvedela, že satanská prirodzenosť ľudí je hlavnou príčinou našej hriešnosti a odolávania voči Bohu, a naučila som sa, ako hľadať, aby som sa zbavila skazenosti a dosiahla spásu. Videla som, že slová a dielo Všemohúceho Boha úplne napĺňajú slová Pána Ježiša: „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale čokoľvek počuje, to bude hovoriť a ukáže vám, čo má prísť.“ (Jn 16, 12-13) Slová Všemohúceho Boha vyriešili väčšinu mojich nejasností a mylných predstáv a ja som si bola úplne istá, že ide o osobné Božie výroky. Všemohúci Boh bol Pán Ježiš, na ktorého som tak dlho čakala. Cítila som sa ako dieťa, ktoré bolo roky nezvestné a napokon sa opäť stretlo so svojou matkou. Nemohla som si pomôcť a objala som knihu Božích slov a rozplakala som sa. Nenávidela som sa za to, že som bola taká slepá a nerozpoznala som Boha, bezhlavo som odolávala a odsudzovala Božie dielo v posledných dňoch a stala som sa prekážkou pre veriacich, ktorí hľadajú a skúmajú pravú cestu. Stal sa zo mňa rebel a nepriateľ Boha. Keď som si to uvedomila, pocítila som hlbokú ľútosť a rozhodla som sa, že čo najskôr začnem šíriť evanjelium, aby som tých, ktorých som zavádzala a bránila im, priviedla späť do stáda a odčinila svoje minulé priestupky, aby som potešila Božie srdce. Potom som sa pridala do radov tých, ktorí šíria evanjelium. Pri zdieľaní evanjelia som často ľuďom rozprávala, ako som sa kedysi doslovne držala slov Biblie a robila zlé skutky odolávajúc Bohu. Povedala som im, aby sa poučili z mojich niekdajších zlyhaní, a podelila som sa s nimi o slová Všemohúceho Boha, aby mohli počuť Boží hlas. Vidiac ako čoraz viac ľudí prijíma Božie dielo v posledných dňoch, cítila som sa taká šťastná, vyrovnaná a pokojná.

Keď sa spätne pozriem na cestu, ktorou som si prešla, od vzdorovania a odolávania Bohu až po podmanenie Božími slovami, vidím, aké veľké úsilie vynaložil Boh kvôli mne. Napriek tomu, aká som bola vzdorovitá, Boh ma neopustil a dokonca mi dovolil počuť Jeho hlas a privítať Ho. Taká veľká je Božia láska a spása, ktorú mi dožičil! Vďaka Všemohúcemu Bohu!