V roku 1998 sa so mnou bratranec Yang podelil o evanjelium. Priniesol mi výtlačok Biblie. Povedal, že celá Biblia je Božím vnuknutím a všetko v nej je Božím slovom. Práve tam sa nachádza cesta do Božieho kráľovstva a k večnému životu. Možnosť dosiahnuť večný život vo mne ihneď vzbudila záujem, a tak som začal čítať Bibliu vždy, keď som mal čas. Zakrátko som zistil, že Pán Ježiš vykúpil ľudstvo, a prijal som Ho. Neskôr som sa stal spolupracovníkom, začal som hlásať evanjelium a kázať v cirkvi, pretože som bol zapálený pre hľadanie Boha. Pevne som veril, že Biblia je základom a sprievodcom mojej viery.

Po niekoľkých rokoch kostol upadal a bolo stále ťažšie cítiť dielo Ducha Svätého. Väčšina veriacich bola pasívna a slabá, ich viera vyhasla a viacerí sa dokonca vrátili k svetskej práci. Cítil som sa kvôli tomu bezradný a plný úzkosti a v srdci som cítil slabosť. Mohol nás Pán opustiť? Ale vždy som pomyslel na Pánove slová: „Kto vydrží do konca, získa spásu.“ (Mt 10, 22) Veril som, že Pán by nezaobchádzal zle so svojimi úprimnými nasledovateľmi. Často som sa v srdci modlil a žiadal Pána, aby posilnil moju vieru. V tom čase sa objavila cirkev Východného Blesku. Tvrdili, že Pán sa už vrátil a vyjadril mnoho právd. Veľa bratov a sestier v Pánovi konvertovalo na vieru Východného Blesku. Počas duchovného spoločenstva vraveli, že Biblia obsahuje slová Boha aj človeka, a to som nevedel prijať. Biblia jasne hovorí: „Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia.“ (2 Tim 3, 16) V Biblii sú len Božie slová. Neustále to opakujú pastori aj starší. Nie je Východný Blesk v rozpore s Pánom a nezrádza Ho? Práve kvôli tomu som bol zásadne proti Východnému Blesku. Odvtedy sa na väčšine stretnutí riešilo, ako sa brániť pred Východným Bleskom, ako mu odolať a ako ochrániť kostol pred stratou stáda. Aby sme zabránili ľuďom z Východného Blesku kradnúť nám naše ovečky, povedal som členom kostola: „Biblia je úplným Božím vnuknutím a nachádzame v nej všetky Božie slová. Ak veríme v Boha, nemôžeme sa vzdialiť od Biblie. Dopustili by sme sa kacírstva.“ Týmto som sa ich snažil odradiť od skúmania diela Všemohúceho Boha posledných dní, ale aj napriek tomu naďalej prijímali Všemohúceho Boha.

Jedného dňa, keď som sa vrátil domov zo stretnutia v kostole, našiel som svoju ženu hniesť cesto a vedľa nej sedela asi šesťdesiatročná žena, ktorá v ruke držala knihu a zdieľala s ňou duchovné spoločenstvo. Hneď mi bolo jasné, že verí vo Všemohúceho Boha, tak som nahnevane skríkol: „Popierate Bibliu a zriekli ste sa jej, no aj tak stále tvrdíte, že veríte v Boha? Zmiznite odtiaľto!“ Sestra mi trpezlivo odpovedala: „Nehnevajte sa, brat môj. Nerobte unáhlené závery. Tiež sme považovali verš: ‚Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia,‘ (2 Tim 3, 16) za dôkaz, že celú Bibliu tvoria Božie slová. Až neskôr sme si uvedomili, že táto interpretácia je nepresná.“ „Máte dôkazy?“ spýtal som sa pohŕdavo. Sestra odpovedala: „Napríklad Evanjelium podľa Lukáša: ‚Mnohí sa podujali opísať sled vecí, ktorým nepochybne veríme, ako nám ich predložili tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova.‘ (Lk 1, 1-2) Neznamená to, že Evanjelium podľa Lukáša napísal Lukáš podľa svojich skúseností? Lukáš len spísal niektoré fakty, ktoré vtedy videl a počul. Je to kniha napísaná človekom, tak prečo tvrdíme, že ju tvoria len Božie slová? Človek nemusí prežiť veci, ktoré sú Božím vnuknutím. To sú dve úplne odlišné veci.“ Sestrine slová ma trochu zaskočili: Naozaj je rozdiel medzi slovami Božieho vnuknutia a tými, ktoré ľudia píšu na základe toho, čo vidia a počujú. V jej slovách som nenašiel žiadnu chybu. Nadýchol som sa, prezrel som si sestru a pomyslel som si: „Je stará a nevyzerá práve vzdelaná, no aj tak prenikla do podstaty. Neuveriteľné!“ Chvíľu som na jej slová nevedel zareagovať, až mi očervenela tvár. Obával som sa, že by ma uviedla do omylu, ak by som ju ďalej počúval, tak som si odkašlal a povedal: „To stačí. Každý veríme niečomu inému. Už sem nechoďte.“ Len čo som to dopovedal, vytlačil som sestru von z dverí. Keď som videl jej úprimný výraz a krehkú postavu v zimnom vetre, pocítil som ostré bodnutie v srdci a nevedel som, čo je to za pocit. Spomenul som si však, že všetky slová v Biblii sú slová Božie a čokoľvek iné nie je viera v Boha. To, čo hlásali, nebolo v Biblii, a predsa prišli do nášho kostola kradnúť ovečky. Nemohol som ich počúvať a musel som stáť pevne za svojím názorom. Po tomto zážitku som nešetril energiou na „ochranu“ stáda a cítil som pokoj. Napriek tomu som vždy, keď som zazrel niekoho z Cirkvi Všemohúceho Boha, znervóznel. Ich duchovné spoločenstvo dávalo zmysel a len ťažko sa vyvracalo. Nezostávalo nám nič iné, len zaujať neúprosný postoj a držať sa našej taktiky – nepočúvať ich, nečítať ich knihy a nekomunikovať s nimi.

Skôr ako som sa nazdal, začala sa jeseň roku 2004. Bratranec Yang mi zavolal, že ma súrne potrebuje. Ponáhľal som sa k nemu. Bratranec mi predstavil brata Wanga Chuanyanga. Povedal, že Chuanyang bol kazateľom a chcel sa s nami porozprávať o našom chápaní Pána. Veľmi som sa z toho tešil. Po pozdrave mi bratranec podal Bibliu a vytiahol dve hrubé knihy. Na obálke bolo napísané: Slovo sa zjavuje v tele. To boli predsa knihy Východného Blesku! Vyskočil som na nohy a povedal: „Yang, ty si prijal Východný blesk?“ Bratranec sa zachichotal a odpovedal: „Presne tak. Zavolal som ťa, lebo sa chcem s tebou porozprávať v duchovnom spoločenstve. Dúfam, že sa pozrieš na dielo Všemohúceho Boha posledných dní.“ V tom momente som si vybavil, ako pastori a starší hovorievali, že Biblia je úplným Božím vnuknutím a sú v nej len Božie slová. Učenie Východného Blesku sa nedržalo Biblie, takže by sme ich nemali počúvať za žiadnych okolností. Naším protiútokom bolo vyhnúť sa im. Tak som sa vyhovoril na to, že ma doma čakajú povinnosti. Bratranec sa ma vyrovnane spýtal: „Prečo vždy utekáš, keď stretneš niekoho, kto verí vo Všemohúceho Boha? Ak poznáš pravdu, prečo sa bojíš uvedenia do omylu? Keď už si tu, prečo neupokojíš srdce a nepustíš sa do hľadania?“ Nezostávalo mi nič iné, len sa posadiť, ale v hlave som mal zmätok: Ako mám túto situáciu zvládnuť? V tichosti som sa v srdci modlil k Bohu: „Ó, Bože! Zverujem sa Ti v tejto situácii. Ochraňuj ma a veď ma, prosím.“ Bratranec vzal do rúk knihu Slovo sa zjavuje v tele a prečítal úryvok slov Všemohúceho Boha. „Radím vám, aby ste opatrne kráčali po ceste viery v Boha. Nerobte unáhlené závery. A nielen to, nebuďte vo viere v Boha povrchní a bezmyšlienkovití. Mali by ste vedieť aspoň to, že tí, ktorí veria v Boha, by mali mať pokorné a bohabojné srdcia. Tí, ktorí počuli pravdu, a predsa nad ňou ohŕňajú nos, sú hlúpi a ignoranti. Tí, ktorí počuli pravdu, no bezstarostne robia unáhlené závery alebo ju odsudzujú, sú opantaní aroganciou. Nikto, kto verí v Ježiša, nemá právo preklínať alebo odsudzovať iných. Všetci by ste mali mať rozum a akceptovať pravdu. Možno keď si počul o ceste pravdy a prečítal si si slovo života, veríš, že iba jedno z 10 000 týchto slov je v súlade s tvojím presvedčením a Bibliou, a tak by si mal pokračovať v hľadaní toho 10 000-ceho z týchto slov. Stále ti radím, aby si bol pokorný, nebol príliš sebavedomý a príliš sa nevyvyšoval. S takýmto bohabojným srdcom budeš osvietenejší. Ak tieto slová dôkladne preskúmaš a opakovane popremýšľaš, pochopíš, či sú alebo nie sú pravdou a či sú alebo nie sú životom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Až uzrieš duchovné telo Ježiša, Boh nanovo stvorí nebo a zem) Sedel som tam nehybne, ale v skutočnosti na mňa slová v knihe urobili dojem. Všetky požiadavky boli v súlade so slovami Pána Ježiša. Pán povedal: „Blahoslavení chudobní v duchu, pretože ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5, 3) Tí, ktorí veria v Boha, by mali byť pokorní a hľadať. Slepo som odsudzoval a súdil Východný Blesk bez toho, aby som ho preskúmal alebo hľadal. Bol som skutočne arogantný a povýšenecký. Cítil som sa previnilo a pomyslel som si: „Tieto slová sú výnimočné a podobajú sa učeniu Pána. Sú to naozaj slová Pána, ktorý sa vrátil?“ Spomenul som si aj na momenty, keď som sa stretol s ľuďmi z Cirkvi Všemohúceho Boha: boli dôstojní, čestní a trpezliví, s láskou šírili evanjelium a ich odpovede na otázky boli výborne podložené a presvedčivé. Ako by to dosiahli sami bez diela Ducha Svätého? To mi ukázalo, že cesta Všemohúceho Boha je výnimočná. Ak by bol Všemohúci Boh naozaj Pán Ježiš, ktorý sa vrátil, a ja by som Ho nehľadal ani neskúmal, nepremeškal by som šancu prijať Pánov príchod a neodmietol by ma nakoniec? Pomyslel som si: „Už by som nemal byť taký tvrdohlavý a skúsiť zistiť, či pán skutočne prišiel. Potom v tom budem mať jasno.“ Zamyslel som sa a s istotou som povedal: „Slová, ktoré ste prečítali, boli naozaj dobré. Ale nerozumiem. Biblia je základným kameňom kresťanstva. Už viac ako dvetisíc rokov ľudia veria, že Biblia je úplným Božím vnuknutím a že všetko, čo je zaznamenané v Biblii, sú Božie slová, a Biblia teda predstavuje Pána. Celé tie roky som to prijímal ako pravdu, ale teraz hovoríte, že Biblia obsahuje slová Boha aj človeka. Nie je to v rozpore s Bibliou? To je zapretie Pána, odvrátenie sa od Neho a ohavné rúhanie!“ Chuanyang trpezlivo vysvetľoval: „Zodpovedá tvrdenie, že Biblia je úplným Božím vnuknutím, realite? Aké Pánove slová to dokazujú?“ Po tejto otázke som stratil reč. presne tak Tieto slová vyslovil Pavol, nie Pán Ježiš. Chuanyang potom povedal: „Pán Ježiš nikdy nepovedal, že Biblia je výlučne inšpirovaná Bohom a nepotvrdil to ani Duch Svätý. Slová Pavla iba odrážajú jeho vlastné pochopenie Biblie a určite nepredstavujú Boha.“ Onemel som. Mal pravdu. Potom sa ma Chunyang spýtal: „Pavol povedal: ‚Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia,‘ (2 Tim 3, 16) Keď hovorí ‚Písmo‘, má na mysli celú Bibliu, alebo len jej časť?“ „Samozrejme, že myslel celú Bibliu,“ pomyslel som si. Chuanyang pokračoval: „Pavol napísal Druhý list Timotejovi viac ako 60 rokov po Pánovom príchode. Vtedy existoval len Starý zákon, Nový ešte nie. Viac ako 90 rokov po Pánovom príchode Ján spísal videnia, ktoré uzrel na ostrove Patmos, a tie sa neskôr stali knihou Zjavenie Jána. Viac ako 300 rokov po príchode Pána na stretnutí v Nicei náboženskí vodcovia z rôznych krajín vybrali štyri evanjeliá a niektoré ďalšie epištoly z veľkého počtu listov od učeníkov. Spolu s Jánovou knihou Zjavenie Jána z nich zostavili Nový zákon. Následne spojili Starý a Nový zákon do jednej knihy, čo je úplný Starý a Nový zákon, ktorý čítame aj dnes. Nový zákon zostavili po roku 300 n. l a Pavol napísal Druhý list Timotejovi po roku 60 n. l, čo je viac ako 200 rokov pred zostavením Nového zákona. Z toho vidíme, že keď Pavol povedal: ‚Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia,‘ myslel tým Písmo, ktoré nezahŕňalo Nový zákon.“ Po týchto slovách len prikývol a povedal: „Ak Písmo, o ktorom hovoril Pavol, nezahŕňalo Nový zákon, musel tým myslieť Starý zákon.“ Chuanyang riekol: „Áno, ale dokonca ani Starý zákon nie je len Božím vnuknutím. Po prečítaní slov Všemohúceho Boha vám to hneď bude jasné.“

Všemohúci Boh hovorí: „Musíš vedieť, z koľkých častí pozostáva Biblia, že Stará zmluva obsahuje Genezis, Exodus… a patria tam tiež prorocké knihy, ktoré napísali proroci. Stará zmluva je ukončený Knihou Malachiáša. … Tieto prorocké knihy boli úplne odlišné od ostatných kníh Biblie. Obsahovali slová, ktoré vyslovili alebo napísali tí, ktorí boli obdarení Duchom proroctva – tí, ktorí od Jahveho dostali vízie alebo hlas. Okrem prorockých kníh sa všetko ostatné v Starej zmluve skladá zo záznamov, ktoré vytvorili ľudia, keď Jahve dokončil svoje dielo. Tieto knihy nemôžu nahradiť predpovede prorokov, ktorých Jahve pozdvihol, rovnako ako Genezis a Exodus sa nemôžu porovnávať s Knihou Izaiáša a Knihou Daniela. Proroctvá boli vyslovené ešte pred vykonaním diela, zatiaľ čo ostatné knihy boli napísané až po dokončení diela, čo mohli urobiť aj ľudia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (1)) „Nie všetko v Biblii je záznamom slov, ktoré Boh vyslovil osobne. Biblia jednoducho dokumentuje predchádzajúce dve etapy Božieho diela, z ktorých jedna časť je záznamom predpovedí prorokov a druhá časť sú skúsenosti a poznatky spísané ľuďmi, ktorých Boh používal v priebehu vekov. Ľudské skúsenosti sú poškvrnené ľudskými názormi a vedomosťami a to je neodvratné. V mnohých knihách Biblie sú vyjadrené ľudské predstavy, ľudské predsudky a ľudské absurdné chápanie. Väčšina slov je samozrejme výsledkom osvietenia a osvetlenia Duchom Svätým a to sú správne porozumenia – avšak stále sa nedá tvrdiť, že sú to úplne presné vyjadrenia pravdy. Ich názory na určité veci nie sú ničím iným než poznaním odvodeným z osobnej skúsenosti alebo osvietením Ducha Svätého. Boh osobne dával prorokom pri ich predpovedaní pokyny: proroctvá Izaiáša, Daniela, Ezdráša, Jeremiáša a Ezechiela pochádzali z priameho poučenia Duchom Svätým. Títo ľudia boli jasnovidci, prijali Ducha proroctva a všetci boli prorokmi Starej zmluvy. Počas Veku zákona títo ľudia, ktorí prijali Jahveho inšpirácie, vyslovili mnoho proroctiev, ktoré boli priamym vedením Jahveho.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3)) Potom Chuanyang pokračoval v duchovnom spoločenstve: „Slová Všemohúceho Boha sú úplne jasné. Proroctvá prorokov boli vedené Duchom Svätým a proroci ich len zvestovali. Sú to Božie slová a vyjadrujú presný Boží význam. Slová Božieho vnuknutia sú v Biblii vždy jasne označené; napríklad na začiatku Izaiáša sa píše: ‚Vízia Izaiáša, syna Amosovho.‘ (Iz 1, 1) Na začiatku Jeremiáša sa píše: ‚Ku ktorému prišlo Jahveho slovo.‘ (Jer 1, 2) Ľudia len musia byť pozorní, aby si boli istí, ktoré slová sú Božím vnuknutím. Okrem kníh proroctiev tvoria zvyšok Biblie záznamy, ktoré napísali ľudia po prežití Božieho diela. Väčšina z nich zaznamenáva spomienky a všetky tieto zážitky a slová pochádzajú od ľudí. Nemôžeme teda tvrdiť, že sú to Božie slová, takže len ťažko sa dá vyhnúť zmiešaniu s ľudským významom. Ako sa píše v Druhej knihe Samuelovej 24,1: ‚Vtedy sa Jahve opäť rozhneval na Izrael a poštval Dávida proti nemu so slovami: Choď a spočítaj izraelský a judský ľud.‘ V Prvej knihe kroník 21,1 sa zas píše: ‚Satan sa postavil proti Izraelu a popudil Dávida, aby spočítal izraelský ľud.‘ Oba verše zaznamenávajú to, ako Dávid sčítal Izrael. V jednom sa píše, že Boh Jahve naviedol Dávida, aby sčítal Izrael, a v druhom sa píše, že Dávida donútil Satan. Ak by to bolo Božie vnuknutie, ako by tu mohol nastať taký veľký nesúlad? Ak bol celý Starý zákon Božím vnuknutím, neurobil by Boh chybu, keď inšpiroval príbeh o tej istej udalosti?“ Chuanyangove slová mi otvorili myseľ a moja tvrdohlavá mentálna obrana sa začala rozpadať. Povedal som: „Ak Starý zákon nebol celkom Božím vnuknutím, tak ani Nový zákon nemôžeme považovať za úplné Božie slová, pretože sú to všetko záznamy apoštolov.“ Chuanyang radostne zvolal: „Bohu vďaka, správne ste tomu porozumeli. V Novom zákone sú v podstate Božími slovami len slová Pána Ježiša a proroctvo v Zjavení Jána. Ostatné sú slová učeníkov, farizejov, priemerných ľudí, vojakov a diabla. Nie je absurdné tvrdiť, že všetko v Biblii je Božie slovo? Nie je to azda rúhanie?“

Potom mi Chuanyang prečítal daľší úryvok slov Všemohúceho Boha. „Dnes ľudia veria, že Biblia je Boh a že Boh je Biblia. Taktiež veria, že všetky slová Biblie boli jediné slová, ktoré Boh povedal, a že všetky vyslovil Boh. Tí, ktorí veria v Boha, si dokonca myslia, že hoci všetkých šesťdesiatšesť kníh Starej a Novej zmluvy napísali ľudia, všetci boli inšpirovaní Bohom a zaznamenali výroky Ducha Svätého. Toto chápanie človeka je mylné a nie je úplne v súlade s faktami. V skutočnosti je väčšina Starej zmluvy okrem prorockých kníh historickým záznamom. Niektoré z listov Novej zmluvy pochádzajú zo skúseností ľudí a niektoré z osvietenia Ducha Svätého. Napríklad Pavlove listy vznikli z diela človeka, všetky boli výsledkom osvietenia Duchom Svätým a boli napísané cirkvám. Boli to slová nabádania a povzbudenia pre cirkevných bratov a sestry. Tieto slová nevyslovil Duch Svätý – Pavol nemohol hovoriť v mene Ducha Svätého a nebol ani prorokom a už vôbec nevidel vízie, ktoré uvidel Ján. Jeho listy boli napísané cirkevným jednotkám v Efeze, Korinte, Galácii a iným cirkvám. … Ak ľudia považujú listy alebo slová ako Pavlove za výroky Ducha Svätého a uctievajú ich ako Boha, potom možno len povedať, že nedokážu rozlišovať. Drsnejšie povedané, nie je to jednoducho rúhanie? Ako by mohol človek hovoriť v mene Boha? A ako by sa ľudia mohli skláňať pred záznamami jeho listov a slov, ktoré vyslovil, akoby to bola svätá alebo nebeská kniha? Mohol by človek bezstarostne vysloviť Božie slová? Ako by mohol človek hovoriť v mene Boha?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3)) Čím viac som počúval, tým viac som chápal. Zanariekal som: „Predtým som nerozumel kontextu, v ktorom Pavol povedal tieto slová. Bibliu som považoval za úplné Božské vnuknutie a všetky jej slová za slová pochádzajúce od Boha. Veril som, že viera v Bibliu je vierou v Boha. Aký absurdný výklad! Trval som na tom, že ľudské slová v Biblii sú tými od Boha a na tom som zakladal svoju vieru. Vari to nie je odklon od Pánovej cesty?“

Chuanyang potom v duchovnom spoločenstve povedal, že Biblia je len svedectvom o Božom diele a že je to historická kniha. Povedal, že je to záznam Božieho diela z Veku zákona a Veku milosti. Ako ju môžeme stavať na rovnakú úroveň s Bohom? Pán Ježiš pokarhal farizejov a povedal: „Študujete Písma, lebo sa domnievate, že v nich objavíte večný život, a oni svedčia o Mne. Ale vy neprichádzate ku Mne, aby ste mali život.“ (Jn 5, 39-40) Biblia je len Božím svedectvom, nenachádza sa v nej večný život. Večný život vie ľudom zabezpečiť iba Boh! Spomínam si, že bratranec v duchovnom spoločenstve vyjadril aj to, že čítaním Biblie chápeme Božie dielo vo Veku zákona a Veku milosti. Vieme, že všetko vo vesmíre stvoril Boh, ako Boh uviedol do platnosti zákon, aby viedol ľudstvo, a ako máme žiť na zemi a uctievať Boha. Vieme, čo je hriech a akých ľudí Boh požehnáva a akých preklína. Okrem toho vieme, ako sa máme priznať k hriechom a kajať sa pred Pánom, ako byť pokorní, trpezliví, ako odpúšťať a ako niesť svoj kríž a nasledovať Pána. Vidíme nekonečný súcit a lásku Pána Ježiša k nám a vieme, že len vďaka viere v Pána Ježiša sa môžeme tešiť z hojnej Božej milosti a pravdy. Avšak o tom, aké pravdy Boh vyjadruje v posledných dňoch, ako bude súdiť a očisťovať ľudskú skazenosť a riešiť pôvod nášho hriechu, nemáme ani najmenšiu predstavu, pretože tieto pravdy neboli zaznamenané v Biblii. Podľa Pánovho diela vykúpenia Všemohúci Boh posledných dní vykonal dielo súdu, vyjadril celú pravdu o očiste ľudstva a odhalil satanskú povahu a satanskú prirodzenosť skazeného ľudstva, aby očistil našu skazenosť a aby sme sa stali ľuďmi, ktorí milujú a poslúchajú Boha, a aby sme uznali, že Božia povaha je svätá a spravodlivá a nenecháva priestor na urážky. Tieto slová sú pravou cestou k večnému životu a celkom napĺňajú proroctvo Pána Ježiša: „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 12-13) Táto kniha, Slovo sa zjavuje v tele, je slovom, ktorým sa Duch Svätý prihovára ku všetkým cirkvám. Je to zvitok otvorený baránkom. Praví veriaci v Boha z náboženského sveta spoznali Boží hlas, obrátili sa k Všemohúcemu Bohu a nasledujú baránkove kroky čítaním slov Všemohúceho Boha.

Chuanyang potom prečítal ďalší úryvok. „Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a Boh ho schváli. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš súhlas Ježiša a nikdy nebudeš mať právo vstúpiť do nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň minulosti. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia a slová, a majú na sebe okovy minulosti, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, majú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nedostávajú vodu života, budú naveky mŕtvolami, hračkami Satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ak sa snažíš držať len minulosti, nekonáš a nechávaš veci, ako sú, nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a zahodiť minulosť, či nebudeš vždy proti Bohu? Kroky Božieho diela sú obrovské a mocné, ako vlny v príboji a hrmiace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa svojej hlúposti a nič nerobíš. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje Baránka? Ako môžeš Bohu dokázať, že si ako On, stále nový a nikdy nie starý? A ako ťa môžu slová tvojich zažltnutých kníh priviesť do nového veku? Ako ťa môžu viesť k tomu, aby si hľadal kroky Božieho diela? A ako ťa môžu vziať na nebesá? V rukách držíš slová, ktoré ti môžu poskytnúť dočasnú útechu, nie pravdy, ktoré sú schopné dať život. Slová Svätého písma, ktoré čítaš, môže nanajvýš obohatiť tvoj jazyk – nie sú to filozofické myšlienky, ktoré ti pomôžu spoznať ľudský život a už vôbec nie cesty, ktoré ťa môžu priviesť k dokonalosti. Nie je táto nezrovnalosť pre teba dôvodom na úvahu? Neuvedomuješ si vďaka tomu záhady vo vnútri? Dokážeš sa sám dostať do neba, aby si sa stretol s Bohom? Vieš sa bez príchodu Boha dostať do neba, aby si si užíval rodinné šťastie s Bohom? Aj teraz stále snívaš? Potom ti navrhujem, aby si prestal snívať a zistil, kto teraz pracuje – pozri sa, kto zachraňuje človeka počas posledných dní. V opačnom prípade nikdy nezískaš pravdu a nikdy nezískaš život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života) Tieto slová mnou hlboko otriasli. Keby som sa držal svojich náboženských názorov, nakoniec by som to bol ja, kto prehral. Pomyslel som na to, koľko vedomostí o Biblii som za tie roky ako kresťan nazbieral, a pritom som sotva porozumel pravde alebo Bohu. Naopak, bol som čoraz namyslenejší. Pán sa vrátil, ale nielenže som nepátral, dokonca som používal slová z Biblie, aby som zavrhol Všemohúceho Boha. Bol som presne ako tí farizeji, ktorí vzdorovali Bohu. Bol som naozaj slepý a nepoznal som Boha! Pevne som sa držal svojich predstáv a ešte som si aj lámal hlavu, ako ostatným zabrániť v skúmaní. Nebol som narušiteľom? Ak by ostatní neprijali Pána alebo nenasledovali Jeho nové dielo, prišli by o šancu vstúpiť do Božieho kráľovstva. Ťahal som ostatných do pekla a vzdoroval som Bohu! Aj napriek tomu mi Boh stále prejavoval súcit a milosť. Umožnil mi počuť Jeho hlas a byť svedkom Jeho zjavenia. Som Bohu taký vďačný! Potom sme pokračovali v duchovnom spoločenstve o Biblii. Hovorili sme aj o tom, prečo sa cirkev vo Veku milosti spustla, ako Boh zachraňuje ľudstvo prostredníctvom troch etáp diela, ale aj o ďalších veciach.

V čase, ktorý nasledoval, som si prečítal veľa slov Všemohúceho Boha a prijal som dielo Všemohúceho Boha posledných dní. Neskôr ho prijala aj moja manželka. Bohu vďaka!