Ako dieťa som nasledovala svojich rodičov vo viere v Pána a horlivo som sa usilovala o svoju vieru. Aktívne som sa zúčastňovala na všetkých cirkevných aktivitách, bez ohľadu na to, aké boli. Desatinu svojho príjmu som dávala ako desiatok a vždy som sa zapájala do cirkevnej služby. Vďaka svojej horlivej snahe som sa stala cirkevnou diakonkou a v 30 rokoch som sa stala staršou cirkvi. Ale aj po mnohých rokoch viery ma vždy niečo trápilo. Videla som slová Pána Ježiša: „Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.“ (Mt 7, 21-23) To ma zmiatlo. Neboli sme to my, kto kázal a pracoval v Pánovom mene a kto volal „Pane, Pane“? Prečo Pán povedal, že takých ľudí nepozná a že takíto ľudia sú zlosynovia? Nebolo Jeho vôľou, aby sme pre Neho takto pracovali? Aká teda bola Pánova vôľa? Nikdy sa mi nepodarilo nájsť odpoveď.

V marci 2020 ma jedného dňa sestra pozvala, aby som si vypočula kázeň online. Pomyslela som si: „Počas pandémie nemôžeme ísť do kostola, takže online kázeň je dobrá vec.“ S radosťou som súhlasila. Na tomto online stretnutí sestra Maureen viedla duchovné spoločenstvo o význame múdrych a nerozumných panien, čo je Kristus, či je nebeské kráľovstvo v nebi alebo na zemi a podobne. Myslím, že o týchto veciach hovorila veľmi dobre. Boli to všetko záležitosti, o ktorých som sa v kázňach nedokázala jasne vyjadriť, takže jej duchovné spoločenstvo bolo pre mňa veľmi príťažlivé. Povedala tiež: „My všetci, ktorí veríme v Pána, dúfame, že vstúpime do nebeského kráľovstva, ale akí ľudia môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva?“ Potom prečítala tieto biblické verše: „Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.“ (Mt 7, 21-23) Povedala: „Pán hovorí, že nie všetci veriaci môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva. Vstúpiť môžu len tí, ktorí plnia Božiu vôľu. Čo teda znamená plniť Božiu vôľu? Mnohí ľudia si myslia, že pokiaľ vykonávajú viac Božej služby, čítajú Bibliu, modlia sa a robia veľa dobrých skutkov, plnia Božiu vôľu a keď sa Pán vráti, vstúpia do kráľovstva. Je tento názor správny? Je v súlade s Božou vôľou? Farizeji judaizmu sa správali dobre, ale keď prišiel Pán Ježiš a vyjadril toľko pravdy, nespoznali Pána, horúčkovito mu odporovali a zavrhli ho, Pána Ježiša dokonca pribili na kríž a nakoniec sa stali zlosynmi. Z toho vidíme, že plnenie Otcovej vôle nie je len, ako si to predstavujeme, hlásanie evanjelia, čítanie Biblie, modenie a konanie dobrých skutkov. To je len jeden z aspektov toho, čo by mal kresťan robiť. Čo teda presne znamená plniť Otcovu vôľu? Biblia hovorí: ‚Preto buďte svätí, lebo Ja som Svätý.‘ (Lv 11, 45) ‚Bez svätosti nikto neuvidí Pána.‘ (Heb 12, 14) Z toho vidíme, že Božou požiadavkou na ľudí je dosiahnuť svätosť a oslobodiť sa od hriechu, čo znamená byť schopný poslúchať Boha a počúvať Jeho slová, už nehrešiť a neodporovať Bohu, nezradiť Boha, a to aj vtedy, keď sa Božie dielo nezhoduje s ľudskými predstavami, aby sme Ho dokázali poslúchnuť a prijať. Len taký je niekto, kto plní Božiu vôľu, a niekto, kto zostane v Božom kráľovstve. Hoci veríme v Pána, zapierame Ho a vydávame sa Pánovi, často klameme a hrešíme, medzi kolegami je často závisť a spory a keď čelíme katastrofám a chorobám, stále sa môžeme sťažovať na Boha, súdiť Ho, a dokonca Ho zradiť. Je to naozaj plnenie Božej vôle?“ Po tom, čo sa stala členom spoločenstva, som sa náhle prebudila: plnenie Božej vôle nezávisí od toho, ako sme navonok zaneprázdnení, závisí od toho, či počúvame Božie slová, poslúchame Ho a či prestávame hrešiť a vzdorovať Bohu. Ale my stále často hrešíme, žijeme v stave, keď cez deň hrešíme a večer sa spovedáme, neunikli sme hriechu, nedokážeme praktizovať Božie slovo a keď sa stane niečo neuspokojivé, hneváme sa a sťažujeme sa na Pána. Ako môžeme povedať, že plníme Božiu vôľu?

Neskôr sa na každom stretnutí so mnou Maureen podelila o niekoľko slov. Myslela som si, že tieto slová sú dobré, svieže a veľmi jasné. Postupne som si obľúbila takéto stretnutia a vždy som sa tešila na ďalšie. To bol moment, keď som objavila, že kázne, ktoré som kedysi kázala, ako aj kázne mnohých pastorov, boli len slová učenia, ktoré sme používali na povzbudenie ľudí. Úprimne sme vôbec nerozumeli Bohu a pravde. Keď som sa však stretla s bratmi a sestrami online a počúvala ich duchovné spoločenstvo, veľmi hlboko som pocítila, že som bol zásobovaná a cítila som slobodu a uvoľnenie. Mohla som klásť otázky, ak som nerozumela Svätému písmu alebo ak som niečo nevedela, a vždy som tam našla odpovede. Nikdy som na svojich cirkevných stretnutiach toľko nezískala.

Počas jedného stretnutia mi Maureen poslala úryvok, aby som si ho prečítala. „Za starých čias som bol známy ako Jahve. Nazývali ma aj Mesiášom a ľudia Ma kedysi s láskou a úctou nazývali Ježiš Spasiteľ. Dnes však už nie som tým Jahvem ani Ježišom, ktorého ľudia poznali v dávnych časoch. Som Bohom, ktorý sa navrátil na sklonku posledných dní, Bohom, ktorý privedie tento vek ku koncu. Som samotným Bohom, ktorý povstáva z končín zeme, v celej svojej povahe a plný moci, cti a slávy. Ľudia sa Mnou nikdy nezapodievali, nikdy Ma nepoznali a nikdy netušili, aká je Moja povaha. Od počiatkov stvorenia sveta až dodnes Ma neuvidel ani jeden jediný človek. Taký je Boh, ktorý sa v posledných dňoch zjaví človeku, avšak zostáva skrytý medzi ľuďmi. Prebýva medzi nimi, pravý a skutočný ako žeravé slnko a planúci plameň, plný sily a oplývajúci mocou. Neexistuje jediný človek alebo vec, ktoré by nezasiahol súd Mojich slov, a neexistuje jediný človek alebo vec, ktoré by neboli očistené horiacim ohňom. Napokon budú všetky národy požehnané a zároveň rozdrvené na kúsky skrze Moje slová. Všetky národy tak počas posledných dní uvidia, že som sa vrátil Ja – Spasiteľ, a že som Všemohúci Boh, ktorý si podmaní celé ľudstvo. Všetci uvidia, že som bol kedysi obetou za hriech človeka, ale že v posledných dňoch sa stanem i plameňom slnka, ktorý všetko spaľuje, ako aj slnkom spravodlivosti, ktoré všetko odhaľuje. Toto je Moje dielo posledných dní. Prijal som toto meno a túto povahu, aby všetci ľudia videli, že som spravodlivý Boh, spaľujúce slnko, horiaci plameň, a aby sa Mi všetci klaňali, jedinému pravému Bohu, a aby videli Moju pravú tvár: nie som len Bohom Izraelitov a nie som len Vykupiteľom. Som Bohom všetkých stvorení v celom nebi, na zemi a v moriach.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Spasiteľ sa už vrátil na „bielom oblaku“) Po prečítaní tohto úryvku sa ma Maureen spýtala: „Kto si myslíš, že to povedal?“ Rýchlo som si to prečítala ešte raz. Cítila som, že tieto slová majú autoritu a silu, a zo slov „som Všemohúci Boh, ktorý si podmaní celé ľudstvo“, som vycítila majestát Boha. Bola som si istá, že tieto slová vyslovil Boh, pretože žiaden človek by nemohol povedať takéto veci. Žiadny slávny človek, veľký muž ani náboženský vodca by nemohol povedať takéto slová. Povedala som Maureen: „Je jasné, že to povedal Boh, pretože len Boh sám vie, čo sa chystá urobiť, a nikto by sa to neodvážil povedať: ‚Za starých čias som bol známy ako Jahve. Nazývali ma aj Mesiášom a ľudia Ma kedysi s láskou a úctou nazývali Ježiš Spasiteľ.‘“ Keď si vypočula moju odpoveď, vzrušene povedala, „Amen! Toto je Boží hlas! Tí, ktorí dokážu rozpoznať Božie slová, sú Bohom požehnaní“. Nikdy som tieto slová v Biblii nečítala, preto som bola zvedavá odkiaľ tieto slová pochádzajú. Vtedy mi povedala že Pán Ježiš sa vrátil ako Všemohúci Boh, Spasiteľ. Všemohúci Boh už otvoril zvitok a rozlomil sedem pečatí, tieto slová boli zo zvitku a sú pravdou, ktorú Boh vyjadril v posledných dňoch. Keď som to počula, bola som veľmi nadšená a pomyslela som si: „Zvitok už bol otvorený? Potom sa musím poponáhľať a čítať Božie slovo!“ Pokračovala som v jej duchovnom spoločenstve: „Pán Ježiš sa vráti v posledných dňoch. Zjavuje sa a koná ako ‚Všemohúci Boh‘. Vyjadruje mnohé pravdy a koná dielo súdu počnúc Božím domom, čo je dielo dôkladného očistenia a záchrany ľudí. Len ak prijmeme súd v Božom slove, Môžeme sa zbaviť hriechu a skazenosti a byť očistení, byť spasení a vstúpiť do nebeského kráľovstva. Nové Božie meno v posledných dňoch, Všemohúci Boh, napĺňa proroctvo v Zjavení, ‚Ja som Alfa a Omega, … ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.‘ (Zj 1, 8) ‚Aleluja, lebo Pán, Všemohúci Boh, vládne.‘ (Zj 19, 6) Jahve, Ježiš a Všemohúci Boh sú Božie mená. Hoci má Boh v každom veku iné meno, je to jeden Boh a jeden Duch.“ Až keď som si vypočula jej duchovné spoločenstvo, uvedomila som si, že nové Božie meno v posledných dňoch bolo dávno predpovedané v Zjavení Jána, ale ja som si to nevšimla. Vedela som len to, že Boh je od prírody všemohúci. Nikdy mi nenapadlo, že „Všemohúci Boh“ je meno, ktoré Boh použije, keď sa vráti v posledných dňoch. Bola som veľmi šťastná a nadšená. Ukázalo sa, že Boh sa vrátil a je Všemohúci Boh! Tiež mi povedala: „Všemohúci Boh sa zjavil a začal pôsobiť v roku 1991, teda pred tridsiatimi rokmi. Všemohúci Boh vyjadril veľa pravdy a milióny slov, ktoré boli všetky zverejnené na internete. Teraz sa Jeho slová rozšírili z Východu na Západ, do mnohých krajín sveta. Čoraz viac ľudí počúva Boží hlas a prijíma dielo Všemohúceho Boha posledných dní. Tým sa úplne napĺňa proroctvo Pána Ježiša, ‚Rovnako ako sa blesk objavuje na východe a je ho vidieť až na západe, taký bude aj príchod Syna človeka.‘ (Mt 24, 27)“ Keď som to počula, veľmi ma to prekvapilo. Ukázalo sa, že Východný blesk bol zjavením a dielom Boha. Pred niekoľkými rokmi som v novinách čítala, že Východný blesk svedčí o Pánovom návrate. V tom čase som však videla, že väčšina pastorov a starších ho odsúdila a nedovolila veriacim počúvať ich kázne, takže som si myslela, že to nie je pravá cesta, nehľadala som a neskúmala a určite som nečítala slovo Všemohúceho Boha. Nikdy som si nepredstavovala, že Všemohúci Boh je Pán Ježiš, ktorý sa vrátil, a že sa zjavil a koná už tridsať rokov. Bola som trochu nervózna a cítila som, že som príliš pozadu, tak som chcela čítať viac Božieho slova. Po určitom čase som vďaka stretnutiam a duchovnému spoločenstvu o Božom slove so sestrou, lepšie pochopila, prečo sa Boh musí vteliť, aby pôsobil v posledných dňoch, ako Boh používa svoje slová, aby vykonal dielo súdu, ako si musíme prejsť súdom, aby sme boli očistení a vstúpili do nebeského kráľovstva, a ďalšie. Všemohúci Boh zjavil všetky tieto tajomstvá, a vyjadril toľko pravdy, ktorá napĺňa proroctvo Pána Ježiša, „Keď príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 13) Bola som si stále istejšia, že Všemohúci Boh je druhým príchodom Pána Ježiša. Potom mi poslala knihu Božích slov. Každý deň som čítala Božie slovo a našla som duchovné posilnenie.

Neskôr som chodila takmer na každé stretnutie, na ktoré som mohla. Ale pretože som stále navštevovala bohoslužby v mojej cirkvi, časy stretnutí sa často prekrývali. Premýšľala som: „Mala by som odísť z cirkvi?“ Ale bola som staršou už osemnásť rokov. Každé funkčné obdobie trvalo štyri roky a do konca môjho súčasného funkčného obdobia zostávalo ešte viac ako rok. Čo by si o mne mysleli moji bratia a sestry, keby som opustila cirkev uprostred svojho funkčného obdobia? Mysleli by si, že som tak ležérne odišla a nemám žiadnu vernosť Pánovi? Ale potom som si pomyslela, Pán sa vrátil, mala by som teda zostať v náboženskom svete? Veľmi dobre som vedela, že to, čo pastori hovorili z kazateľnice, už nemohlo veriacich zásobovať. Stále dokola hovorili o znameniach a zázrakoch Pána Ježiša a často hovorili o napodobňovaní Pána, o milovaní blížneho ako seba samého, o trpezlivosti a podobne. Celé desaťročia pastori kázali tieto staré otrepané slová učenia. Boli zatuchnuté a suché a nedokázala som zásobovať ani svojich bratov a sestry. Veľmi dobre som vedela, že náboženský svet je už spustošený. V tom čase som bola veľmi rozpoltená, tak som sa modlila k Bohu, „Bože, chcem odísť z cirkvi, ale stále mám obavy a bojím sa, že ma bratia a sestry budú ohovárať. Bože, čo mám robiť? Prosím, veď ma“. Keď som sa modlila, myslela som na to, čo hovorí Biblia: „Hľa, nastávajú dni, … zošlem na krajinu hlad, nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Jahveho slov.“ (Am 8, 11) „Zadržal som pre vás aj dážď, ešte tri mesiace pred žatvou, a zariadil som to tak, že na jedno mesto pršalo, ale na iné nie; na jednu časť pršalo, a tá, na ktorú nepršalo, vyschla.“ (Am 4, 7) Spomenula som si na sedem rokov hladu v Izraeli, keď nebolo jedlo a Jozefovi bratia išli do Egypta, aby ho požiadali o jedlo. Teraz celý náboženský svet trpel hladom a chýbalo mu pôsobenie Ducha Svätého, ale to, čo som jedla a pila v Cirkvi Všemohúceho Boha, boli aktuálne Božie slová, to, čo som získala, bolo skutočné svetlo a očividne som mala vedenie Ducha Svätého. Keby som s nimi nedokázala držať krok, bola by som odvrhnutá dielom Ducha Svätého. Teraz som našla cirkev s dielom Ducha Svätého, počula som Boží hlas a prijala som Pána, takže by som nemala naďalej zostávať v pustatine náboženstva. Po tomto uvedomení som do cirkvi nešla, kým mi nezabezpečili prácu, ale keďže som bola staršou, občas som chodila na bohoslužby.

Jedného dňa, o pol roka neskôr, som si na internete pozrela divadelnú hru Múdra voľba. Príbeh ma hlboko dojal. Hlavný hrdina, Li Mingzhi, bol pracovníkom mestskej správy. Po prijatí diela Všemohúceho Boha posledných dní pochopil istú pravdu. Zamyslel sa nad rokmi svojej služby ČKS a nad tým, ako ju nasledoval pri páchaní zla. Uvedomil si, že kráčal po ceste do záhuby, a jasne videl, že len nasledovaním Krista a vynakladaním prostriedkov pre Boha môže získať pravdu a život. Modlil sa k Bohu a povedal, že je rozhodnutý odísť z práce a venovať sa Bohu. Keď sa to dozvedela manželka, ostro sa postavila proti a potom sa ho jeho rodina snažila prinútiť, aby prestal veriť v Boha. Obkľúčený celou svojou rodinou neurobil kompromis, diskutoval so svojou rodinou a nakoniec rezolútne odišiel z práce a rozhodol sa nasledovať Boha. Potom som sa zamyslela nad sebou. Ak by som zostala v náboženstve a nenasledovala Boha celým srdcom, nikdy by som nezískala pravdu a Boh by ma zavrhol. Aj prostredníctvom duchovného spoločenstva pravdy som čoraz jasnejšie videla pravdivú skutočnosť odporu náboženského sveta voči Bohu. Vedela som, že nastal čas, aby som opustila náboženstvo.

Keď som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní, spomenula som si, že sa pred niekoľkými rokmi Božie dielo posledných dní rozšírilo do Taiwanu. V tom čase boli v novinách uverejnené slová Všemohúceho Boha, ale taiwanské náboženské kruhy spoločne vyhlásili bojkot Východného blesku, toto vyhlásenie podpísalo mnoho pastorov. Títo pastori už dávno vedeli, že Pán sa vrátil, ale nehľadali a nevyšetrovali, ani neoznámili svojim veriacim správu o Pánovom návrate. Taktiež sa spojili, aby vzdorovali Bohu a zabránili šíreniu evanjelia o Božom kráľovstve po Taiwane. Pripomínalo mi to veľkňazov, pisárov a farizejov spred dvetisíc rokov. Jasne videli, že slová a dielo Pána Ježiša majú autoritu a moc, ale nepriznali, že Pán Ježiš je Mesiáš, pretože sa obávali, že všetci veriaci budú nasledovať Pána Ježiša, a oni by stratili svoje postavenie a príjmy. Preto si vymýšľali falošné súdy a odsudzovali Pána Ježiša. To isté platí aj pre dnešný náboženský svet. Pastori sa obávajú, že ak všetci ľudia budú veriť vo Všemohúceho Boha a nebudú chodiť do kostola, nikto nebude dávať obety a oni nedostanú plat, aby si zachovali svoje postavenie a príjem, spoločne odsúdili a vzdorovali dielu Všemohúceho Boha posledných dní. To mi pripomenulo, čo povedal Pán Ježiš, keď preklínal farizejov: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú. … Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.“ (Mt 23, 13-15) Títo pastori v náboženstve jasne vedia, že Pán sa vrátil a vyjadril veľa pravdy, ale neskúmajú to, klamú a obmedzujú ostatných v skúmaní nového Božieho diela a bránia veriacim v prijatí Pána. Títo náboženskí vodcovia sú plní nenávisti! Nie sú to ľudia, ktorí skutočne nasledujú Pána, sú to novodobí farizeji.

Počas jedného zhromaždenia som čítala tieto slová Všemohúceho Boha: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich sa nedokáže podvoliť Božej vôli. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, démoni hlavy, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a hádžu polená pod nohy tým, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) Keď som uvažovala o Božích slovách, uvedomila som si, že pastieri v náboženskom svete sú platení z obieť bratov a sestier Bohu a predsa bránia ľuďom, aby sa obrátili k Bohu, a tým ničia šancu ľudí prijať Pána a vstúpili do nebeského kráľovstva. Nie sú to len diabli, ktorí požierajú ľudské duše? Tiež som si myslela, že kvôli pandémii kostoly pozastavili všetky bohoslužby. Počas jedného stretnutia pastori diskutovali o umiestnení poľnohospodárskych produktov bratov a sestier pred kanceláriu nášho výboru na predaj ako spôsob zvýšenia príjmov veriacich. Takto by bratia a sestry mohli pokračovať vo vyplácaní desiatkov. Keď som to počula, veľmi som sa nahnevala a dôrazne som proti tomu protestovala. Povedala som: „Ako pastori by ste sa mali starať o životy ľudí. Ako sa môžete starať len o peniaze?“ Generálny tajomník mi povedal: „Keď zbor pozastaví stretnutia, obety od bratov a sestier sa znížia, čo výrazne znižuje príjem cirkvi.“ Videla som, že pastori sa starajú len o svoj plat a príjem, a nie o polievanie bratov a sestier a posilňovanie ich viery. Boli to pokryteckí farizeji, o ktorých hovoril Pán Ježiš. Túžili po obetách, ktoré bratia a sestry prinášali Bohu. Nezáležalo im na životoch ich veriacich, bránili ľuďom v prijatí Pána a snažili sa pevne držať v rukách svojich veriacich. Jasnejšie som videla pravú tvár pastorov. Títo náboženskí pastori neboli ničím iným ako antikristami, ktorí popierajú Boha a vzdorujú mu. Po mnohých rokoch viery v Pána som ich konečne rozoznala. Konečne som sa prebudila. Ďakovala som Bohu za jeho milosť a za to, že mi dal príležitosť počuť Jeho hlas a prijať Jeho dielo posledných dní. Inak by som nasledovala pastorov v konaní zla a vzdorovaní Bohu, a stratila by som šancu na spásu.

Neskôr som videla video, na ktorom sa čítalo slovo Všemohúceho Boha. „Naozaj teraz chápete, čo skutočne znamená viera v náboženstvo a viera v Boha? Je rozdiel medzi vierou v náboženstvo a vierou v Boha? V čom tento rozdiel spočíva? Prišli ste týmto otázkam na koreň? Aký typ človeka zvyčajne verí v náboženstvo? Na čo sa zameriava? Aká by mala byť definícia viery v náboženstvo? Viera v náboženstvo je uznanie, že existuje Boh, pričom veriaci v náboženstvo do určitej miery menia svoje správanie: nebijú ľudí, nenadávajú im, nerobia zlé veci, ktoré ľuďom ubližujú, nepáchajú rôzne zločiny ani neporušujú zákon. V nedeľu chodia do kostola. Takí sú ľudia veriaci v náboženstvo. Takže dobré správanie a častá účasť na zhromaždení dokazujú, že niekto verí v náboženstvo. Keď niekto verí v náboženstvo, uznáva, že existuje Boh, a zároveň si myslí, že veriť v Boha znamená byť dobrým človekom; pokiaľ nehreší ani nerobí zlé veci, po smrti bude môcť ísť do neba a bude mať dobrý koniec. Jeho viera je mu oporou na duchovnej úrovni. Viera v náboženstvo sa môže definovať aj takto: veriť v náboženstvo znamená uznať vo svojom srdci, že existuje Boh; veriť, že po smrti bude môcť ísť do neba; mať v srdci duchovnú oporu; pozmeniť svoje správanie a byť dobrým človekom. A to je úplne všetko. Pokiaľ ide o to, či Boh, v ktorého človek verí, existuje alebo nie, či Boh dokáže vyjadriť pravdu, čo od človeka žiada – o tom človek nemá ani tušenia. Ľudia si všetko domýšľajú a predstavujú podľa učenia Biblie. Taká je viera v náboženstvo. Viera v náboženstvo je v prvom rade snahou o zmenu správania a duchovnú oporu. Cesta, po ktorej však títo ľudia kráčajú – cesta honby za požehnaniami –, sa nezmenila. Ich mylné názory, predstavy a domnienky o viere v Boha sa nezmenili. Základ ich existencie, ich životné ciele a smerovanie vychádzajú z predstáv a názorov tradičnej kultúry a vôbec sa nezmenili. To je stav každého, kto verí v náboženstvo. Čo je teda viera v Boha? Aká je Božia definícia viery v Boha? (Viera vo zvrchovanosť Boha.) Je to viera v existenciu Boha a Jeho zvrchovanosť – to predstavuje úplný základ. Veriť v Boha znamená venovať pozornosť Božím slovám, existovať, žiť, plniť si svoju povinnosť a zapájať sa do všetkých činností normálnej ľudskej prirodzenosti tak, ako kážu Božie slová. Z toho vyplýva, že veriť v Boha znamená nasledovať Ho, robiť to, čo žiada, žiť tak, ako chce On; veriť v Boha znamená nasledovať Božiu cestu. Nelíšia sa ciele a smerovanie života ľudí, ktorí veria v Boha, úplne od cieľov a smerovania života ľudí, ktorí veria v náboženstvo? … Človek teda musí veriť v Boha na základe Jeho slov a požiadaviek a podľa týchto požiadaviek musí aj praktizovať; iba to je pravá viera v Boha. Tým prenikáme ku koreňu veci. Praktizovať pravdu, nasledovať Božie slová a žiť podľa Božích slov: to je správna cesta ľudského života; viera v Boha súvisí s cestou ľudského života. Viera v Boha súvisí s mnohými pravdami a nasledovníci Boha musia tieto pravdy pochopiť. Ako by Ho mohli nasledovať, ak by nepochopili a neprijali pravdu? Ľudia, ktorí veria v náboženstvo, iba uznávajú, že Boh existuje, veria, že existuje – týmto pravdám však nerozumejú ani ich neprijímajú, takže ľudia, ktorí veria v náboženstvo, nie sú nasledovníkmi Boha.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek nemôže dosiahnuť spásu vierou v náboženstvo ani účasťou na náboženských obradoch) Božie slová sú pravdivé! Myslela som na seba v náboženstve, bez diela Ducha Svätého a bez prísunu aktuálnych Božích slov. Mohla som len dodržiavať náboženské pravidlá a obrady a navonok robiť nejaké dobré skutky. Keď som videla, že nejaký brat alebo sestra sú negatívni, podporovala som ich. Často som na nich kládla ruky, modlila sa a aktívne sa zúčastňovala na službe, a myslela som si, že je to v súlade s Božou vôľou. Až po prečítaní Božích slov som vedela, že som verila v náboženstvo, a nie v Boha. Boli to len dobré skutky navonok, nie praktizovanie Božích slov a poslušnosť Bohu a nezmenilo by to moju povahu. Naša tvrdá práca a námaha sú len naše vlastné želania a nie sú v súlade s Božou vôľou. Spomenula som si aj na to, že som často hovorila svojim bratom a sestrám aby sa usilovali a tvrdo pracovali pre Pána. Keď vstúpia do neba, budú spravovať päť alebo desať miest. Teraz, po prečítaní Božieho slova, som cítila, že moje kázanie bolo absurdné a nereálne. Nikto z nás nezažil Boží súd posledných dní, naše skazené povahy neboli očistené a vôbec sme neboli spôsobilí vstúpiť do Božieho kráľovstva. Dobré skutky navonok nestačia na vieru v Boha. Kľúčom je zažiť Božie dielo a Jeho slová, dosiahnuť zmenu povahy a poslúchať a uctievať Boha. To je v súlade s Božou vôľou. Videla som, že v minulosti bola moja viera v Pána v náboženstve len zmätenou vierou a nie niečo, čo by Boh chválil. Ak by som naďalej verila v Boha a stretávala sa v náboženstve, nikdy by som nezískala pravdu. Ale potom som si pomyslela: Mala som prácu staršej, takže som stále musela chodiť do cirkvi. Keby som odišla z cirkvi, určite by ma odvrhli a opovrhli by mnou a ostatní by si ma nevážili a mysleli by si, že som neverná Pánovi. Keď som na to pomyslela, zaváhala som. Rozmýšľala som aj o tom, že im poviem, že som privítala Pána a prijala som Všemohúceho Boha, ale vedela som, že v okamihu, keď to poviem, ma pastor a ostatní spolupracovníci budú prenasledovať a brániť mi v tom. V srdci som chodila sem a tam. Vedela som, že skôr či neskôr náboženstvo opustím, ale nevedela som, ako podať výpoveď. Často som sa kvôli tomu modlila k Bohu a hľadala s Ním riešenie.

Neskôr som si prečítal úryvok zo slov Všemohúceho Boha, „Boh hľadá tých, ktorí túžia po Jeho zjavení. Hľadá tých, ktorí dokážu počuť Jeho slová, nezabudli na Jeho poverenie a ponúkajú Mu svoje srdcia a telá. Hľadá tých, ktorí ho poslúchajú ako deti a neodporujú Mu. Ak sa zasvätíš Bohu a nezabráni ti v tom žiadna sila, Boh sa na teba bude pozerať s láskou a požehná ti. Ak máš vysoké postavenie, ctihodnú povesť, množstvo vedomostí, veľa majetku a podporuje ťa veľa ľudí, aj tak sa budeš musieť postaviť pred Boha, aby si prijal jeho volanie a poverenie a urobil, čo ti prikáže. To, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to tá najspravodlivejšia vec, ktorú ľudstvo kedy vykonalo. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, budeš prekliaty a Boh tebou bude opovrhovať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh určuje osud celého ľudstva) Z Božieho slova som pochopila, že som niekoľkokrát váhala, či odísť z cirkvi, pretože som sa nemohla vzdať svojej pozície staršej. Vďaka môjmu postaveniu ku mne bratia a sestry vzhliadali a rešpektovali ma. Správali sa ku mne inak a vždy na mňa mysleli, keď išlo o výhody. Obávala som sa, že keď odídem z cirkvi, o toto všetko prídem. Túžila som po postavení a túžila som po výhodách vyplývajúcich z postavenia. Nebola to správna cesta a Bohu sa to nepáčilo. Jasne som vedela, že sa musím oslobodiť z pút postavenia. Ak by som veci nezmenila, kráčala by som cestou odporu voči Bohu. To nebol výsledok, ktorý som chcela. Už som sa nemohla starať o vysokú úctu bratov a sestier. Nezáležalo mi na tom, či si o mne ostatní myslia veľa. Dôležité bolo, či si dokážem získať Božie uznanie. Musela som byť verná Bohu, nie svojmu postaveniu. S týmto vedomím bolo moje odhodlanie odísť z cirkvi silnejšie.

Jedného dňa som išla ako zvyčajne do kostola a po nedeľnej bohoslužbe som všetkým povedala, že končím s prácou staršej. Všetci boli prekvapení, keď to počuli, a všetci sa ma snažili presvedčiť, aby som zostala. Potom mi zavolali niektorí pastori, že byť staršou je zmluva s Bohom, ktorú nemožno porušiť. Pomyslela som si: „Pán sa vrátil, vyjadril mnohé pravdy a vykonal nové dielo. Musím ešte stále dodržiavať túto zmluvu a neprivítať Pána?“ Spomenula som si, ako veľkňazi, pisári a farizeji slúžili Bohu v chráme po celý rok, ale keď Pán Ježiš prišiel konať dielo, Odsúdili Ho, vzdorovali Mu a pribili Pána Ježiša na kríž. Je toto vernosť Bohu? Vôbec to neboli ľudia, ktorí by boli verní Bohu. Kládli Bohu odpor. Dnes sa Pán Ježiš vrátil a vyslovil nové slová. Ak by som dodržala túto takzvanú „zmluvu“ a zostala v cirkvi, a nedržala krok so súčasnými Božími slovami a dielom, potom som nebola verná Bohu! Myslela som na to, ako Pán Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú Môj hlas a Ja ich poznám a ony Ma nasledujú.“ (Jn 10, 27) Božie ovce by mali počúvať Božie slová a bez váhania Ho nasledovať. Preto bez ohľadu na to, ako sa ma pastori snažili presvedčiť, som nezaváhala. Som veľmi vďačná Bohu, že ma vyviedol z náboženstva, nechal ma jesť a piť praktické Božie slová a udelil mi dielo Ducha Svätého, ktorý mi umožnil zažiť nebývalú ľahkosť a uvoľnenie. S mojím statusom staršej som sa rozlúčila, už som z kazateľnice nehovorila suché a prázdne slová učenia. Namiesto toho som sa sústredila na to, aby som sa vyzbrojila slovom Všemohúceho Boha, a každý deň som sa cítila veľmi naplnená a radostná.

Zakrátko sa roznieslo, že som opustila cirkev. O dva mesiace neskôr som sa dozvedela, že jedna sestra zverejnila video z Cirkvi Všemohúceho Boha v internetovej skupine, takže pastori začali cirkev zapečaťovať a vydali správu, v ktorej uviedli, že niekto opustil cirkev, cirkev musela prijať preventívne opatrenia voči Východnému blesku. Bola som smutná, keď som počula túto správu, aj za pastorov, ale bola som si istejšia ako kedykoľvek predtým, že väčšina pastorov v náboženskom svete nemá rada pravdu. Od prírody sú znechutení a nenávidia pravdu. Myslia si, že poznajú Bibliu a Boha, ale v skutočnosti sú to slepci, ktorí vedú slepých do jamy. Stále je veľa Božích oviec, ktoré blúdia vonku a nevítajú Pánov návrat. Musela som im hlásať evanjelium o kráľovstve, plniť si svoje povinnosti a odplácať sa za Božiu lásku. Tak som začala hlásať Božie evanjelium posledných dní, a videla som, že ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, sa jeden po druhom vracajú k Bohu, čo ma veľmi teší a napĺňa. Tiež cítim, že každý deň je plný a zmysluplný. Ďakujem Bohu, že ma vyviedol z náboženstva a dovolil mi ísť po Jeho stopách a umožnil mi zažiť Božie dielo posledných dní. Za to sa cítim skutočne požehnaná.