Naša rodina je katolícka už celé generácie. Keď som mal 20, rozhodol som sa zasvätiť svoj život Pánovi a slúžiť Mu. Po siedmich rokoch systematického teologického vzdelávania v seminári ma ako 27-ročného vysvätili za kňaza. Keď som mal 30, povýšili ma na opáta kláštora. V tom čase som bol dosť arogantný. Na jednej strane som si uvedomoval, že opátom som sa stal v mladom veku, no na druhej strane kňazi a mníchovia tvrdili, že moje kázne sú prospešné, preto som mal pocit, že rozumiem Biblii a mám poznatky o Pánovi a že ak Pán príde, budem mať Boží súhlas a vstúpim do kráľovstva nebeského.

V júni roku 2001. Raz večer sa u mňa náhlivo zastavil diakon Wang, aby mi povedal, že prišli dvaja kresťania, čo veľmi hlboko hovoria o viere. Keď som sa dopočul, že sú kresťania, nebral som ich vážne. Myslel som si, že katolícka cirkev je tá pravá cirkev a pozná celú pravdu o Ježišovej spáse. Mal som za sebou roky teologického vzdelávania a každú kapitolu Biblie som preskúmal riadok po riadku. Keď už tu boli, napadlo mi, že s nimi preberiem otázku viery a uvidím, či sa mi podarí obrátiť ich na katolícku vieru. Diakon Wang ma vzal na stretnutie s nimi. Jeden z nich bol brat Cheng Shi, ten druhý brat Xiang Guang. Pri našom stretnutí som sa dozvedel, že v Boha veria len šesť či sedem rokov a bral som ich ešte menej vážne. No chcel som ich priviesť do katolíckej cirkvi a tak som sa s nimi trpezlivo zhováral o dejinách katolíckej cirkvi. Tiež som im povedal: „Ak chcete mať istotu, že vstúpite do kráľovstva nebeského, mali by ste vstúpiť do tej pravej cirkvi, katolíckej cirkvi.“ Keď to tí dvaja bratia začuli, nielenže nechceli prestúpiť, ale v duchovnom spoločenstve rozjímali o stave cirkvi. Xiang Guang povedal: „Cirkev je teraz v bezútešnom stave pre katolíkov aj kresťanov. Kazatelia čítajú písmo a kážu bez svetla, nevedia prísť s novými ani hlbokými kázňami a niektorí kazatelia sa začali usilovať o svetské veci a zišli z cesty služby. A veriaci sa cítia zle a slabo, ich viera ochladla a počas stretnutí sa bavia o bežnom živote, či ako zarobiť peniaze a navzájom si hovoria o práci, priateľoch a priateľkách. Mnoho veriacich ide po svetských trendoch, ba sú takí, čo sa do toho sveta vrátili. Ako sa súčasný stav cirkvi líši od stavu chrámu v posledných dňoch Veku zákona? Na konci Veku zákona bol chrám zjavne spustošený. Ľudia si v chráme neskrývane vymieňali peniaze, predávali a kupovali dobytok, ovce, holuby a chrám sa stal brlohom zlodejov. Že Duch Svätý už v chráme nekonal dielo. Kde pôsobil Duch Svätý? V tom čase začal Pán Ježiš konať dielo mimo chrámu a dielo Ducha Svätého sa prenieslo na dielo Pána Ježiša. Je to ako mať v zime v izbe piecku. V izbe je teplo, ale keď dáte piecku preč, v izbe sa ochladí. To isté platí pre cirkev. Keď Duch Svätý koná dielo v cirkvi, bratia a sestry majú vieru a zanietene sa o ňu usilujú, no len čo dielo Ducha Svätého zmizne, cirkev sa spustoší. Cirkvi po celom svete sú v podobnom stave ako chrám v posledných dňoch Veku zákona. Všetky sú spustošené. Nezamysleli ste sa, či sa dielo Ducha Svätého nepresunulo? Kde Duch Svätý koná dielo dnes?“ Prekvapilo ma, čo som počul od brata. Nečakal som, že by spojili spustošenie chrámu s dielom Pána Ježiša. Tento pohľad bol pre mňa nový. V našej cirkvi sme to nikdy takto nevnímali. A súhlasil som s ich hodnotením stavu cirkvi. Už len keď pomyslím na čítanie Písma a zachovávanie dňa Pána, mnoho členov cirkvi to už nedodržiava. Boli presne ako neveriaci, hnali sa za peniazmi a svetskými pôžitkami a do kostola chodilo čoraz menej ľudí. To bol fakt. Cirkev bola naozaj spustošená. Videl som, že ich duchovné spoločenstvo bolo v súlade s Bibliou a faktami a ich chápanie malo určitú hĺbku. Vravel som si: „Toľké roky som študoval Bibliu a nepochopil som ju ako oni, no oni toto poznanie nadobudli už po pár rokoch viery. Zdá sa, že som ich podcenil.“ Keď som videl, že ich nepresvedčím a nedokážem zodpovedať ich otázky, len som dodal pár slov, aby som sa nestrápnil, ospravedlnil sa a šiel domov.

Považoval som však Ducha Svätého za dušu cirkvi. Ak Duch Svätý nekonal dielo v cirkvi, kde inde mohol konať dielo? Vtedy som to nechápal, tak som nad tým veľmi nepremýšľal. Tí bratia sa za mnou zastavili ešte niekoľko krát. Nadviazali na predchádzajúce duchovné spoločenstvo a vraveli: „Boh sa vrátil vtelený, aby vyjadril nové slová, konal dielo súdu a očistil ľudí, vyslobodil nás z otroctva hriechu a priviedol nás do kráľovstva nebeského.“ Po tých slovách som sa cítil veľmi rozpoltený. Pýtal som sa: „Skutočne rozumiem Biblii? Pán Ježiš dokonal dielo vykúpenia a vráti sa ako duchovné telo na oblaku, aby rozhodol o konci ľudí. Ako by bolo možné, aby sa znova vtelil a konal nové dielo?“ V tom momente som si spomenul, že kedysi dávno mi ktosi hovoril o ľuďoch, ktorí kážu o Východnom blesku. Tvrdili, že Pán sa vrátil vtelený, aby konal nové dielo a ich kázne siahali naozaj do hĺbky. Mal som pocit, že asi verili vo Východný blesk. Veril som, že katolícka cirkev je ortodoxná cirkev a keďže nikto nikdy nepočul o Východnom blesku, nemohlo ísť o ortodoxnú cirkev. A keďže nešlo o ortodoxnú cirkev, ich kázne sú určite nesprávne. Prerušil som ich a opýtal sa: „Veríte vo Východný blesk? Tvrdíte, že sa Pán vrátil a stal sa telom a koná nové dielo. Ale to nie je možné. Tomu neverím. Ak mi chcete hlásať toto evanjelium, ušetrite si námahu!“ Obaja bratia sa so mnou trpezlivo snažili hovoriť v duchovnom spoločenstve, no keďže moje predstavy boli pevné, vôbec som ich nepočúval. Nahnevane som im povedal: „To, čo kážete, je v rozpore s tradičným presvedčením a už o tom viac nechcem počuť!“ Keď bratia videli môj postoj, prestali s duchovným spoločenstvom. Potom prišli ešte dvakrát, ale kvôli môjmu vnútornému rozporu voči nim, všetko, čo v duchovnom spoločenstve povedali, šlo jedným uchom dnu a druhým von, nech sa snažili akokoľvek. Nakoniec mi nechali výtlačok knihy Slovo sa zjavuje v tele a požiadali ma, nech si ju preštudujem. Keď som videl ich úprimný postoj, v rozpakoch som ich nevedel odmietnuť, tak som dovolil, aby mi knihu nechali.

Bol som trochu zvedavý, keď mi ju dali a chcel som presne vedieť, čo sa v nej píše. Tak som knihu otvoril, prebehol som si obsah a potom som prelistoval niekoľko strán a našiel som rôzne state napr, o existencii Trojice, o konci a konečnom osude ľudstva. Líšilo sa to od nášho tradičného učenia, preto som knihu zavrel a už ju neotvoril. Mal som pocit, že ako opát kláštora mám povinnosť chrániť svoje ovečky. Musel som to povedať kňazom a mníchom, aby neboli zvedení klamstvom. Preto pri jednom sústredení novicov som im povedal: „Sme v posledných dňoch a zjavuje sa veľa falošných Kristov. Pred pár dňami som sa stretol s ľuďmi z Východného blesku. Tvrdia, že Pán sa vrátil vtelený a koná nové dielo. Ako by to mohlo byť možné? Prelistoval som pár stránok z ich knihy a to, čo káže, sa líši od našich tradičných presvedčení. Som si istý, že Východný blesk nepochádza od Boha!“ Ešte som ich poučil, aby boli opatrní a nekontaktovali ich, aby nečítali ich knihy, ani nepočúvali, čo hovoria, a dbali na to, aby chránili členov cirkvi pred podvedením. Keď si ma vtedy kňazi a mníchovia vypočuli, povedali, že ide o kritickú záležitosť záchrany duší a že členovia cirkvi musia byť chránení. Vtedy som vnímal, že po mojich slovách sú všetci veľmi poslušní a cítil som, že som urobil správnu vec, respektíve som si aspoň splnil povinnosť opáta chrániť stádo. Nenapadlo mi, že vlastne odolávam Bohu.

Pár dní po tomto incidente za mnou prišiel Xiang Guang a pýtal sa ma, či som čítal slová Všemohúceho Boha. Povedal som: „Slová Všemohúceho Boha sa líšia od nášho tradičného učenia, takže ich nemienim skúmať a nikomu nedovolím, aby ich skúmal, lebo toto je otázka viery. Nikdy nezradíme Pána tým, že budeme počúvať tvoje kázne.“ Keď to Xiang Guang počul, trpezlivo som mnou hovoril v duchovnom spoločenstve. Vravel: „Nečítal si slová Všemohúceho Boha. Našiel si iba pár vecí, ktoré sa líšia od tradičného učenia vašej cirkvi, a preto si sa rozhodol, že nejde o Božie slovo a dielo a odmietol si zistiť viac. Nemyslíš, že je to ľahkovážne? Všemohúci Boh hovorí: ‚Radím vám, aby ste opatrne kráčali po ceste viery v Boha. Nerobte unáhlené závery. A nielen to, nebuďte vo viere v Boha povrchní a bezmyšlienkovití. Mali by ste vedieť aspoň to, že tí, ktorí veria v Boha, by mali mať pokorné a bohabojné srdcia. Tí, ktorí počuli pravdu, a predsa nad ňou ohŕňajú nos, sú hlúpi a ignoranti. Tí, ktorí počuli pravdu, no bezstarostne robia unáhlené závery alebo ju odsudzujú, sú opantaní aroganciou. Nikto, kto verí v Ježiša, nemá právo preklínať alebo odsudzovať iných. Všetci by ste mali mať rozum a akceptovať pravdu.‘ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Až uzrieš duchovné telo Ježiša, Boh nanovo stvorí nebo a zem) Vidíme, že aby sme verili v Pána, musíme mať srdcia, ktoré sa boja Boha. Nemôžeme slepo zatracovať, keď vidíme, že Božie slová a dielo nezodpovedajú našim predstavám alebo domnienkam. Keď nemáme pred Bohom postoj pokory a hľadania a večne hodnotíme nové Božie slová a dielo skrze naše domnienky, je veľmi ľahké spáchať veľký hriech a odolať a zatratiť Boha. Je to rovnaké ako keď Pán Ježiš prišiel konať dielo a farizeji videli, že Jeho slová a dielo presahujú rámec zákona. Úmyselne našli niečo proti Pánovi Ježišovi, zatratili Ho a nakoniec oklamali dav, aby pribil Pána Ježiša na kríž. Toto vážne urazilo Božiu povahu a nakoniec boli prekliati a potrestaní. Bola to krvavá príučka. Dnes musíme v otázke návratu Pána postupovať opatrne, lebo ak to nesprávne odsúdime, môžeme sa rúhať Duchu Svätému. Pán Ježiš veľmi dávno povedal: ‚Ľuďom sa odpustí každý hriech a rúhanie, ale rúhanie proti Duchu Svätému sa im neodpustí.‘ (Mt 12, 31) Bolo by to hrozné spáchať takýto hriech! Odkedy sa Všemohúci Boh zjavil a konal dielo, mnohí vodcovia rôznych denominácií slepo zatratili dielo Všemohúceho Boha. Niektorí dokonca Všemohúceho Boha hanobili a rúhali sa Mu. Mnoho tých, ktorí vážne odolávali, bolo potrestaných. Ak si nedáme pozor, ľahko by sme mohli stratiť náš konečný osud.“ Vtedy som si myslel: „Myslím na svojich členov cirkvi a chránim ich pred oklamaním. Ako by to mohlo uraziť Pána?“ No keď som sa dôkladne zamyslel, cítil som, že to, čo hovoril brat, dávalo zmysel. Naozaj som o Východnom blesku veľa nevedel, no aj tak som to rýchlo zavrhol a kňazom a mníchom som kázal to isté. Keby som to omylom zavrhol, ako tvrdil, urazilo by to Boha. Dôsledky boli nepredstaviteľné. Tak som Xiangovi Guangovi povedal: „Nepremýšľal som nad tým, čo si hovoril, ale nabudúce si dám pozor.“ No potom sa v cirkvi stalo niečo, čo ma prinútilo zamyslieť sa. Raz som sa stretol s biskupom a on mi smutne vravel, že veľa kňazov našej diecézy hľadalo výhovorky, ako neodovzdať obety a že boli aj kňazi, ktorí sa oddávali zhýralosti a odmietali sa kajať. Jeden starý kňaz sa mu zdôveril, že tajne spreneveril dary komusi, kto založil továreň. Keď som to počul, pomyslel som si: „Byť kňazom, rozhadzovať a spreneverovať obety a oddávať sa zhýralosti sú ťažké hriechy proti Pánovi. Pán povedal: ‚Ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.‘ (Lk 13, 3) Ak kňazi žijú v hriechu a nikdy sa nekajajú, ako môžu vstúpiť do kráľovstva nebeského? V minulosti bolo takých kňazov ozaj málo, no teraz mnoho kňazov prepadlo skazenosti.“ Nemohol som si pomôcť, no myslel som na spustošenosť cirkvi, o ktorej mi hovoril Xiang Guang. Hovoril som si: „V časoch, keď Duch Svätý konal dielo v cirkvi, nás Duch Svätý disciplinoval, keď sme zhrešili. No prečo dnes, pri toľkých kňazoch, čo hrešia proti Bohu, neprichádza disciplinovanie Ducha Svätého? Naozaj už Duch Svätý nekoná v cirkvi dielo?“ Nerozumel som tomu.

Neskôr, po určitom čase za mnou opäť prišiel Xiang Guang s ostatnými. Vtedy som im ešte stále odolával. Myslel som si: „Stále podávate svedectvo, že sa Pán vrátil vtelený, aby konal nové dielo. Existuje na to nejaký biblický základ, že to tvrdíte? Asi vám dnes budem klásť priame otázky. Ak na ne neviete odpovedať, nemáme sa viac o čom baviť.“ Tak som sa ich opýtal: „Biblia tvrdí, že v posledných dňoch sa Pán vráti ako duchovné telo na oblaku, no vy podávate svedectvo, že sa vrátil vtelený, aby konal nové dielo. Na základe čoho to tvrdíte?“ Xiang Guang odvetil: „Návrat vteleného Boha v posledných dňoch zariadil dávno predtým Boh a dôkazy sú v proroctvách samotného Pána Ježiša. Napríklad v Lukášovi 17, 24-25 sa hovorí: ‚Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.‘ ‚Preto buďte aj vy pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.‘ (Mt 24, 44) ‚Ako bolo za čias Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka.‘ (Mt 24, 37) Ako vidíte, všetky tieto verše spomínajú Syna človeka. Čo sa tu myslí Synom človeka? Všetci vieme, že Pán Ježiš je Syn človeka a vtelený Boh. O tom niet žiadnych pochýb. Syn človeka označuje Božieho Ducha v tele, ktorý sa stal obyčajným človekom, čo znamená, že odkazuje na vtelenie Boha. Takže príchod Syna človeka, ktorý prorokoval Pán, ukazuje, že keď sa vráti, bude vtelený do tela. Na dôvažok, v Písme sa hovorí: ‚Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.‘ Čo to znamená? To znamená, že keď sa Pán vráti, ľudia to nezistia ani Ho nespoznajú a celá generácia Ho zatratí a zavrhne. To dokazuje, že len keď sa Pán stane Synom človeka, tak môže trpieť tieto veci a bude touto generáciou zatratený. Ak by sa vrátil v duchovnom tele s podobou Žida, majestátny a zjavujúci sa všetkým na slávu, kto by Ho videl a neklaňal sa Mu a neuctieval Ho? Ako by teda znášal veľké utrpenie? Ako by Ho zatratila táto generácia? Čiže je jasné, že Pán sa vráti ako vtelený Syn človeka v posledných dňoch.“

Po vypočutí tohto duchovného spoločenstva som bol v šoku. Jeho duchovné spoločenstvo dávalo zmysel a logiku! Ani jeden z teológov a duchovných postáv v náboženskom svete nevedel jasne vysvetliť toto proroctvo Pána Ježiša. Všetci tvrdili, že je to Pánova záhada, ktorej ľudia nemôžu úplne rozumieť. Roky som študoval Bibliu, no zakaždým, keď som natrafil na tento verš, nerozumel som mu. Nechápal som, prečo musel Pán trpieť, keď prišiel vo forme ducha. Šokovalo ma, že ľudia z Východného blesku vedeli vysvetliť túto záhadu proroctva. To, že videli veci tak jasne, úplne zmenilo môj názor na nich! Pýtal som sa: „Čo ak sa naozaj Pán vráti vtelený?“ Keď som si však spomenul na mnohé proroctvá v Biblii o tom, že Pán zostúpi na oblaku, stále som to nechápal. Tak som sa ho opýtal: „Mnoho proroctiev v Biblii tvrdí, že v posledných dňoch Pán zostúpi v duchovnej forme, aby verejne súdil všetkých ľudí. Pán napríklad povedal: ‚Vtedy sa na nebi objaví znamenie Syna človeka a potom všetky kmene na zemi budú trúchliť a uvidia Syna človeka zostupovať z nebeských oblakov s veľkou mocou a majestátom.‘ (Mt 24, 30) ‚Hľa, prichádza s oblakmi a každé oko Ho uvidí, aj všetci, čo Ho prebodli. A všetky kmene na zemi budú za Ním trúchliť.‘ (Zj 1, 7) Ak sa Pán naozaj vráti ako vtelené telo, ako sa tieto proroctvá naplnia?“

Xiang Guang povedal v duchovnom spoločenstve: „Pán Ježiš prorokuje, že keď sa vráti v posledných dňoch, zostúpi na oblaku a bude verejne súdiť všetky národy a ľudí. Tieto proroctvá sa určite naplnia. No Boh najprv príde vtelený tajne a neskôr sa všetkým verejne zjaví na oblaku. Inými slovami, Pán sa vráti dvomi spôsobmi. Najprv príde v tele, aby vyjadril pravdu, ako aj súdil a očistil ľudí a vytvoril skupinu premožiteľov. Potom nastane veľká katastrofa a dielo Božieho vtelenia v tajnosti bude dokončené. Po katastrofe sa Boh všetkým zjaví verejne na slávu, odmení dobro a potrestá zlo. Preto tí, ktorí počas obdobia Božieho vtelenia a tajného diela odolajú a zatratia Boha a potom sa odmietnu kajať, úplne stratia šancu na spásu a nakoniec budú plakať a škrípať zubami uprostred katastrofy. Tým sa napĺňa proroctvo z Knihy zjavenia: ‚Pozrite, prichádza s oblakmi, a uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli, a budú nad Ním nariekať všetky pokolenia zeme.‘ (Zj 1, 7)“ Po tomto duchovnom spoločenstve som mal pocit, že mi srdce zaplavilo svetlo. Druhý príchod Pána nie je len verejné zostúpenie na oblaku. Skôr než príde otvorene, sa najprv objaví vtelený potajomky. To sú dva spôsoby, akými sa Pán zjaví. V minulosti som poznal len jeden spôsob, akým sa Pán zjaví. Uvedomil som si, že som to chápal jednostranne. Vtedy som pochopil, že Východný blesk odhalil tajomstvo proroctva v Biblii a ich vysvetlenie malo zmysel a logiku, preto som cítil, že to bolo asi od Boha a stálo za to zistiť viac. Potom som bol ochotný s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve a čítať slová Všemohúceho Boha bez odporu.

Po určitom čase čítania slov Všemohúceho Boha som v hĺbke duše cítil istotu, že sa Pán vráti vtelený do tela. No stále som bol zmätený. Bol som si istý otázkou vtelenia, no ako som si mohol byť istý, že Všemohúci Boh bol navrátený Pán Ježiš? Spomenul som si, že katolícka cirkev je pravá cirkev a pozná celú pravdu o Ježišovej spáse. Vedel som, že len v katolicizme môžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva. Ak by som prijal Všemohúceho Boha a zblúdil vo svojej viere, zradil by som Pána. Ako by som vstúpil do Božieho kráľovstva? Tejto otázke som nerozumel, a tak som sa stále cítil trochu nesvoj. Vraj aj kňaz Yuan Yongjin prijal dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch, tak som sa s ním chcel stretnúť. Predtým bol katolík a naše učenie a názory boli rovnaké, tak som chcel vedieť, ako to celé chápal on. O pár dní som sa s Yongjinom stretol a zveril sa mu so svojimi obavami.

Vypočul ma a rozhovoril sa v duchovnom spoločenstve: „Mal som rovnaké obavy ako ty. Bál som sa, že viera vo Všemohúceho Boha znamená zradiť Pána Ježiša. Pri tejto otázke je však najdôležitejšie vedieť, či Všemohúci Boh a Pán Ježiš sú tým istým Duchom, či sú tým istým Bohom, čo koná dielo. Vo Veku zákona to bol Jahve a vo Veku milosti to bol Pán Ježiš. Hoci sa Božie meno zmenilo a dielo, ktoré vykonával bolo iné, dá sa tvrdiť, že Ježiš a Jahve nie sú jeden Boh? Dá sa tvrdiť, že viera v Pána Ježiša znamená zradiť Jahveho? Dozaista nie. Takže určiť, či sú tým istým Bohom, sa nedá podľa Ich mien. Najdôležitejšie je zistiť, či Všemohúci Boh môže vyjadriť pravdu a konať dielo spásy ľudstva. Pokiaľ môže vyjadrovať pravdu a Boží hlas a konať dielo spásy ľudí, potom je On samotným Bohom. Všetci vieme, že vo Veku zákona Jahve vydával zákony a prikázania, aby viedol ľudí v živote na zemi, aby všetci vedeli, čo je hriech, ako prinášať obety na odpustenie hriechov a ako uctievať Boha. No na konci Veku zákona ľudia páchali stále viac hriechov a žiadne obety ich nemohli odčiniť. Všetkým hrozilo, že ich zákon odsúdi a popraví, a tak Jahve prorokoval prostredníctvom prorokov: ‚Hľa, panna otehotnie a porodí syna, ktorý dostane meno Emanuel.‘ (Mt 1, 23) ‚Lebo SA NÁM NARODILO DIEŤA, bol nám daný syn a vláda bude na Jeho pleciach.‘ (Iz 9, 6) Jahve skrze proroctvo Izraelitom povedal, že Mesiáš príde ako obeta za hriech, ktorá vykúpi ľudstvo. Potom sa Boh ako sľúbil, stal telom Pána Ježiša a podľa diela zákona vykonal dielo vykúpenia ľudstva. Pán Ježiš vyjadril veľa právd a ukázal ľuďom cestu pokánia a potom bol ukrižovaný pre ľudstvo ako večná obeta za hriech, čím dokončil dielo vykúpenia celého ľudstva. Potom už len stačilo, aby ľudia prijali Ježiša Krista za svojho Spasiteľa. Keď zhrešili, stačilo, aby kajali Pánovi Ježišovi a Pán im odpustil ich hriechy, neboli odsúdení na smrť za porušenie zákona a ľudia mohli predstúpiť pred Boha a modliť sa a hľadať Božiu milosť a požehnania. Dielo Pána Ježiša teda naplnilo proroctvá prorokov Starého zákona. Ľudí to vyslobodilo z otroctva zákona, ukončilo Vek zákona a priviedlo ľudstvo do Veku milosti. To dokazuje, že Pán Ježiš bol Spasiteľ, že prišiel Mesiáš, a že Ježiš a Jahve sú jeden Duch a jeden Boh. Presne ako Pán Ježiš povedal: ‚Ja som v Otcovi a Otec je vo Mne.‘ (Jn 14, 11) ‚Ja a Otec tvoríme jeden celok.‘ (Jn 10, 30) Keď Pán Ježiš dokončil dielo vykúpenia, tým, ktorí veria v Pána sú odpustené hriechy, no hriešna prirodzenosť ľudí zostala. Stále môžu neustále hrešiť a odolávať Bohu a nie sú úplne oslobodení od otroctva hriechu. Uvedomme si, že stále môžeme klamať a podvádzať pre osobný prospech. Stále môžeme žiarliť, nenávidieť iných a bojovať o moc. Keď príde choroba či katastrofa, ešte stále môžeme obviňovať Boha, popierať Ho a zradiť Ho. V Biblii stojí: ‚Každý, kto pácha hriech, je služobníkom hriechu. Služobník však nezostáva v dome naveky, ale syn áno.‘ (Jn 8, 34-35) ‚Buďte svätí, pretože Ja som svätý.‘ (1 Pt 1, 16) Boh je svätý a chce niekoho, kto bude pozorne počúvať Jeho slová a dosiahne svätosť, avšak my ešte stále často hrešíme, sme nečistí a skazení, nie sme oslobodení od otroctva hriechu a sme neschopní vstúpiť do kráľovstva nebeského. Preto Pán Ježiš prorokoval mnohokrát, že sa vráti, aby vyjadril pravdu a konal dielo súdu v posledných dňoch, ochránil nás pred hriechom a vplyvom satana a vzal nás do Božieho kráľovstva. Presne ako Pán Ježiš povedal: ‚Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neunesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, naučí vás všetkej pravde.‘ (Jn 16, 12-13) ‚A ak niekto počúva Moje slová a neriadi sa nimi, Ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale spasiť. Ten, kto Mnou pohŕda a neprijíma Moje slová, má svojho sudcu; slovo, ktoré som povedal, bude ho súdiť v posledný deň.‘ (Jn 12, 47-48) A v Prvom Petrovom liste 4, 17 sa píše: ‚Nastal čas, aby sa súd začal od Božieho domu.‘ Pán Ježiš sa v posledných dňoch vráti v tele Všemohúceho Boha ako sľúbil, aby vyjadril všetku pravdu potrebnú na očistu a spásu ľudstva a podľa diela Pána Ježiša koná dielo súdu počnúc Božím domom, aby zbavil ľudí ich hriešnej prirodzenosti a priviedol ľudstvo k celej pravde. Tým sa úplne napĺňa proroctvo Pána Ježiša.“

Potom mi prečítal stať so slovami Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššieho sveta. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Keď Yongjin dočítal, rozvinul duchovné spoločenstvo. „Vo Veku milosti Pán Ježiš konal dielo vykúpenia a odpustil ľuďom hriechy, no to bola len časť diela spásy. Dielo súdu Všemohúceho Boha je dielom, ktoré úplne spasí ľudstvo. Len ak prijmeme Boží súd v posledných dňoch, očistíme sa od svojej skazenosti, zbavíme sa hriechu a nebudeme viac ovládaní diablami, len tak môžeme byť ozaj spasení a oprávnení, aby nás Boh uviedol do kráľovstva nebeského. Preto dielo súdu Všemohúceho Boha nadväzuje na dielo vykúpenia Pána Ježiša a je dielom, ktoré uzatvára tento vek. Všemohúci Boh je návrat Pána Ježiša a Všemohúci Boh a Ježiš sú jeden Duch a jeden Boh.“

Jeho duchovné spoločenstvo o troch etapách diela bolo v súlade s Bibliou a faktami a moje srdce sa rozjasnilo. Teraz som už vedel, že Pánov návrat má konať dielo súdu, aby nás zbavil našich hriešnych prirodzeností a vyslobodil nás z otroctva hriechu. Uvedomil som si, že skutočne žijeme v hriechu a nemáme moc sa z toho dostať. Hrešíme, potom sa spovedáme a po spovedi opäť hrešíme. Životy prežijeme v tejto nekončiacej slučke. Odhliadnuc od bežných veriacich, ani kňazi sa nevedia vyslobodiť z otroctva hriechu. To je nepopierateľný fakt. V minulosti som vôbec nedokázal pochopiť dôvod, no teraz som to pochopil. Naozaj potrebujeme konečnú etapu Pánovho diela, aby sme v posledných dňoch úplne očistili ľudí. Zdalo sa úplne prijateľné, že dielo súdu Všemohúceho Boha má svoj pôvod u Boha. Potom mi Yongjin prečítal ďalšiu stať zo slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Dnešné dielo posunulo vpred dielo Veku milosti. Znamená to, že pokročilo dielo celého šesťtisícročného plánu riadenia. Aj keď sa Vek milosti skončil, Božie dielo dosiahlo pokrok. Prečo znovu a znovu hovorím, že táto etapa diela sa opiera o Vek milosti a Vek zákona? Pretože dnešné dielo je pokračovaním diela vykonaného vo Veku milosti a pokrokom oproti dielu vykonanom vo Veku zákona. Tri etapy sú úzko prepojené, pričom každý článok v reťazci do seba presne zapadá. Prečo aj Ja hovorím, že táto etapa diela nadväzuje na tú, ktorú vykonal Ježiš? Predpokladajme, že táto etapa nebude nadväzovať na dielo, ktoré vykonal Ježiš, pretože by muselo nastať ďalšie ukrižovanie, a znova by muselo dôjsť k vykúpeniu. To by nemalo zmysel. Neznamená to, že dielo je úplne dokončené, ale že vek sa posunul vpred a dielo dosiahlo vyššiu úroveň. Dá sa povedať, že táto etapa diela stavia na základoch Veku zákona a na skale Ježišovho diela. Božie dielo sa buduje krok za krokom a táto etapa nie je novým začiatkom. Šesťtisícročný plán riadenia možno považovať za kombináciu troch etáp diela. Táto etapa sa vykonáva na základe diela Veku milosti. Ak by tieto dve etapy diela spolu nesúviseli, prečo sa v tejto etape nezopakuje ukrižovanie? Prečo nenesiem hriechy človeka, ale namiesto toho prichádzam človeka priamo súdiť a napomínať? Keby Moje dielo súdenia a napomínania človeka nenasledovalo po ukrižovaní, Môj terajší príchod by nepočal Duch Svätý. Potom by som nebol oprávnený súdiť a napomínať človeka. Práve preto, že som zajedno s Ježišom, prichádzam priamo napomínať a súdiť človeka. Dielo v tejto etape je postavené výlučne na diele predchádzajúcej etapy. Jedine dielo tohto druhu môže človeka krok za krokom priviesť k spáse. Ježiš a Ja pochádzame z jedného Ducha. Aj keď Naše telá nie sú prepojené, máme spoločného Ducha. I keď obsah našej práce a dielo, ktoré vykonávame, nie sú rovnaké, máme podobnú podstatu. Naše telá majú rôzne podoby, to je však spôsobené zmenou doby a odlišnými požiadavkami na Naše dielo. Naše služby nie sú rovnaké, preto sa líši aj dielo, ktoré prinášame, a povahy, ktoré človeku odhaľujeme. To, čo človek vidí a chápe dnes, je iné ako v minulosti, pretože sa zmenila doba. Aj keď majú odlišné pohlavia a podoby svojich tiel a nenarodili sa do tej istej rodiny, a už vôbec nie do tej istej doby, majú spoločného Ducha. … Duch Jahveho nie je otcom Ježišovho Ducha a Duch Ježiša nie je synom Jahveho Ducha. Sú jedným a tým istým Duchom. Rovnako aj dnešný vtelený Boh a Ježiš nie sú pokrvní príbuzní, ale sú jedno, pretože Ich Duchovia sú jedno. Boh môže konať skutky milosrdenstva a láskavosti, ako aj spravodlivého súdu a napomínania, a privolávať na človeka kliatby. Nakoniec môže vykonať dielo zničenia sveta a potrestania hriešnikov. Nerobí toto všetko On sám? Nejde o Božiu všemohúcnosť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia) Yongjin pokračoval: „Hoci sa obsah jednotlivých etáp Božieho diela líši a Božie meno sa mení v každom veku, všetky vykonal jeden Duch a jeden Boh. Tri etapy diela spolu úzko súvisia a každá etapa nadväzuje na predchádzajúcu, hlbšie a vyššie ako tá predchádzajúca, kým nebudú ľudia konečne zachránení spod satanovej nadvlády a uvedení do Božieho kráľovstva. My teda nezrádzame Pána tým, že prijmeme Jeho nové dielo. My vlastne držíme krok s Jeho dielom.“

Po vypočutí jeho duchovného spoločenstva sa moje srdce ešte viac rozjasnilo. Tri etapy diela spolu úzko súvisia, každá z nich nadväzuje na predchádzajúcu a žiadna etapa diela nefunguje bez ostatných. Nie sú to práve tri etapy diela, ktoré vykonáva ten istý Boh? Zdá sa, že Jahve, Pán Ježiš a Všemohúci Boh sú skutočne tým istým Bohom. Vždy som si myslel, že katolícka cirkev je tá pravá cirkev, že len katolicizmus mohol spasiť duše a priviesť ich do kráľovstva nebeského, a že opustiť katolicizmus znamená zradiť Pána a prísť o šancu na spásu. Teraz som chápal, že to, čoho som sa držal, je len dielo vykúpenia, ktoré vykonal Pán Ježiš. Keby som prijal dielo súdu Všemohúceho Boha, šiel by som v stopách Baránka a nezradil by som Pána. Avšak keby som zostal v katolicizme a trval na spáse Pána Ježiša, potom by som v posledných dňoch nedostal Božiu spásu a nevstúpil by som do kráľovstva nebeského. Tu už som si bol v hĺbke srdca istý, že dielo súdu Všemohúceho Boha je nové Božie dielo v posledných dňoch. Potom Yongjin hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde o Božích menách, skrytých biblických príbehoch, o tom, ako Boh určuje koniec a konečný osud ľudstva atď. Po duchovnom spoločenstve som bol plný emócií. Toľko rokov som veril v Pána, ale nikdy som nepočul také dobré kázanie. Cítil som, že to, čo som v ten deň získal, bolo priveľké. V ten deň som pochopil viac ako za celé roky viery v Pána!

V ten deň mi Yongjin prečítal veľa slov Všemohúceho Boha. Pochopil som, že Všemohúci Boh vyjadril veľa právd a záhad, a v hĺbke duše som cítil, že slová Všemohúceho Boha boli hlasom Boha. Keď som sa v ten deň vrátil domov, prečítal som si úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „Niečo také nie je ťažké skúmať, každý z nás však musí poznať túto jednu pravdu: Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Z úryvku som pochopil, že aby som zistil, či je Všemohúci Boh zjavením Pána, musím pozrieť najmä na slová, ktoré vyjadril a dielo, ktoré vykonal. Ak dokáže vyjadriť pravdu a konať dielo spásy a očisty ľudstva, potom musí byť zjavením Pána. Pán Ježiš raz povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, jedine skrze Mňa.“ (Jn 14, 6) Teda nikto okrem Boha nedokáže vyjadriť pravdu, aby spasil ľudstvo. Potom som každý deň venoval chvíľku čítaniu slov Všemohúceho Boha. Za dva mesiace som pochopil mnoho ďalších vecí. Napríklad záhadu vtelenia a Božieho mena, rozdiel medzi Božím dielom a dielom ľudí, ako rozoznať pravých Kristov od falošných atď. Zistil som, že slová Všemohúceho Boha sú bohaté a rozmanité, čo mi otvorilo oči. Vtedy som sa pýtal: „Kto okrem navráteného Pána dokáže vyjadriť tak veľa právd a zjaviť toľko záhad? Pán sa vskutku vrátil a koná nové dielo súdu a očisty ľudstva.“ A teraz som si bol úplne istý, že dielo súdu Všemohúceho Boha je nové Pánovo dielo a Všemohúci Boh je Pánov návrat!

Pán Ježiš, v ktorého návrat som toľké roky dúfal, sa naozaj vrátil a ja som bol šťastný, že môžem prijať Božie dielo v posledných dňoch, hlavne, keď vezmem do úvahy, že títo bratia a sestri mi kázali toto evanjelium takmer rok. Počas toho obdobia som odolával a odmietal a nebyť Božieho milosrdenstva a spásy a bratov a sestier, ktorí mi dookola hlásali toto evanjelium, neprišiel by som vôbec pred Boha, preto som bol Bohu veľmi vďačný. No potom som si spomenul, že som sa na Božie dielo posledných dní nepozrel bližšie. Slepo som ho súdil a zatracoval, ba dokonca som ho v cirkvi zakázal, aby ho druhí nemohli skúmať. Keď som si na to spomenul, bolo mi to ľúto a neznášal som sa za to, že som bol príliš zaslepený, aby som Boha spoznal, nemal som bohabojné srdce a odolával som Mu. Nebol som presne ako farizeji, čo odolávali Pánovi Ježišovi? Sprvoti som sa nazdával, že o Pánovi čosi viem, keďže som roky študoval teológiu a slúžil Panovi. No ozaj som nečakal, že Pána „privítam“ takto. V tom okamihu som sa cítil neisto. Odolával som Pánovi a spáchal taký veľký hriech, tak ako sa ku mne Pán zachová? Padol som na kolená pred Bohom a modlil som sa, aby som vyznal svoje hriechy. „Všemohúci Boh, bol som príliš arogantný. Nepoznám Ťa, preto som Ti odolával a súdil tvoje dielo, zapečatil som cirkev a zakázal členom cirkvi hľadať a skúmať. Urobil som presne to, čo aj farizeji a zaslúžim si Tvoj trest. Nie som hodný Tvojej spásy!“ V tých dňoch som bol v neustálom stave ľútosti a úzkosti. Vždy, keď som si prečítal slová Všemohúceho Boha, ktoré odhaľujú odolávanie ľudí Bohu, bol som zúfalý. Mal som pocit, že som zatratený a že ma Boh nespasí. Neskôr som o svojom rozpoložení povedal bratom a sestrám a oni mi prečítali úryvok Božích slov, ktoré ma veľmi upokojili. Boh hovorí: „Každý človek, ktorý prijal dobytie Božími slovami, bude mať veľkú príležitosť na spásu. Božia spása každého z týchto ľudí bude dôkazom o Jeho veľmi veľkej zhovievavosti. Inak povedané, stretnú sa s maximálnou toleranciou. Ak sa ľudia vrátia z nesprávnej cesty a dokážu sa kajať, Boh im dá príležitosti na to, aby získali Jeho spásu. Keď ľudia prvýkrát vzdorujú Bohu, Boh ich netúži usmrtiť. Naopak, robí všetko pre to, aby ich zachránil. Ak niekto skutočne nemá priestor na spásu, Boh ho odvrhne. Boh sa nehrnie do trestania určitých ľudí, pretože chce zachrániť každého, koho možno zachrániť. Ľudí súdi, osvecuje a usmerňuje len slovami a nepoužíva palicu, aby ich usmrtil. Používanie slov v záujme spásy ľudí je účelom a zmyslom poslednej etapy konania diela.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste odložiť požehnania spojené s postavením a pochopiť Božiu vôľu, ktorou je spása človeka) Po prečítaní Božích slov mi jeden brat povedal: „Skazil nás satan, všetci máme skazené povahy a nemáme bohabojné srdcia. Keď vidíme, že Božie slová a dielo sa nezhodujú s našimi predstavami, budeme vzdorovať a odolávať, ľahko popierať a zatracovať. No keď pochopíme pravdu, dokážeme sa odvrátiť od nesprávnej cesty a úprimne sa kajať pred Bohom, Boh nám dáva šancu na spásu. Ale tí, ktorí sú tvrdohlaví, nekajajú sa a neoblomne odolávajú Bohu, sú Bohom zatratení a nakoniec budú potrestaní.“ Keď som to počul, veľmi ma to dojalo. Pomyslel som si: „Odolával som Bohu a konal veľké zlo, no Boh je ku mne aj tak milosrdný a spasí ma. Boh ma tak veľmi miluje! Do budúcna musím viac hlásať evanjelium a oplácať Božiu lásku a oznámiť veriacim dobrú správu o Pánovom príchode, aby aj oni počuli Boží hlas a privítali Pána.“ No a potom som začal šíriť evanjelium.

Raz som podal svedectvo o novom diele Všemohúceho Boha jednému veriacemu. Bol som prekvapený, že sa o tom dozvedel biskup. Zavolal mi a požiadal ma, aby som za ním prišiel. Pamätám sa, že keď som prišiel do kostola, pri dverách som stretol opáta, osemdesiatnika. Potajomky mi povedal, že biskup je veľmi proti mojej viere vo Východný Blesk a presvedčil ma, aby som biskupovi priznal svoje chyby a kajal sa a prosil ho, aby bol ku mne zhovievavý. Keď som to počul, bol som veľmi nahnevaný. Rýchlo som sa pomodlil k Bohu. „Všemohúci Boh! Dnes sa potýkam s týmto a neviem, ako sa k tomu postaviť. Prosím, ochráň ma a daj mi vieru a odhodlanie. Nech sa stane čokoľvek, prosím Ťa, aby si ma viedol, aby som nezišiel z pravej cesty.“ Po modlitbe som sa trochu upokojil. Pri stretnutí s biskupom sa ma najprv opýtal, či verím vo Východný blesk a ja som povedal, že áno. Veľmi sa nahneval a povedal: „Počul som, že si sa kedysi stretol s ľuďmi z Východného blesku, ale nič som si z toho nerobil. Mal som za to, že ako kňaz a teologický odborník, by si Východný blesk nikdy neprijal. Neverím, že si to naozaj urobil!“ Trpezlivo som mu veci vysvetlil. Povedal som: „Východný blesk som neprijal naslepo. Viac než pol roka som to študoval a prečítal väčšinu slov Všemohúceho Boha. Sú to slová, ktoré sú pravdou, veci, aké by človek nikdy nepovedal. A Všemohúci Boh je navrátený Pán…“ No skôr, než som to mohol dopovedať, biskup už horel netrpezlivosťou. Povedal: „Len pápež môže rozhodnúť, či je Východný blesk navráteným Pánom. Pápež sa vo veciach viery nemýli. Ak to uzná pápež, potom aj my. Ak to neuzná a povie, že Východný blesk je kacírstvo, tak ani my tomu nemôžeme veriť!“ Keď som to počul, pomyslel som si: „Pápež je tiež skazená ľudská bytosť. Ak nehľadá, nebude osvietený alebo osvetlený Duchom Svätým a nepochopí nové dielo Pána. Veríte v Pána, ale namiesto jeho slov slepo počúvate pápeža, človeka. Aká je táto viera v Pána? Nie je to len viera v človeka?“ S týmto vedomím som ďalej podával svedectvo o diele Všemohúceho Boha v posledných dňoch, ale on ma vôbec nepočúval. Povedal: „Pápež netvrdí, že Východný blesk je Pánovým dielom v posledných dňoch, preto tomu nemôžeme veriť. Či je to pravá cesta, závisí od rozhodnutia pápeža!“

To je pravda. Pôvodne som tiež uctieval pápeža a myslel si, že pápež zastupuje Pána, takže ho musím vo všetkom počúvať. No potom som si prečítal pár slov Všemohúceho Boha, ktoré zmenili môj názor na túto vec. Spomínam si na jeden úryvok, v ktorom sa píše. Všemohúci Boh hovorí: „Na svete existuje niekoľko veľkých náboženstiev a každé má svojho predstaviteľa alebo vodcu a nasledovníci sa nachádzajú v rôznych krajinách a regiónoch po celom svete. Takmer v každej krajine, či už je veľká alebo malá, sú zastúpené rozličné náboženstvá. Avšak bez ohľadu na to, koľko náboženstiev existuje na celom svete, všetci ľudia vo vesmíre nakoniec existujú pod vedením jedného Boha a ich existencia nie je riadená náboženskými predstaviteľmi alebo vodcami. To znamená, že ľudstvo nie je pod vedením žiadneho konkrétneho náboženského predstaviteľa alebo vodcu. Celé ľudstvo je vedené Stvoriteľom, ktorý stvoril nebo, zem a všetko, a ktorý tiež stvoril ľudstvo – to je skutočnosť. Hoci svet má niekoľko veľkých náboženstiev, nezáleží na tom, aké sú veľké, všetky existujú pod vládou Stvoriteľa a žiadne z nich nemôže prekročiť rozsah tejto nadvlády. Rozvoj ľudstva, výmena spoločnosti, rozvoj prírodných vied – všetko je neoddeliteľné od usporiadania Stvoriteľa a toto dielo nedokáže vykonať žiadny náboženský predstaviteľ. Náboženský predstaviteľ je iba vodcom určitého náboženstva a nemôže reprezentovať Boha, ani nemôže reprezentovať toho, kto stvoril nebo, zem a všetko. Náboženský predstaviteľ môže viesť všetkých v rámci celého náboženstva, ale nemôže rozkazovať všetkým stvoreniam pod nebom – to je všeobecne uznávaný fakt. Náboženský predstaviteľ je len vodcom a nemôže sa rovnať Bohu (Stvoriteľovi). Všetko je v rukách Stvoriteľa a nakoniec sa všetko vráti do rúk Stvoriteľa. Boh stvoril ľudstvo a bez ohľadu na náboženstvo sa každý človek vráti pod nadvládu Boha – to je neodvratné. Len Boh je Najvyšší medzi všetkými vecami a najvyšší vládca medzi všetkými stvoreniami sa musí tiež vrátiť pod Jeho nadvládu. Nezáleží na tom, aké má človek vysoké postavenie, tento človek nedokáže priviesť ľudstvo k vhodnému konečnému osudu a nikto nie je schopný roztriediť všetky veci podľa druhu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha) Z tohto úryvku som pochopil, že pápež je len vodca, stvorená bytosť, a nie zástupca Boha. Boh je Stvoriteľ. Stvoril všetky veci na svete, ako aj ľudské bytosti a doviedol ľudstvo do súčasnosti. Iba Boh má zvrchovanú moc nad osudom ľudstva a iba Boh môže vyjadriť pravdu pre spásu ľudí a priviesť nás do nádherného konečného osudu. Toto dielo nemôže vykonať žiadna stvorená bytosť, ani žiadny pápež či vodca. Hoci majú pápeži vysoké postavenie, sú to skazené ľudské bytosti. Nedokážu vyjadriť pravdu, a už vôbec nie konať dielo a spasiť ľudstvo, takže bez ohľadu na to, aké vysoké je ich postavenie, nemôžu zastupovať Boha. Ak Boh prichádza a koná nové dielo a oni nehľadajú, nebudú osvietení alebo osvetlení Duchom Svätým a nakoniec ich Boh opustí a odvrhne. Hlavní kňazi a farizeji v dávnych časoch mali tiež vysoké postavenie, ale keď prišiel Pán Ježiš konať dielo, nemali záujem hľadať, odolávali a zatratili Pána Ježiša a nakoniec ich Boh preklial a potrestal.

Potom mi biskup prikázal, aby som ľudí z Východného blesku viac nekontaktoval. Bol som proti, preto sa veľmi nahneval a povedal: „Potom ťa zbavujem funkcie opáta. Odovzdaj všetky účty kláštora a potom choď do suterénu a premýšľaj, čo si vykonal.“ Prekvapilo ma, čo povedal. Nečakal som, že ma prepustí tak rýchlo. Bol som trochu stratený. Kým som bol niekoľko rokov opátom, nech som išiel kamkoľvek, vždy sa okolo mňa točili kňazi a mnísi, počúvali moje slová a robili, čo som povedal. No keď ma biskup prepustil, vedel som, že už to nikdy nebude také isté. Myslel som aj na to, koľko práce ma stálo, aby som sa stal kňazom a opátom. Keď som začal nasledovať Všemohúceho Boha a rozhodol sa, už som viac nemohol byť kňazom ani opátom. Hoci som si už bol istý dielom Všemohúceho Boha v posledných dňoch, nemal som ešte odvahu úplne sa odstrihnúť od katolicizmu. Pomyslel som si: „Táto voľba nie je maličkosť. Predtým, než sa rozhodnem, si to musím dôkladne premyslieť.“ Neskôr som šiel do suterénu, ako ma požiadal biskup. Tam som stretol kňaza Zhaa ktorý tam mal premýšľať o svojom smilstve. Povedal som mu, že ma tu poslali, lebo som prijal dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Bol veľmi prekvapený, keď to začul. Vravel, že sa hriechu smilstva dopustil v okamihu slabosti, no ak by vyznal svoj hriech Pánovi, ešte stále mohol byť spasený. Môj problém považoval za vážnejší a povedal, že to je otázka viery, že ak veríme v niečo iné, nemôžeme vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Po dvoch či troch dňoch priviedol kňaž Wang do suterénu účtovníka, aby sme preverili účty. Keď sa na mňa kňaz Wang pozrel, videl som v jeho očiach opovrhnutie, a keď sa ma pýtal na účty, bolo to akoby vypočúval väzňa. Bolo to celé veľmi nepríjemné. Potom čo odišli, som sa cítil o to viac ponížený a nešťastný. Ležal som v posteli a myslel som na to, ako som viedol kláštor a všetci sa ku mne vždy správali veľmi úctivo. Bolo jedno, do ktorej hostiteľskej rodiny som šiel, kňazi a mnísi ma bez vyzvania prišli privítať a hostiteľ mi s nadšením pripravil ovocie na pohostenie. Kňazi a mnísi sa vždy tešili na moje kázne a pri diskusii o práci zvyčajne čakali na moje rozhodnutie. Často som organizoval ich prácu a oni ma počúvali a poslúchali. No teraz, po tom, čo ma prepustili, hľadeli na mňa zvrchu a nerešpektovali ma a v suteréne som sa nemal s kým porozprávať. Ako sa mohli veci tak zmeniť od čias, keď som bol opátom? Potom som si pomyslel, že ak sa rozhodnem nasledovať Všemohúceho Boha, už nikdy nebudem mať možnosť užívať si život opáta, a všetko postavenie a radosť, ktoré som z toho mal, budú preč. Táto myšlienka ma trochu sklamala. No potom som si pomyslel: „Všemohúci Boh je skutočne navrátený Pán Ježiš. Ak nebudem nasledovať Všemohúceho Boha len pre postavenie a pôžitok, som ešte stále ten, čo skutočne verí v Boha? Môže ma Boh ešte stále spasiť?“ Ozaj som nevedel, ktorým smerom sa vybrať a moje srdce sa veľmi sužovalo. Padol som na kolená a modlil sa k Bohu, žiadal Ho, aby ma viedol, aby mi už viac nekázalo postavenie a povesť a aby som vedel kráčať v Božích šľapajách. Po modlitbe som si spomenul na úryvok Božích slov, ktoré mi čítali bratia a sestry: „Boh sa pokoril na takú úroveň, že koná svoje dielo v týchto nečistých a skazených ľuďoch a zdokonaľuje túto skupinu ľudí. Boh sa stal telom nielen preto, aby žil a jedol medzi ľuďmi, viedol ich a dával im to, čo potrebujú. Dôležitejšie je, že koná svoje mocné dielo spásy a podmanenia na týchto neznesiteľne skazených ľuďoch. Prišiel do srdca veľkého červeného draka, aby zachránil týchto najskazenejších ľudí, aby sa všetci ľudia mohli zmeniť a obnoviť. Nesmierne ťažkosti, ktoré Boh znáša, nie sú len ťažkosti, ktoré znáša vtelený Boh, ale predovšetkým ide o to, že Duch Boží trpí extrémnym ponížením – pokoruje sa a skrýva sa natoľko, že sa stáva obyčajným človekom. Boh sa vtelil a vzal na seba podobu tela, aby ľudia videli, že má normálny ľudský život a normálne ľudské potreby. To stačí ako dôkaz, že Boh sa do značnej miery ponížil. Duch Boží sa uskutočňuje v tele. Jeho Duch je vysoký a veľký, ale On berie na seba podobu obyčajného, zanedbateľného človeka, aby konal dielo svojho Ducha. Kvalita, pochopenie, zmysel, ľudskosť a životy každého z vás ukazujú, že ste skutočne nehodní prijať Božie dielo tohto druhu. Naozaj nie ste hodní, aby Boh znášal také ťažkosti kvôli vám. Boh je veľký. Je najvyšší a ľudia sú nízki, a predsa na nich stále pracuje. Nielenže sa vtelil, aby sa staral o ľudí a hovoril k nim, ale dokonca žije spolu s ľuďmi. Boh je taký pokorný, taký milý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie) Je to pravda, žiadna krajina neodoláva Bohu viac ako Čína. Boh sa vtelil v krajine veľkého červeného draka, aby prehovoril a konal dielo, ale prenasledovala a očierňovala Ho komunistická strana a zatratili a odvrhli Ho náboženské kruhy. Boh je najvyšší a vznešený, a predsa podstúpil veľké poníženie a prišiel na zem a Boh robí všetko pre našu spásu. Vtedy som pochopil, že Boh je skutočne pokorný a milý! Potom som si pomyslel, ako som len chcel využívať výhody postavenia, ako sa mi páčilo, že ma ostatní obdivujú a vzhliadajú ku mne, a hoci som vedel, že som našiel Božie dielo, stále som nebol ochotný vzdať sa svojho postavenia a nasledovať Boha. Či to nebolo poznanie pravej cesty, ale úmyselné odolávanie? Nebolo to jednoducho bezohľadné? Keď som si to uvedomil, cítil som vinu a hanbu. A vtedy som bol zároveň pripravený vzdať sa svojej pozície.

O pár dní za mnou prišiel bratranec, aby ma presvedčil a aby som sa zamyslel. Vravel, že ak sa nebudem kajať, biskup ma vylúči z cirkvi. Keď som to počul, bol som v šoku. V živote som nepočul o exkomunikácii v tejto cirkvi. Vtedy som si pomyslel: „Ak ma vylúčia, členova cirkvi, ktorých poznám a celá diecéza ma odvrhne.“ Keď bratranec odišiel, bojoval som sám so sebou. Od chvíle, keď som uveril v Pána, mi nikdy nenapadlo, že by ma mohli exkomunikovať. Počas tých dní som o týchto veciach neustále premýšľal. Vždy, keď som v Biblii videl proroctvá o Božom diele v posledných dňoch, myslel som na bratov a sestry, ktorí podali svedectvo o diele Všemohúceho Boha a na úryvok z Božích slov, ktoré som čítal. Tieto scény sa mi premietali v mysli ako film. Všemohúci Boh je navrátený Pán a ja Ho neprestanem nasledovať! Ale pri pomyslení na odchod z cirkvi alebo na vylúčenie som sa nevedel rozhodnúť.

Neskôr prišiel do suterénu biskup a spýtal sa, ako mi ide spytovanie. Keď videl, že naďalej verím vo Všemohúceho Boha, bol veľmi nešťastný a povedal: „Tvoja viera vo Východný blesk nie je banalita. Musíš sa sám seba spytovať. Ak dokážeš úprimne spoznať sám seba, kajať sa a odmietnuť Východný blesk, zabudneme na tvoj prehrešok a môžeš ďalej vykonávať funkciu opáta.“ Keď biskup odišiel, kňaz Zhao, ktorý tam bol, tiež prišiel, aby ma presvedčil. Povedal: „Musíš napísať výsledok svojho spytovania. Ak to napíšeš dobre, budeš ďalej opátom. Ak to nenapíšeš, biskup ťa nepustí!“ Keď som to počul, došlo mi, že biskup mi dal ultimátum, a ak by som nenapísal, k čomu som pri spytovaní došiel, prišiel by som o funkciu opáta a čakalo by ma vylúčenie z cirkvi. Z toho pomyslenia mi bolo trochu smutno. Hoci som vedel, že by som si mal vybrať Všemohúceho Boha, stále som sa trochu zdráhal opustiť svoju pozíciu. Bolo to bolestivé obdobie, preto som úpenlivo volal k Bohu, vraviac: „Všemohúci Boh, dnes ma čaká moja konečná voľba. Prosím, veď ma, aby som sa rozhodol správne.“ Po modlitbe som si spomenul na úryvok Božích slov, ktoré mi čítali bratia a sestry. Boh hovorí: „Boh istotne nikdy nezačne inde. Boh uskutoční toto: Jeho zásluhou všetci ľudia v celom vesmíre prídu pred Neho a budú uctievať Boha na zemi. Jeho dielo na iných miestach ustane a ľudia budú nútení hľadať pravú cestu. Bude to ako s Jozefom: všetci prišli k nemu, pretože on mal jedlo, a klaňali sa mu, pretože on mal potravu. Aby sa ľudia vyhli hladomoru, budú nútení hľadať pravú cestu. Celé náboženské spoločenstvo bude trpieť veľkým hladom, a iba Boh dneška je prameňom živej vody, prameňom, ktorý nikdy nevyschne a ktorý má slúžiť človeku. Ľudia sa na Neho budú obracať a budú od Neho závisieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tisícročné kráľovstvo je tu) To bola pravda. Teraz sú cirkvi všade spustošené a chýba im dielo Ducha Svätého. Biskupi a kňazi kážu bez svetla a rozprávajú len o teologických teóriách a náboženských učeniach alebo žiadajú ľudí, aby dodržiavali náboženské rituály a pravidlá vytvorené ľuďmi. Ale lipnutie na nich neponúka ani najmenší prínos a osvetu pre životy ľudí a všetci žijú v kolobehu páchania hriechu, vyznania hriechu a opätovného zhrešenia. Nech sa akokoľvek snažíš, problém hriechu nevyriešiš. Ani duchovní sa nevedia zdržať zjavných hriechov, ako je krádež obetných darov a smilstvo, presne ako kňaz Zhao, ktorý bol v suteréne so mnou, a nehanbil sa, že spáchal taký veľký hriech. Degenerácia takéhoto rozsahu bola úbohá. Dnešný katolicizmus bol iba stojatým rybníkom! Cirkev Všemohúceho Boha bola iná. Pri každom stretnutí sme čítali slová Všemohúceho Boha a to nám pomáhalo pochopiť pravdu, prinášalo to do našich životov úžitok a prospech. Keby som sa nedržal diela Všemohúceho Boha a nezískal pravdu vyjadrenú Bohom v posledných dňoch, nikdy by som neušiel hriechu. Každý deň by som bol nezvratne zviazaný hriechom. Aký zmysel by mala podpora ostatných v náboženstve? Potom som si spomenul na pár Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Kristus je bránou človeka do kráľovstva počas posledných dní a nikto Ho nemôže obísť. Boh môže človeka zdokonaliť len prostredníctvom Krista. Veríš v Boha, preto musíš prijať Jeho slová a podriadiť sa Jeho ceste. Nemôžeš myslieť len na získanie požehnania a zároveň nedokázať prijať pravdu a život. Kristus prichádza počas posledných dní, aby všetci, ktorí v Neho skutočne veria, mohli dostať život. Jeho dielo smeruje k uzavretiu starého veku a otvoreniu nového a je to cesta, na ktorú sa musia vydať všetci, ktorí vstúpia do nového veku. Ak Ho nedokážeš prijať a namiesto toho Ho odsudzuješ, rúhaš sa alebo Ho dokonca prenasleduješ, potom budeš naveky horieť a nikdy nevstúpiš do kráľovstva Božieho. Tento Kristus je totiž vyjadrením Ducha Svätého, vyjadrením Boha. Je to Ten, koho Boh poveril svojím dielom na zemi. A preto hovorím, že ak nedokážeš prijať všetko, čo robí Kristus posledných dní, rúhaš sa Duchu Svätému. Trest pre tých, ktorí sa rúhajú Duchu Svätému, poznajú všetci. Zároveň ti vravím, že ak odporuješ Kristovi posledných dní, ak si Ho zavrhol, nikto za teba nebude niesť dôsledky. Od tohto dňa navyše nebudeš mať ďalšiu šancu získať Boží súhlas. Aj keď sa budeš snažiť svoju chybu odčiniť, už nikdy neuvidíš Božiu tvár. Neodporuješ totiž človeku a nezavrhuješ len nejakú bezvýznamnú bytosť, ale Krista. Vieš, aké to bude mať dôsledky? Neurobíš malú chybu, ale dopustíš sa ťažkého zločinu. Preto radím každému, aby pred pravdou neceril tesáky a ľahkomyseľne nekritizoval, pretože len pravda ti môže dať život a nič len pravda ti umožní znovu sa narodiť a opäť zočiť tvár Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života) Všemohúci Boh nám dáva pravdu, cestu a život. Tieto pravdy sú jediným spôsobom ako byť očistený a spasený. Že som mohol prijať pravdu vyjadrenú Všemohúcim Bohom a nájsť spôsob ako zmeniť svoju skazenú povahu, bolo skutočne Božím velebením a milosťou. Ak sa rozhodnem ostať v katolicizme, s túžbou užívať si postavenie a odmietnem Božiu spásu v posledných dňoch, Boh by ma navždy odsúdil a úplne by som stratil šancu na spásu! Bol by som ako bývalí veľkňazi a farizeji. Medzi židmi mali vysoké postavenie a tešili sa vysokej mienke a podpore od všetkých, no keď Pán Ježiš prišiel, dobre vedeli, že slová Pána Ježiša majú autoritu a moc, aby však ochránili svoje postavenie a príjmy, odmietli prijať spásu Pána Ježiša, ba dokonca Ho pribili na kríž a napokon ich Boh preklial a navždy potrestal. V tom momente som vedel, že nemôžem ísť v šľapajach farizejov! Prijal som dielo Všemohúceho Boha, užil si polievanie a dostatok Božieho slova. Mohol som sa nad sebou rozjímať v Božom slove, nájsť príčinu svojho hriechu a pochopil som, ako sa očistiť od skazenosti. Iba takto som mohol dosiahnuť spásu a získať Božie schválenie. Nebolo to snáď cennejšie a zmysluplnejšie ako mať vysoké postavenie? Pri tom pomyslení sa mi rozjasnilo srdce. Jasne som videl, že v náboženstve nie je nič, na čom by stálo za to lipnúť a už som v tom nemusel dlhšie zotrvávať. Preto som sa vzdal funkcie kňaza a opáta a rezolútne sa rozhodol odísť.

Hoci som počas tých pár dní v suteréne trpel istými ťažkosťami, vedenie a usmernenie Božím slovom mi pomohlo pochopiť, že sa nemám usilovať o postavenie, ba ani Boh to neschvaľuje, a cítil som, že cesta predo mnou je jasná. V minulosti som si myslel, že chápanie Biblie a teológie znamená poznanie Boha. Neuvedomil som si, že teologické teórie, ktorým som rozumel, boli len predstavy a domnienky o Bohu. Vôbec sa nezhodovali s pravdou. Boli neprekonateľnou prekážkou, kvôli ktorej som sa vymedzoval voči Bohu a odolával Božiemu dielu, čím som sa stával ešte arogantnejším a samospravodlivejším, bez pokory, aby som hľadal Boha alebo sa Ho bál. Nebyť milosrdenstva Všemohúceho Boha, bolo by pre mňa nemožné prijať Jeho spásu! Aj vtedy, keď som túžil po postavení a pôžitku a nevedel som, čo si vybrať, Boh použil svoje slová, aby ma osvietil a veľakrát ma nasmeroval a viedol ma k tomu, aby som odložil svoje postavenie a držal krok s Jeho dielom. Bez Božej starostlivosti a podpory by som sa nikdy k Bohu nemohol vrátiť. To je dôvod, prečo je Božia láska praktická a skutočná.