Linda, Taliansko

V roku 2020 ma vodcovia poverili, aby som prevzala zodpovednosť za prácu v oblasti umeleckého dizajnu. Spočiatku som videla, že vodcovia často sledovali postup mojej práce a zisťovali si, v akom je stave. Obávala som sa, že v nej nájdu pochybenia, a potom ma orežú alebo prepustia. Preto som pracovala nadčasy, aby som sa naučila vytvárať obrázky a zlepšila si svoju odbornú úroveň. Taktiež som často sledovala, ako všetky tímy napredujú v štúdiu a ako im ide tvorba obrázkov. Keď som objavila odchýlky, pohotovo som svojim bratom a sestrám pomáhala. Do roku 2021 sa práca na evanjeliu čoraz viac zintenzívňovala, a ja som už dobre poznala všetky aspekty práce, takže vodcovia ma už nesledovali tak bedlivo ako na začiatku. Na samom začiatku som si často pripomínala, že bez ohľadu na to, či niekto sleduje a dohliada na moju prácu, alebo nie, musím dobre konať svoju povinnosť. Nemôžem sa pri tom správať prefíkane a klamlivo, ani povrchne. Avšak po nejakom čase som videla, že je potrebné urobiť veľa práce a keď sa pri každej úlohe vyskytli problémy, všetky si vyžadovali čas a úsilie na vyriešenie. Začala som trochu pociťovať únavu. Pomyslela som si: „Teraz ma už vodcovia nesledujú a nekontrolujú tak podrobne. Ak svoju prácu urobím dobre, veľa ľudí si to nevšimne. Ak ju neurobím dobre, nikto ma nebude karhať. Nemala by som sa príliš unavovať. Koniec koncov, aj keď budem trochu lenivá, nikto na to nepríde. Načo toľko trpieť?“ Potom som v sledovaní práce dosť poľavila. Namiesto toho, aby som sa na ňu pýtala raz za týždeň ako kedysi, pýtala som sa už len raz za dva či tri týždne. Neskôr som zistila, že jeden tím nedosahoval v odbornom štúdiu dobré výsledky. Niekedy stanovený smer štúdia a zhrnutie odchýlok nezodpovedali potrebám väčšiny a po určitom čase štúdia nikto nevykazoval žiadny zjavný pokrok. Ja som však nechcela venovať čas riešeniu tohto problému. Problém som presunula na vedúcu tímu a požiadala som ju, aby ho sledovala a vyriešila. Nečakala som, že vedúca tímu povie: „V poslednom čase si sa veľmi nezaujímala o to, ako prebieha odborné štúdium. Aj mne chýbalo bremeno. To je dôvod, prečo štúdium tímu neprinieslo dobré výsledky a bratia a sestry neurobili veľký pokrok.“ V duchu som sa obhajovala: „Vari to teraz nesledujem? Ak tvoj tím nedosahuje dobré výsledky v štúdiu, je to predovšetkým tvoja zodpovednosť ako vedúcej tímu.“ Len tak som poznamenala: „Tak to teda spoločne napravme a získajme vstup,“ a povrchne som to odbila. Neskôr som v práci objavila sériu problémov a chcela som zorganizovať zhrnutie práce. Potom som si však pomyslela: „Zhrnutie práce si vyžaduje pochopenie ťažkostí a odchýlok, ktorým bratia a sestry čelili vo svojej odbornej práci. Tiež sa nad tým treba zamyslieť, aby sa našiel smer a cesta k zlepšeniu. Je to naozaj psychicky vyčerpávajúce. Radšej to zhrnutie neurobím. V každom prípade sa na tieto veci nikto nepýta a nikto by nevedel, či som ho urobila.“ Takto som to ešte chvíľu odkladala. Pozerala som sa, ako sa problémy, ktoré sa vyskytli pri tvorbe obrázkov mojich bratov a sestier, nezlepšovali. V srdci som si robila výčitky. Už som objavila problémy, ale neriešila som ich, pretože som sa nimi nechcela zaťažovať. Takéto konanie bolo povrchné! Nekonala som žiadnu reálnu prácu! Uvedomila som si, že môj stav počas tohto obdobia bol nesprávny a vyhľadala som si niekoľko Božích slov k tejto téme, ktoré som si prečítala.

Všemohúci Boh hovorí: „Len mechanicky vykonávať svoju povinnosť je veľké tabu. Ak svoju povinnosť vždy vykonávaš mechanicky, potom nemáš ako konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni. Ak chceš vykonávať svoju povinnosť s oddanosťou, najprv musíš vyriešiť svoj problém s mechanickým vykonávaním činnosti. Hneď ako si to všimneš, mal by si situáciu napraviť. Ak si popletený, nikdy si nedokážeš všimnúť problémy, vždy len mechanicky vykonávaš činnosť a robíš veci povrchne, potom nebudeš mať ako dobre konať svoju povinnosť. Preto musíš do svojej povinnosti vždy vložiť svoje srdce. Príležitosť, aby ľudia konali svoju povinnosť, sa naskytne len ťažko! Keď im Boh dá šancu, no oni sa jej nechopia, potom je táto príležitosť stratená – a aj keby si neskôr chceli takúto príležitosť nájsť, nemusí sa už znova naskytnúť. Božie dielo na nikoho nečaká a ani príležitosti vykonávať svoju povinnosť. … V súčasnosti nie je veľa príležitostí vykonávať povinnosť, takže sa ich musíš chopiť, keď môžeš. Práve vtedy, keď čelíš povinnosti, musíš vynaložiť úsilie; teda vtedy sa musíš obetovať, vydať sa Bohu a vtedy sa od teba vyžaduje, aby si zaplatil cenu. Nič si nenechávaj pre seba, nemaj žiadne postranné úmysly, nedávaj si žiadny priestor na manévrovanie ani si nenechávaj zadné dvierka. Ak si nechávaš priestor na manévrovanie, si vypočítavý alebo si úskočný a ulievaš sa, potom určite odvedieš mizernú prácu. Predpokladajme, že povieš: ‚Nikto ma nevidel, ako som bol úskočný a ulieval sa. Aké skvelé!‘ Aký je to druh myslenia? Myslíš si, že si prekabátil ľudí aj Boha? Vie však Boh v skutočnosti, čo si urobil, alebo nie? Vie. V skutočnosti každý, kto s tebou nejaký čas komunikuje, spozná tvoju skazenosť a podlosť, a hoci to možno nepovie priamo, v srdci si o tebe urobí úsudok. Je veľa ľudí, ktorí boli zjavení a vyradení, pretože mnohí iní ľudia im porozumeli. Keď všetci prezreli ich podstatu, odhalili týchto ľudí takých, akí sú, a vyhodili ich. Takže, či už sa ľudia usilujú o pravdu alebo nie, mali by konať svoju povinnosť dobre a podľa svojich najlepších schopností; mali by použiť svoje svedomie pri konaní praktických vecí. Môžeš mať nedostatky, ale ak dokážeš byť efektívny pri vykonávaní svojej povinnosti, nebudeš vyradený. Ak si stále myslíš, že si v poriadku, že určite nebudeš vyradený, ak stále neuvažuješ o sebe ani sa nesnažíš spoznať sám seba a ignoruješ svoje riadne úlohy, ak si stále povrchný, potom keď Boží vyvolený národ s tebou naozaj stratí trpezlivosť, odhalí ťa takého, aký si, a s najväčšou pravdepodobnosťou budeš vyradený. Je to preto, lebo ťa všetci prezreli a stratil si svoju dôstojnosť a integritu. Ak ti nikto nedôveruje, ako by ti mohol dôverovať Boh? Boh podrobne skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca: takémuto človeku by rozhodne nemohol dôverovať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) To, o čom hovoril Boh, bol presne môj stav. Presne takto som pristupovala k svojej povinnosti. Keď sa niekto pozeral, vynaložila som viac úsilia, ale keď na mňa nikto nedohliadal, správala som sa prefíkane a klamlivo a konala som povrchne. Spomenula som si na čas, keď vodcovia často sledovali moju prácu. Vtedy som sa bála, že ak nebudem robiť reálnu prácu, vodcovia na to prídu a prepustia ma. V dôsledku toho som si svoju povinnosť plnila dosť iniciatívne. Často som sledovala prácu rôznych tímov a mnoho ráz som bratov a sestry usmerňovala a pomáhala im zlepšovať kvalitu obrázkov, ktoré vytvárali. Avšak, keď vodcovia prestali pravidelne sledovať moju prácu, začala som konať povrchne. Myslela som si, že aj keby som bola trochu lenivá, nikto by o tom nevedel a neutrpeli by tým moja povesť ani postavenie. Preto som sa nezameriavala na sledovanie práce ani na dohliadanie na ňu či na riešenie skutočných problémov. To spôsobilo, že moji bratia a sestry boli pri výkone svojich povinností nedbanliví a pomalí a neustále sa objavovali problémy. Vedúca tímu mi pripomenula, že tieto problémy súviseli s tým, že som sa o prácu nezaujímala, ale ja som o sebe nielenže neuvažovala, dokonca som problém presunula na ňu a sťažovala som sa, že si svoju povinnosť vykonáva povrchne. Naozaj mi chýbal rozum! Pri konaní svojej povinnosti som bola prefíkaná a klamlivá. Šetrila som úsilím, kde sa dalo, a leňošila som, kedykoľvek som mohla. Prácu cirkvi som nepovažovala za niečo vážne. Aj keď som na nejaký čas vodcov obalamutila, Boh všetko podrobne skúma a ja som Ho nemohla oklamať. Keby som aj naďalej konala tak povrchne, nielenže by som premrhala svoju integritu a dôstojnosť, skôr či neskôr by som bola zjavená a prepustená za to, že nerobím reálnu prácu. V tej chvíli som si konečne uvedomila, aké závažné dôsledky má moje povrchné konanie povinnosti.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Čo znamená ‚zastať si svoju povinnosť‘? Znamená to, že bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa ľudia stretnú, nevzdajú sa svojej práce, nestanú sa dezertérmi a neutečú pred zodpovednosťou. Robia všetko, čo môžu. To znamená zastať si svoju povinnosť. Povedzme napríklad, že si dostal za úlohu niečo urobiť a nikto ťa pri tom nesleduje, nedohliada na teba ani ťa nepoháňa. Ako by vyzeralo zastanie si svojej povinnosti? (Treba prijať Božie podrobné skúmanie a žiť v Jeho prítomnosti.) Prijať Božie podrobné skúmanie je prvý krok; to je jedna časť. Druhou časťou je konať svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou. Čo musíš urobiť, aby si ju dokázal konať celým svojím srdcom a mysľou? Musíš prijať pravdu a uviesť ju do praxe; to znamená, že musíš prijať všetko, čo Boh požaduje, a podriadiť sa tomu; musíš sa k svojej povinnosti postaviť tak, ako by si sa postavil k svojim osobným záležitostiam, bez toho, aby ťa niekto sledoval, dohliadal na teba, kontroloval, či to robíš správne, ustavične ťa poháňal, dozeral na to, čo robíš, alebo ťa dokonca orezával. Musíš si pomyslieť: ‚Vykonávanie tejto povinnosti je moja zodpovednosť. Je to moja úloha, a keďže mi bola zverená a boli mi povedané princípy a ja som ich pochopil, budem v tom cieľavedome pokračovať. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som to urobil dobre.‘ Musíš v konaní tejto povinnosti vytrvať a nenechať sa obmedzovať žiadnou osobou, udalosťou ani vecou. To znamená zastať si svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou a toto je podoba, akú by ľudia mali mať. Čím teda musia byť ľudia vybavení, aby si zastali svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou? Najprv musia mať svedomie, aké by mali mať stvorené bytosti. To je minimum. Okrem toho musia byť aj oddaní. Aby človek mohol prijať Božie poverenie, musí byť oddaný. Človek musí byť úplne oddaný jedine Bohu a nemôže byť polovičatý ani sa vyhýbať zodpovednosti; konať na základe vlastných záujmov alebo nálad je nesprávne – to nie je oddanosť. Čo znamená byť oddaný? Znamená to, že vykonávaš svoje povinnosti a nie si ovplyvňovaný ani obmedzovaný svojou náladou, prostredím ani inými ľuďmi, udalosťami a vecami. Musíš si pomyslieť: ‚Prijal som toto poverenie od Boha; On mi ho dal. Toto mám robiť, takže to budem robiť rovnako ako svoje vlastné záležitosti, akýmkoľvek spôsobom, ktorý prinesie dobré výsledky, s dôrazom na to, aby bol Boh spokojný.‘ Keď si v takomto stave, nielenže ťa ovláda tvoje svedomie, ale je v tebe prítomná aj oddanosť. Ak sa uspokojíš len s dokončením úlohy, neusiluješ sa o efektivitu ani o dosiahnutie výsledkov a máš pocit, že stačí jednoducho vynaložiť všetko svoje úsilie, potom je to len plnenie štandardu ľudského svedomia a nedá sa to považovať za oddanosť. Oddanosť Bohu je vyšší požadovaný štandard ako štandard svedomia. Nie je to len otázka vynaloženia všetkého úsilia; musíš do toho vložiť aj celé svoje srdce. V srdci musíš svoju povinnosť vždy považovať za svoju prácu, niesť bremeno za túto úlohu, pociťovať výčitky, ak urobíš najmenšiu chybu alebo si v stave, v ktorom konáš nedbanlivo, a musíš cítiť, že si takto nemôžeš počínať, pretože si tým u Boha vytváraš veľký dlh. Ľudia, ktorí majú skutočne svedomie a rozum, vykonávajú svoju povinnosť, akoby to bola ich vlastná práca, bez ohľadu na to, či ich niekto sleduje alebo na nich dohliada. Či je s nimi Boh spokojný a bez ohľadu na to, ako sa k nim Boh správa, vždy od seba prísne vyžadujú, aby svoje povinnosti vykonávali dobre a splnili poverenie, ktoré im Boh zveril. To sa nazýva oddanosť. Nie je to vyšší štandard ako štandard svedomia? Keď ľudia konajú podľa štandardu svedomia, sú často ovplyvnení vonkajšími vecami alebo si myslia, že stačí do svojej povinnosti vložiť všetko úsilie; úroveň čistoty nie je taká vysoká. Avšak, keď hovoríme o oddanosti a o schopnosti oddane si zastať svoju povinnosť, úroveň čistoty je vyššia. Nejde len o vynakladanie úsilia; vyžaduje si to, aby si sa do svojej povinnosti vložil celým srdcom, mysľou a telom. Aby si dobre vykonával svoju povinnosť, musíš niekedy zniesť trochu fyzických ťažkostí. Musíš zaplatiť cenu a venovať všetky svoje myšlienky vykonávaniu svojej povinnosti. Bez ohľadu na to, akým okolnostiam čelíš, neovplyvnia tvoju povinnosť ani ťa nezdržia pri jej vykonávaní a si schopný uspokojiť Boha. Aby si to dokázal, musíš byť schopný zaplatiť cenu. Musíš zanechať svoju telesnú rodinu, osobné záležitosti a vlastný záujem. Tvoja márnivosť, pýcha, pocity, telesné pôžitky a dokonca aj veci ako najlepšie roky tvojej mladosti, tvoje manželstvo, tvoja budúcnosť a tvoj osud – toho všetkého sa musíš vzdať a zanechať to a musíš ochotne dobre vykonávať svoju povinnosť. Potom dosiahneš oddanosť, a ak budeš žiť takto, budeš mať ľudskú podobu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Keď som uvažovala nad Božími slovami, cítila som sa naozaj zahanbene. Predtým som si vždy myslela, že som schopná znášať utrpenie a platiť cenu pri výkone svojej povinnosti. Teraz ma prostredie zjavilo a ja som konečne videla, že vernosť, ktorú som v minulosti prejavovala, bola len ilúzia. Bolo to len preto, lebo niekto na mňa dohliadal a sledoval moju prácu a ja som sa bála, že ak nebudem dobre konať svoju povinnosť, budem orezaná alebo dokonca prepustená, iba z týchto dôvodov som len neochotne prejavila trochu vernosti, aby som sa ochránila. Len čo nikto nekontroloval ani nesledoval moju prácu, začala som byť povrchná, prefíkaná a klamlivá. Tí, ktorí sú svojej povinnosti naozaj verní, ju berú ako svoju zodpovednosť, a pri jej plnení sú schopní prijať Božie podrobné skúmanie. Bez ohľadu na to, ako sa mení okolité prostredie, alebo či existujú ľudia, ktorí dohliadajú na ich prácu alebo ju sledujú, vždy do nej vkladajú celé svoje srdce a dušu, aby ju konali čo najlepšie. Hoci vodcovia teraz často nesledovali moju prácu, toto prostredie bolo pre mňa skúškou. Nemohla som naďalej konať povrchne. Musím prijať Božie podrobné skúmanie, plniť si svoju vlastnú zodpovednosť a skutočne sa zhostiť tejto práce. Pomyslela som na to, ako sa vo všetkých tímoch vyskytli nejaké problémy, a bratia a sestry nerobili žiadny zjavný pokrok. Musela som všetkých rýchlo zorganizovať, aby zhrnuli odchýlky a prediskutovali osvedčené cesty praktizovania. Týmto spôsobom by sa zvýšila odborná úroveň mojich bratov a sestier a len vtedy by pri konaní svojich povinností dosiahli lepšie výsledky. Neskôr som pochopila skutočné ťažkosti jednotlivých vedúcich tímov a zhrnula som problémy, ktoré som videla. Našla som aj niekoľko skúsených bratov a sestier, ktorí sa zúčastnili na zhrnutiach a diskutovali o spôsoboch riešenia problémov. Všetci hovorili, že takéto zhrnutie je vynikajúce a veľa z neho získali. Neskôr som pohotovo sledovala prácu každého tímu a udržiavala si o nej prehľad. Keď som zistila odchýlky, včas som ich napravila. Výsledky práce boli o niečo lepšie ako predtým.

Spočiatku som si myslela, že môj postoj k povinnosti sa trochu zmenil, ale keďže moja skazená povaha mala extrémne hlboké korene, po čase som opäť začala žiť v stave povrchnosti. V septembri 2021 ma cirkev poverila funkciou nadriadenej pre prácu polievania. Vtedy som sa rozhodla, že túto povinnosť budem konať dobre, a tak som usilovne pracovala na tom, aby som sa oboznámila s detailmi práce a pochopila ich, a naučila sa príslušné princípy. Často som chodila spať veľmi neskoro. Keďže som nikdy predtým nebola za túto prácu zodpovedná, aj po niekoľkých dňoch oboznamovania sa som si s niektorými úlohami stále nevedela dať rady. Cítila som sa pod veľkým tlakom. Obávala som sa, že ak sa vodkyňa príde informovať o práci, nebudem vedieť na nič odpovedať. Čo by si o mne pomyslela? Nemyslela by si, že na túto prácu nestačím? Keď som na to pomyslela, ešte usilovnejšie som sa oboznamovala s prácou a osvojovala si princípy. Keď sa vodkyňa prišla informovať o práci, vedela, že som túto prácu práve prevzala, a tak ma len vyzývala, aby som sa čo najrýchlejšie oboznámila s rôznymi pracovnými úlohami, a vôbec ma nekarhala. Nesmierne sa mi uľavilo, akoby mi z srdca spadol obrovský kameň. Myslela som si, že vodkyňa na mňa nemá zvlášť vysoké nároky, takže som sa nemusela tak ponáhľať s oboznamovaním sa s prácou. V tom čase som bola veľmi unavená a teraz som si mohla trochu oddýchnuť. Neskôr som sa už nesnažila rýchlo pochopiť prácu každého tímu, ani som sa nesústredila na osvojovanie si princípov. Len som si myslela, že sa môžem postupne učiť a študovať, keď sa budem zúčastňovať na práci, a to bude stačiť. Keď som mala voľno, počúvala som chválospevy a dokonca som si našla niekoľko zábavných svetských klipov, aby som sa uvoľnila. Neskôr vodkyňa postupne zistila, že niekoľko vedúcich tímov, za ktorých som zodpovedala, nerobilo reálnu prácu a to zdržiavalo prácu cirkvi. Na moje prekvapenie som si týchto problémov ani nebola vedomá. Výsledky práce v tom období neboli dobré, ale ja som sa dôkladne nezamýšľala nad tým, kde problémy vznikajú, a ani som nehľadala riešenie s ostatnými bratmi a sestrami. To znamenalo, že problémy zostávali dlho nevyriešené.

Onedlho nato ma preradili, pretože som od začiatku do konca na prácu nadriadenej jednoducho nestačila. Vtedy som sa cítila ako s dierou v srdci. Bola som úzkostlivá a nepokojná. Hoci mi vodkyňa povedala, že ma prepustili len preto, lebo som na túto prácu nestačila, v srdci som vedela, že za posledných pár mesiacov som svoju povinnosť konala povrchne a neurobila som takmer žiadnu reálnu prácu. Určite som si zaslúžila byť prepustená. Keď som si to pomyslela, pocítila som v srdci akúsi neopísateľnú tieseň. Prečítala som si tieto Božie slová: „To, ako by si mal zaobchádzať s Božím poverením, je mimoriadne dôležité. Je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo ti Boh zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si prijať svoj trest. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia plnia poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najvyššia zodpovednosť človeka a je to rovnako dôležité ako samotný jeho život. Ak berieš Božie poverenia na ľahkú váhu, je to najvážnejšia zrada Boha. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty. Ľudia musia dôkladne porozumieť, ako zaobchádzať s Božími povereniami, a prinajmenšom musia pochopiť: keď Boh zveruje človeku poverenia, povyšuje ho tým, preukazuje mu osobitnú milosť, je to najslávnejšia z vecí a všetko ostatné možno opustiť – dokonca aj svoj vlastný život –, ale Božie poverenia sa musia dokončiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Keď som uvažovala nad Božími slovami, cítila som, akoby ma Boh tvárou v tvár odhaľoval. Najmä keď som si prečítala, ako Boh hovorí: „nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si prijať svoj trest,“ „je to najvážnejšia zrada Boha,“ a „mal by si byť prekliaty,“ tieto slová mi prebodli srdce ako ostrá dýka. Cítila som sa nesmierne zronená a plná sebaobviňovania. Uvedomila som si, že cirkev ma poverila funkciou nadriadenej, aby mi dala príležitosť na výcvik. Bola to aj moja zodpovednosť. Mala som prejaviť ohľad na Božie úmysly, venovať všetku svoju silu a zaplatiť akúkoľvek cenu, aby som túto povinnosť konala dobre. Ja som však k svojej povinnosti pristupovala obzvlášť neúctivo. Aby som sa vyhla tomu, že nebudem vedieť odpovedať na otázky, keď sa vodkyňa príde informovať o práci, a následne budem orezaná alebo prepustená, venovala som mimoriadnu starostlivosť a úsilie oboznámeniu sa s rôznymi aspektmi práce. Avšak neskôr, keď som videla, že sa vedúca nepýtala veľmi podrobne, začala som zneužívať situáciu a bola som prefíkaná a klamlivá. Neponáhľala som sa s oboznamovaním sa s prácou a ešte menej som sa sústredila na riešenie skutočných problémov. Pri plnení svojej povinnosti som bola pomalá a neochotná, ležérna a neponáhľala som sa a naplno som sa oddávala telesným pôžitkom. Spomenula som si na sestru Liu Xin, ktorá bola tiež zodpovedná za prácu na polievaní. Ani ona predtým nikdy nebola za túto prácu zodpovedná. Avšak k svojej povinnosti pristupovala vždy svedomito a zodpovedne. Sústredila sa na pochopenie a riešenie skutočných problémov, a po dvoch mesiacoch už bola schopná konať nejakú reálnu prácu. Ja som však túto povinnosť konala už tri mesiace a stále som sa do práce poriadne nedostala. Nedokázala som odhaliť ani taký vážny problém, ako že vedúci tímov nekonajú reálnu prácu a zdržiavajú prácu na polievaní. To bolo vážne zanedbanie mojich povinností! Jedla a pila som toľko Božích slov a prijala som Božiu milosť, keď ma Boh pozdvihol a ustanovil za nadriadenú. Ja som sa však pri každej príležitosti správala prefíkane a klamlivo a vyhýbala som sa konaniu reálnej práce. V dôsledku toho sa práca cirkvi oneskorila a bola hatená. Predtým, keď som bola nadriadenou, som bola prefíkaná, klamlivá a povrchná; teraz som robila presne to isté. Čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som cítila výčitky a vinu. Tak som sa pomodlila k Bohu: „Drahý Bože, nekonala som dobre svoju povinnosť a zdržiavala som prácu cirkvi. Veľmi to ľutujem a nechcem už takto pokračovať. Drahý Bože, prosím, veď ma, aby som sa z tohto zlyhania poučila. Chcem sa kajať.“

Neskôr som nad touto otázkou stále dookola premýšľala: Prečo som Boha vždy proti svojej vôli klamala a podvádzala? Aká povaha ma ovládala? Raz som si počas duchovnej pobožnosti prečítala tieto Božie slová: „Ak si vo svojej povinnosti neustále povrchný, aký je to problém? Je to problém, ktorý sa týka tvojej ľudskej prirodzenosti. Iba ľudia bez svedomia alebo ľudskej prirodzenosti sú neustále povrchní. Myslíte si, že ľudia, ktorí sú vždy povrchní, sú spoľahliví? (Nie.) Sú takí nespoľahliví! Ten, kto koná svoju povinnosť povrchne, je nezodpovedný človek, a ten, kto je nezodpovedný vo svojich činoch, nie je čestný človek – je to nedôveryhodný človek. Bez ohľadu na to, akú povinnosť koná, nedôveryhodný človek je povrchný, pretože jeho charakter nie je na požadovanej úrovni, nemiluje pravdu a určite nie je čestný človek. Môže Boh zveriť čokoľvek nedôveryhodným ľuďom? Rozhodne nie. Pretože Boh podrobne skúma hlbiny ľudských sŕdc, na konanie povinností vôbec nepoužíva zradných ľudí; Boh žehná len čestným a koná dielo len na tých, ktorí sú čestní a milujú pravdu. Vždy keď zradný človek vykonáva povinnosť, je to opatrenie, ktoré urobil človek, a je to chyba človeka. Ľudia, ktorí sú radi povrchní, nemajú svedomie ani rozum, ich ľudská prirodzenosť je zlá, sú nedôveryhodní a takí nespoľahliví.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Z Božieho plánu riadenia má najväčší prospech človek) „Pri plnení svojich povinností sú odhalení všetci ľudia – len dajte nejakému človeku nejakú povinnosť a onedlho bude odhalené, či ide o čestného človeka alebo o človeka, ktorý klame, a či je to milovník pravdy. Tí, ktorí milujú pravdu, dokážu vykonávať svoje povinnosti úprimne a podporujú dielo Božieho domu; tí, ktorí pravdu nemilujú, ani najmenej nepodporujú dielo Božieho domu a sú pri vykonávaní svojich povinností nezodpovední. Tým, ktorí vidia veci jasne, je to okamžite zrejmé. Nikto, kto vykonáva svoju povinnosť zle, nie je milovníkom pravdy ani čestným človekom; všetci takíto ľudia budú zjavení a vyradení. Aby ľudia vykonávali svoje povinnosti dobre, musia mať zmysel pre zodpovednosť a pocit tiaže. Takto bude dielo rozhodne vykonané správne. Obavy vyvoláva len to, keď niekto nemá zmysel pre bremeno alebo pre zodpovednosť alebo zmysel pre zodpovednosť, keď ho treba ku všetkému nabádať, je neustále povrchný a pri problémoch sa snaží vinu hodiť na niekoho iného, čo vedie k oneskoreniu riešenia. Možno prácu v takom prípade stále vykonať dobre? Môže vykonávanie povinnosti takéhoto človeka priniesť nejaké výsledky? Nechce urobiť žiadnu z úloh, ktoré pre neho boli naplánované, a keď vidí, že iní potrebujú pri svojej práci pomoc, ignoruje ich. Urobí trochu práce, len keď dostane rozkaz, len keď ide do tuhého a nemá na výber. Toto nie je vykonávanie povinnosti – je to námezdná práca! Robotník pracuje pre zamestnávateľa, robí dennú prácu za dennú mzdu, hodinovú prácu za hodinovú mzdu; čaká na plácu. Bojí sa urobiť niečo, čo jeho šéf nevidí, bojí sa, že za nejakú prácu nedostane odmenu, vždy pracuje, len aby sa nepovedalo – čo znamená, že nie je oddaný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Božie slová sa dotkli môjho srdca. Pochopila som, že pri výkone svojej povinnosti som bola neustále prefíkaná a klamlivá. Príčinou toho bola jednoducho moja príliš klamlivá povaha. Podľa mňa ľudia, ktorí sa vedeli len ponoriť do tvrdej práce a nevedeli myslieť na seba, boli príliš naivní a príliš úprimní. Na druhej strane ľudia, ktorí si dokázali uprostred zhonu nájsť čas na leňošenie, ktorí vedeli intrigovať a podvádzať, aby oklamali ostatných, tí boli tí naozaj chytrí. Preto som aj ja takto konala svoju povinnosť. Keď ma vodcovia bedlivo sledovali a kontrolovali, konala som ju s nasadením. Avšak, len čo ma nikto nesledoval, začala som sa oddávať telesným pôžitkom a nerobila som prácu, ktorú som mala. Robila som jednu vec, keď sa ľudia pozerali, a inú, keď boli otočení chrbtom. Oklamala som všetkých svojich bratov a sestry a presvedčila som ich, že nesiem značné bremeno. V skutočnosti som sa za ich chrbtom naplno oddávala telesným pôžitkom a nerobila som takmer žiadnu reálnu prácu. Ozaj som bola celkom úskočná a nečestná! Pomyslela som si na ľudí vo svete, ktorí pred šéfom predstierajú, že dokážu znášať utrpenie a pracujú zo všetkých síl, ale len čo tam šéf nie je, stávajú sa prefíkanými a klamlivými. Používajú intrigy, aby klamali, a nemajú žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť. Pre nich je zisk na prvom mieste. Ja som k svojej povinnosti pristupovala rovnako. Nerozmýšľala som nad tým, ako dobre konať svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha; neustále som brala ohľad na svoje vlastné záujmy. Bola som prefíkaná a klamlivá a prácu som robila len naoko, klamala som a podvádzala ostatných. Pri dôležitých úlohách som zanedbávala svoje povinnosti. V dôsledku toho som bránila a zdržiavala prácu cirkvi. Nekonala som svoju povinnosť. Bola som nájomnou silou, robotníčkou. Predtým som si myslela, že byť za chrbtom ľudí prefíkaná a klamlivá je celkom chytré, ale teraz som konečne videla, že nečestní ľudia nie sú chytrí. Sú opovrhnutiahodní a pochabí. Spoliehať sa pri konaní povinnosti na klamlivú povahu ma mohlo len urobiť čoraz prefíkanejšou. Mohlo ma to len prinútiť čoraz viac vzdorovať a odolávať Bohu a stratiť normálnu ľudskú prirodzenosť. Pri takomto spôsobe života som nemala ani kúsok integrity či dôstojnosti. To, že ma teraz odvolali, som si spôsobila sama. Ak by som stále nečinila pokánie, nakoniec by som nedokázala dobre konať žiadnu povinnosť a nezískala by som žiadnu pravdu. Mohla by som byť len zjavená a vyradená Bohom!

Neskôr som jedla a pila Božie slová, aby som hľadala cestu praktizovania v súvislosti so svojimi problémami. Prečítala som si tieto Božie slová: „Pri plnení svojej povinnosti robia ľudia v skutočnosti to, čo by mali robiť. Ak to robíš pred Bohom, ak svoju povinnosť vykonávaš a podriaďuješ sa Bohu s čestným postojom a so srdcom, nebude tento postoj oveľa správnejší? Ako by si ho teda mal uplatňovať vo svojom každodennom živote? ‚Uctievanie Boha so srdcom a čestne‘ sa musí stať tvojou realitou. Vždy, keď chceš byť lajdácky a urobiť niečo mechanicky, vždy, keď chceš konať úskočne a byť lenivý, a vždy, keď si nesústredený alebo by si sa radšej zabával, mal by si zvážiť toto: ‚Som nedôveryhodný, keď sa takto správam? Vykonávam svoje povinnosti celým srdcom? Nie som vari týmto konaním oddanný? Keď takto konám, plním poverenie, ktoré mi Boh zveril?‘ Takto by mal si o sebe uvažovať. Čo by si mal urobiť, ak zistíš, že si pri vykonávaní svojej povinnosti stále povrchný, že nie si oddaný a že si Bohu ublížil? Mal by si povedať: ‚V tej chvíli som vycítil, že niečo nie je v poriadku, no nepovažoval som to za problém; jednoducho som to nedbanlivo prehliadol. Až doteraz som si neuvedomoval, že som bol naozaj povrchný a nedokázal som prevziať zodpovednosť. Naozaj nemám svedomie a rozum!‘ Našiel si problém a niečo si o sebe zistil – takže teraz sa musíš otočiť! K vykonávaniu povinnosti si zaujal nesprávny postoj. Staval si sa k tomu nedbanlivo ako k práci navyše a nevložil si do toho svoje srdce. Keď budeš znova takýto povrchný, musíš sa modliť k Bohu, aby ťa mohol disciplinovať a karhať. Také musí byť tvoje odhodlanie pri vykonávaní povinnosti. Len potom sa môžeš naozaj kajať. Môžeš sa otočiť, len keď budeš mať čisté svedomie a zmenený postoj k vykonávaniu povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Cesta vpred spočíva len v častom čítaní Božích slov a rozjímaní o pravde) Z Božích slov som pochopila, že ľudia by mali mať pri konaní svojej povinnosti čestný postoj. Len čestní ľudia môžu byť verní Bohu a sú hodní dôvery. Presne ako Noe, ktorý pristupoval k Božiemu povereniu s bohabojným a úprimným srdcom. Hoci pri stavbe archy čelil mnohým ťažkostiam a bol veľmi unavený, nikdy nebral ohľad na svoje vlastné záujmy a nikdy nepočítal svoje zisky a straty. Namiesto toho celým svojím srdcom premýšľal nad tým, ako čo najrýchlejšie splniť Božie poverenie. Aj keď ho nikto nesledoval, stále dokázal prejavovať ohľad na Boží úmysel a verne si plnil svoju povinnosť 120 rokov. Noe bol človek s pravou ľudskou prirodzenosťou. Nemôžem sa porovnávať s Noemom, ale z Božích slov a Noemovej skúsenosti som pochopila cestu praktizovania. Odvtedy som musela konať svoju povinnosť s čestným srdcom a pri tom sa pravidelne preverovať. Keď som si uvedomila, že konám povrchne, musela som sa modliť k Bohu a vedome vzdorovať sama sebe. Bez ohľadu na to, či niekto sledoval moju prácu alebo na ňu dohliadal, vždy som musela prijať Božie podrobné skúmanie a dobre konať svoju povinnosť. Tiež som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma karhal a disciplinoval, ak budem opäť konať povrchne alebo podvádzať.

Neskôr som v cirkvi polievala nováčikov. Niekedy bola vedúca tímu trochu zaneprázdnená a nemohla sledovať moju prácu, a ja som stále mala chuť byť povrchná. Myslela som si: „Je únavné polievať nováčikov. Nie je to tak, že každý problém sa dá vyriešiť niekoľkými slovami a je to. Musím zaplatiť dosť vysokú cenu. Keďže vedúca tímu nesleduje moju prácu, nebude vedieť, či som trochu lenivá. Nájdem si nejaký čas na odpočinok, a nebude to veľký problém, ak sa problémy nováčikov vyriešia o deň či dva neskôr.“ Keď som takto premýšľala, okamžite som si uvedomila, že tento postoj je nesprávny. Aj keď vedúca tímu nesledovala moju prácu, Boh všetko podrobne skúma. Nemohla som už byť prefíkaná a klamlivá ani podvádzať. Musím k svojej povinnosti pristupovať s čestným srdcom a vynaložiť na ňu všetko svoje úsilie. Preto som pohotovo podporila a pomohla nováčikom, ktorí sa nemohli pravidelne zhromažďovať. Keď niektorí nováčikovia neodpovedali na moje správy, snažila som sa ich kontaktovať rôznymi spôsobmi. Tým, že som ich podporovala a pomáhala im, postupne krôčik po krôčiku sa mnoho nováčikov vrátilo k pravidelným zhromaždeniam. Výsledky mojej povinnosti boli oveľa lepšie ako predtým a pri takomto praktizovaní som sa cítila naozaj pokojne. Odteraz sa chcem pri konaní svojej povinnosti často skúmať a používať pri nej svoje srdce a čestný postoj. Vďaka Bohu!