V júni 2021 som v cirkvi dohliadala na prácu s videom. Vzhľadom na zvýšené pracovné zaťaženie ma požiadali, aby som dohliadala ešte na jednu skupinu. Pomyslela som si: „Mám dosť práce s tým, čo mám teraz. Ak mám zvládnuť ešte viac, nebudem unavenejšia a zaneprázdnenejšia?“ Vedela som však, že bratia a sestry v skupine sú s touto prácou oboznámení. Boli v nej dobrí a efektívne si plnili povinnosti. Nezdalo sa, že by následná práca vyžadovala príliš veľa času alebo úsilia, tak som súhlasila. Spočiatku som sa z času na čas pýtala na stav práce. Napríklad či normálne pokračujú a či má niekto v práci ťažkosti. Hoci som vedela, že by som sa mala pozrieť na podrobnosti, spomenula som si, že mám aj iné veci, na ktorých musím pracovať. Snažiť sa pochopiť detaily každej skupiny mi pripadalo ako príliš veľa práce. Keďže práca skupiny prebiehala normálne, nepotrebovala som veľa času, aby som všetko pochopila. Navyše tam bol aj vedúci skupiny. Bratia a sestry si spoľahlivo plnili svoje povinnosti. Už roky sa nevyskytli žiadne veľké problémy. Nemusela som si robiť starosti. Keby som ich menej sledovala, asi by to bolo v poriadku. A tak, keď prišla reč na prácu tejto skupiny, takmer som sa na ňu nepýtala.

Po viac ako dvoch mesiacoch mi jeden z bratov poskytol spätnú väzbu. Povedal, že s dvoma videami, ktoré táto skupina vytvorila, boli problémy. Ak by ich iné sestry nenašli včas, zdržalo by to prácu. Najprv som tomu neverila. Ale potom mi brat poslal niekoľko snímok obrazovky s problémami videa. Naozaj tam boli problémy. Členovia skupiny mali vážne ťažkosti pri plnení svojich povinností. Prečo som to nevedela? Túto prácu som vykonávala niekoľko mesiacov. Ale nepozerala som sa na to, ako to ide. Nechala som to bežať samé. Nevedela som, ako si členovia skupiny plnia svoje povinnosti. Uvedomila som si, že tieto problémy boli spôsobené mojím nedostatkom praktickej práce. Keď som sa na to pozrela, zistila som, že na ich prácu celý čas nikto nedohliadal, takže svoju povinnosť vykonávali na základe skúseností. A nikto neniesol bremeno. A keď bolo práce priveľa, tak ju odflákli. Aj keď kontrolovali videá, len ich prechádzali a nedokázali nájsť problémy. Tvárou v tvár tomu všetkému som sa cítila veľmi rozrušená. Tieto chyby nebolo ťažké nájsť. Keby som riadne sledovala prácu tejto skupiny, vedela by som o nich. Bola som taká nezodpovedná. Zamyslela som sa nad sebou. Pýtala som sa samej seba, prečo som posledné tri mesiace ignorovala ich prácu?

Neskôr som si toto prečítala v Božom slove: „Falošní vodcovia sa nikdy neoboznamujú s postupom práce skupinových vedúcich a nevenujú tomu pozornosť. Neoboznamujú sa, nesledujú a ani sa nesnažia pochopiť vstup do života týchto vedúcich a ďalších ľudí zodpovedných za dôležité úlohy v skupine, ich postoj k práci, povinnostiam, viere, pravde a Bohu. Falošní vodcovia sa nezoznamujú so zmenami ani pokrokom členov cirkvi a nevenujú pozornosť rôznym problémom, ktoré sa môžu v priebehu ich práce objaviť. O vplyve chýb a odchýlok týchto členov na dielo cirkvi v rôznych aspektoch projektu a na Božích vyvolených nevedia už vôbec nič. Falošní vodcovia nevedia ani to, či sa prípadné chyby a odchýlky vyriešili. Ak nerozumejú podrobnostiam týchto situácií, v prípade, že sa objavia problémy, zostávajú veľmi pasívni. Falošní vodcovia sa vlastne vôbec nezaujímajú o tieto podrobnosti. Svoju úlohu považujú za hotovú vo chvíli, keď sa dohodnú so skupinovými vedúcimi a odovzdajú im všetku prácu. Veria, že tým je ich úloha splnená a žiadne následné problémy sa ich netýkajú. Keďže falošní vodcovia nedokážu dohliadať na vedúcich jednotlivých skupín, usmerňovať ich a sledovať ich činnosť, keďže si v týchto oblastiach neplnia svoje zodpovednosti, práca vyjde nazmar. Takto to vyzerá, ak je vodca alebo pracovník nedbanlivý. Boh hľadí do samého vnútra človeka; no keďže ľuďom táto schopnosť pri práci chýba, je potrebné, aby boli ešte usilovnejší a pozornejší a aby často navštevovali miesto, kde sa práca vykonáva. Len tak môžu na veci dohliadať, kontrolovať, a usmerňovať ich. Len takým spôsobom sa im podarí zabezpečiť, aby práca v cirkvi prebiehala normálne. Je zrejmé, že falošní vodcovia sú vo svojej práci nezodpovední, a táto nezodpovednosť sa začína už pri organizovaní práce. Nikdy nedohliadajú, nesledujú a nedávajú rady. Vedie to k tomu, že niektorí vedúci zostávajú vo svojich pozíciách, hoci na svoju prácu jednoducho nestačia a nie sú schopní riešiť rozličné problémy, ktoré vznikajú. Nakoniec sa projekty odkladajú, mnohé problémy zostávajú nevyriešené a dielo je zničené. Je to dôsledkom toho, že falošní vodcovia nerozumejú skupinovým vedúcim, nedokážu na nich dohliadať a sledovať ich činnosť. Celá táto situácia je zapríčinená tým, že falošní vodcovia zanedbávajú svoje povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (3)) V Božích slovách som videla, ako falošní vedúci zanedbávajú povinnosti a nerobia skutočnú prácu. Myslia si, že keďže každá skupina má svojho vedúceho, môžu k tomu pristupovať ľahostajne. To spôsobuje problémy v cirkevnej práci. Falošní vedúci navonok nerobia zlo. Ale preto, že sú nezodpovední voči cirkevnej práci, ovplyvňuje to priebeh rôznych druhov prác a nepriamo narúša cirkevnú prácu. Boh od vedúcich vyžaduje, aby načas kontrolovali prácu. Tým sa zabezpečí pokrok diela Božieho domu. Je to povinnosť vedúcich a pracovníkov. Avšak odkedy som prevzala prácu tejto skupiny, myslela som si, že vedúci skupiny je tam a všetko prebieha normálne. Z tohto dôvodu som k tomu pristupovala ľahostajne. Nekontrolovala som ich ani som ich nesledovala. Nepozerala som sa na medzery v pracovných postupoch, takže keď začali poľavovať a flákať svoje povinnosti, nevšimla som si to. Na základe vlastných predstáv a myslenia som si myslela, že pracujú prakticky a seriózne a že sú dôveryhodní. Takže som mala pocit, že vôbec nemusím sledovať ich prácu. Ale to spôsobilo škodu a narušenie mojej povinnosti. Prostredníctvom Božieho slova som videla, že som bola nedbanlivá a že som bola falošná vedúca. Hoci som nechcela robiť zlo, pretože som nerobila praktickú prácu, odchýlky a problémy, ktoré sa mohli nájsť, sa vôbec neriešili. Pri práci s videom sa vyskytli problémy, ktoré boli dôsledkom mojej nezodpovednosti a zanedbávania mojej povinnosti. Aj keď iní na problémy včas prišli a vážnejším škodám sa predišlo, napriek tomu si to vyžiadalo veľa práce, aby sa tieto problémy prepracovali a odstránili. Videla som, že som svoju povinnosť flákala. Ušetrila som čas a energiu tým, že som nemusela dohliadať ani sledovať, ale zdržalo to napredovanie cirkevnej práce. A opätovné prerábanie všetkého zaberalo čas ostatným. Konala som zlo a narúšala prácu cirkvi. Keď som to videla, bála som sa. Zamyslela som sa nad sebou. Prečo som k tomu tak dlho ľahostajne pristupovala a neuvedomovala som si to?

Neskôr som s Božím slovom získala poznanie o dôvodoch, prečo som nerobila praktickú prácu. Všemohúci Boh hovorí: „Falošní vodcovia nevenujú pozornosť jednotlivým vedúcim, ktorí nevykonávajú im pridelenú prácu alebo zanedbávajú svoje povinnosti. Domnievajú sa, že stačí vybrať nejakého vedúceho a všetko bude v poriadku; že ten sa postará o všetky pracovné záležitosti a že ich jedinou úlohou je raz za čas zorganizovať stretnutie, pričom nie je potrebné dohliadať na prácu, informovať sa o jej priebehu ani priložiť ruku k dielu. … Falošní vodcovia nie sú schopní skutočne pracovať a ani prácu skupinových vodcov a vedúcich neberú vážne. Iných ľudí vnímajú len optikou vlastných dojmov a predstáv. Keď falošní vodcovia vidia, že sa niekto na určitú dobu osvedčil, uveria, že tento človek bude dobrý navždy, že sa nezmení; neveria nikomu, kto hovorí, že s danou osobou je nejaký problém, a akékoľvek upozornenia spojené s ňou ignorujú. Myslíte si, že sú falošní vodcovia hlúpi? Nuž, sú hlúpi a nerozumní. Čo ich robí hlúpymi? Slepo vkladajú do ľudí dôveru a predpokladajú, že ak si raz nejakého človeka vybrali, tento človek zložil prísahu a sľub a v slzách sa modlil, znamená to, že je spoľahlivý a keď sa zhostí diela, nikdy v budúcnosti s ním nebudú problémy. Falošní vodcovia nechápu ľudskú prirodzenosť a nevnímajú skutočné rozpoloženie skazeného ľudstva. Hovoria: ‚Ako by sa niekto mohol zmeniť k horšiemu, keď bol raz vybraný za vedúceho? Ako by sa mohol niekto, kto pôsobí tak oddane a spoľahlivo, vyhýbať práci? To predsa nie je možné, však? Veď je taký bezúhonný.‘ Keďže falošní vodcovia si to takto predstavujú a príliš dôverujú vlastnej intuícii, vedie to napokon k tomu, že nedokážu včas vyriešiť mnohé problémy, ktoré v cirkevnej práci vznikajú. Tiež im to bráni v rýchlej výmene a preradení daného vedúceho. Sú to falošní vodcovia v dobrej viere. A o čo tu teda ide? Má prístup falošných vodcov k ich práci niečo spoločné s nedbanlivosťou a povrchnosťou? V prvom rade vidia veľkého červeného draka, ako zúrivo uväzňuje Boží vyvolený národ, a tak, aby zostali v bezpečí, náhodne si vyberú niekoho, kto bude mať na starosti dielo, a veria, že tým sa problém vyrieši a že mu viac nemusia venovať pozornosť. Čo si však myslia vo svojich srdciach? ‚Toto prostredie je také nepriateľské, mal by som sa na chvíľu ukryť.‘ Nie je to azda prahnutie po fyzickom pohodlí? Veľkým zlyhaním falošných vodcov je aj to, že rýchlo začnú dôverovať ľuďom na základe vlastných predstáv. A k tomu vedie nepochopenie pravdy, však? Ako Božie slovo odhaľuje podstatu skazeného ľudstva? Prečo by mali ľuďom dôverovať, keď Boh im nedôveruje? Boh ľudí neposudzuje podľa zjavu, ale neustále sleduje ich srdcia. Prečo by teda falošní vodcovia mali byť takí bezstarostní, keď súdia iných a vkladajú do nich svoju dôveru? Nie sú falošní vodcovia príliš namyslení? Myslia si: ‚Určite som tohto človeka neposúdil zle, takže by s ním nemali byť žiadne problémy, ktoré by som prehliadol; určite to nie je niekto, kto sa len tak poneviera, rád sa zabáva a neznáša tvrdú prácu. Je absolútne spoľahlivý a dôveryhodný. A určite sa nezmení; veď ak by sa zmenil, potom by to znamenalo, že som sa v ňom musel mýliť, či nie?‘ Čo je to za logiku? Si nejaký odborník? Máš röntgenové oči? Máš takúto špeciálnu schopnosť? Ak by si s týmto človekom žil rok alebo dva, dokázal by si vidieť, kým naozaj je, ak by vhodné prostredie úplne neodhalilo jeho prirodzenosť-podstatu? Ak by takých ľudí neodhalil Boh, mohol by si s nimi žiť bok po boku tri alebo aj päť rokov a stále by si mal problém rozpoznať ich prirodzenosť-podstatu. Platí to ešte viac, ak ich vídaš a si s nimi v kontakte iba sporadicky. Slepo im dôveruješ na základe letmého dojmu alebo pozitívnej spätnej väzby od niekoho iného a takýmto ľuďom sa opovažuješ zveriť prácu v cirkvi. Nie si v tomto ohľade mimoriadne slepý? Nekonáš impulzívne? A keď falošní vodcovia takto konajú, nie je to od nich vrcholne nezodpovedné?“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (3)) Božie slovo odhaľuje: falošní vedúci sú leniví, nevedomí a hlúpi. Svoje názory nezakladajú na Božom slove, ale na svojich predstavách a nápadoch. Napriek tomu si myslia, že vidia ľudí jasne. Ľahkovážne dôverujú komukoľvek a prácu nechávajú úplne na nich. Zatiaľ sa na to vykašlú a tešia sa z vlastného postavenia. Čítaním Božieho slova som si uvedomila, že som bola lenivá a hlúpa vedúca, ktorú Boh opisuje. Kvôli lenivosti som si vždy myslela, že mám príliš veľa práce a že sledovať prácu každej skupiny by bolo príliš únavné. Preto som kontrolovala prácu jednej skupiny a zvyšok som nechala na niekoho iného. Myslela som si, že ak bude práca normálne napredovať, nebudem jej musieť venovať čas. V rámci svojej povinnosti som šetrila každý kúsok námahy, ktorú som mohla. Moja funkcia bola supervízorka, ale flákala som to. Tak nezodpovedné. Takisto som bola samoľúba. Na základe vlastnej predstavivosti som si myslela, že všetci v skupine pracujú dobre. Takže si nemusím robiť starosti. Myslela som si, že budú naďalej dobre pracovať, aj keď to nebudem sledovať. A tak som niekoľko mesiacov nesledovala žiadnu ich prácu, čo spôsobilo, že sa objavili problémy. Nevidela som veci jasne, ani som nepoznala pravdu, napriek tomu som si verila a myslela som si, že tí, ktorým som dôverovala, nemôžu urobiť nič zlé. Bola som príliš arogantná a hlúpa. Vyvolalo to vo mne výčitky svedomia. Uvedomila som si, že rozhodujúce je, aby som sa k ľuďom a svojej povinnosti správala podľa Božích slov. Hľadala som príslušné časti Božieho slova, aby som našla spôsob, ako si plniť svoju povinnosť.

Neskôr som si to prečítala v Božom slove. „Keďže falošní vodcovia nerozumejú stavu napredovania práce, nedokážu pohotovo identifikovať a už vôbec nie riešiť problémy, ktoré v rámci toho vznikajú, čo často vedie k opakovaným omeškaniam. Keďže ľudia nechápu princípy určitej práce a nenájde sa nikto vhodný, kto by za ňu niesol zodpovednosť alebo by ju riadil, tí, ktorí ju vykonávajú, často prepadajú negativizmu a pasivite a vyčkávajú, čo vážne ovplyvňuje priebeh práce. Ak by si vodca plnil svoje povinnosti – riadil by prácu, zabezpečoval jej kontinuitu, poháňal ľudí a našiel by človeka, ktorý sa vyzná v riadení projektu, práca by postupovala rýchlejšie a nebola by predmetom opakovaných omeškaní. Preto je potrebné, aby vodcovia pochopili skutočný stav práce a porozumeli mu. Veľmi dôležité je samozrejme aj to, aby vedeli a mali prehľad o tom, ako práca napreduje, pretože napredovanie ide ruka v ruke s efektívnosťou práce a dosahovaním výsledkov. Ak falošní vodcovia nemajú prehľad o výsledkoch, ktoré sa majú prácou v cirkvi dosiahnuť a situáciu buď nesledujú alebo na veci nedohliadajú, potom sa pokrok v cirkevnej práci určite spomalí. Je to spôsobené tým, že väčšina ľudí, ktorí vykonávajú povinnosti, sú prirodzene leniví, nemajú zmysel pre zodpovednosť, často sú negatívni a pasívni a ich prístup je povrchný. Ak sa má práca v cirkvi vykonávať dobre, ale nie je tam nikto so zmyslom pre zodpovednosť a schopnosťou riadiť, kontrolovať a disciplinovať ľudí alebo sa nimi zaoberať, potom bude úroveň efektivity práce prirodzene veľmi nízka a výsledky práce budú nedostatočné. Ak to jasne nevidia ani vodcovia a pracovníci, potom sú hlúpi a slepí. Preto je kľúčové, aby sa vodcovia a pracovníci okamžite zaoberali priebehom práce, sledovali ho a oboznámili sa s ním. Ľudia majú sklon k zaháľaniu a preto je dôležité, aby ich vodcovia a pracovníci viedli, motivovali a sledovali. Ak nikto nemá aktuálny prehľad o postupe práce, môžu mať tendenciu poľaviť, zlenivieť a byť povrchní. Takýto prístup môže závažne ovplyvniť priebeh a účinky práce. Vychádzajúc z takýchto situácií, kvalifikovaný vodca alebo pracovník by mal včas sledovať každý úsek práce, analyzovať problémy, s ktorými sa ľudia pri vykonávaní svojich povinností stretávajú a ktoré treba vyriešiť, a aktívne hľadať také riešenia problémov, aby sa podarilo dosiahnuť lepšie výsledky. Vodca by mal mať v týchto záležitostiach jasno. Pre správne plnenie si povinností sa nesmiete správať ako falošný vodca, ktorý urobí niečo povrchne a potom si myslí, že si svoju povinnosť splnil.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová ukázali cestu, ako si plniť svoju povinnosť. Ako vedúci alebo supervízori musíme niesť bremená v rámci našej povinnosti, nie túžiť po pohodlí. Musíme prevziať zodpovednosť, sledovať a kontrolovať veci včas. Musíme sa starať o stavy a povinnosť tých, ktorí sa podieľajú na práci, včas nájsť odchýlky a napraviť ich. Viete, ľudia ešte nie sú dokonalí a majú skazené povahy. Takže keď sú v dobrom stave, môžu pracovať svedomito a efektívne. To však neznamená, že sú úplne spoľahliví. Keď sú ich stavy abnormálne alebo žijú na základe skazených pováh, budú veci nedobrovoľne flákať a narušovať cirkevnú prácu. Preto, ako si ľudia plnia svoje povinnosti, vedúci, pracovníci a nadriadení musia kontrolovať prácu. Keď sa vyskytnú problémy, musia ich včas zvrátiť. To je zodpovednosť vedúcich pracovníkov. Keď som to pochopila, začala som sledovať prácu tejto skupiny a pravidelne som chodila na ich stretnutia. Keď som našla problémy, predniesla som ich vedúcemu skupiny. Neskôr sme spoločne diskutovali o pracovnom pláne a postupe práce skupiny a všetku prácu sme dokončili v plánovanom čase. Taktiež sme zredukovali počet zamestnancov len na tých, ktorí boli potrební, aby sme dokázali prerozdeliť povinnosti ostatných podľa potreby. S týmto praktizovaním som sa cítila oveľa pokojnejšie. Tiež som sledovala svoju vlastnú prácu oveľa svedomitejšie ako predtým. Takže teraz som si myslela, že praktizujem pravdu a dosahujem nejakú zmenu. Neskôr však nastala nová situácia, ktorá ma odhalila.

Onedlho sa moja pracovná záťaž výrazne zvýšila a musela som stráviť veľa času dokončovaním jednej úlohy. Myslela som si, že som predtým podrobne sledovala prácu každej skupiny a veci boli teraz stabilnejšie. Pýtať sa na detaily každej skupiny by zabralo veľa času. Ak by som to urobila, dostala by som sa pod príliš veľký tlak, čo sa týka časového rozvrhu. Rozmýšľala som, že ak by som mohla delegovať časť práce, nemusela by som si robiť toľko starostí. Myslela som na jednu skupinu. V tejto skupine boli obaja vedúci aktívni vo svojej povinnosti a boli odhodlaní čeliť následkom. Ak by som im odovzdala prácu v skupine a požiadala ich, aby ju kontrolovali, musela by som len sledovať ich smerovanie a pravidelne chodiť na stretnutia. Nechať to na nich by nemal byť veľký problém. Môj starý problém sa vrátil. Zahĺbila som sa do novej práce, ktorú som mala, a sotva som sa pýtala na detaily práce skupiny. Mala som pocit, že vedúci skupiny si s vecami poradia. Takisto, ak by sa vyskytli problémy, mohli by mi to prísť povedať. Jedného dňa mi vedúci skupiny povedal, že som veci riadne nesledovala ani sa podrobne nepýtala na ich prácu. Niektorí ľudia v skupine otáľali a boli leniví, ale ja som to nevyriešila. Ovplyvňovalo to prácu. Keď som sa to dozvedela, vzdorovala som. Pomyslela som si: „Prečo sa o to vy dvaja vedúci skupiny nemôžete postarať? Mám inú prácu, ktorá si vyžaduje moju pozornosť. Ak som puntičkárka a venujem toľko času každému projektu, dokončím ich vôbec? Nežiadate odo mňa príliš veľa?“ Ale moje argumenty ma zneistili. Potom som sa zamyslela a uvedomila som si, že som ich prácu zriedkakedy podrobne kontrolovala. Stavy bratov a sestier, či si zásadovo plnili svoju povinnosť a kvalita ich práce boli všetko veci, ktorým som nerozumela. Potom som začala premýšľať. Predtým som sa previnila voči svojej povinnosti tým, že som k nim pristupovala ľahostajne. Prečo som teda robila to isté?

Neskôr som si toto prečítala v Božom slove: „Mnohí ľudia za Mojím chrbtom dychtia po postavení, napchávajú sa jedlom, radi spia a dôkladne sa starajú o telo v neustálom strachu, že z tela niet cesty von. V cirkvi si správne neplnia svoju úlohu, mimo nej sa však priživujú alebo svojich bratov a sestry napomínajú Mojimi slovami, vyvyšujú sa nad ostatnými vzhľadom na svoje dôležité postavenie. Títo ľudia stále hovoria, že plnia Božiu vôľu a že sú dôvernými priateľmi Boha – nie je to absurdné? Ak máš správne úmysly, no nedokážeš slúžiť podľa Božej vôle, si blázon, ale ak tvoje úmysly nie sú správne, a napriek tomu hovoríš, že slúžiš Bohu, si proti Bohu a Boh by ťa mal potrestať! S takýmito ľuďmi nemám žiadny súcit! Priživujú sa v Božom dome, neustále dychtia po telesných pôžitkoch a neprihliadajú na Božie záujmy. Vždy sa snažia o to, čo je dobré pre nich a ignorujú Božiu vôľu. V ničom, čo robia, neprijímajú napomenutia Ducha Božieho. Stále manévrujú a klamú svojich bratov a sestry a majú dve tváre ako líška vo vinohrade – kradnú hrozno a šliapu po viniči. Môžu byť takíto ľudia dôvernými priateľmi Boha? Si schopný prijať Božie požehnanie? Ak neprijímaš bremeno vo svojom živote a v cirkvi, si spôsobilý prijať Božie poverenie? Kto by sa odvážil veriť niekomu, ako si ty? Ak slúžiš takto, môže ťa Boh poveriť väčšou úlohou? Nespôsobilo by to omeškanie diela?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako slúžiť v súlade s Božou vôľou) „Nezáleží na tom, aký si nadaný, aké sú tvoje kvality a vzdelanie, koľko fráz dokážeš vykričať ani koľkým slovám a učeniam rozumieš; nezáleží na tom, koľko hodín denne pracuješ alebo aký si vyčerpaný, ani na tom, čo všetko si precestoval, koľko kostolov si navštívil, ani na tom, koľko rizika podstupuješ a koľko utrpenia znášaš – na ničom z toho nezáleží. Záleží len na tom, či vykonávaš svoju prácu v súlade s pracovnou dohodou, či túto dohodu presne dodržiavaš; či sa aktívne podieľaš na každej jednej úlohe, ktorá je pod tvojím vedením a za ktorú si zodpovedný, a koľko praktických problémov si skutočne vyriešil; koľko jednotlivcov vďaka tvojmu vedeniu a usmerňovaniu pochopilo pravdu-princípy a do akej miery sa posunula a pokročila práca cirkvi. Záleží len na tom, či si tieto výsledky dosiahol. Bez ohľadu na konkrétnu prácu, do ktorej si zapojený, je dôležité, či v nej postupuješ a či ju dôsledne riadiš namiesto nadradeného správania a vydávania príkazov zhora. Okrem toho je ešte dôležité, či pri plnení svojich povinností vlastníš vstup do života, či si schopný riešiť záležitosti podľa princípov, či máš svedectvo o uvádzaní pravdy do praxe a či dokážeš zvládať a riešiť praktické problémy, ktorým čelí Boží vyvolený národ. Tieto a ďalšie podobné veci sú kritériami, podľa ktorých sa posudzuje, či si vodca alebo pracovník splnil svoje povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (9)) Z Božích slov som videla, že voči tým, ktorí túžia po výhodách postavenia, ktorí sú ľstiví a berú ohľad na svoje záujmy, Boh cíti odpor. Takíto ľudia nemôžu zohrávať žiadnu pozitívnu úlohu v rámci svojej povinnosti ani nedokážu pohotovo nájsť a zvrátiť problémy vo svojich povinnostiach. Navyše ich nezodpovednosť môže dokonca spôsobiť škodu pri plnení ich povinností a narušiť prácu cirkvi. Takýmto ľuďom chýba úprimnosť pri plnení ich povinností a nezaslúžia si Božie poverenie. Ak sa nebudú kajať, Boh ich bude nenávidieť a zavrhne ich. Božie meradlo na hodnotenie vedúcich nie je to, koľko ciest prejdú alebo koľko práce vykonajú. Ide o to, či prinášajú skutočné výsledky alebo či vykonávajú praktickú prácu. To, čo mi zjavilo Božie slovo, ma prinútilo cítiť sa zahanbene. Cirkev zariadila, aby som zvládla dôležitú prácu s videom. Požiadali ma, aby som niesla bremeno, a povýšili ma. Ale ja som nemala žiadnu ľudskosť. Nechcela som trpieť vo svojej povinnosti. Keď sa zvýšila pracovná záťaž, jediné, na čo som myslela, bolo, ako menej trpieť a trápiť sa. Obávala som sa, že ďalšie starosti budú vyčerpávajúce. Keď iní poukazovali na to, že v rámci svojej povinnosti nevykonávam praktickú povinnosť, začala som v srdci hľadať výhovorky, aby som sa obhájila. Je to presne tak, ako hovorí Boh: „Priživujú sa v Božom dome, neustále dychtia po telesných pôžitkoch a neprihliadajú na Božie záujmy. Vždy sa snažia o to, čo je dobré pre nich.“ Ako supervízorka som mala včas kontrolovať a monitorovať všetku prácu, ktorá bola v mojej kompetencii, a riešiť odchýlky hneď, ako som ich zistila. To by zabezpečilo normálny priebeh prác v cirkvi. To bolo mojou povinnosťou. Ale namiesto toho som sa správala ako ľstivá líška. Bola som prešibaná a nezodpovedná vo svojej povinnosti. Mala som funkciu supervízorky bez toho, aby som skutočne vykonávala prácu alebo sledovala detaily. Takže som včas nenašla ani nevyriešila problémy skupiny. Práca sa stala neefektívnou, čo ovplyvnilo priebeh cirkevného diela. V skutočnosti som si neplnila svoju povinnosť. Len som zbytočne zaberala pozíciu. Nehorázne som všetkých klamala a nerobila som žiadnu skutočnú prácu. Taká nespoľahlivá. Cirkev ma požiadala, aby som sa ujala tejto práce a bola zodpovedná. Ale potom som k tomu pristupovala ľahostajne. Nezaslúžila som si takú dôležitú povinnosť. Keby som si naďalej plnila svoju povinnosť s takýmto nezodpovedným prístupom a nerobila praktickú prácu, nakoniec by ma Boh mohol odvrhnúť. Keď som si to uvedomila, pocítila som strach. Preto som sa modlila k Bohu a prosila som ho, aby ma viedol k náprave môjho stavu, lebo chcem dobre vykonávať svoju prácu a plniť si svoje povinnosti.

Neskôr som v niektorých Božích slovách našla dobrú cestu praxe. „Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, si plnia svoje povinnosti ochotne a bez toho, aby premýšľali, či tým niečo získajú alebo stratia. Bez ohľadu na to, či si človek, ktorý túži po pravde, pri plnení svojej povinnosti sa musíš spoliehať na svoje svedomie a rozum a skutočne sa snažiť. Čo znamená skutočne sa snažiť? Ak sa uspokojíš s tým, že vynaložíš nejaké symbolické úsilie a znesieš trochu fyzického utrpenia, ale vôbec neberieš svoju povinnosť vážne a nehľadáš pravdy-princípy, potom si len nedbanlivý a povrchný a tebou vynaložené úsilie nie je skutočné. Pri vynakladaní úsilia je dôležité vložiť doň celé svoje srdce, cítiť v srdci bázeň pred Bohom, mať na pamäti Božiu vôľu a mať hrôzu z toho, že Boha neuposlúchneš alebo Ho zraníš. Okrem toho, ak chceš riadne splniť svoju povinnosť a uspokojiť Boha, musíš zniesť všetky ťažkosti. Ak máš takéto srdce plné lásky k Bohu, svoju povinnosť si dokážeš riadne splniť. Ak v tvojom srdci chýba bázeň pred Bohom, plnenie tvojej povinnosti pre teba nebude bremenom, stratíš o ňu záujem a nevyhnutne sa staneš nedbalým a povrchným. Budeš konať akosi automaticky, bez skutočného účinku – a to nie je plnenie si povinnosti. Ak skutočne vnímaš bremeno a cítiš, že plnenie povinnosti je tvojou osobnou zodpovednosťou a že ak by si si ju neplnil, nebol by si schopný žiť a bol by si zverom; ak si presvedčený, že si hodný nazývať sa človekom a dokážeš čeliť vlastnému svedomiu len vtedy, ak si riadne plníš povinnosť, potom budeš schopný vykonávať všetko svedomito, dokážeš hľadať pravdu a robiť veci v súlade s princípmi, a tak budeš schopný riadne si plniť svoju povinnosť a uspokojovať Boha. Ak si hodný poslania, ktoré ti Boh dal, všetkého, čo Boh za teba obetoval, a Jeho očakávaní od teba, potom je tebou vynaložené úsilie skutočné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na riadne plnenie povinnosti treba mať aspoň svedomie a rozum) Keď som si to prečítala, zahanbila som sa. Roky som verila v Boha a čítala som toľko Božieho slova. Ale myslela som si, že viac pracovať, znamená viac telesnej námahy a starostí, takže som si myslela, že by to bolo únavné, a tak som k tomu pristupovala ľahostajne. Videla som, aká sebecká a lenivá je moja skutočná prirodzenosť. Nebola som úprimná voči Bohu a neniesla som žiadne skutočné bremeno vo svojej povinnosti. Ako kontrolórka som nevykonávala prácu, ktorú som mala. Bola som nedbalá. Aj pes dokáže pomáhať strážiť dom a byť verný svojmu majiteľovi. Som stvorená bytosť, ale neplnila som si svoju povinnosť ako takú. Ako by som sa mohla nazývať človekom? V našej cirkvi bolo mnoho bratov a sestier, ktorí mali na starosti viac práce ako ja. Svoje povinnosti si plnili úprimne, trpeli, čelili následkom, a venovali svojim povinnostiam viac času, bez toho, aby sa zrútili od vyčerpania. Vlastne čím viac uvažovali o Božej vôli, tým viac ich Boh požehnával, a tým viac v živote rástli. Pri spätnom pohľade som mala primeranú pracovnú záťaž. Rozhodne nebola ohromujúca. Pokiaľ by som zaprela telo, trpela a čelila následkom, bolo by možné sledovať prácu každej skupiny. A tak som potom zmenila svoj pracovný rozvrh. Podľa nového rozvrhu som kontrolovala všetko, čo bolo v mojej pôsobnosti a vôbec nič sa nezdržalo.

Jedného dňa som čítala skupinové správy a našla som odchýlky v práci jednej skupiny. Preskúmala som problém, prešla som si ho s vedúcim skupiny a našla som riešenie. Vtedy som bola prekvapená. Robiť praktickú prácu neznamená tráviť celé dni sledovaním členov skupiny. Môžete to urobiť len tým, že budete usilovnejší. Predtým som tieto skupinové správy takmer nikdy nečítala. Problémy boli priamo tam, ale nikdy som si ich nevšimla. S väčším úsilím som mohla problémy a odchýlky v práci odhaliť a rýchlo ich vyriešiť, aby sme zabránili poškodeniu práce. Potom som sa rozprávala s každým členom skupiny, aby som sa dozvedela o ich práci, a týmto postupom som objavila ďalšie odchýlky. Komunikovali sme spolu o princípoch a odchýlky sa rýchlo vyriešili. A potom sa zlepšila efektivita práce. Aj keď som bola zaneprázdnenejšia, praktizovanie týmto spôsobom mi umožnilo cítiť sa veľmi pokojne a uvoľnene.

Bola som Bohu vďačná za Jeho vedenie. Vďaka týmto skúsenostiam som si trochu uvedomila svoju sebeckú a lenivú prirodzenosť. Videla som tiež, že nezodpovednosť a túžba po pohodlí môže prácu oddialiť. Ak je to vážne, môže to prerušiť a narušiť cirkevnú prácu. Ako supervízorka už k ničomu nemôžem pristupovať ľahostajne. Musím často dohliadať, sledovať, identifikovať a riešiť problémy. Ak budem takto plniť svoju povinnosť, je to jediný spôsob, ako uspieť a splniť Božiu vôľu.