Sestra Li Le bola kazateľkou a dohliadala aj na prácu našej cirkvi. Zvyčajne sme spolu vychádzali veľmi dobre a vždy, keď som bola v zlom stave, hovorila so mnou v duchovnom spoločenstve a pomáhala mi na základe svojich skúseností. Nedávno som zistila, že voči svojej povinnosti nepociťuje žiadne bremeno. Každý týždeň sa s nami, diakonmi, stretla len raz a získala len približnú predstavu o práci cirkvi, ale keď prišlo na problémy týkajúce sa práce, málokedy hľadala pravdu, aby ich s nami vyriešila. Napadlo mi, že keďže má Li Le na starosti prácu viacerých cirkví, ak by bola vždy v takomto stave, ovplyvnilo by to prácu týchto cirkví. Mala by som ju na to upozorniť alebo nahlásiť jej prípad vyššie postaveným vodcom, aby sa mohli rýchlo oboznámiť s jej stavom, prebrať to s ňou v duchovnom spoločenstve a prinútiť ju zmeniť sa. Spomenula som si však na to, ako som nedávno počula jej duchovné spoločenstvo. Myslela si, že je laikom v diele šírenia evanjelia, že príliš nerozumie odbornej práci ani dobre nechápe princípy šírenia evanjelia. Domnievala sa, že konanie tejto povinnosti je pre ňu trochu namáhavé. V skutočnosti jej kvalita nebola zlá a nebola úplne neschopná spolupráce. Išlo len o to, že pri konaní svojej povinnosti nemala pocit bremena. Pokiaľ by si usilovne osvojila niektoré princípy, dokázala by dobre plniť svoju povinnosť. Ak by som však teraz nahlásila jej prípad vodcom a požadovala, aby kontrolovala a dohliadala na prácu cirkvi, nemyslela by si, že moje požiadavky na ňu sú príliš prísne? A upadla by preto do stavu skľúčenosti a nebola by ochotná konať svoju povinnosť? Zabudni na to, pomyslela som si. Pochopenie stavu Li Le bolo prácou vyššie postavených vodcov. Aj keby som nič nepovedala, mali by o tom vedieť. Po zvážení som sa rozhodla problém Li Le nenahlásiť. Neskôr, keď sa s nami stretla, niekoľkokrát som chcela poukázať na jej problém pri konaní povinnosti, ale bála som sa, že povie, že moje požiadavky na ňu sú príliš prísne. Ak by to nedokázala prijať, zničilo by to náš vzťah a ona by sa potom ku mne správala inak. Keď som teda vtedy mala tie slová niekoľkokrát na jazyku, zahryzla som si doň.

Onedlho som uvidela úryvok z Božích slov: „Vyriešiť problém falošných vodcov a antikristov nie je také ťažké; falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu a je ľahké ich odhaliť a jasne vidieť; antikristi vyrušujú a narúšajú prácu cirkvi a tiež sa dajú ľahko odhaliť a jasne vidieť. Všetko to súvisí s problémom vyrušovania Božieho vyvoleného národa pri vykonávaní povinností a takýchto ľudí by ste mali nahlásiť a odhaliť – len tak môžete zabrániť zdržiavaniu cirkevnej práce. Nahlasovanie a odhaľovanie falošných vodcov a antikristov je kľúčová práca, ktorá zaručuje, že Boží vyvolený národ môže dobre vykonávať svoje povinnosti, a túto zodpovednosť nesú všetci Boží vyvolení. Bez ohľadu na to, o koho ide, pokiaľ je to falošný vodca alebo antikrist, potom by ho mal Boží vyvolený národ odhaliť a vyniesť na svetlo, a týmto spôsobom splníte svoju zodpovednosť. … Roky počúvate kázne, no ani teraz stále nedokážete rozoznať falošných vodcov a antikristov a namiesto toho ste ochotní zaplietať sa s antikristami a celý deň jesť bez toho, aby ste sa vôbec nad niečím vážne zamysleli. Takéto správanie stačí na to, aby sa ukázalo, že nie ste praví veriaci v Boha. Po prvé, nemilujete pravdu ani ju neprijímate; po druhé, nemáte zmysel pre zodpovednosť za svoju povinnosť a už vôbec sa nedá povedať, že ju vykonávate verne, a cirkevnú prácu jednoducho ignorujete. Tvárite sa, že vykonávate svoju povinnosť, ale nedosahujete žiadne výsledky; len plníte formality. Bez ohľadu na to, ako falošní vodcovia a antikristi vyrušujú a poškodzujú prácu cirkvi, vy si to vôbec neuvedomujete a ani trochu vás to netrápi. … Boží dom vás po celý ten čas polieval, vypočuli ste si mnohé kázne a aký je výsledok? Je tu tento vážny problém, že v cirkvi sa objavil antikrist, ale vy si to neuvedomujete. To svedčí o tom, že ste vôbec nepokročili, že ste otupení a nechápaví a že sa oddávate svojmu telu. Ste hromada mŕtvych ľudí, medzi ktorými nie je ani jeden živý, ani jeden, ktorý sa usiluje o pravdu, nanajvýš len niekoľko robotníkov. Veriť v Boha a celý čas počúvať kázne, aby ste sa potom stýkali s antikristom, neodhalili ho a nenahlásili – aký je rozdiel medzi vami a niekým, kto neverí v Boha? Patríte k antikristom, nie ste Boží národ; nasledujete antikristov, nasledujete satana a vôbec nie ste nasledovníci Boha. Aj keď ste neurobili tie zlé veci, ktoré urobil antikrist, predsa ste ho nasledovali a chránili, pretože ste ho neodhalili ani nenahlásili a bľabotali ste o tom, že ste sa s antikristom veľmi nestýkali a že ste nevedeli, čo robí. Či ste tým nechránili antikrista s doširoka otvorenými očami? Antikrist napáchal toľko zla a ochromil prácu cirkvi, narušil cirkevný život až do úplného chaosu, a napriek tomu tvrdíte, že ste nevedeli, čo ten antikrist robí – kto by tomu uveril? Na vlastné oči ste videli, že antikrist vyrušuje a poškodzuje cirkevnú prácu, no napriek tomu ste boli úplne ľahostajní a vôbec ste nereagovali. Nikto ho neodhalil ani nenahlásil – nikto z vás si nesplnil ani túto jedinú maličkú zodpovednosť a nemáte ani kúsok svedomia a rozumu! Všetky cirkvi často posielajú listy so správami, v ktorých nahlasujú falošných vodcov a antikristov – nikdy ste to nevideli? Iba kanadská cirkev je kalužou stojatej vody, ktorá sa nikdy neobrátila na Zhora, aby podala správu o svojej situácii. Ste len banda mŕtvych ľudí, z ktorých ani jeden nežije! Boh takúto cirkev neuzná, a ak nebudete činiť pokánie, bude s vami úplný koniec a všetci budete vyradení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Ak sa v cirkvi objaví antikrist a ani jeden človek sa nevzchopí a nenahlási ho, Boh bude sklamaný a znechutený. Boh vyjadril všetky tieto pravdy, aby nás zaopatril. Jeho duchovné spoločenstvá o pravdách týkajúcich sa rozlišovania antikristov a falošných vodcov sú veľmi dôkladné a obsiahle. Dúfa, že že keď ľudia vyrušia dielo Božieho domu, budeme si môcť plniť svoju povinnosť a postaviť sa za ochranu práce cirkvi. Ak niekto vidí, že to zasahuje dielo Božieho domu a neuvedomuje si to, ani nemá zmysel pre spravodlivosť a nepovstane, aby to zastavil alebo nahlásil vyššie postaveným, takýto človek je mŕtvym človekom bez svedomia a bez kúska svedectva. To, čo Boh odhaľuje, bol presne môj stav. Keď som videla, že Li Le v poslednom čase zriedkavo kontroluje prácu cirkvi, a že to už danú prácu ovplyvnilo, keďže som mala obavy a bála som sa, že to zničí náš vzťah, neodvážila som sa ju na to upozorniť ani ju nahlásiť vyššie postaveným. Ani trochu som nechránila prácu cirkvi a Boh ma naozaj neznášal. Pri pomyslení na to som si to v srdci vyčítala, otvorila som si notebook a chcela som problém Li Le nahlásiť vyššie postaveným vodcom. Stále som sa však obávala a pomyslela som si: „Ak nahlásim jej problém, vyššie postavení vodcovia s ňou určite budú chcieť hovoriť v duchovnom spoločenstve a ona sa dozvie, že som im ju nahlásila ja. Čo si o mne potom pomyslí? Pomyslí si, že som za jej chrbtom kritizovala jej nedostatky? Ak by voči mne cítila zášť, ako by sme potom mohli v budúcnosti spolupracovať pri konaní našich povinností?“ Hneď ako som si to všetko premyslela, správu som vymazala. Pomyslela som si: „Každý je občas v zlom stave a každý má v určitých oblastiach nedostatky. Je lepšie nezameriavať sa na drobné problémy iných a nenahlasovať ich. Po čase si možno Li Le svoj problém uvedomí a zmení sa. Bude lepšie, ak to nenahlásim.“

O niekoľko dní neskôr sme s Li Le išli na stretnutie, aby sme vykonali prácu, a ešte raz som si prečítala ten úryvok z Božích slov: „Boží dom vás po celý ten čas polieval, vypočuli ste si mnohé kázne a aký je výsledok? Je tu tento vážny problém, že v cirkvi sa objavil antikrist, ale vy si to neuvedomujete. To svedčí o tom, že ste vôbec nepokročili, že ste otupení a nechápaví a že sa oddávate svojmu telu. Ste hromada mŕtvych ľudí, medzi ktorými nie je ani jeden živý, ani jeden, ktorý sa usiluje o pravdu, nanajvýš len niekoľko robotníkov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Keď som videla slová „mŕtvi ľudia“, bolo to, akoby mi prebodli srdce. Pri pomyslení na to, že som nikdy nedokázala praktizovať pravdu, som si to vnútorne vyčítala. V srdci som sa potichu modlila: „Bože, prosím, veď ma, aby som dokázala chrániť záujmy cirkvi a upozorniť Li Le na jej problém.“ Po mojej modlitbe Li Le sa náhodou v duchovnom spoločenstve vyjadrila o tom, že nekoná skutočnú prácu na základe Božích slov. Povedala, že najmä keď videla, že niektorí cirkevní vodcovia majú celkom dobrú kvalitu a že ona nezvláda prácu tak dobre ako oni, mala strach, že sa na ňu budú pozerať zvrchu. Povedala, že ako kazateľka sa svojimi pracovnými schopnosťami nemôže vyrovnať cirkevným vodcom, preto prácu tejto cirkvi príliš nekontrolovala. Li Le si uvedomila, že jej nedostatočný dohľad a kontrola práce boli prejavom falošného vodcu. Neprilejem olej do ohňa, ak poukážem na jej problém po tom, čo práve povedala? Pomyslí si, že som neláskavá a neberiem do úvahy jej pocity? Tak som ju len stručne a jednoducho upozornila. Potom mi napadlo, že by bolo lepšie, keby som problém Li Le nahlásila vodcom. Tak by sa s ňou mohli okamžite porozprávať v duchovnom spoločenstve a pomôcť jej. Nahlásila som im teda niekoľko situácií, ktorých som bola svedkom. Po tom, ako sa s ňou vodcovia porozprávali v duchovnom spoločenstve a poukázali na jej problém, Li Le sa počas zhromaždenia zdôverila a povedala, že jedla a pila Božie slová o odhaľovaní falošných vodcov a uznala, že nekontrolovala prácu ani na ňu nedohliadala a svoju prácu nekonala dobre. Neskôr Li Le kontrolovala prácu cirkvi trochu častejšie, analyzovala dôvody, prečo naša práca s evanjeliom neprináša výsledky, a snažila sa tieto problémy prakticky vyriešiť. Keď som videla, že Li Le dokáže urobiť kus skutočnej práce, bola som veľmi šťastná. Potom som sa zamyslela a napadlo mi: „Prečo som sa nikdy neodvážila poukázať na problém Li Le alebo ho nahlásiť vodcom? Čo presne ma v tejto veci ovládalo?“

Počas hľadania som si prečítala úryvok z Božích slov: „‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ To vystihuje spôsob interakcie s ostatnými, ktorý ľuďom vštepil satan. Znamená to, že keď sa stýkaš s ostatnými, musíš im dať určitú voľnosť. Nemal by si byť na druhých príliš prísny, nemôžeš im pripomínať ich minulé chyby, musíš zachovávať ich dôstojnosť, nemôžeš si s nimi pokaziť dobré vzťahy, musíš k nim byť zhovievavý atď. Toto príslovie o morálke opisuje najmä istú filozofiu pre svetské záležitosti, ktorá určuje vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Vo filozofiách pre svetské záležitosti existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby sme si udržali priateľstvo, musíme mlčať o problémoch našich priateľov, aj keď ich jasne vidíme – že by sme sa mali riadiť princípmi, podľa ktorých by sme ľuďom nemali uštedrovať údery do tváre ani verejne upozorňovať na ich nedostatky. Ľudia budú jeden druhého klamať, skrývať sa pred sebou, intrigovať a hoci im je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovedia to na rovinu, ale používajú rafinované metódy, aby si udržali svoj priateľský vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takéto vzťahy? Je to o tom, že ľudia si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechcú narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že keď budeš verejne upozorňovať na nedostatky dotyčného človeka alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre svetské záležitosti, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia v takýchto spoločenských vzťahoch nedokážu ponúknuť svoje city ani viesť hlboké rozhovory či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré jeden v druhom vidia, či vysloviť niečo, čo by druhému prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si zachovali priazeň toho druhého. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, aby k nim ostatní nezačali byť nevraživí. Keď človeka nikto neohrozuje, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o rafinovaný spôsob existencie s obranným prvkom, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia, ktorí takto žijú, nemajú dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Zaujímajú voči sebe obranný, vypočítavý a strategický postoj a každý si zo vzťahu berie, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samého seba tým, že nikomu neublížime. Je to technika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) V minulosti som celkom súhlasila s úslovím: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky.“ Toto úslovie ma totiž naučilo, že pri kontakte s inými treba brať do úvahy ich pocity. Človek nesmie byť na iných príliš prísny a nesmie kritizovať ich nedostatky. Myslela som si, že ľudia, ktorí dokážu takto konať, sú dobrí ľudia, ľudia s rozumom a morálkou. Keď som videla, čo Boh odhalil, konečne som pochopila, že úslovie „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“ je filozofiou pre svetské záležitosti a že tí, ktorí podľa nej žijú, sa budú správať mimoriadne ľstivo, nečestne, sebecky a opovrhnutiahodne. Navonok sa takéto konanie javilo ako ohľaduplné voči ostatným, ale v skutočnosti bolo motivované snahou neuraziť ľudí. Aj keby si človek všimol problémy niekoho iného, nespomenul by ich, správal by sa ako pochlebovač a chránil by si svoje telesné vzťahy. Pri takomto kontakte s ľuďmi, aj keď vzťahy človeka s inými môžu navonok vyzerať veľmi dobre udržiavané, nebola medzi nimi žiadna úprimnosť. Nepomáhali si navzájom, ale skôr sa mali pred sebou na pozore a využívali jeden druhého. Žila som podľa filozofie pre svetské záležitosti, známej ako: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky.“ Keď som videla, že Li Le v poslednom čase kontroluje a dohliada na prácu cirkvi iba zriedka, najprv som ju na to chcela upozorniť alebo to nahlásiť vodcom. Napadlo mi však, že človek nesmie kritizovať nedostatky iných, a samotná Li Le povedala, že konanie tejto práce je pre ňu trochu namáhavé, takže ak by som spomenula, že prácu nekontroluje ani na ňu nedohliada, nevyžadovala by som od nej príliš veľa? Ospravedlnila som sa, že každý človek je občas v zlom stave a má svoje nedostatky, a rozhodla som sa mlčať. Keď som počula, ako sa Li Le zdôverila a priznala, že prácu nekontrolovala, bála som sa, že poukázať na jej problém po tom, čo povedala, by bolo ako odkryť jej citlivé miesto. Preto som povedala len pár bezvýznamných slov. Navonok som sa zdala byť k Li Le ohľaduplná, ale moja opovrhnutiahodná motivácia bola skrytá v pozadí. Bála som sa, že povie, že od nej vyžadujem priveľa alebo že na ňu donášam a kritizujem jej nedostatky. Ak by som ju v tejto veci urazila, mohla by voči mne prechovávať zášť a v budúcnosti by mi to mohla dať pocítiť. Nepracovali by sme spolu pokojne a radostne ako teraz. Aby som ochránila náš vzťah, opakovane som sa vzdala praktizovania pravdy. Navonok sa zdalo, že Li Le a ja máme ten najlepší vzťah a sme dobré priateľky, ktoré pred sebou nemajú žiadne tajomstvá, ale ja som k nej vôbec nebola úprimná ani láskavá. Myslela som na to, že keď som bola v zlom stave, Li Le so mnou často hovorila v duchovnom spoločenstve a pomáhala mi, a keď videla, že mám nejaký problém, upozornila ma naň, aby som si ho uvedomila a zmenila sa. Aby som si však nevytvorila nepriateľa, bezcitne som sa prizerala, ako Li Le žije vo svojej skazenej povahe, a nevenovala som jej pozornosť, a to všetko pod zámienkou, že som k nej ohľaduplná. Li Le nerozpoznala svoj vlastný problém a nedokázala okamžite zmeniť svoj stav. Utrpela straty na svojom vstupe do života a ovplyvnilo to prácu cirkvi. Bola som skutočne taká sebecká a opovrhnutiahodná! V žiadnom prípade som voči nej nebola ohľaduplná. Akoby som jasne videla, že onedlho spadne do jamy, ale nevytiahla som ju z nej. Nebola som pochlebovač, človek so zlým srdcom? Keď som sa nad tým zamyslela, konečne som trochu rozlíšila satanistickú filozofiu v znení: „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky.“ Satan použil tieto filozofie pre svetské záležitosti, aby človeka skazil a prinútil ľudí, aby sa pred sebou mali na pozore a aby sa navzájom využívali, stávali sa čoraz sebeckejšími, chladnejšími a bez ľudskej prirodzenosti. Keby som naďalej žila podľa tohto morálneho kódexu, bola by som len čoraz nečestnejšia.

Neskôr som uvidela ďalší úryvok z Božích slov a pochopila som, čo znamená kritizovať nedostatky ľudí a čo znamená pomáhať ľuďom. Boh hovorí: „Je slovo ‚poukazuješ‘ v prísloví ‚ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ dobré alebo zlé? Má slovo ‚kritizovať‘ nejakú rovinu, ktorá sa vzťahuje na zjavenie alebo odhalenie ľudí v rámci Božích slov? (Nie, nemá.) Podľa Môjho chápania slovo ‚kritizovať‘ tak, ako existuje v ľudskom jazyku, nemá takýto význam. Jeho podstatou je trochu zlomyseľná forma odhaľovania; znamená zjavovať problémy a nedostatky ľudí, niektoré veci a správanie, ktoré sú ostatným neznáme, alebo nejaké intrigy, myšlienky či názory pôsobiace v pozadí. To je význam slova ‚kritizuješ‘ v prísloví ‚Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘. Ak dvaja ľudia spolu dobre vychádzajú, sú dôverníkmi, nie sú medzi nimi žiadne prekážky a každý z nich dúfa, že bude tomu druhému prospešný a nápomocný, potom by bolo najlepšie, keby si spolu sadli a otvorene a úprimne si pohovorili o svojich problémoch. Je to správne a nejde o kritizovanie nedostatkov iných.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Božie slová zvrátili môj nesprávny pohľad na veci. Slová „nekritizuj ich za ich nedostatky“ vo vete „ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“ predstavujú zlomyseľné odhaľovanie problémov a nedostatkov iných ľudí. Motiváciou toho nie je pomáhať ľuďom. Namiesto toho to v sebe nesie určité zákerné úmysly. Je to v záujme dosiahnutia svojich nepomenovaných cieľov a takéto konanie by znamenalo len útočiť na ľudí a spôsobovať im bolesť. Nie je to pre ľudí vôbec poučné ani výhodné. „Odhaľovanie“, o ktorom hovorí Boh, je pritom pozitívna vec. Znamená to všimnúť si niečí problém, úprimne mu chcieť pomôcť a dosiahnuť, aby si uvedomil prirodzenosť problému a dokázal okamžite zmeniť svoje nesprávne konanie. Takéto odhaľovanie ľudí je pre nich výhodné a nie je to kritizovanie ich nedostatkov. Keď som si všimla, že problém Li Le už ovplyvňuje prácu, poukázanie na problém by ju prinútilo uvedomiť si ho a zmeniť sa a umožnilo by jej dobre konať svoju povinnosť. Nahlásenie tejto skutočnosti vodcom malo tiež viesť k tomu, aby pochopili situáciu Li Le a okamžite jej pomohli zmeniť sa, aby to nemalo vplyv na prácu cirkvi. Išlo o praktizovanie pravdy a pomoc bratom a sestrám. Nebolo to kritizovanie nedostatkov ľudí, a už vôbec nie donášanie na niekoho poza jeho chrbát. Bola to pozitívna vec. Ak niekto prijme pravdu, keď ho ostatní upozornia na jeho problémy a odhalia ich, dokáže sa zamyslieť, rozpoznať ich a okamžite sa zmeniť. Je to prospešné pre jeho vlastný vstup do života a pre prácu cirkvi. Je to presne ako s Li Le, ktorá využila to, že vodcovia poukázali na jej problém a pomohli jej. Dokázala sa zamyslieť, pokúsiť sa spoznať samu seba a pohotovo zmeniť postoj k svojej povinnosti. Keď sa pri práci s evanjeliom vyskytli problémy, diskutovala s nami a hľadala riešenia, a po duchovných spoločenstvách mala určitú cestu k praktizovaniu. Pochopila som, že poukázať na niekoho problém a odhaliť ho neznamená byť voči nemu prísny a že mať na niekoho prísne požiadavky neznamená nebrať do úvahy jeho duchovné postavenie alebo kvalitu a nepozerať sa na to, či urobil pre spoluprácu maximum, ale namiesto toho vytrvalo naňho klásť požiadavky hneď, ako sa prejavia jeho odchýlky alebo nedostatky. Byť taký puntičkár a hľadať chyby na iných uľahčuje obmedzovať ľudí a dokonca aj ich negatívne ovplyvňovať. Pritom ako vodkyňa a pracovníčka mala Li Le za úlohu dohliadať na prácu cirkvi a kontrolovať ju. Navyše mala istú kvalitu a aj napriek tomu, že nepoznala prácu šírenia evanjelia, pokiaľ by sa usilovne učila, mohla by si osvojiť niektoré princípy alebo dokázať vyriešiť niektoré problémy v spolupráci s bratmi a sestrami v skupine. Žila vo svojej skazenej povahe a nerobila skutočnú prácu, takže moje poukázanie na jej problém a jeho nahlásenie bolo bežným dohľadom nad vodcami a pracovníkmi. No namiesto toho som sa mylne domnievala, že som na ňu príliš prísna. Takýto pohľad na vec bol naozaj taký absurdný!

Jedného dňa som si prečítala dva úryvky z Božích slov a pochopila som hlavnú príčinu toho, prečo nepraktizujem pravdu. Všemohúci Boh hovorí: „Väčšina ľudí si želá usilovať sa o pravdu a praktizovať ju, ale často je to len ich predsavzatie a túžba; pravda sa nestala ich životom. V dôsledku toho, keď narazia na zlé sily alebo sa stretnú so zlými ľuďmi, ktorí páchajú zlé skutky, alebo s falošnými vodcami a antikristami, ktorí robia veci spôsobom, ktorý porušuje princípy – čím narúšajú prácu cirkvi a škodia Božím vyvoleným –, strácajú odvahu povstať a prehovoriť. Čo znamená, keď nemáš odvahu? Znamená to, že si plachý alebo málovravný? Alebo je to tak, že tomu dôkladne nerozumieš, a preto nemáš odvahu prehovoriť? Ani jedno z toho; je to predovšetkým dôsledok obmedzenia skazenými povahami. Jednou zo skazených pováh, ktoré zjavuješ, je nečestná povaha; keď sa ti niečo stane, prvá vec, na ktorú myslíš, sú tvoje vlastné záujmy, prvá vec, ktorú zvažuješ, sú dôsledky, či to bude pre teba výhodné. To je nečestná povaha, však? Ďalšou je sebecká a odporná povaha. Myslíš si: ‚Čo má so mnou spoločné strata záujmov Božieho domu? Nie som vodca, tak prečo by mi na tom malo záležať? So mnou to nemá nič spoločné. Nie je to moja zodpovednosť.‘ Takéto myšlienky a slová nie sú niečím, nad čím vedome premýšľaš, ale sú produktom tvojho podvedomia – čo je skazená povaha, ktorá sa zjaví, keď ľudia narazia na problém.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Keď sa pravda stane v tebe životom a uvidíš niekoho, kto sa rúha Bohu, nebojí sa Ho, je povrchný pri konaní svojej povinnosti alebo kto narúša a vyrušuje prácu cirkvi, potom budeš reagovať podľa pravdy-princípov a dokážeš ho podľa potreby identifikovať a odhaliť. Ak sa pravda nestala tvojím životom a stále žiješ vo svojej satanskej povahe, potom keď objavíš zlých ľudí a diablov, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia práce cirkvi, budeš si pred nimi zatvárať oči a uši; bez výčitiek svedomia ich odstrčíš bokom. Dokonca sa budeš nazdávať, že nikto, kto spôsobuje vyrušenia práce cirkvi, nemá s tebou nič spoločné. Bez ohľadu na to, ako veľmi trpí práca cirkvi a záujmy Božieho domu, tebe je to jedno, nezasahuješ ani sa necítiš vinný – čo z teba robí niekoho bez svedomia či rozumu, pochybovača a robotníka. Ješ, čo je Božie, piješ, čo je Božie, a tešíš sa zo všetkého, čo pochádza od Boha, ale aj tak máš pocit, že žiadne poškodenie záujmov Božieho domu sa ťa netýka – čo z teba robí zradcu, ktorý uhryzne ruku, ktorá ho živí. Ak nechrániš záujmy Božieho domu, si vôbec človekom? Niekto taký je démonom, ktorý sa votrel do cirkvi. Predstieraš vieru v Boha, tváriš sa, že si vyvolený, a chceš sa priživovať v Božom dome. Nežiješ život ľudskej bytosti, si skôr zloduch ako človek a zjavne patríš k pochybovačom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová odhalili môj pravý stav. Pochopila som, že nemám pravdu, že žijem podľa nečestnej a sebeckej satanskej povahy. Keď ma niečo postihlo, brala som ohľad len na svoje vlastné záujmy a vôbec som nechránila prácu cirkvi. Jasne som videla, že Li Le pri konaní svojej povinnosti nemá pocit bremena, že len zriedka kontroluje a dohliada na prácu a že to už zasahuje do normálneho priebehu práce cirkvi. Keby som bola niekým, kto má ľudskú prirodzenosť a svedomie, okamžite by som na to Li Le upozornila a nahlásila to vyššie postaveným, ale aby som ochránila náš vzťah, tých párkrát, keď som mala tieto slová na jazyku, som použila výhovorku „vodcovia sa často stretávajú s Li Le, takže ak nič nepoviem, aj tak pochopia jej stav“ ako dôvod na mlčanie. Keď som chcela povedať vyššie postaveným vodcom o probléme Li Le, bála som sa, že ju urazím, a vymyslela som si ďalšiu vznešenú výhovorku v znení: „Každý je občas v zlom stave a človek by nemal od iných žiadať príliš veľa.“ Vymýšľala som si, aby som nepraktizovala pravdu. Bola som naozaj taká nečestná, taká prešibaná! Tešila som sa z poskytovania a pastierstva mnohých Božích slov; keby som mala ešte trochu ľudskej prirodzenosti a svedomia, keď som videla, ako práca cirkvi trpí stratami, mala som sa osmeliť a urobiť maximum pre to, aby som ju ochránila. Keby som dokázala Li Le okamžite upozorniť na jej problém, mohla by to rozpoznať a zmeniť sa o niečo skôr. Práca by sa tak dlho nezdržiavala. To všetko boli dôsledky toho, že som bola sebecká a opovrhnutiahodná a nepraktizovala som pravdu. Ako by mohol byť taký sebecký človek ako ja hodný Božej spásy? Ak by som tieto skazené povahy čo najrýchlejšie neodvrhla, Boh by ma nakoniec určite zavrhol a vyradil. Okrem toho som predtým vždy verila, že poukázanie na problém Li Le je záležitosť, ktorú majú riešiť vyššie postavení vodcovia. Aj tento môj názor bol nesprávny. Ochrana práce cirkvi je zodpovednosťou každého príslušníka Božieho vyvoleného národa. Ako členka Božieho domu som zodpovedná za dohľad nad prácou vodcov a pracovníkov a keď vidím, že robia niečo, čo je v rozpore s princípmi alebo to nie je prospešné pre prácu cirkvi, mala by som na to poukázať a plniť si svoju povinnosť. Keď som si to všetko uvedomila, nechcela som už ďalej žiť podľa svojej skazenej povahy, modlila som sa k Bohu a prosila som Ho, aby ma viedol pri hľadaní cesty, ktorú by som mohla praktizovať.

Prečítala som si tieto Božie slová: „Ak ide o čin, ktorý je v súlade s princípmi, potom veľmi nezáleží na tom, ak uráža ľudí alebo spôsobuje, že ťa za tvojím chrbtom kritizujú; ak ide o čin, ktorý nie je v súlade s princípmi, potom aj keď si ním získaš schválenie a podporu a budeš s každým vychádzať, ale nedokážeš ho obhájiť pred Bohom, utrpel si stratu. Ak udržuješ vzťahy s väčšinou, robíš ľudí šťastnými a spokojnými a získavaš si ich chválu, ale urážaš Boha, Stvoriteľa, potom si najväčší hlupák. Preto bez ohľadu na to, čo robíš, musíš jasne pochopiť, či je to v súlade s princípmi, či sa to páči Bohu, aký má Boh k tomu postoj, aký postoj by si mal zaujať ty, aké princípy by si mal dodržiavať, aké pokyny vydal Boh a ako by si to mal robiť – najprv by si v tom mal mať jasno.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (24)) „Ak máš motiváciu a perspektívu pochlebovača, potom nebudeš v žiadnom ohľade schopný praktizovať pravdu a riadiť sa princípom a preto vždy zlyháš a spadneš. Ak sa nezobudíš a nepustíš sa do hľadania pravdy, potom si pochybovač, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš takýmto veciam, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, prosiť o spásu a žiadať, aby ti dal viac viery a sily, aby si bol schopný dodržiavať princípy, robiť to, čo sa od teba žiada, zvládať veci v súlade s princípmi, pevne trvať na postoji, na ktorom máš trvať, ochraňovať záujmy Božieho domu a zabrániť akýmkoľvek škodám, ktoré dielu Božieho domu hrozia. Ak si schopný vzdorovať vlastným záujmom, pýche a nastaveniu pochlebovača a vykonávať to, čo je správne, s úprimným a nerozdeleným srdcom, porazíš satana a dosiahneš tento aspekt pravdy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi poskytli cestu k praktizovaniu. V záležitostiach, ktoré ma postihli, som musela prísť na to, ako konať v súlade s týmito princípmi. Nemohla som nepraktizovať pravdu ani neodhaliť niečie problémy, pretože som sa bála, že ho urazím. Ak by som to urobila, hoci by som si s ním zachovala dobré vzťahy, porušovanie pravdy-princípov a spôsobovanie strát záujmom Božieho domu by bolo niečo, čo uráža Boha. Boh miluje čistých a čestných ľudí, ktorí pri pohľade na to, že záujmy Božieho domu trpia stratami, dokážu chrániť prácu cirkvi bez ohľadu na svoje vlastné záujmy. Keď som si to všetko uvedomila, tajne som sa rozhodla, že ak si v budúcnosti všimnem niečo, čo poškodzuje záujmy cirkvi, už nemôžem byť zbabelá, aby som ochránila samu seba. Aj keby druhá osoba neprijala to, na čo som poukázala, správala by sa preto ku mne neúctivo alebo by si voči mne vytvorila predsudky, nemala by som sa tým nechať obmedzovať. Mojou motiváciou bolo pomáhať iným a chrániť záujmy cirkvi. To bola pozitívna vec a nemala by som sa nechať obmedzovať svojou skazenou povahou. Ak vždy berieme do úvahy vlastné záujmy, nemôžeme poraziť svoju skazenú povahu; preto by sme sa mali modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho, prosiť Ho, aby nám dal viac viery a sily, aby sme dokázali upustiť od svojich osobných záujmov, boli čestnými ľuďmi a plnili svoju povinnosť. Len tak môžeme mať nádej na spásu.

Neskôr som sa vedome cvičila v tom, ako byť čestným človekom. Isté obdobie sestra Shen Qing, s ktorou som spolupracovala, zriedka kontrolovala prácu týkajúcu sa polievania. Polievači nechodili z osobných dôvodov dva týždne polievať nováčikov a Shen Qing o tom nevedela. Myslela som si, že polievanie má na starosti Shen Qing a že by mala mať prehľad o aktuálnej pracovnej situácii polievačov a pohotovo riešiť problémy s polievaním. Musela som Shen Qing povedať o jej problémoch, aby ich rozpoznala a čo najrýchlejšie sa zmenila, aby sa polievanie nováčikov nezdržiavalo. Potom som si však pomyslela, že keby som na tieto problémy upozornila postupne, nedokázala by to Shen Qing prijať? Zvyčajne predsa len robila nejakú prácu, takže možno jej kontroly neboli včasné len v tomto období, a potom by sa zmenila. Uvedomila som si, že som si opäť chcela chrániť svoje vzťahy s ostatnými. Spomenula som si na Božie slová, ktoré som čítala v minulosti: „Ak si schopný vzdorovať vlastným záujmom, pýche a nastaveniu pochlebovača a vykonávať to, čo je správne, s úprimným a nerozdeleným srdcom, porazíš satana a dosiahneš tento aspekt pravdy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh miluje čestných ľudí. Teraz, keď som si všimla problém Shen Qing, mala by som sa jej o ňom zmieniť. Išlo o ochranu práce cirkvi a vôbec to nebolo zlomyseľné. Aj keby to neprijala a bola ku mne neúctivá, neľutovala by som, že som si splnila svoju povinnosť. Modlila som sa k Bohu a prosila som Ho, aby mi dal viac sily praktizovať pravdu. Po modlitbe som Shen Qing upozornila na všetky problémy, ktoré som si všimla, a ona to najprv neprijala, odôvodňovala mi to a bránila sa, tak som poukázala na jej prejavy, že nerobí skutočnú prácu na základe Božích slov a porozprávala som sa s ňou v duchovnom spoločenstve o ceste týkajúcej sa kontroly práce. Na druhý deň sa mi Shen Qing zdôverila a povedala, že vďaka môjmu upozorneniu na jej problém si konečne uvedomila, že pri vykonávaní svojej povinnosti bola povrchná a je ochotná zmeniť sa. Následne bola Shen Qing pri konaní svojej povinnosti pomerne aktívna a začala podrobne kontrolovať prácu polievačov. Keď som videla, že Shen Qing sa dokázala zmeniť, bola som veľmi šťastná. Konečne som uviedla pravdu do praxe. V budúcnosti sa chcem spoliehať na Boha a praktizovať, aby som sa stala pravým dobrým človekom.